spisovateľ, pedagóg
* 6. 1. 1931 Púchov
† 15.9. 2013 Vráble
Ocenenia
Čestné uznanie mesta Vráble za celoživotnú prácu, 2005
Vzdelanie:
Vysoká škola politických a hospodárskych vied, Praha
Pedagogický inštitút pre učiteľov národných škôl, Nitra
Životopis
Ľudovít Didi vyrastal u starých rodičov, otec bol neznámy a mama cestovala za prácou do Čiech. Už ako malý chlapec slúžil a vypomáhal u bohatých sedliakov na gazdovstvách.
Napriek ťažkému a chudobnému detstvu sa veľmi dobre učil a vyštudoval pedagogiku. Učiteľskej práci sa venoval niekoľko rokov, pôsobil v Novom Meste nad Váhom, Nitre, Kolačkove na východnom Slovensku a vo Vrábľoch.
Pre jeho pevný a zásadový postoj ho v roku 1968 prenasledovali. Verejne vyhlásil, že nesúhlasí so vstupom spojeneckých vojsk na územie vtedajšej ČSSR a to sa mu stalo osudným.
Vylúčili ho zo štúdia na Vysokej škole v Prahe a musel opustiť aj učiteľské miesto. Rok bol bez práce. Ťažko nadobudnutý majetok rozpredával.
Mal tri deti, preto nastúpil do práce na pozíciu vrátnika, neskôr robotníka v chemickej prevádzke. Náročné pracovné podmienky ho pripravili o zdravie a podstúpil náročnú operáciu žalúdka. Zo zdravotných dôvodov ho preradili na menej nebezpečnú prevádzku.
Ľudovít Didi bol už na polovičnom invalidnom dôchodku, keď prišla nežná revolúcia. Rehabilitovali ho, udelili mu titul inžiniera ekonomických vied a vymenovali ho za riaditeľa detského domova v Kolíňanoch pri Nitre. Pod jeho vedením sa detský domov rozrástol o novú telocvičňu a knižnicu. Z tohoto miesta odišiel do dôchodku.
Ako veľmi talentovaný a život milujúci človek sa až ako dôchodca rozhodol písať. Jeho román “Príbehy svätené vetrom” sa dočkali aj rozhlasového spracovania. Ide o autobiografický príbeh chlapca, ktorý svoje detstvo prežíva v biede, no napriek tomu nemá núdzu o veselé príbehy. Didi má štýl, akým azda pred ním tvoril iba známy maďarský spisovateľ, Róm Menyhert Lakatos. Živočíšnosť a pudovosť je pre knihu charakteristická práve tak ako pre život Rómov
v osadách. Autor nič nezakrýva, otvorene a úprimne spomína na detstvo prežité v chatrčke.
Autor priznáva, že pri písaní svojich spomienok sa neubránil emóciám, smútku, veselosti. Vydaniu jeho románu veľmi pomohol známy slovenský spisovateľ, textár Boris Filan, ktorý mal k Ľudovítovi Didimu priateľský vzťah.
Dielo je azda najhodnotnejšie z tých, ktoré rómski spisovatelia slovenským čitateľom ponúkli a obstojí v konkurencii s ktorýmkoľvek súčasným dielom. Štvrtý pripravovaný román už nestihol dokončiť. Malo ísť o humorné príbehy zo života obyvateľov rómskych osád.
Ľudovít Didi zomrel vo Vrábľoch, v meste, kde prežil väčšinu svojho života.
Tvorba:
Príbehy svätené vetrom, 2004
Cigánkina veštba, 2008
Čierny Róm a biela láska, 2011
Literatúra/zdroje:
Literárne informačné centrum.