ROMANO ĽIL – RÓMSKY LIST

Prvé rómske periodikum založené po Novembri 1989, ktoré vychádzalo v roku 1991-1992 ako týždenník, na jeho aktivity nadviazal mesačník Romano nevo ľil – Rómsky nový list

Základné údaje:

Literatúra/zdroje:

  1. HIVEŠOVÁ-ŠILANOVÁ, Daniela: Kultúrne aktivity Rómov. [online]. In: [cit. 1. 1. 2012]. s. 145 -170. Dostupné na internete:http://www.romathan.sk/sk/files/2011-08-18-120004-kulturne_aktivity_romov.pdf?PHPSESSID=30db12160b659a2802dd514cd4902856

ROMATHAN (DIVADLO ROMATHAN)

Rómske profesionálne divadlo, ktoré vzniklo v roku 1992 ako celoštátne divadlo. Pri jeho vzniku stálo Ministerstvo kultúry SR, ktoré ho finančne podporuje. Divadlo sprostredkováva odkaz rómskych tradícií v niekoľkých premiérach ročne, za sebou už má desiatky úspešných predstavení doma aj v zahraničí a niekoľko ocenení.

Základné údaje:

  • máj 1992: vznik divadla s právnou subkejtivitou
  • 1992-1998: vedením poverená Anna Koptová
  • december 1992: prvá premiéra Than perdal o Roma / Miesto pre Rómov (inscenácia Daniely Hivešovej-Šilanovej)
  • 1996-1999: strata právnej subjektivity (v súvislosti s legislatívnymi zmenami)
  • 1998: riaditeľ Karel Adam
  • financovanie prostredníctvom Ministerstva kultúry SR

Literatúra/zdroje:

  1. Divadlo Romathan [online]. http://www.romathan.sk
  2. HIVEŠOVÁ-ŠILANOVÁ, Daniela: Kultúrne aktivity Rómov. [online]. In: [cit. 1. 1. 2012]. s. 145 -170. Dostupné na internete: http://www.romathan.sk/sk/files/2011-08-18-120004-kulturne_aktivity_romov.pdf?PHPSESSID=30db12160b659a2802dd514cd4902856

RÓMOVIA

(v rómčine: rom – „muž“, „človek“)
Súhrnné pomenovanie  najväčšej etnickej menšiny v Európe, ktorá sa skladá z rôznych etnických skupín (ktoré sa samy označujú ako Rómovia, Cigáni, Kočovníci, Manušovia, Aškali, Sintovia…), ktorí pochádzajú zo severnej Indie, odkiaľ sa začali sťahovať okolo 3. storočia, ich spoločným znakom je jazyk – rómčina a žijú ako menšiny vo väčšine štátov Európy.

Pomenovanie:

Pojem Róm/Rómovia zaviedli delegáti 1. svetového kongresu Rómov (8. – 12. apríl 1971 v Orpingtone pri Londýne (Veľká Británia), kde v mene práve založenej Medzinárodnej rómskej únie (Maškarthemutňi rromaňi khetaňiben – International Rromani union (IRU)) požiadali svetovú verejnosť, aby ich neoslovovali dovtedy zaužívanými cudzími pomenovaniami (Cigán, Zigeuner, Gitanos, Gypsies), ale aby rešpektovali ich vlastné meno (etnonymum) – Róm.

