DOLEŽELOVÁ, MÍLA

Míla Doleželová – obrázok z knihy Spievajúce husle

Míla Doleželová (vlastným menom Bohumila Doleželová) bola akademická maliarka, autorka mnohých obrazov s rómskou tematikou, jej portréty vynikajú veľkými očami.

*12. novembra 1922 Prostějov
 †30.decembra 1993 Telč

Životné míľniky

  • V medzivojnovom období sa vyučila za klobučníčku
  • 1945 začala študovaťna Štátnej grafickej škole v Prahe (školu neukončila);
  • 1946 bola prijatá ako mimoriadna študentka Akadémie výtvarných umení v ateliéri V. Pukla, štúdium ukončila v roku 1950;
  • 1950 – 1954 bola odborná asistentka na Akadémii výtvarných umení;
  • 1957 bola súčasťoutímu zaoberajúceho sa výskumomRómov na východnom Slovensku (spolu s E. Čajánkovou (Horváthovou) a E. Davidovou, dokumentovala život, remeslá a portrétovala respondentov. Pravdepodobne tu vznikol jej záujem o Rómov, ktorých neskôr stvárnila v desiatkach olejomalieb;
  • Od roku 1961 sa presťahovala (spolu s manželom Jiřim Marešom a mamou) do malej obce Klatovec (okres Jihlava), kde žila a tvorila až do roku 1972;
  • V roku 1972 sa presťahovala do Telča, kde žila až do svojej smrti.

Tvorba

V 60. rokoch sa venovala tvorbe s rómskym motívom, jedným z dominantných prvkov jej tvorby boliveľké (smutné oči) na zobrazovaných portrétoch. V roku 1966 vystavovala v Galérii Vysočina v Jihlave. Všetky vystavované obrazy kúpil mexický obchodník s umením, ktorý jej otvoril bránuna Americký trh a následne vystavovala v Miami na Floride (1967),v Chicagu (1969) a v Mexiku (1971).

V roku 1978 dostala zákazku na cyklus monumentálnych olejomalieb – Krížovej cesty, ktorý mal byť umiestnený v kostole v Slavniciach. Celý cyklus nakoniec zostal v súkromnej zbierke.V tomto období sa venovala náboženským témam, ktoré tvoria rozsiahlu časť jej tvorby.

V roku 1978 po smrti matky a následne v roku 1984 aj po smrti manžela sa začala uzatvárať do seba a v posledných rokoch takmer nevychádzala z domu.

V posledných mesiacoch jej života bola v úzkom kontakte s dominikánmi z kláštora v Jablonnom v Podještědí, ktorým odkázala aj celú svoju výtvarnú pozostalosť. Tá je v súčasnosti v rukách viacerých inštitúcií a zberateľov umenia. Časť tvorby s rómskou tematikou vlastní Muzeum romské kultury v Brne.

Výber z výstavnej činnosti

Cigáni, Praha 1960, Ústredné divadlo československej armády/foyer) 1.2. – 15.3.1960

Obrazy Míly Doleželovej, Brno 1961, Dom Pánov z Kunštátu, 18.3. – 16.4.1961

Míla Doleželová, výstava obrazov, Praha 1963, Krajský projektový ústav(KPÚ, klubovňa), 4.3. – 23.3.1963

Míla Doleželová, Jiri Mareš, Jihlava 1966/1967, Krajská galéria v Jihlave, 18.12.1966 – 29.1.1967

Míla Doleželová, Miami 1967, Gulf American Gallery v Miami (USA), október 1967

 Výber z knižných ilustrácií

Míla Doleželová – obraz z knihy Rómske rozprávky

Dušan Zbavitel: Odpor – výber z poviedok mladých bengálskych autorov. Praha:Československý spisovateľ 1951.

Jozef Sekera: Deti z hlinenej dediny.Praha:Československý spisovateľ 1952.

Alfréd Technik: Tuláci věčné krve, Mladá fronta 1958.

Emília Horváthová (Čajánková): Cigáni na Slovensku, Historicko-etnografický náčrt.Bratislava: SAV, 1964. 396 s.

Maria Vorišková: Cigánske rozprávky (Spievajúce husle). Praha 1966.

Alcides Arguedas: Bronzové plemeno.Praha:Odeon 1968.

Vladimír Miltner: Príbehy bájnej Indie.Praha:Práca 1973.

 Fresky

Bez mena freska, Klatovec

Materstvo, 1964 Nymburk, materská škôlka

Rodina (More),1968 Praha, Juhoslovanská vináreň Beograd

Milenci, 1968, Praha, Juhoslovanská vináreň Beograd

Láska a Milosrdenstvo, 1974, Jihlava, lekáreň, Masarykovo námestie 33

Zdroje

Informačný systém abaART– osoba Doleželova Miloslava

Žlúva, Ivan – Hľadanie pravdy maliarky M.Doleželovej, Jihlava oblastná galéria,v Jihlave 2006.

V Telči vystavuje významná „Maliarka Cigánov“ – MílaDoleželová – rádio Praha – dostupné online/cit.2017-03-01).(česky).

