Čačipen pal o Roma – Súhrnná spáva o Rómoch na Slovensku

VAŠEČKA, M. a kol. 2002. Čačipen pal o Roma – Súhrnná spáva o Rómoch na Slovensku. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2002. 914 s. ISBN 80-88935-41-5.

O autoroch
Na tvorbe publikácie sa podieľali výskumníci, akademici a odborníci z praxe, ktorí sa daným témam dlhodobo venujú.

Katarína Bezáková, Ján Cangár, Stanislav Cina, Ivana Černáková, Roman Džambazovič, Marek Harakaľ, Eva Haviarová, Daniela Hivešová−Šilanová, Ivan Hriczko, Balázs Jarábik, Martina Jurásková, Milan Jurík, Anna Jurová, Zuzana Kollárová, Stanislava Kompaníková, Eva Končoková, Alena Kotvanová, Milan Kováč, Elena Kriglerová, Zuzana Kumanová, Natália Kušnieriková, Jarmila Lajčáková, Adriana Lamačková, Tibor Loran, Mária Maczejková, Kristína Magdolenová, Jozef Majchrák, Marek Murín, Alexander Mušinka, Karel A. Novák, Valentína Petrus, Jaroslav Pilát, Peter Puliš, Iveta Radičová, Ingrid Repová, Silvia Rigová, Eleonóra Sándor, Boris Strečanský, Attila Szép, Peter Šaško, Michal Šebesta, Ľudmila Šimčáková, Anna Tkáčová, Adrián Tokár, Zdeněk Uherek, Boris Vaňo, Imrich Vašečka, Michal Vašečka.

O publikácii

Publikácia Čačipen pal o Roma – Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku bola vydaná v roku 2002. Publikácia je dostupná v predaji aj na vypožičanie v knižniciach.

V úvode Súhrnnej správy sa uvádza, že jej autori si kládli za cieľ sprostredkovať širokej verejnosti informácie o rómskej menšine na Slovensku a tiež informácie o politike štátu voči nej. Publikácia obsahuje náčrt predpokladov pre úspešnejšie riešenie komplexu výziev „…ktoré sa zvyknú nazývať rómska problematika“. Snahou Súhrnnej správy o Rómoch na Slovensku bolo vytvoriť celistvú správu, ktorá sa na dlhší čas mohla stať čítankou pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o Rómov a súčasne mala slúžiť ako podklad pre politické a spoločenské elity na Slovensku (Vašečka a kol., 2002).

Obšírnu publikáciu tvorí osem tematických celkov (členené na kapitoly a podkapitoly), ktorých súhrn poskytuje komplexné informácie o Rómoch na Slovensku. Prvý tematický blok poskytuje informácie o histórii rómskeho národa, venuje sa témam identity a kultúry, jej atribútom a prejavom (napr. v podobe konkrétnych kultúrnych aktivít). V druhom tematickom bloku je predstavená legislatíva, politická participácia a reprezentácia Rómov. Tretí tematický blok sa venuje mimovládnemu sektoru a štvrtý vzťahom medzi majoritou a Rómami z rôznych pohľadov. Piaty tematický blok ponúka demografickú analýzu rómskej populácie na Slovensku a charakteristiku rómskej rodiny ako základnej jednotky. V šiestom tematickom bloku sa autori venujú téme, ktorá sa nesie takmer celou publikáciou, konkrétne chudobe a sociálnemu vylúčeniu Rómov. Témou siedmeho bloku je vzdelávanie, pričom vzdelanie autori chápu ako základný predpoklad integrácie Rómov. V poslednom bloku dostali priestor najmä otázky spojené s migráciou Rómov do zahraničia, čo bola v čase tvorby publikácie veľmi aktuálna téma.

OBSAH

  1. Historický kontext
  2. Kultúra a identita Rómov
  3. Legislatíva, politika a verejná sféra
  4. Rómovia a majorita vo vzájomnej interakcii
  5. Demografická situácia Rómov
  6. Sociálna situácia a chudoba Rómov
  7. Vzdelávanie
  8. Medzinárodný kontext

Zdroje:

VAŠEČKA, M. a kol. 2002. Čačipen pal o Roma – Súhrnná spáva o Rómoch na Slovensku. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2002. 914 s. ISBN 80-88935-41-5.

CENA MERI 2012

Medzinárodné ocenenie obciam a starostom, na základe príkladov dobrej praxe pri začleňovaní Rómov a tvorbe politík týkajúcich sa chudobných Rómov na národnej a európskej úrovni. s cieľom posilniť samosprávu a lokálnych aktérov pri využívaní štrukturálnych fondov na presadzovanie politík na začleňovanie Rómov, podporiť výmenu dobrých skúseností pri začleňovaní Rómov a posilniť hlas starostov a starostiek pri tvorbe politík týkajúcich sa chudobných Rómov na národnej a európskej úrovni.