Počet a charakteristika:

Počet Rómov v Európe sa odhaduje na 10-12 miliónov, pričom žijú vo všetkých 27 členských krajinách EÚ. Ich situáciu však charakterizuje neustála diskriminácia a sociálne vylúčenie. Rómovia sú ohrozovaní chudobou, nezamestnanosťou, stereotypmi a predsudkami. (1)

V Slovenskej republike sa oficiálne pojem Róm/Rómovia spravidla používa na označenie:
Rómovia ako národnostná menšina – uznanie Rómov za národnosť, t.j. uznanie etnickej svojbytnosti Rómov na úrovni ostatných etnických minorít žijúcich na území SR a tak zabezpečenie ich politicko-právnu rovnoprávnosti prijala Vláda Slovenskej republiky 9. apríla 1991 uznesením č. 153 (3)
Rómovia ako etnikum označené väčšinovým obyvateľstvom – “používanie termínu Róm/Rómovia, ktorý vyvoláva aj istú mieru nejasností najmä vo vzťahu k oficiálnej sebaidentifikácii v národnostnej kategórii (viď. sčítanie ľudu z roku 2001 s 1,7 % obyvateľov) a „neoficiálnej štatistike“ (odhad reálne žijúcich Rómov na Slovensku od 300-400 tisíc). Róm je hneď v úvode koncepcie definovaný ako občan, spoluobčan, ktorý je za Róma považovaný väčšinovým obyvateľstvom. Zároveň je dôraz kladený na medzinárodne prijaté závery a odporúčania o používaní pojmu Rómovia (Svetový národný kongres Rómov)” (2)
Rómovia ako etnikum v sebaidentifikácii – “požiadavka akceptácie súčasnej romologickej diskusie, ktorá zohľadňuje žiadúcu zmenu postavenia Rómov na Slovensku: vo vzťahu k tradičnej rómskej kultúre s množstvom pozitívnych prvkov v socio-kultúrnych oblastiach, nadčasovosťou prínosu rómskych umeleckých a iných osobností (táto diskusia predstavuje tradície a ďalšie socio-kultúrne a normatívne prvky rómskej kultúry, obyčajové právo, etiku, obradový folklór, tradičné rómske remeslá, kategórie duchovných a materiálnych hodnôt rómskej kultúry),

  • vo vzťahu k rómskej národnej kultúre (etnická revitalizácia, sebaidentifikácia v národnostnej kategórii, generovanie a konštruovanie rómskeho národa a iné aktuálne otázky v súvislosti so zmenami),
  • rómskych okrajových komunít, vykazujúcich prvky marginalizácie a žijúcich v prostredí „kultúry chudoby“ (terminológia antropológa Oscara Lewisa), ktoré vykazujú črty špecifických vzorcov správania (silný pocit marginality, bezmocnosti, závislosti a podradenosti, výlučné zameranie na prítomnosť, prežívanie zo dňa na deň, minimálna sociálna organizácia, chudoba, rezignácia, apatia…) a evidencie ich života ako sociálneho problému, nie ako etnickej danosti života integrovaných Rómov. (2)

Literatúra/zdroje:

  1. Úrad vlády Slovenskej republiky: Európska únia a Rómovia. [online]. In: EuroInfo. [cit. 14. 1. 2012] Dostupné na internete:http://www.euroinfo.gov.sk/europska-unia-a-romovia/
  2. Vláda Slovenskej republiky: Strednodobá koncepcia rozvoja rómskej národnostnej menšiny v Slovenskej republike – Solidarita -Integrita – Inklúzia • 2007 – 2013, Bratislava, schválená 26.03.2008. [online]. [cit. 14. 1. 2012]. Dostupné na internete:http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-100794?prefixFile=m_
  3. Vláda Slovenskej republiky 9. apríla 1991: Uznesenie č. 153 – rámcový dokument Zásady vládnej politiky k Rómom a ich rozpracovanie v rezortoch školstva, mládeže a športu, kultúry, práce a sociálnych vecí.

RÓMSKA HYMNA (GEĽEM, GEĽEM…)

“Geľem, Geľem”, “Gejľem, gejľem” (prípadne “Delem, Delem” a “Geľom, geľom”), známá tiež pod názvami “Opre Roma” (Hor sa, Rómovia), “Romale, čhavale” je rómska hymna – jeden zo symbolov Rómov, ktoré boli vyhlásené na 1. kongrese Medzinárodnej rómskej únie (International Romani Union – IRU), ktorý sa konal 8.-12. apríla 1971 v Orpingtone pri Londýne (Veľká Británia).

