A B C D E F G H I J K L M N O P R S T U V W Z

FEČO, JOZEF


Výtvarník
* 9. 12. 1993 Bardejov
Žije v Kračúnovciach (okres Svidník)

Je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva.

Vo svojej tvorbe využíva techniku maľby čierno-šedo-bieleho spektra a štýl pop-art. Veľkú časť jeho obrazov tvoria portréty svetových osobností rómskeho pôvodu, akými sú lekár a politik MUDr. Ján Ciuľa, herec Yyl Brynner, romista profesor z Texasu Ian Hanckock a ďalší. Od roku 2013 spolupracuje s časopisom Romano nevo ľil, pre ktorý do marca 2018 vytvoril 20 ilustrácií na titulné strany.

Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta. Podobizne známych osobností politického, kultúrneho a spoločenského života dotvára špecifickou situačne detailnou farebnosťou. Bol výtvarným animátorom detí v Kračúnovciach.

Výstavy

Neznáme farby osobností, Slovenské technické múzeum, Budimír 2018

Neznáme farby osobností, Slovenské technické múzeum, Prešov 2017

Neznáme farby osobností, Gemersko-malohontské múzeum, Rimavská Sobota 2017

Neznáme farby osobností, Krajské múzeum v Prešove 2016

Neznáme farby osobností, Festival remesiel, Kežmarok 2016

Múzeum kultúry Rómov na Slovensku – Neznáme farby osobností 2016

Odtlačky srdca, Zichyho palác, Bratislava 2016

Romane čercheňa – Rómske hviezdy, Michalovce 2014, 2015

Ľudia z rodu Rómov, Zvolen 2013

Zdroje

http://www.portalsvk.sk/sk/video/jozef-feco-ako-vznika-portret-429/

http://www.portalsvk.sk/sk/video/jozef-feco-tvorba-vytvarneho-diela-354/

Na obrázku portrét prezidenta Andreja Kisku. Maľba na doske, 71 x 45 cm

FERTŐ, DEZIDER

Výtvarník, rezbár, hudobník, cimbalista a opravár cimbalov
* 22. 2. 1921 – Šankovce (okres Revúca)
† 27. 3. 1996 – Rimavská Sobota

Základné údaje:

  • narodil sa v rodine maďarských Rómov
  • lásku k hudbe pretransformoval aj do svojich výtvarných diel (napr. Cinka Pannu)
  • jeho tvorba je súčasťou zbierok Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre a gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, Múzea rómskej kultúry v Brne

Literatúra/zdroje:

  1. MANN, Arne, PhDr., CSc. a ZELINOVÁ, Hana, PhDr.: Galéria rómskych osobností. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku 2010 [rukopis].

FÍZIK, LADISLAV, PhDr., PhD.

Foto: SITA

PhDr. Ladislav Fízik, PhD. bol politik, aktivista a pedagóg.

*19. 8. 1954 v Banskej Bystrici

† 13. 6. 2016

 

 Základné informácie

Patril medzi výrazné politické osobnosti z radov Rómov. Bol predsedom politickej strany Rómska inteligencia za spolunažívanie v Slovenskej republike, neskôr Strany rómskej koalície v SR a funkcionárom v ďalších rómskych politických stranách. V roku 2002 založil a viedol Politické hnutie Rómov na Slovensku – ROMA. Bol zakladateľom a predsedom občianskeho združenia Parlament Rómov SR a tiež Klubu rómskych podnikateľov SR. Pôsobil ako poradca bývalého predsedu SNS Jána Slotu, ale aj v ďalších poradných orgánoch vlády SR. Neúspešne kandidoval v roku 1994 do NR SR a v roku 2013 na post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja. Od roku 2009 pracoval na Ústave rómskych európskych štúdií (Banská Bystrica) Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety.

 Pôsobenie a aktivity

2009 – 2015 riaditeľ Ústavu rómskych európskych štúdií, detašovaného pracoviska VŠ zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety

2007 poradca Jána Slotu

2004 poradca ministra vnútra SR Vladimíra Palka

1990 podnikateľ

1974 – 1990 Federálne ministerstvo vnútra ČSSR

1971 – 1972 lesník v Lesnom závode Zvolen

 

Vzdelanie

1969 – 1971 Lesnícke odborné učilište, Banská Štiavnica

1972 – 1974 Dôstojnícka škola, Holešov

1984 – 1989 Vojenská politická akadémia, Bratislava

2009         Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, doktorandské štúdium v odbore Sociálna práca (PhD.)

