DOLEŽELOVÁ, MÍLA

Míla Doleželová – obrázok z knihy Spievajúce husle

Míla Doleželová (vlastným menom Bohumila Doleželová) bola akademická maliarka, autorka mnohých obrazov s rómskou tematikou, jej portréty vynikajú veľkými očami.

*12. novembra 1922 Prostějov
 †30.decembra 1993 Telč

Životné míľniky

  • V medzivojnovom období sa vyučila za klobučníčku
  • 1945 začala študovaťna Štátnej grafickej škole v Prahe (školu neukončila);
  • 1946 bola prijatá ako mimoriadna študentka Akadémie výtvarných umení v ateliéri V. Pukla, štúdium ukončila v roku 1950;
  • 1950 – 1954 bola odborná asistentka na Akadémii výtvarných umení;
  • 1957 bola súčasťoutímu zaoberajúceho sa výskumomRómov na východnom Slovensku (spolu s E. Čajánkovou (Horváthovou) a E. Davidovou, dokumentovala život, remeslá a portrétovala respondentov. Pravdepodobne tu vznikol jej záujem o Rómov, ktorých neskôr stvárnila v desiatkach olejomalieb;
  • Od roku 1961 sa presťahovala (spolu s manželom Jiřim Marešom a mamou) do malej obce Klatovec (okres Jihlava), kde žila a tvorila až do roku 1972;
  • V roku 1972 sa presťahovala do Telča, kde žila až do svojej smrti.

Tvorba

V 60. rokoch sa venovala tvorbe s rómskym motívom, jedným z dominantných prvkov jej tvorby boliveľké (smutné oči) na zobrazovaných portrétoch. V roku 1966 vystavovala v Galérii Vysočina v Jihlave. Všetky vystavované obrazy kúpil mexický obchodník s umením, ktorý jej otvoril bránuna Americký trh a následne vystavovala v Miami na Floride (1967),v Chicagu (1969) a v Mexiku (1971).

V roku 1978 dostala zákazku na cyklus monumentálnych olejomalieb – Krížovej cesty, ktorý mal byť umiestnený v kostole v Slavniciach. Celý cyklus nakoniec zostal v súkromnej zbierke.V tomto období sa venovala náboženským témam, ktoré tvoria rozsiahlu časť jej tvorby.

V roku 1978 po smrti matky a následne v roku 1984 aj po smrti manžela sa začala uzatvárať do seba a v posledných rokoch takmer nevychádzala z domu.

V posledných mesiacoch jej života bola v úzkom kontakte s dominikánmi z kláštora v Jablonnom v Podještědí, ktorým odkázala aj celú svoju výtvarnú pozostalosť. Tá je v súčasnosti v rukách viacerých inštitúcií a zberateľov umenia. Časť tvorby s rómskou tematikou vlastní Muzeum romské kultury v Brne.

Výber z výstavnej činnosti

Cigáni, Praha 1960, Ústredné divadlo československej armády/foyer) 1.2. – 15.3.1960

Obrazy Míly Doleželovej, Brno 1961, Dom Pánov z Kunštátu, 18.3. – 16.4.1961

Míla Doleželová, výstava obrazov, Praha 1963, Krajský projektový ústav(KPÚ, klubovňa), 4.3. – 23.3.1963

Míla Doleželová, Jiri Mareš, Jihlava 1966/1967, Krajská galéria v Jihlave, 18.12.1966 – 29.1.1967

Míla Doleželová, Miami 1967, Gulf American Gallery v Miami (USA), október 1967

 Výber z knižných ilustrácií

Míla Doleželová – obraz z knihy Rómske rozprávky

Dušan Zbavitel: Odpor – výber z poviedok mladých bengálskych autorov. Praha:Československý spisovateľ 1951.

Jozef Sekera: Deti z hlinenej dediny.Praha:Československý spisovateľ 1952.

Alfréd Technik: Tuláci věčné krve, Mladá fronta 1958.

Emília Horváthová (Čajánková): Cigáni na Slovensku, Historicko-etnografický náčrt.Bratislava: SAV, 1964. 396 s.