Autor:

Melódia rómskej hymny pravdepodobne pochádza z prvej  polovici  20. storočia a vychádza zo starobylej balkánskej ľúbostnej ľudovej piesne (Rumunsko, Srbsko). Text napísal Žarko Jovanović Jagdino a skladbu v tejto podobe použil režisér Alexandar Petrović vo filme Nákupca peria.

Úvodný text – medzinárodná rómčina:

Gelem gelem lugone dromenca 
Maladilem baxtale Rromenca 
A, Rromale, katar tumen aven 
E caxrenca bokhale chavenca 
A, Rromale! A, chavale!

Východoslovenská rómčina:

Gejľom gejľom le bare dromenca 
Arakhľom man bachtale Romenca. 
Jaj, Romale, khatar tumen aven 
le cerhenca, bokhale čhavenca? 
Jaj Romale! Jaj, čhavale!

Slovenský preklad:

Šiel som, šiel som ďalekými cestami,
stretol som tam šťastných Rómov.
Oj, Rómovia, odkiaľ prichádzate
so stanmi a hladnými deťmi?
Oj, Rómovia, oj chlapci!

Text hymny uvedený na stránke Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity (jedna z mnohých variant):

Geľom, geľom, lungone dromenca,
Malaďiľom bachtale Romenca.
Aj, Romale, aj čhavale.
Aj, Romale, aj čhavale.
Aj, Romale, khatar tumen aven?
Le cerhenca, bachtale dromenca?
The man esas bari famiľija,
Murdarďa la e kaľi legija.
Aven manca sa lumake Roma
Kaj phuterde le Romenge droma.
Ake vrjama – ušťi Rom akana
Amen chuťas the mištes keraha.
Aj Romale, aj čhavale,
Aj Romale, aj čhavale.

Slovenský preklad:

Šiel som, šiel som
Šiel som, šiel som, dlhými cestami
Stretol som sa so šťastnými Rómami.
O, Rómovia, o chlapci,
O, Rómovia, o chlapci,
O, Rómovia, odkkiaľ prichádzate?
So stanmi, po šťastných cestách?
Aj ja som mal veľkú rodinu.
Zabila ju čierna légia.
Poďte so mnou, Rómovia celého sveta.
Kde sa otvorili cesty Rómom.
Teraz je tá chvíľa – povstaň člověče
Vyskočíme a bude dobre.
O, Rómovia, o chlapci,
O, Rómovia, o chlapci.

Originálna skladba Opre Roma (Žarko Jovanović Jagdino):

OPRE ROMA

Literatúra/zdroje:

  1. E Zhívindi Yag Music Group: Song Lyrics with Translations. In: Homage to Kali Sara. [online]. [cit. 10. 1. 2012]. Dostupné na internete:http://www.kopachi.com/pdf/homagetokalisara-cd-lyrics.pdfl
  2. Kosovar Roma History: WHO WE WERE, WHO WE ARE. Kosovar Roma Oral History. [online]. [cit. 1. 1. 2012]. Dostupné na internete:http://www.balkanproject.org/roma/music.shtml
  3. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity: Rómske symboly [online]. [cit. 1. 1. 2012]. Dostupné na internete:  http://www.romovia.vlada.gov.sk/3549/romske-symboly.php
  4. National Anthem Downloads, Lyrics, & Information: NationalAnthems.us [online]. [cit. 1. 1. 2012].  Dostupné na internete: http://www.nationalanthems.us/forum/YaBB.pl?num=1103621238