 

 Zdroje

https://domov.sme.sk/c/660580/zivotopis-ladislav-fizik-phrs-roma.html

https://sk.wikipedia.org/wiki/Ladislav_F%C3%ADzik

foto: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/173975-parlament-romov-chce-vymenu-na-poste-splnomocnenca-vlady/

FOLKLÓRNY SÚBOR KHAMORO (SLNIEČKO), MYJAVA

Miesto pôsobenia: Myjava

Vznik: 2001

Zakladatelia: manželia Paulína a Karol Herák

Pôvodný zriaďovateľ: Osveta myjavských Rómov

Súčasný zriaďovateľ: mesto Myjava

Vedúci telesa, umelecký vedúci, vedúci tanečnej i speváckej zložky: Karol Herák Choreografia: Karol Herák a Paulín Heráková.

Vedúci hudobnej zložky: Roman Zámek.

Osobitosťou súboru je, že v ňom účinkujú rôzne generácie od predškolského veku až po seniorov.

Účinkovanie na slovenských festivaloch a podujatiach:

  • Medzinárodný folklórny festival Myjava 2006, 2007, 2008, 2009
  • Medzinárodný rómsky festival Šamorín 2007
  • Slovensko-indické priateľstvo Žilina 2006
  • Slovensko-indické priateľstvo Trenčín 2007
  • The prindžarel pes Martin 2007, 2009
  • Rómska pieseň Detva 2007
  • Všetci sme ľudia tejto planéty SND Bratislava 2008
  • Rómska ruža Šamorín 2008
  • Žitnoostrovský medzinárodný rómsky festival Zlaté Klasy 2008, 2009
  • Medzinárodný rómsky festival Bratislava 2008
  • Medzinárodný rómsky festival Žarnovica 2008
  • Rómsky festival Slovenská Ľupča 2008
  • Deti vetra Martin 2008
  • International Gypsy Fest Bratislava 2009
  • Slovenské Vianoce Bratislava 2012

Účinkovanie na medzinárodných festivaloch:

  • Mezinárodní folklórni festival Moravská Nová Ves  Česko 2006
  • Mezinárodní romský festival Hodonín Česko 2007
  • Ozveny Horňácka Velká nad Veličkou Česko 2008
  • Slovenský inštitút, Budapešť Maďarsko 2009

Pani Paulína Heráková, zakladateľka súboru, krojárka a choreografka získala v roku 2009 ocenenie Rómska ruža.

Literatúra/zdroje:

Belišová, Jana, PhD.

FOLKLÓRNY SÚBOR ROMKA

Miesto pôsobenia: Detva

Vznik: 1987

Zakladatelia: Juraj Berky a Ľubomír Oláh

Zriaďovateľ: do roku 1999 bez zriaďovateľa, od roku 1999 Klub Spolu v Detve

Vedúca umelecká vedúca súboru: Marie Oláhová

Tanečné pedagogičky: Marie Oláhová, Petra Oláhová, Anna Oláhová, Gabriela Lukešová

Vedúca speváckej zložky: Marie Oláhová

Vedúci  hudobnej zložky: Igor Hakeľ a Jana Gábrišová

Autormi aj výrobcami kostýmov sú Vojtech Klinec, Petra Oláhová a Stanka Gábrišová

Súbor spolupracuje s Kultúrnym centrom A. Sládkoviča a so základnými školami v Detve.

Mladé tanečnice

Hudobná zložka:

  • Igor Hakeľ – gitara
  • Tibor Pleško – gitara
  • Jana Gábrišová – klavír
  • Nikola Kováčová – husle.

Účasť na slovenských festivaloch a podujatiach:

  • Podpolianske slávnosti Detva
  • celoslovenský rómsky festival Terňipen Snina
  • Balvalfest Kokava
  • benefičné koncerty Úsmev ako dar
  • kultúrno spoločenské podujatie Ľudia z rodu Rómov Banská Bystrica
  • festival rómskej kultúry a histórie na Spišskom hrade
  • Festival rómskej kultúry a folklóru Spiša Kežmarok
  • Kultúrne leto Bratislava
  • Romfest Zvolen

Účasť na zahraničných podujatiach

  • Púť k čiernej Sáre, Les Saintes Maries de la Mer, Francúzsko
  • Welhaust Graz, Rakúsko
  • Romfest Brno
  • Romfest Strážnice
  • rómska púť Limanovo Poľsko

Najvýznamnejšie programové  pásma:

  • Slniečko
  • Kováč (muzikálové spracovanie rozprávok Daniely Šilanovej)
  • Rómska odobierka a svadba
  • Stretnutie kočovných a usadených Rómov
  • Kaleidoskop rôznych typov rómskych tancov

 Literatúra/zdroje: Belišová, Jana, PhD.