Maria Vorišková: Cigánske rozprávky (Spievajúce husle). Praha 1966.

Alcides Arguedas: Bronzové plemeno.Praha:Odeon 1968.

Vladimír Miltner: Príbehy bájnej Indie.Praha:Práca 1973.

 Fresky

Bez mena freska, Klatovec

Materstvo, 1964 Nymburk, materská škôlka

Rodina (More),1968 Praha, Juhoslovanská vináreň Beograd

Milenci, 1968, Praha, Juhoslovanská vináreň Beograd

Láska a Milosrdenstvo, 1974, Jihlava, lekáreň, Masarykovo námestie 33

Zdroje

Informačný systém abaART– osoba Doleželova Miloslava

Žlúva, Ivan – Hľadanie pravdy maliarky M.Doleželovej, Jihlava oblastná galéria,v Jihlave 2006.

V Telči vystavuje významná „Maliarka Cigánov“ – MílaDoleželová – rádio Praha – dostupné online/cit.2017-03-01).(česky).

Životopis a obrazy Míly Doleželovej

DOLNÝ KUBÍN

Mesto: Dolný Kubín
Kraj: Žilinský samosprávny kraj
Okres: Dolný Kubín
Región: Orava
Rozloha: 55,05 km2
Celkový počet obyvateľov: 19554
Približný počet Rómov: 400
Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti: 31

V Dolnom Kubíne medzi najdôležitejšie podniky patria: 
MAHLE Engine Components Slovakia, s. r. o., Dolný Kubín, Miba Sinter Slovakia, s. r. o., Dolný Kubín, NOBEL AUTOMOTIVE SLOVAKIA, s. r .o., Dolný Kubín, KEY PLASTICS SLOVAKIA, s. r. o., Dolný Kubín, SEZ, a. s., KLAUKE, s. r. o., Dolný Kubín, ELKOP, s. r. o., Dolný Kubín a ďalšie. Významnú úlohu zohrávajú však aj iné podniky, ako je OFZ, a. s., Istebné, Dolnooravská nemocnica s poliklinikou MUDr. L. N. Jégého v Dolnom Kubíne, COOP Jednota Trstená. Štruktúru priemyselných odvetví dopĺňajú menšie prevádzky a súkromné podnikanie v rámci fyzických a právnických osôb.

Možnosti zamestnania:
Záujem o súkromné podnikanie sa v regióne sústreďuje prevažne v oblasti obchodu a služieb, cestovného ruchu a v niektorých výrobných činnostiach. Najrozšírenejším predmetom podnikania je stavebníctvo, obchodná činnosť a spracovanie dreva.  Región Orava má veľký potenciál na rozvoj domáceho i medzinárodného cestovného ruchu a súčasne na rozvoj zamestnanosti  v oblasti malého a stredného podnikania v tomto sektore.

Vierovyznanie majoritného obyvateľstva:
rímskokatolícke  65,11 %

Vierovyznanie rómskeho obyvateľstva:
neuvádzajú

Dejiny obce:
Mesto Dolný Kubín má mimoriadne výhodnú a atraktívnu polohu. Vedú cezeň európske trasy, spájajúce oblasť okolo Baltického mora až s Balkánom, so strednou Európou a s apeninskou oblasťou. Územie Dolného Kubína je tvorené vlastným katastrálnym územím a katastrálnymi územiami ďalších bývalých obcí, dnes častí mesta – Veľký Bysterec, Malý Bysterec, Beňova Lehota, Záskalie, Jelšava, Mokraď, Kňažia, Medzihradné a Srňacie. Na území mesta sa nachádza niekoľko významných archeologických lokalít. O pobyte slovanských obyvateľov sú známe doklady z 9. storočia nášho letopočtu. Trniny nad Dolným Kubínom boli už vo veľkomoravskom období opevneným hradiskom. Kubín sa prvýkrát spomína v listine zo 6. januára 1314.
Starší obyvatelia mesta spomínajú, že pred 2. svetovou vojnou prvé rómske rodiny bývali v extraviláne Dolného Kubína (Zábrež rodina Dobiášová), v okolí Trnín (rodina Budajová, rodina Kováčová), v širšom centre mesta (za hotelom Orava rodina Cicková), avšak výraznejší prílev Rómov do mesta nastal až po roku 1969 v čase rozsiahlej bytovej výstavby. Rómovia prichádzali za prácou a tvorili lacnú pracovnú silu. Zabezpečovali hlavne výkopové práce pri výstavbe inžinierskych sietí. Na území mesta bolo vtedy postavených 1 072 bytov. Do Dolného Kubína prišli z okresu Zvolen, Poprad, Stará Ľubovňa a Spišská Nová Ves.