RÓMSKA NÁRODNOSTNÁ MENŠINA

Jedna z tzv. tradičných menšín na území súčasného Slovenska. Štatút národnosti bol Rómom priznaný   9. apríla 1991 prijatím Zásad prístupu k Rómom Vládou Slovenskej republiky. Pri sčítaní obyvateľstva sa k rómskej národnosti prihlásilo 75 802 obyvateľov (1,4% všetkých obyvateľov Slovenska). V roku 2001  podľa výsledkov sčítania obyvateľov rómsku národnosť uviedlo  89 920 (1,7%) obyvateľov Slovenskej republiky a v roku 2011sa počet prihlásených obyvateľov zvýšil na 105 738 (2%).  Základné práva príslušníkov národnostných menšín sú zakotvené v Ústave SR (čl. 33 a 34) a vo viacerých parciálnych zákonoch (napríklad zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín, zákon č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín, zákon č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku, zákon č. 154/1994 Z. z. o matrikách, zákon č. 29/1994 Z. z. o sústave základných a stredných škôl). Z hľadiska medzinárodných garancií  je pre postavenie národnostných menšín relevantný napríklad Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane práv národnostných menšín alebo Európska charta regionálnych a/alebo menšinových jazykov a niektoré medzištátne zmluvy.

Ústavná ochrana menšín v Slovenskej republike je postavená na zásade rovnosti a nediskriminácie. Medzi osobitné práva, ktoré príslušníkom národnostných menšín zaručuje Ústava SR, patrí, napríklad, právo na rozvoj vlastnej kultúry, právo rozširovať a prijímať informácie v materinskom jazyku, právo združovať sa v národnostných združeniach, právo na osvojenie si štátneho jazyka a právo na vzdelanie v materinskom jazyku, právo používať materinský jazyk v úradnom styku, právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín.

Medzi atribúty, ktoré sa rozvíjajú v intenciách štatútu rómskej národnostnej menšiny, patrí rómsky jazyk (štandardizovaný v roku 2008) a jeho emancipácia v literatúre, divadle, vzdelávaní, lingvistike či žurnalistike,  uchovávanie a prezentácia kultúrnych javov označovaných ako tradičná rómska kultúra,  súčasné rómske umenie a činnosť  rôznych združení.

RÓMSKA PÚŤ (V GABOLTOVE)

Každoročný výstup veriacich – rómskych pútnikov na gaboltovskú horu (Gaboltov, okres Bardejov), ktorý sa organizuje od roku 1993 a stal sa jedinou celoslovenskou rómskou púťou na Slovensku.

Na púti sa každoročnej zúčastňujú tisícky Rómov z celého Slovenska i zo zahraničia.

Podujatie je hlavnou púťou Košickej arcidiecézy a organizuje sa každoročne pri príležitosti výročia zjavenia Panny Márie (Škapuliarskej) generálnemu predstavenému karmelitánskeho rádu Šimonovi Stockovi (16. júla 1251) a na znak ochrany a pomoci mu darovala škapuliar (vrchná časť habitu, ktorý sa nosí v mnohých reholiach, vznikol zo zástery, ktorá sa používala pri práci, aby boli ochránené ostatné časti oblečenia. Oblieka sa cez hlavu a jedna časť látky visí na prsiach a druhá na chrbte. Latinské slovo scapulae znamená plecia, ramená, chrbát.)

Literatúra/zdroje:

  1. ŠKAPULIAR. [online]. In: Gaboltov 11. 07. 2008. [cit. 26. 11. 2011]. 

RÓMSKA STRAVA

Skladbu stravy a stravovacie návyky Rómov ovplyvňoval ich spôsob života. Stravovanie odrážalo sociálny status rodiny, ale aj komunity. Nepestovali plodiny, pretože nevlastnili pôdu a domáce zvieratá chovali v obmedzenej miere. Usadlí Rómovia žijúci na Slovensku spravidla získavali potraviny kúpou alebo výmenou za výrobky a služby. Sociálny status rodiny sa odrážal aj na kuchynskom inventári, čo ovplyvňovalo spôsob prípravy stravy, čím jednoduchší inventár, tým jednoduchšia príprava.

