ČIČAVA

Obec: Čičava
Kraj: Prešovský
Okres: Vranov nad Topľou
Región: Horný Zemplín
Poloha: Obec Čičava sa rozprestiera v severozápadnom výbežku Východoslovenskej nížiny.
Rozloha: 529 ha
Celkový počet obyvateľov: 1244 (k 1. 1. 2018)
Vierovyznanie obyvateľstva: gréckokatolícke, rímskokatolícke
Približný podiel Rómov: 64,8 % (podľa Atlasu rómskych komunít 2013)
Hustota obyvateľstva: 239,51 obyv./km²
Kontakty: Obecný úrad Čičava 26, 093 01 Vranov nad Topľou, Tel: 057/442 20 00, e-mail: obec@cicava.sk, mobil: 0911 915 388; www.cicava.sk

O obci

Dejiny obce

Oblasť, v ktorej sa nachádza obec Čičava bola osídlená už v 11. storočí. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1270. Najstarší písomný dokument vzťahujúci sa na Čičavu je listina, ktorou kráľovič Štefan (budúci uhorský kráľ Štefan V.) vymenúva majetky darované šľachticovi Rajnoldovi. Do 15. storočia bola obec súčasťou rozgoňovského panstva. V časoch urbárskej regulácie za Márie Terézie patrili poddanskí obyvatelia Čičavy Alexandrovi Sirmajovi staršiemu. Po Sirmajovcoch (po roku 1867) vlastnil časť Čičavy barón Fridrich Callemberg a neskôr patrila časť dediny Abovi Bencúrovi. Dejiny Čičavy sú späté s hradom Čičva, ktorý tvoril dominantu regiónu (http://www.cicava.sk/obec-2/historia/).

Stará časť obce má zaužívaný miestny názov Valal, časť, ktorá vznikla na prelome 19. a 20. storočia volajú Osada (dávnejšie aj Koloňija), časť kde bol voľakedy kaštieľ, sa volá Dvur (dávnejšie Majir). V obci sú dve časti, ktoré obývajú iba Rómovia, miestni ich volajú stará rómska osada a nová rómska osada (http://www.cicava.sk/obec-2/historia/).

Súčasnosť

V súčasnosti žije v obci viac ako 60 % Rómov v dvoch komunitách na okraji obce a priamo v obci. V obci sa nachádza základná a materská škola, rómske pastoračné centrum a známa je aj umelecká rezbárska dielňa. Od roku 2001 tu bolo zrealizovaných niekoľko projektov zameraných na zlepšenie života Rómov a ich integráciu. Išlo predovšetkým o výstavbu nájomných bytov nižšieho štandardu (2001 – 2006), vybudovanie vodovodu v rómskej osade (2003), rekonštrukciu ciest, elektrickej siete, vybudovanie strediska osobnej hygieny (2004 – 2005). V roku 2009 obec získala finančný príspevok na projekt „Podpora integrácie znevýhodnených a marginalizovaných rómskych príslušníkov na trh práce“, v rámci ktorého boli vytvorené nové pracovné miesta, sociálne služby a zrealizované vzdelávacie kurzy. Od roku 2011 obec každoročne organizuje Deň Rómov (pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov). V obci je terénna sociálna práca.

V roku 2012 získala obec medzinárodné ocenenie MERI za príkladnú podporu integrácie a inklúzie rómskej komunity, najmä za aktivity v oblasti bývania.

V roku 2014 získala cenu Roma Spirit v kategórii Obec a mesto za efektívne využitie dostupných nástrojov, projektov a inovatívnych úprav politiky štátu zameraných na začleňovanie Rómov a za aktivity podporujúce rómsku identitu.