Správa obce:
V samospráve nie sú zastúpení Rómovia.

Úspešné projekty:
Komunitná práca v Dolnom Kubíne  v rokoch 2005 – 2007
Činnosť občianskeho združenia ROMANO JILO
Projekt O päť minút dvanásť, ktorý zabránil deložovaniu Rómov do extravilánu obce a naštartoval proces prestupného bývania a integrácie

Terénna sociálna práca: 
v meste pracuje jeden terénny sociálny pracovník a dvaja asistenti terénneho sociálneho pracovníka.

Komunitná sociálna práca:
V meste funguje komunitná sociálna práca.

Základné školy:  
5 základných škôl

Stredné školy:
4 stredné školy

Stredné školy, ktoré navštevujú rómski žiaci:
Stredná škola obchodu a služieb (odbor kuchár čašník)
Stredná zdravotná škola (zdravotná sestra)
Obchodná akadémia (nadstavba sociálnej práce)

Kultúrne podujatia: 
v meste sa tradične raz za rok organizuje rómska zábava – 2 tanečné skupiny, 2 hudobné skupiny

Osobnosti medzi Rómami: 
jeden lekár, jedna  zdravotná sestra, jeden sociálny pracovník, traja podnikatelia, traja aktivisti občianskeho združenia ROMANO JILO

Ocenenia, ktoré získali Rómovia:
Gustáv Bihári získal v roku 2003 druhé miesto na Majstrovstvách Európy vo vzpieraní v trojboji vo Walterovej váhe do 75 kg.

Zaujímavosti týkajúce sa Rómov:
sú pracovití, zruční v oblasti stavebníctva, bez nich by sa v našom meste ťažko zabezpečovala údržba zelene.

DRÁFI, ŠTEFAN

Foto: Otakar Nehera, Zdroj: Archív SĽUK-u

Štefan Dráfi  je cimbalista.

*17.novembra 1931, Nové Zámky

Pochádza z hudobníckej rodiny, jeho predkovia sa tiež živili hudbou.

Hre na cimbal sa učil pod vedením F. Kolompára.

Počas vojenskej základnej služby nastúpil do armádneho umeleckého súboru Víta Nejedlého v Prahe.

V rokoch 1954 – 1978 pôsobil v Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve (SĽUK). Jeho talent objavili hudobný skladateľ Tibor Andrašovan a šéfdirigent SĽUK-u Július Móži. Hral po boku takých hudobníkov, ako boli Rinaldo Oláh, Štefan Bertók, Ján Berky Mrenica.

So SĽUK-om absolvoval desiatky vystúpení v zahraničí, napr. na Svetovej výstave v Montreale (Expo 1967), v Osake v Japonsku, v Bruseli, na svetových festivaloch mládeže a študentov vo Varšave, v Berlíne a inde.

Okrem toho sa podieľal na nahrávaní hudby k desiatkam slovenských filmov, napr. Juro Jánošík, Traja svedkovia, Rodná zem.

Po skončení účinkovania v SĽUK-u pôsobil ako slobodný umelec doma a v zahraničí a to až do svojho odchodu do dôchodku.