Hlavné požiadavky na jedlo boli dostatok, sýtosť a v neposlednom rade aj chutnosť. Vzhľadom na dostupnosť potravín sa spravidla varilo raz denne. Jedenie sa neriadilo časom, ale dostupnosťou surovín a potrebou saturovať hlad. Keď sa navarilo, jedlo sa spoločne, aj keď pri naberaní mali niektorí členovia rodiny prednosť. Ženy spravidla jedli neskôr, posledná jedla „mladá nevesta“ – terni bori. Vzhľadom k tomu, že uskladňovanie uvareného jedla bolo problematické, tak platila zásada, že to, čo sa navarilo sa zjedlo. Dodnes je v rómskych domácnostiach odpor k ohrievanému jedlu.

Jedlo pripravovala najstaršia žena v rodine, dcéry a nevesty jej pomáhali. Varenie je dodnes pokladané za prácu žien a ani v súčasnosti nie je pravidlom, že muži v rómskych komunitách vedia variť. Na prípravu sa využíval otvorený oheň, jedlo sa varilo na trojnožke a kotlíku, či hrnci. V súčasnosti sa v rómskych osadách varí na pieckach, ktoré slúžia na vykurovanie, ale aj na sporákoch na tuhé palivo.

Najčastejšie suroviny na prípravu jedál boli múka, soľ, strukoviny, kapusta, zemiaky, tuk na omastenie a v menšej miere mäso. Najčastejším pokrmom boli múčne jedlá a najobľúbenejším mäsové. Často v jedálničku boli aj vnútornosti, teda to, čo majoritné obyvateľstvo pokladalo za menej hodnotné suroviny. Jedlá sa varili tak aby boli sýte a zasýtili na celý deň. Zemiaky sa pripravovali varené, pečené aj pečené v pahrebe.

Obľúbené boli múčne jedlá, pričom zručné gazdinky dokázali pripraviť rôzne cestoviny takmer bez inventáru. Používalo sa jednoduché cesto z múky, vody a štipky soli. To sa dobre vypracovalo v ruke a potom nakrájalo nožom alebo natrhalo v rukách. Postupne do rómskej kuchyne prenikali aj suroviny ako ryža, kupované cestoviny. Aj úprava niektorých surovín ako kapusta, fazuľa, tekvica bola prebratá od majoritného obyvateľstva.

V minulosti neboli vyhranené príležitostné a obradové jedlá, súviselo to predovšetkým s nedostatkom. Na výnimočné príležitosti sa varilo to najlepšie, čo bolo možné získať. Dôležitým prejavom výnimočnosti nejakej udalosti bol dostatok jedla. Výnimočné udalosti ako krst, svadba si vyžadovali dostatok jedla, čo niekedy mohlo rodinu zadĺžiť aj na dlhé obdobie. Pri týchto príležitostiach platilo, že na čestnom mieste sedeli výnimoční hostia, ktorým sa servírovalo najlepšie jedlo.

Nerozlišovali sa jedlá pre seniorov, chorých, pre deti, alebo diétne jedlá.

V súčasnosti pri oslavách je okázalá pestrosť jedál a bohatosť v ponuke. Za slávnostné jedlá sa pokladajú vyprážané jedlá, pečené mäso, guláše a z príloh zemiakový šalát, ryža zemiaky ale aj hranolky. Koláče prenikli do prostredia rómskych osád neskôr (na ich prípravu je potrebný rozsiahlejší kuchynský inventár).