Roma Art Čičava

Roma Art Čičava je umelecká rezbárska dielňa, ktorá ako chránená dielňa vznikla v roku 2001 a je známa na Slovensku aj v zahraničí. Rómski rezbári vyrábajú originálne výrobky z dreva a iných prírodných materiálov. Ich práce zdobia nielen obec, ale aj nemocnice, školy a domácnosti ocenených osobností. Rezbári z Čičavy pomáhali pri tvorbe sochy, ktorou mesto Košice obdarovalo pápeža Františka a v roku 2014 odovzdali prostredníctvom Lukáša Buža z gréckokatolíckeho formačného centra pre Rómov vo Vatikáne sochu kardinálovi Stanisławovi Ryłkovi. Viac informácií o dielni tu:

https://www.facebook.com/pg/RomaArtCicava/about/?ref=page_internal

Gréckokatolícke formačné centrum pre Rómov

Patrí pod Pastoračné centrum gréckokatolíckeho arcibiskupstva, ktoré je strechou formačnej a misijnej činnosti cirkvi v rómskych komunitách. Centrum založil v roku 2012 kňaz Martin Mekel a v Čičave garantuje množstvo aktivít, medzi ne patria aktivity občianskeho združenia Horúci tím, činnosť Slovenského skautingu – rómskeho skautského zboru, Súkromného centra voľného času (zriadené OZ horúci tím).

Občianske združenie Horúci tím bolo založené v roku 2004 s poslaním rozvíjať a podporovať etnické, sociálne a iné minority, najmä rómske vidiecke komunity a zlepšovať vzťahy medzi majoritou a minoritou. Združenie sa vo svojej činnosti venuje deťom, mládeži aj dospelým. V roku 2010 získalo ocenenie Roma Spirit v kategórii Mimoškolské vzdelávacie aktivity.

Kontakty: Horúci tím, Čičava 74, 093 01; martin.mekel@romskamisia.sk

Zdroje

http://www.cicava.sk/
https://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Ci%C4%8Dava_(obec)
https://svet.sme.sk/c/6566259/slovenske-obce-ocenili-za-integraciu-romov.html
http://www.topky.sk/cl/10/1328677/Obce–ktore-uspesne-zaclenuju-romsku-komunitu–zdoraznuju-rovnost-sanci
https://presov.korzar.sme.sk/c/6665072/chranena-dielna-v-cicave-dala-pracu-romskym-rezbarom.html
https://www.cas.sk/clanok/353748/rezbari-sa-na-vianoce-rozhodli-potesit-chore-deti-pomahaju-im-rovno-aj-policajti/

CICHÝ, JOZEF

Amatérsky výtvarník
27. 09. 1966, Trebišov
Žije v Nižnom Žipove.

Výtvarné umenie ho priťahovalo už na základnej škole. Intenzívnejšie sa mu začal venovať až na vojenskej základnej službe. Vyučil sa za automechanika, ale pracoval aj v stavebníctve a iných oblastiach. Od roku 2015 sa venuje výlučne maľovaniu.

Jozef Cichý objavil v sebe hlboký vzťah k zobrazovaniu ľudskej podoby. Okrem vizionárskej motivácie, ktorú uplatnil v psychologicko-filozofickej štruktúre obrazu „Vízia“, sa zaujíma o konkrétneho človeka a jeho osobný vzhľad, študuje jeho náladu a vytvára charakterové portréty. V umení ho ovplyvnili predovšetkým Salvador Dalí, Leonardo da Vinci, Michelangelo Buonarotti a Rafael Santi. Pracuje predovšetkým s akrylovými a olejovými farbami, maľuje prevažne na plátno a sololit.

Jeho obrazy sa momentálne nachádzajú v približne 30 obciach v domoch smútku, v niekoľkých kostoloch na východnom Slovensku. (Napr. Zemplínsky Branč, Cejkov, Sirník, Hraň, Slavkovce, Plechotice a ďalšie). Okrem sakrálnych motívov, ktoré sú veľkoformátové sa venuje aj rómskej téme a zaujíma ho rodina. Je autorom ilustrácií rozprávok Jozefa Šándora Čierna ruža, ktorú vydalo občianske združenie Jekhetane. Práce Jozefa Cichého videli návštevníci mnohých výstav na Slovensku i v zahraničí.