 Ocenenia:

Čestný titul – „zaslúžilý pracovník kultúry“ (1975)

Zdroj: Archív SĽUK-u

https://www.novezamky.sk/Cn/2001/2001-10s/pribehy.html

DZURKO, RUDOLF

* 1. 7. 1941 – Pavlovce (okres Vranov nad Topľou)

† 23. 6. 2013 Praha

Rudolf Dzurko sa narodila v Pavlovciach, v okrese Vranov nad Topľou. V roku 1945 odišiel jeho otec, Vojtech Dzurko s rodinou do severných Čiech. Rudolf sa vyučil za obuvníka a v priebehu života pracoval ako murár, kurič a robotník v sklárňach. Vo voľnom čase vytvoril prvé sochy z pieskovca, drevorezby, bábky a masky. Neskôr začal pracovať a experimentovať so sklenenou drťou. Zdokonaľoval techniku lepenia skla na sklenený podklad a vytváral prvé obrazy zo sklenenej drtiny. Žil striedavo v Prahe a Úšteku v severných Čechách. V 80. rokoch odišiel do Prahy a  ako čiastočný invalidný dôchodca začal vyrábať originálne drevené šperky, ktoré predával na Karlovom moste. Najvýznamnejšie sú jeho sklenené obrazy.

Vietor im vzal otca – Dopis od draka (fotografia: ČTK)

Rudolf Dzurko drvil sklo v špeciálne upravenom mlynčeku a takto získaný farebný piesok nanášal špeciálnym vlastným lepidlom na sklenené tabule. Veľa jeho obrazov sa zaoberá rómskou tematikou, ale väčšina z nich dovoľuje nahliadnuť najmä do jeho snov, túžob, momentálnej nálady.

Ukrižovaný Rudo medzi ružami (fotografia: ČTK)

Jeho diela možno vidieť v mnohých galériách vo svete, v pražskom Národnom múzeu, Múzeu rómskej kultúry v Brne a v bratislavskej Slovenskej národnej galérii.

 

Literatúra/zdroje:

  1. eAntik.sk
  2. http://paris.czechcentres.cz/cs/novinky/decs-de-rudolf-dzurko/
  3. DZURKO, Rudolf: Rudolf Dzurko. Sdružení občanů a přátel Malé Strany a Hradčan a nadace Arbor vitae, Praha 1995.  (ISBN 80-9011964-0-3)
  4. KUMANOVÁ, Zuzana: RUDOLF DZURKO. [online].  In: Slovenský národopis. Recenzie.  [cit. 11. 12. 2011].  s.247-248.  Dostupné na internete:<http://www.sav.sk/journals/nar/full/sn297i.pdf>
  5. MANN, Arne, PhDr., CSc. a ZELINOVÁ, Hana, PhDr.: Galéria rómskych osobností. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku 2010 [rukopis].

eduRoma

Obec Bratislava
PSČ 83103
Ulica, číslo, posch., dvere Riazanská 77
Webstránka http://www.eduroma.sk
Právna forma občianske združenie

Základné údaje:

Vznik: 2012

Sídlo: Riazanská 77, 83103 Bratislava – Nové mesto

Kontakt: korešpondenčná adresa: Moyzesova 3, 81105 Bratislava; +421902719236; info@eduroma.sk; www.eduroma.sk; http://www.facebook.com/eduroma.sk

eduRoma patrí k mimovládnym organizáciám, ktoré sa venujú obhajobe práv Rómov. Jej cieľom je prispievať k tvorbe inkluzívnej spoločnosti na Slovensku. Venuje sa predovšetkým oblasti vzdelávania, a to najmä prostredníctvom troch druhov intervencií:

  • priama práca v školách: vzdelávanie učiteľov, mediácia konfliktov, práca so žiakmi a rodičmi;
  • presadzovanie zmien na národnej úrovni;
  • búranie stereotypov: publicistika, organizovanie verejných kampaní.

Aktivity

eduRoma vstupuje do odbornej a verejnej diskusie o inkluzívnom vzdelávaní – vydáva publikácie, organizuje konferencie a semináre, realizuje výskumné projekty, spolupracuje s odbornými inštitúciami a publikuje v médiách. Organizácia sa aktívne zapája do boja proti segregácii rómskych žiakov a žiačok prostredníctvom priamej práce v školách, organizovaním kampaní a zverejňovaním konkrétnych prípadov školskej segregácie Rómov (napr. Šarišské Michaľany).