Rómovia v minulosti zriedkavejšie pili mlieko a jedli mliečne výrobky, pretože tieto veľmi rýchlo podliehali pokazeniu a tak ich obmedzenou konzumáciou predchádzali rôznym črevným problémom. Ak varili čaj, tak najčastejšie to bol lipový, jahodový, repíkový, agátový. Pil sa aj čaj z páleného cukru zaliaty vodou, slaninový čaj z údenej kožky zo slaniny s cukrom, škoricou, klinčekmi, čiernym korením. Čaje mali aj liečivý účinok. Z alkoholických nápojov sa najčastejšie pila pálenka, víno oveľa zriedkavejšie. Káva prenikla do rómskych rodín až v 20.stor, ale v súčasnosti tvorí jeden zo základných nápojov.

Literatúra/zdroje:

  1. Horváthová E. Tradičná rómska strava. In: Antalógia rómskych tradícií a remesiel. Bratislava: Štátny pedagogický ústav, 2007, s. 90-98
  2. Dzúriková E. Recepty tradičných rómskych jedál. In: Antalógia rómskych tradícií a remesiel. Bratislava: Štátny pedagogický ústav, 2007, s. 103
  3. Bučková Ž. Knedlíky – Pišota. In: Antalógia rómskych tradícií a remesiel. Bratislava: Štátny pedagogický ústav, 2007, s. 104
  4. Daneková A. Tradičné jedlá rómskych komunít na Slovensku. In: Chute a vône Slovenska. Martin: Slovenské národné múzeum, 2007, s. 67 – 78
  5. MANN A. Obyčaje pri mŕtvom a pohreb Rómov na Slovensku. In: Obyčajové tradície pri úmrtí a pochovávaní na Slovensku. Bratislava: Lúč, 2001, s

RÓMSKA TLAČOVÁ AGENTÚRA (RPA)

Tlačová agentúra, ktorej cieľom je napomáhať zlepšovanie vzťahov Rómov a majoritného obyvateľstva na Slovensku prostredníctvom mediálnych aktivít s dôrazom na kvalitnú informovanosť o rómskej komunite. (tiež ako RPA – Roma Press Agency)

Vznik: 6. február 2002
Miesto pôsobenia: Košice

Základné údaje:

  • verejne dostupné publikovanie denných správ zo života Rómov v slovenskom (sporadicky v rómskom a anglickom) jazyku
  • komunikácia so štátnou správou, mimovládnymi neziskovými organizáciami, školami, študentmi
  • spolupráca so zahraničnými záujemcami o rómsku tému na Slovensku
  • vzdelávanie rómskych novinárov (ukončené)

Rómska tlačová agentúra je súčasťou Rómskeho mediálneho centra (MECEM) a spolupodieľa v RTVS na tvorbe národnostného vysielania pre Rómov – televízny magazín So vakeres? a pri príprave rozhlasových vysielaní pre rómsku národnostnú menšinu (Rómska kultúrna revue, Rómske slovo).

Linka: http://www.mecem.sk/rpa/

RÓMSKA VLAJKA

Rómska vlajka je vlajka národa, ktorá nemá charakteristiku územia, na ktorom platí, lebo nereprezentuje štát, ale ľudí bez zadefinovaných hraníc.
Tvoria ju dva vodorovné pruhy: modrý a zelený, na pozadí a v strede v popredí je umiestnené červené vozové koleso so šestnástimi ihlicami.

Symbolika:

Zelený pruh v spodnej polovici symbolizuje prírodu, zem, plodnosť, konkrétne aspekty života. Nad ním modrý pruh predstavuje oblohu, slobodu, duchovno, všetko, čo je večné. V strede je umiestnené červené vozové koleso so šestnástimi ihlicami symbolizuje nielen voz karavánu kočovných Rómov, cestovanie, rast a pokrok, ale aj odkaz, ktorým sa Rómovia symbolicky prihlásili k svojej pravlasti, odkiaľ sa presúvali už v 9. storočí (Na vlajke Indie je čakra, ktorá má 24 ihlíc, ako má deň hodín).

História:

Na používaní rómskej vlajky ako jedného zo svojich symbolov sa dohodli účastníci 1. kongresu Medzinárodnej rómskej únie (International Romani Union – IRU), ktorý sa konal 8.-12. apríla 1971 v Orpingtone pri Londýne (Veľká Británia).