FRKI (VTIPY)

Nejde o autentický rómsky folklórny prejav, ale že je to žáner, ktorý sa dostal do rómskeho folklórneho repertoáru pod vplyvom majoritnej spoločnosti, naviac pravdepodobne súvisí i s rozvojom masmediálnych prostriedkov. Pri analýze pôvodu repertoáru sú evidentné viaceré vrstvy vtipov. Jednou z najpočetnejších sú  vtipy prevzaté kontaktnou komunikáciou s majoritnej spoločnosti, čo nakoniec vyplýva aj donedávna z relatívne intenzívnej komunikácie jednotlivcov oboch komunít (napríklad v pracovnom procese).

Inou vrstvou sú vtipy, ktoré sa udomácnili v rómskom prostredí prostredníctvom humoristických alebo iných časopisov, novín, rozhlasových alebo televíznych relácií. Tretiu vrstvu tvoria vtipy, ktoré vznikli ako ponášky na špecificky rómske sociálne situácie, alebo sú to vyložene jazykové prešmyčky, skomoleniny a pod. s komickým významom, ktoré v inom jazyku strácajú  význam a zmysel. Po obsahovej stránke medzi najobľúbenejšie námety patria vtipy o policajtoch, o farároch, o Cigánoch. Na rozdiel od majority, v rómskom prostredí sú málo frekventované vtipy s politickým zafarbením.

Literatúra/zdroje:

Hübschmannová, M.: Slovesná tvorba slovenských Romů. In: Slovenský národopis, 36, 1988, č.1, s. 88.

GADŽOR, ONDREJ (ANDRIŠ)

Foto: Štátna vedecká knižnica v Prešove

Ondrej Gadžor (Andriš) bol insitný rezbár a sochár.

 *9. 7. 1956 Krásna nad Hornádom – † 19. 10. 2013 Krásna nad Hornádom

Rezbárstvu sa začal venovať, keď mal 24 rokov, a to počas vojenskej základnej služby. Pracoval s kameňom, rohovinou, mušľami, najmä však s drevom. Jednou z jeho hlavných tém bola postava a motív ženy. Vypracoval si svojský sochársky rukopis, ovplyvnený školou akademického sochára Vojtecha Löfllera, v dielni ktorého pracoval jedenásť rokov.

Jeho prvou väčšou plastikou bola socha Jánošíka. Subtílny charakter drobnej tvorby prenáša i do monumentálnych diel, ktoré tvoril na plenéroch v Raslaviciach, v Dvore remesiel v Bratislave a v Myslave. Jeho tvorba sa vymyká z bežnej produkcie neškolených sochárov a konečný tvar je niekde medzi moderným sochárstvom a africkými ľudovými soškami.

Prvú samostatnú výstavu mal 5. novembra 1999 v Malokarpatskom múzeu v Pezinku. Nad výstavou prevzal záštitu vtedajší prezident Rudolf Schuster.

Pravidelne sa zúčastňoval sochárskych plenérov. Predstavil sa na viacerých samostatných výstavách na Slovensku i v zahraničí.

Svoje práce prezentoval aj v Košiciach na podujatí Dni remesiel. V roku 2002 prezentovalo jeho tvorbu združenie Jekhetane-Spolu, vydavateľ Romano nevo ľil a na výstave rómskeho výtvarného umenia na Slovensku v Národnom osvetovom centre v Bratislave – „MAĽUJEME PRE LÁSKU / ČITRANAS PERDAL O KAMIBEN / WE ARE PAINTING FOR LOVE“.

Jeho sochy sú u súkromných vlastníkov napríklad vo Vatikáne, ale aj v USA. Sú súčasťou zbierok múzeí na Slovensku či v Čechách (Východoslovenské múzeum v Košiciach, SNM-Múzeum kultúry Rómov na Slovensku v Martine, Múzeum Vojtecha Löfflera v Košiciach, Muzeum romské kultury v Brně, OZ Jekhetane-Spolu). Spolupracoval aj s Ústredím ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV).

Zdroje:

portalsvk.sk

uluv.sk

Romano nevo ľil

Výtvarné umenie, Múzeum rómskej kultúry v Brně, rok 2005, ISBN 80-86656-07-1

 

GALBAVÝ, ĽUDOVÍT

Ľudovít Galbavý, Mgr., PhD.
Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity (2009 – 2010)

Dr. Ľudovít Galbavý, PhD. bol splnomocnencom vlády SR pre rómske komunity od augusta 2009 do júna 2010. Na post splnomocnenca sa dostal z univerzitného prostredia. Na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre pôsobil ako učiteľ práva od roku 2002, v rokoch 2006 – 2010 bol predsedom Akademického senátu Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva a v období od 2010 do 2014 predsedom Akademického senátu Univerzity Konštantína filozofa v Nitre. Kariéru vysokoškolského pedagóga ukončil v roku 2016.