V oblasti priamej práce s cieľovými skupinami realizuje eduRoma viacero aktivít, napr. letné tábory pre deti a mládež zo sociálne znevýhodneného prostredia, vzdelávacie a voľnočasové aktivity priamo v školách, mediáciu konfliktov v školskom prostredí a poradenstvo pre školy, budovanie dobrovoľníckych programov v školách a iné.

Príklady aktivít a projektov zameraných na podporu inklúzie Rómov:

  • Dobrovoľnícky program: nábor, vzdelávanie a supervízia mladých dobrovoľníkov pracujúcich v základných školách s vysokým podielom rómskych žiakov a žiačok.
  • Poďme spolu čítať: čitateľský program pre základné školy zameraný na rozvoj čitateľskej gramotnosti, kritického a kreatívneho myslenia.
  • Vydávanie publikácií a metodických príručiek: Inklúzia Rómov od raného detstva (dostupná tu: http://www.eduroma.sk/sk/inkluzia-romov-od-raneho-detstva/); Školy proti segregácii (dostupná tu: http://www.eduroma.sk/sk/skoly-proti-segregacii/); Príbeh školy v Šarišských Michaľanoch (dostupná tu: http://www.eduroma.sk/sk/pribeh-skoly-v-sarisskych-michalanoch/) a iné.
  • Organizovanie konferencií: Diskriminácia rómskych detí v školách na Slovensku: Bratislava, marec 2016.
  • Tvorba dokumentárnych filmov: Tvoj čas; Rómovia 89/25 rokov po revolúcii.

Viac o aktivitách organizácie tu: http://www.eduroma.sk/sk/ludia/aktivity/

Ocenenia:

V roku 2016 udelilo Veľvyslanectvo USA na Slovensku cenu Ochranca ľudských práv riaditeľovi eduRoma Vladovi Rafaelovi.

Zdroje:

http://www.eduroma.sk/sk/home/

http://www.eduroma.sk/wp-content/uploads/2015/11/vyrocna_sprava20132014_sk.pdf

https://dennikn.sk/258004/reziser-filmu-o-romoch-v-politike-mladych-s-titulmi-zo-sveta-uz-nesmieme-drzat-bokom/

https://domov.sme.sk/c/20176301/ambasada-usa-ocenila-bojovnikov-za-ludske-prava-a-proti-korupcii.html

Elena Lacková

(rodená Doktorová) – prvá rómska spisovateľka zo Slovenska, dramatička, autorka literatúry pre deti a mládež, prvá rómska nositeľka štátneho vyznamenania Slovenskej republiky – Rad Ľudovíta Štúra III. triedy (2000).

* 22. marec 1921 – Veľký Šariš (okr. Prešov)
† 01. január 2003 – Košice

Základné údaje:

  • zakladateľka rómskej pôvodnej drámy a rómskej literatúry písanej v rómskom jazyku
  • zakladateľka “prvého cigánskeho divadla”, s ktorým naštudovala hru Horiaci cigánsky tábor (premiéra 16. apríla 1948 v kultúrnom dome vo Veľkom Šariši)
  • absolventka vysokoškolského štúdia na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe, ktoré ukončila ako magistra 16.12.1970
  • spoluzakladateľka Zväzu Cigánov – Rómov (1968)
  • členka Spolku slovenských spisovateľov (1993)
  • prvá rómska nositeľka vysokého štátneho vyznamenania – Rad Ľudovíta Štúra III. triedy (2000)

Pôsobenie a aktivity:

1948-50: zakladateľka a dramaturgička “prvého cigánskeho divadla”, s ktorým naštudovala a odohrala 106 predstavení v rámci Československa

1950-60: osvetová pracovníčka medzi Rómami, tvorba divadelných hier a ich naštudovanie s ochotníkmi