Životopis a obrazy Míly Doleželovej

DOLNÝ KUBÍN

Mesto: Dolný Kubín
Kraj: Žilinský samosprávny kraj
Okres: Dolný Kubín
Región: Orava
Rozloha: 55,05 km2
Celkový počet obyvateľov: 19554
Približný počet Rómov: 400
Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti: 31

V Dolnom Kubíne medzi najdôležitejšie podniky patria: 
MAHLE Engine Components Slovakia, s. r. o., Dolný Kubín, Miba Sinter Slovakia, s. r. o., Dolný Kubín, NOBEL AUTOMOTIVE SLOVAKIA, s. r .o., Dolný Kubín, KEY PLASTICS SLOVAKIA, s. r. o., Dolný Kubín, SEZ, a. s., KLAUKE, s. r. o., Dolný Kubín, ELKOP, s. r. o., Dolný Kubín a ďalšie. Významnú úlohu zohrávajú však aj iné podniky, ako je OFZ, a. s., Istebné, Dolnooravská nemocnica s poliklinikou MUDr. L. N. Jégého v Dolnom Kubíne, COOP Jednota Trstená. Štruktúru priemyselných odvetví dopĺňajú menšie prevádzky a súkromné podnikanie v rámci fyzických a právnických osôb.

Možnosti zamestnania:
Záujem o súkromné podnikanie sa v regióne sústreďuje prevažne v oblasti obchodu a služieb, cestovného ruchu a v niektorých výrobných činnostiach. Najrozšírenejším predmetom podnikania je stavebníctvo, obchodná činnosť a spracovanie dreva.  Región Orava má veľký potenciál na rozvoj domáceho i medzinárodného cestovného ruchu a súčasne na rozvoj zamestnanosti  v oblasti malého a stredného podnikania v tomto sektore.

Vierovyznanie majoritného obyvateľstva:
rímskokatolícke  65,11 %

Vierovyznanie rómskeho obyvateľstva:
neuvádzajú

Dejiny obce:
Mesto Dolný Kubín má mimoriadne výhodnú a atraktívnu polohu. Vedú cezeň európske trasy, spájajúce oblasť okolo Baltického mora až s Balkánom, so strednou Európou a s apeninskou oblasťou. Územie Dolného Kubína je tvorené vlastným katastrálnym územím a katastrálnymi územiami ďalších bývalých obcí, dnes častí mesta – Veľký Bysterec, Malý Bysterec, Beňova Lehota, Záskalie, Jelšava, Mokraď, Kňažia, Medzihradné a Srňacie. Na území mesta sa nachádza niekoľko významných archeologických lokalít. O pobyte slovanských obyvateľov sú známe doklady z 9. storočia nášho letopočtu. Trniny nad Dolným Kubínom boli už vo veľkomoravskom období opevneným hradiskom. Kubín sa prvýkrát spomína v listine zo 6. januára 1314.
Starší obyvatelia mesta spomínajú, že pred 2. svetovou vojnou prvé rómske rodiny bývali v extraviláne Dolného Kubína (Zábrež rodina Dobiášová), v okolí Trnín (rodina Budajová, rodina Kováčová), v širšom centre mesta (za hotelom Orava rodina Cicková), avšak výraznejší prílev Rómov do mesta nastal až po roku 1969 v čase rozsiahlej bytovej výstavby. Rómovia prichádzali za prácou a tvorili lacnú pracovnú silu. Zabezpečovali hlavne výkopové práce pri výstavbe inžinierskych sietí. Na území mesta bolo vtedy postavených 1 072 bytov. Do Dolného Kubína prišli z okresu Zvolen, Poprad, Stará Ľubovňa a Spišská Nová Ves.

Správa obce:
V samospráve nie sú zastúpení Rómovia.

Úspešné projekty:
Komunitná práca v Dolnom Kubíne  v rokoch 2005 – 2007
Činnosť občianskeho združenia ROMANO JILO
Projekt O päť minút dvanásť, ktorý zabránil deložovaniu Rómov do extravilánu obce a naštartoval proces prestupného bývania a integrácie

Terénna sociálna práca: 
v meste pracuje jeden terénny sociálny pracovník a dvaja asistenti terénneho sociálneho pracovníka.

Komunitná sociálna práca:
V meste funguje komunitná sociálna práca.

Základné školy:  
5 základných škôl

Stredné školy:
4 stredné školy

Stredné školy, ktoré navštevujú rómski žiaci:
Stredná škola obchodu a služieb (odbor kuchár čašník)
Stredná zdravotná škola (zdravotná sestra)
Obchodná akadémia (nadstavba sociálnej práce)

Kultúrne podujatia: 
v meste sa tradične raz za rok organizuje rómska zábava – 2 tanečné skupiny, 2 hudobné skupiny

Osobnosti medzi Rómami: 
jeden lekár, jedna  zdravotná sestra, jeden sociálny pracovník, traja podnikatelia, traja aktivisti občianskeho združenia ROMANO JILO

Ocenenia, ktoré získali Rómovia:
Gustáv Bihári získal v roku 2003 druhé miesto na Majstrovstvách Európy vo vzpieraní v trojboji vo Walterovej váhe do 75 kg.

Zaujímavosti týkajúce sa Rómov:
sú pracovití, zruční v oblasti stavebníctva, bez nich by sa v našom meste ťažko zabezpečovala údržba zelene.