Autor:

Autorom vlajky Rómov je Uniunea Generala a Romilor din Romania (Všeobecný zväz Rómov z Rumunska) v roku 1933.

Vlajka a jej používanie na Slovensku:

Používanie rómskej vlajky na území Slovenska sa dostalo do širšieho povedomia počnúc rokmi 2000 v súvislosti s prijatím a pripomínaním si Medzinárodného dňa Rómov. V tomto období sa aj na Slovensku vyskytli rôzne napodobneniny vlajky, ktoré sa od originálu líšili najmä počtom ihlíc v kolese.

Technické parametre:

Vlajka v štandardnom rozložení v rozmeroch 200px500px1000px2000px je k dispozícii na www adrese: <http://en.wikipedia.org/wiki/File:Roma_flag.svg>

Literatúra/zdroje:

  1. Council of Europe: Descriptive Glossary of Terms Relating to Roma Issues (version dated 16 November 2011). [online]. [cit. 10. 1. 2012]. Dostupné na internete: http://www.coe.int/lportal/c/document_library/get_file?uuid=05511d8d-1dc9-4ce4-b36a-89fb37da5ff4&groupId=10227
  2. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity: Rómske symboly [online]. [cit. 1. 1. 2012]. Dostupné na internete:http://www.romovia.vlada.gov.sk/3549/romske-symboly.php
  3. SAULl, Nicholas; TEBBUTT, Susan: The role of the Romanies: images and counter-images of “Gypsies”/Romanies in European cultures. Liverpool University Press. 2004, s. 221, ISBN 9780853236795.
  4. WIKIPEDIA: Roma flag. [online]. [cit. 1. 1. 2012]. Dostupné na internete: http://en.wikipedia.org/wiki/File:Roma_flag.svg

RÓMSKA ŽENA

Žena matka požíva v rómskej rodine mimoriadnu úctu. Každodenný život rodiny závisel práve na nej. Rozhodovala o domácich prácach, zabezpečovala obživu a bola zázemím pre všetkých členov rodiny.

Dievča vychovávajú rodičia a jej rodina do chvíle, kým sa nevydá. Potom spravidla  nasledovala svojho muža do novej rodiny. Z dieťaťa sa vydajom stáva žena, a zodpovednosť za ňu preberá nová rodina. V prípade uzatvárania sobášov v skorom veku ( 14- 16 rokov) dievča preskočilo obdobie puberty a aj jej výchova bola zavŕšená až v novej rodine. Potom zodpovednosť za jej výchovu prebrala svokra – sasvi. Jej úlohou je z terňi bori – nevesty vychovať ženu – matku, podľa zvykov novej rodiny. Svokra nevestu učila všetko, čo sa doma od svojej matky nestihla naučiť. Počas nevestiných „učňovských rokov“ ju svokra učila variť, starať o domácnosť a rodinu, tak aby si vštepila zvyky a spôsoby novej rodiny. Toto obdobie bolo pre nevestu veľmi ťažké, kedže bola žena a mladá (mala menej práv ako muži a staršie osoby v rodine) stála na najnižšom stupni sociálnej hierarchie.

Často na ňu švagriné presúvali povinnosti a musela robiť najťažšie práce. Kým bývali u svokrovcov, rozhodujúce slovo mali rodičia manžela, dokonca, manžel odovzdával aj podstatnú časť príjmov matke, aby s nimi hospodárila.

Ak sa v manželstve nenarodili deti, muž mal právo sa zo ženou rozísť, neplodnosť sa zvyčajne prisudzovala žene. Za matku sa začala považovať až vtedy, keď mala dve, alebo tri deti. Vtedy opustili domácnosť manželovej rodiny a založili si vlastnú domácnosť. Delenie prác na mužské a ženské dodnes v mnohých komunitách pretrváva a napr. príprava stravy býva dodnes doménou žien. Predovšetkým v uzatvorených komunitách by ostatní muži s dešpektom pozerali na manžela, ktorý by sa podieľal v rovnakej miere na domácich prácach ako žena.