1961: odchod do Čiech, práca so súbormi ľudovej tvorivosti

1964-70: diaľkové štúdium na Fakulte osvetovej práce a žurnalistiky Karlovej univerzity v Prahe, ukončené promóciou 16.12.1970

1970-1980: knihovníčka a osvetová pracovníčka v obci Lemešany

1976-1986: spolupráca s českou lingvistkou Milenou Hübschmannovou (autobiografické dielo Narodila jsem se pod šťastnou hvězdou/Uľiľom tel bachtaľi čercheň)

1980: odchod do dôchodku, Prešov

1990: predsedníčka Kultúrneho zväzu rómskej národnosti na Slovensku, aktivity k znovuoživeniu rómskych folklórnych hudobných skupín

1991: v septembri pod jej vedením Kultúrny zväz rómskej národnosti na Slovensku začína vydávať celoštátne periodikum pre Rómov – Romano ľil

1992: vychádza jej prvá kniha v slovenskom i rómskom jazyku – Rómske rozprávky / Romane paramisa

1993 – stáva sa členkou Spolku slovenských spisovateľov

1996 – spolupráca s Romano nevo ľil (poviedky, poézia, komentáre)

1997-1999: vystupovanie v rámci cyklu Združenia JEKHETANE – SPOLU na aktivitách projektu “Spoznajme sa”, účasť na besedách, recitácia vlastnej poézie

Ocenenia:

1995: diplom Za rozvoj rómskej kultúry udelený Univerzitou J. E. Purkyně v Ústí nad Labem

2000: štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy udelené prezidentom pri príležitosti Dňa ústavy SR (3. september)

2000: pamätná medaila prezidenta SR za celoživotné úsilie priblížiť hodnoty rómskeho národa majoritnej spoločnosti a za umelecké stvárnenie holokaustu Rómov pri príležitosti pamätného dňa obetí rasového násilia a holokaustu (9. september)

Tvorba:

divadelná tvorba:
1946: Horiaci cigánsky tábor. Divadelná hra. 1. premiéra – 16.4.1948: Veľký Šariš, 1. premiéra na profesionálnej scéne – 19. 5. 2000: Košice, Thália (Divadlo ROMATHAN).

1952: Nový život. Dráma. Premiéra – 1952 – amatérske Kočovné rómske divadlo.

1955: Rómske srdce. Dráma.

1991: Veľký primáš Baro. Dramatizácia pôvodnej rozprávky z knihy Rómske rozprávky, 1991). Premiéra: 2.12.1994: Košice, Thália (Divadlo ROMATHAN).

1999: Narodila som sa pod šťastnou hviezdou. Dramatizácia autobiografického diela. Premiéra: 16.11.1999: Košice, SUŠ (školské predstavenie žiakov Strednej umeleckej školy).

1999: Hrbatý Maren. Dramatizácia pôvodnej rozprávky z rukopisu (1995). Premiéra: 6.12.1999: Košice, Divadlo ROMATHAN.

2002: Stratení ľudia. Dramatizácia pôvodnej rozprávky Hrdzavá podkova, z rukopisu (1995). Premiéra: 14.6.2002: Košice, Divadlo ROMATHAN.

rozhlasová tvorba:

1989: Žužika. Český rozhlas 1989

1992: Iskry a popol rómskej lásky.

1995: Rómske srdce. Prepracovanie divadelnej hry Cigánske srdce. Slovenský rozhlas – národnostné vysielanie v ukrajinskom jazyku, Prešov.

1998: Husle s tromi srdcami. Pôvodná rozprávka z rukopisu (1995). Premiéra v rómskom jazyku: Slovenský rozhlas – rómske národnostné vysielanie, Prešov.

prozaická tvorba:

Cigánsky tábor. LITA, Bratislava 1956.

Cigánsky tábor. DILIZA, Praha 1956.

Mŕtvi sa nevracajú /o mule na aven pale. In: Romano nevo ľil, Prešov 1994, č. 134-135.

Mŕtvi sa nevracajú /o mule na aven pale. In: Holokaust Romů v povídkách Eleny Lackové. Nakladatelství Fortuna, Praha 2011, s.126.