Výstavy

Trenčín 2002
Žilina, „Aj Rómovia majú svoj sen“ – vernisáž deviatich rómskych výtvarníkov – vernisáž realizovaná v spolupráci s Domom Matice slovenskej v Žiline a OZ Jekhetane-Spolu 2007
Brno, „Splnený sen“ – autorská výstava Múzeum rómskej kultúry 2008
Odtlačky srdca na paletách rómskych výtvarníkov, Zichyho palác 2016
Michalovce, „Romane čercheňa – Rómske hviezdy“ , 2006, 2014, 2015

Ilustrácie

Čierna ruža/E kaľi ruža
Rómske rozprávky/Romane paramisa
Vydalo Združenie JEKHETANE-SPOLU, Prešov, 2008

Obrázok, Vízia.  Olej na preglejke, 100 x 72 cm, vlastník Múzeum rómskej  kultúry na Slovensku, Slovenské národné múzeum

CICKO, JAROSLAV

Výtvarník, rezbár a kamenár
* 25. 3. 1939 – Martin
† 18. 11. 2010 – Horná Štubňa (okres Turčianske Teplice)

Základné údaje:

  • rezbár v Štúdiu neprofesionálnych výtvarníkov v Martine
  • lektor na sympóziách neprofesionálnych umelcov

Pôsobenie a aktivity:

1954: až do dôchodku nástrojár v Závodoch ťažkého strojárstva v Martine
2000: výstavy s ukážkami rôznych postupov (nemecko, Česko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko…)

Literatúra/zdroje:

MANN, Arne, PhDr., CSc. a ZELINOVÁ, Hana, PhDr.: Galéria rómskych osobností. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku 2010 [rukopis].

CICKOVÁ, PAULA

Pavla Cicková, rodená Čipčalová
Poetka píšuca v slovenskom a rómskom jazyku, ilustrátorka a občianska aktivistka.
*12.5.1958 Vigľaš, okr. Detva
Žije vo Zvolene.

Vyštudovala odbor sociálna práca na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Banskej Bystrici. Niekoľko rokov pracovala ako terénna sociálna pracovníčka, od roku 2005 pôsobí ako asistentka učiteľa pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a pre deti so zdravotným postihnutím. Od detstva inklinovala k písaniu a kresleniu. K písaniu poézie ju inšpirovala potreba spovede duše, srdca a mysle. Sprvoti to boli básne o láske, prírode, až v dospelosti začala jej tvorba naberať angažovaný smer, väčšinou o rómstve. Autorka reaguje na dianie v spoločnosti a na neľahký osud mnohých Rómov. O svojej tvorbe hovorí, že ju uverejňuje len vtedy, ak je s ňou vnútorne stotožnená a cíti, že sú výpoveďou toho, čo prežíva. Časť jej diela tvoria výpovede ženskej duše, tzv. osobná poézia. V rokoch 2000-2016 bola dopisovateľkou periodika Romano nevo ľil.

Vyrastala v robotníckej rodine. Túžba po vyššom vzdelaní ju motivovala k tomu, že začala externe študovať vo veku 49 rokov a školu aj úspešne ukončila. Je členkou Rómskeho literárneho klubu. Angažovala sa aj v rómskej politike, najmä v ženskom hnutí Forum palo romňa. Je vydatá, má dve dcéry a vnuka.

Tvorba:

Básne uverejnené v zbierkach Rómskeho literárneho klubu:

  • Oslavná, Zaševeľ lístoček, Zastavte sa Rómovia (Čierne vlasy/ Kale bala), 2009
  • Tichý čas vianočný, Ty, kto si agresor, Dlhá noc (Písanie od srdca/ Lekhaviben jilestar), 2010
  • Mamine jedlo, Teplučko, Rána, , Strakatý zajačik (Majačik – O Majačikos), 2012
  • Vianoce domova, Zrada (Slnko vo vlasoch – Kham andro bala), 2012
  • Zem Rómov, Pradedko Lajoš a babka Marína (Nelkáčik / O Nelkačikos), 2013
  • Som iná, som vinná, Odkaz deťom mojich detí (Smrti sa nebojím /Láska, Slzy a Smiech-Kamiben, Apsa thaj Asaviben), 2014
  • Láska na úver, Živá voda, Len raz jedinečná (Písanie je naše rómstvo – Iriben hin amaro Romipen), 2015
  • Podoba ženy, Učenie, Dve vtáčence (Píšeme a čítame spolu/Irinas tha genas jekhetane a o Nelkačikos II), 2016
  • Bohatú nádielku dostala som do vienka, Neprestávať snívať, Rómska nevesta, Prebuďte sa živí – Holokaust (Mám sen – Hi man suno) 2017

Foto: archív Rómskeho literárneho klubu

Zdroj: Rómsky literárny klub (ROLIK)