V minulosti medzi základné povinnosti ženy – matky patrilo aj zabezpečenie obživy. V rodinách remeselníkov (kováči, korytári) pomáhali ženy s predajom výrobkov. Častým spôsobom zabezpečenia potravín bola obchôdzka po „gádžoch“ – nerómoch. V niektorých lokalitách každá Rómka mala svoju sedliačku, ku ktorej chodila pracovať, pomáhať s čím bolo treba a za to, potom celý rok bola odmeňovaná naturáliami – hlavne jedlom. .

Matka sa najviac venovala prvým deťom a tie keď dorastú majú za úlohu starať sa o mladších súrodencov, najmä najstaršia dcéra.. Matka si vychovávala dcéry tak, aby vo veku 8-10 rokov dokázali postarať o súrodencov, upratať a pomôcť pri varení. V minulosti vo veku 14 – 16 rokov už boli pripravené na vydaj.

Dievčatá a ženy neboli vedené k vzdelaniu, ale k starostlivosti o rodinu a deti. Bohužiaľ, takýto prístup k dievčatám pretrváva v mnohých segregovaných rómskych lokalitách dodnes.

Výchovu chlapcov preberal otec medzi piatym a šiestym rokom, dovtedy sa o nich hlavne starala matka. Na deti dozerali nielen rodičia, ale aj všetci príbuzní a celá komunita. Práve táto socio – kultúrna kontrola sa v posledných desaťročiach vytráca nie len v mestách, ale aj na dedinách. .

Ak deti chodili špinavé a hladné, matka bola ohováraná ostatnými ženami a považovali ju za zlú matku – nalačhi daj. Tlak verejnej mienky pôsobil na ženu a ak sa nepodriadila mohli ju poslať späť k rodičom.

Matka niesla väčšiu zodpovednosť za rodinu, no posledné slovo v nej mal otec.

Žena prejavovala mužovi úctu a podriadenosť aj tým, že kráčala niekoľko krokov za ním. Na znak úcty, lásky a oddanosti mu umývala nohy. Tieto prejavy ešte nájdeme u staršej generácie. V prípade nevery ženy manžel jej mohol ostrihať vlasy – čo sa pokladalo za najväčšiu hanbu, mohol ju zbiť, alebo vyhnať.

Žiarlivosť bola chápaná ako prejav lásky, a tak nebolo výnimkou, že muž udrel ženu. Dodnes je v mnohých segregovaných komunitách vysoká tolerancia k násiliu páchanom na ženách.

Ak príkoria a násilie, ktorému bola žena vystavená bolo neznesiteľné, žena mohla odísť naspäť k svojej matke, pričom zobrala zo sebou aj najmenšie deti. Tento akt sa pokladal za potupu, ktorá mala spoločenstvu naznačiť, že niečo nie je v poriadku. Komunita potom o úteku hovorila, čo pôsobilo ako regulačný nástroj na zjednanie nápravy. Na urovnanie sporov o pár dní muž išiel pre ženu k jej rodičom.

Ženy s pribúdajúcimi rokmi a deťmi získavali úctu a vyššie spoločenské postavenie. Prirodzená autorita znalosti napríklad byliniek a liečiteľstva zvyšovali sociálne postavenie žien. V komunite najvyššie postavenie zaujímala phuri daj – stará matka, ktorej okrem liečenia sa pripisovali aj vedomosti z mágie.

Literatúra/ zdroje:

Žlnayová E. Úloha ženy – matky a muža – otca v rómskej rodine . In: Antalógia rómskych tradícií a remesiel. Bratislava: Štátny pedagogický ústav, 2007, s. 20-33