Mŕtvi sa nevracajú /o mule na aven pale. Združenie JEKHETANE – SPOLU, Prešov 2005

Bieli krkavci / Parne garuda. Poviedka. In: Romano nevo ľil, Prešov 1996, č. 213-318

Bieli krkavci / Parne garuda. In: Holokaust Romů v povídkách Eleny Lackové. Nakladatelství Fortuna, Praha 2011

Život vo vetre. Poviedka. In: Holokaust Romů v povídkách Eleny Lackové. Nakladatelství Fortuna, Praha 2011

Život vo vetre. Poviedka. In: Mŕtvi sa nevracajú /o mule na aven pale. Združenie JEKHETANE – SPOLU, Prešov 2005.

Narodila jsem se pod šťastnou hvězdou /Uľiľom tel e bachtaľi čercheň. Autobiografia. podľa rozprávania autorky spracovala PhDr. Milena Hübschmannová. Vydavateľstvo triáda, Praha 1997, s. 282.

Rómske rozprávky / Romane paramisa. Východoslovenské vydavateľstvo pre Kultúrny zväz občanov rómskej národnosti, Košice 1992, s.95.

Romane paramisa / Romské pohádky. Vydavateľstvo Radix, Praha 1999, s.134.

Husle s tromi srdcami. Rukopis – Združenie JEKHETANE – SPOLU, nepublikované

Narodila som sa pod šťastnou hviezdou /Uľiľom tel e bachtaľi čercheň. Preklad – Združenie JEKHETANE – SPOLU, nepublikované.

Literatúra/zdroje:

  1. BALVÍN, Jaroslav: Holocaust Romů v povídkách Eleny Lackové. Vydavateľstvo Fortuna. Praha 2001. 128 s. ISBN: 80-7168-798-7
  2. BALVÍN, Jaroslav: HUSLE S TROMI SRDCIAMI. [online] In: Slovenské dotyky. Magazín Slovákov v ČR. február 2003. [cit. 1. 1. 2012]. Dostupné na internete: <http://www.czsk.net/dotyky/2_2003/lackova.html>
  3. HIVEŠOVÁ-ŠILANOVÁ, Daniela: Životopis Eleny Lackovej. In: LACKOVÁ Elena: Mŕtvi sa nevracajú /o mule na aven pale. Združenie JEKHETANE – SPOLU, Prešov 2005, s, 591-603.

Foto: Arne B. Mann

EXKLÚZIA RÓMOV

Kontinuálny stupňujúci sa proces vylučovania z plnohodnotnej participácie na sociálnych, materiálnych a symbolických zdrojoch využívaných spoločnosťou na zabezpečovanie obživy a organizácie spoločenského života.

Exklúzia Rómov znamená ich vylúčenie z kľúčových aktivít spoločnosti.

Literatúra/zdroje:

  1. STEINERT, H. and PILGRAM, A.: Welfare from Below: Struggles Agaist Social Exclusion in Europe. Aldershot: Ashgate Publishing Limited, 2007 s.5.
  2. BURCHARDT, T., LE GRAND, J. and PIACHAUD, D.: Understanding Social Exclusion. Oxford: Oxford University Press, 2002. s.30.

FABIÁNOVÁ, TERA

(rodená Kurinová) – jedna z najznámejších rómskych spisovateliek, nositeľka Literárnej ceny Mileny Hübschmannovej za celoživotné dielo (2006).

* 15. október 1930 – Žiharec (okr. Šaľa)
† 22. marec 2007

Základné údaje:

  • od 16 rokov žila v Česku, pracovala 35 rokov ako žeriavnička,
  • ako 30-ročná aj publikovať prvé básne v rómskom jazyku, neskôr písala aj poviedky a fejtóny
  • vo svojej próze zachytávala a kritizovala postavenie ženy a muža v systéme pravidiel spolužitia rómskej rodiny

Pôsobenie a aktivity:

60-te roky: publikovanie prvého súboru rómskych básní a fejtónov v Romano Ľil (spravodaji Zväzu Rómov- Cigánov)

Ocenenia:

2006: Literárna ceny Mileny Hübschmannovej za celoživotné dielo (december).