Vyštudovaný právnik, v rokoch 1977 až 2003 pracoval v policajnom zbore ako inšpektor, neskôr vyšetrovateľ, veliteľ a riaditeľ okresného policajného zboru. Od roku 2010 pôsobí ako zástupca starostu v obci Komjatice v Nitrianskom kraji.

Absolvoval dve vysoké školy, Vysokú školu zboru národnej bezpečnosti a právo študoval na Univerzite Komenského v Bratislave – titul Mgr. z odboru Právo zamerané na trestné právo tu získal v roku 1990, na tej istej škole získal aj titul PhDr. a obhájil doktorát z práva (PhD.) v roku 1994.

Základné údaje:
Narodil sa: 25. 5. 1950, Komjatice
Vzdelanie: 1990: Mgr. v odbore právo
1994: PhD. v odbore právo
Kontakt: lgalbavy@komjatice.sk

Pôsobenie a aktivity:
1977 – 1981 inšpektor a starší inšpektor policajného zboru v Nových Zámkoch
1981 – 1992 vyšetrovateľ policajného zboru v Nových Zámkoch
1992 – 1995 veliteľ policajného zboru v Šuranoch
1995 – 1996 riaditeľ odboru poriadkovej polície v Nových Zámkoch
1996 – 1997 riaditeľ Okresného riaditeľstva policajného zboru v Šali
1997 – 2003 riaditeľ Okresného riaditeľstva policajného zboru v Nitre
2002 – 2016 odborný asistent na Fakulte sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity  Konštantína Filozofa v Nitre
2009 – 2010 splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity
2006 – 2010 predseda Akademického senátu FSVaZ Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre
2010 – 2014 predseda Akademického senátu Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre
2010 – 2018 zástupca starostu v Komjaticiach

Zdroje:

domov.sme.sk/c/5002450/romov-chce-galbavy-zmierit-komunikaciou-vela-toho-vsak-nenahovori.html
www.webnoviny.sk/galbavy-pustanie-kuklacov-do-osad-nie-je-riesenim/ludovit-galbavy/
vedecko-pedagogická charakteristika pracovníka (nepublikované)

Foto: archív Ľudovíta Galbavého

GAŠPAROVÁ, EVA, RODENÁ PLEŠKOVÁ

Gašparová Eva

poetka
* 14.mája 1951, v Očovej

Absolventka Strednej ekonomickej školy v Lučenci. Od ukončenia štúdia až do dôchodku pracovala ako ekonómka. Písať začala až na dôchodku, avšak k písaniu poézie i prózy inklinovala už vo svojich dievčenských rokoch. Písala príbehy o láske a rodine, pričom čerpala zo svojich spomienok, ale aj zo spomienok svojich rodičov a starých rodičov. Ak načrie vo svojej tvorbe do súčasnosti, píše prevažne o ťažkom osude mnohých Rómov. Tvorí v rómskom jazyku. Podľa jej slov preklad do slovenského jazyka je ľahší, pretože svoje city vie ľahšie vyjadriť vo svojom materinskom jazyk. Je členkou Rómskeho literárnemu klubu. Dve jej diela sa stali predlohami divadelných hier – Ona a on a Chcem iného muža, ktoré naštudovali členovia Rómskeho literárnemu klubu. Spolu s ostatnými členmi klubu sa zúčastňuje literárnych besiedok – Živá knižnica na základných a stredných školách a v komunitných centrách. Je vydatá, má tri dcéry, šesť vnúčat a jedného pravnuka.

Tvorba:

Básne uverejnené v zbierky ROLIK-u (Rómsky literárny klub):

Rok 2014 – Na čo čakáme, Prisahaj / Láska, Slzy a Smiech-Kamiben, Apsa thaj Asaviben

Rok 2015 – „Bojte sa!“, hovorieval…, Chcem iného muža, Keď odídem, Janko, Anička – Píšeme a čítame spolu / O Nelkačikos II.

Rok 2016 – Spomienka, Otázky, Bez mamy / Píšeme a čítame spolu/ Irinas thaj genas jekhetane

Rok 2017 – Aj takto MY nakupujeme, Som človek, BRATIA, Keď sa narodíš, máš žiť v rodine / Mám sen – Hi man suno

Zdroj: Rómsky literárny klub (ROLIK)