Tvorba:

  • 60-te roky: Le Romeskero suno – “Sen Cikána” (vysielaná v Čeeskoslovenskom rozhlase)
  • 1979: Báseň “Av manca, čhajori” (“Pojď se mnou, má milá”) In: Romane giľa (Romské písně, 1979), Báseň “Raťate avľom” (“Přišla jsem v noci”)
  • 1991: Čavargoš/Tulák Apeiron, Praha 1991, 68 s. ISBN: 80-900703-1-0 , (Pre ČTV ju sfilmovala režisérka Jana Ševčíková)
  • 1992: Sar me phiravas andre škola – “Ako som chodila do školy” (životopisné rozprávanie) ÚDO České Budějovice a Společenství Romu na Moravě, Brno 1992, 31 s. ISBN: 8085584042
  • E bacht ke amende avel – “Štěstí přichází ke mně”
  • Môj život – Miro dživipen (životopisné rozprávanie)
  • Co se Miškovi zdálo – So džalas o Miškos sune

Literatúra/zdroje:

  1. FABIÁNOVÁ Tera: Románo čaládo. In: Romano džaniben 1-2⁄1996, s. 6-10.
  2. CZ: Tera Fabiánová [online]. [cit. 1. 1. 2012]. Dostupné na internete: <http://romani.kfunigraz.ac.at/rombase/cgi-bin/art.cgi?src=data/pers/fabianova.cs.xml>
  3. CZ: Zemřela romská spisovatelka Tera Fabiánová. [online] Praha, 24.3.2007 18:51, (ČTK) [cit. 1. 1. 2012]. Dostupné na internete: <http://www.romea.cz/index.php?id=detail&detail=2007_2184>

FACUNA, ANTON

Predseda prvého Zväzu Cigánov-Rómov na Slovensku, účastník Slovenského národného povstania, prvý Róm v americkej vojenskej spravodajskej službe

* 1920 – Sklabiňa (okres Martin)
† 1980 – Bratislava

Základné údaje:

  • účastník Slovenského národného povstania (tlmočník, sprievodca a spravodajský pomocník americkej OSSD (Office of Strategic Services)
  • spoluzakladateľ návrhu Zväzu československých Cigánov (Romano kulturno jekahetaňiben) – s cieľom zvýšenia kultúrnej, sociálnej a vzdelanostnej úrovne členov, ktorý nebol ÚV KSČ akceptovaný
  • predseda Zväzu Cigánov-Rómov (1968)
  • 1968-1972: riaditeľ podniku Butiker (pracovisko), kde zamestnával Rómov a pripravoval pre nich rôzne kurzy, v rámci tzv. normalizačného procesu bol podnik zrušený.

Ocenenia:

  • medaila za účasť v SNP
  • ocenenie vlády USA

Literatúra/zdroje:

  1. JANCURA, Vladimír: Kto vlastne bol Anton Facuna. [online]. In: Pravda, 16. augusta 2010, 11:08. [cit. 2. 11. 2011]. Dostupné na internete:<http://spravy.pravda.sk/kto-vlastne-bol-anton-facuna-d19-/sk_domace.asp?c=A100816_110823_sk_domace_p12>
  2. MANN, Arne, PhDr., CSc. a ZELINOVÁ, Hana, PhDr.: Galéria rómskych osobností. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku 2010 [rukopis].

FARKAŠ, EUGEN

Primáš, upravovateľ ľudových piesní
* 4. 9. 1919 – Bratislava
† 15. 1. 1974 – Bratislava

Základné údaje:

  • primáš vlastnej kapely Ľudová hudba Eugena Farkaša – Farkašovci
  • primáš Orchestra ľudových nástrojov pri Vojenskom umeleckom súbore v Bratislave

Literatúra/zdroje:

  1. MANN, Arne, PhDr., CSc. a ZELINOVÁ, Hana, PhDr.: Galéria rómskych osobností. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku 2010 [rukopis].