Cena je súčasťou programu MERI – Starostovia za maximálne čerpanie EU fondov pre inklúziu Rómov (európska sieť starostov miestnych samospráv (Mayors Making the Most of EU Funds for Roma Inclusion Network (MERI), ktoré realizujú programy na podporu integrácie a inklúzie zraniteľných skupín so zameraním sa na Rómov).

Zakladateľ/vznik:

Zakladateľom siete, ktorá sa sformovala na prelome rokov 2011/2012 a vyhlasovateľom Ceny MERI je medzinárodná organizácia Open Society Foundations (Nadácie otvorenej spoločnosti) v rámci programu Maximálne čerpanie EU fondov pre Rómov (MtM) v spolupráci s Európskou komisiou.

MERI 2012:
Výsledky Ceny MERI 2012 boli vyhlásené 11. októbra 2012 na 1. medzinárodnej konferencie európskej siete miestnych samospráv realizujúcich programy na podporu integrácie a inklúzie Rómov.

Cenu MERI 2012 získalo 17 najlepších obcí z nominovaných 104 prípadových štúdií z 15 európskych štátov s prípadovými štúdiami dobrej praxe v oblastiach: vzdelávanie, zamestnanosť, bývanie, komplexný prístup, dlhodobé úsilie a integrácia rómskych migrantov.

Slovensko nominovalo 8 obcí (Čičava, Nitra nad Ipľom, Raslavice, Spišské Tomášovce, Spišský Hrhov, Sveržov, Ulič, Zbudské Dlhé) a získalo 4 ocenenia:
o Nitra nad Ipľom a Spišský Hrhov v kategórii komplexný prístup;
o Raslavice a Čičava v oblasti bývania.

Zdroj:

Cena MERI 2012

CIBUĽA, ADAM

Adam Cibuľa

Rómsky kulturista svetového formátu, reprezentant Slovenska na európskych a svetových šampionátoch, držiteľ najvyšších ocenení
* 13. septembra 1964 Hnúšťa

Základné údaje: 

  • kulturista európskeho a svetového formátu vo váhe do 65 kg
  • päťnásobný Majster Európy

Pôsobenie a aktivity:

1993: 1. miesto na Majstrovstvách Európy v kulturistike (do 65 kg) 1994: 1. miesto na Majstrovstvách Európy v kulturistike (do 65 kg)
1998: 2. miesto na Majstrovstvách Európy v kulturistike (do 65 kg)
2004: 1. miesto na Majstrovstvách Európy v kulturistike (do 65 kg)

2005: 3. miesto na Majstrovstvách sveta v kulturistike (do 60 kg) – Šanghaj, Čína
2006: 1. miesto na Majstrovstvách Európy v kulturistike (do 65 kg)
2007: 2. miesto na Majstrovstvách Európy v kulturistike (do 65 kg)
2009: 1. miesto na Majstrovstvách Európy v kulturistike  (do 65 kg)
2005: 3. miesto na Majstrovstvách sveta v kulturistike (do 60 kg)
2011: 5. miesto na Majstrovstvách sveta v kulturistike (do 60 kg) – Šanghaj, Čína

Literatúra/zdroje:

  1. denník ŠPORT: Adam by chcel domček. [online]. In: Muscle News  [cit. 21. 11. 2011].
  2. SITA: Cibuľa zhodil za 12 dní 6 kíl, na MS vybojoval bronz, Kočiš má striebro [online]. In: Pravda, 4. novembra 2009  16:04  [cit. 21. 11. 2011].  Dostupné na internete: <http://sport.pravda.sk/cibula-zhodil-za-12-dni-6-kil-na-ms-vybojoval-bronz-kocis-ma-striebro-1c5-/sk_rsport.asp?c=A091104_160427_sk_rsport_p28>
  3. Pliešovský, M. and TA3: Adam Cibuľa skončil v Bombaji na piatej priečke. [online] In: Hnúšťa, oficiálne stránky mesta. 7. november 2011 – 12:18 — msks. [cit. 21. 11. 2011].

CIBUĽA, JÁN MUDr.

Ján Cibuľa, MUDr.

Lekár, spoluzakladateľ a prezident Medzinárodnej rómskej únie, kandidát na Nobelovu cenu mieru v r. 2001
* 7. 1. 1932 – Klenovec (okres Rimanská Sobota)
† 18. 8. 2013 Bern (Švajčiarsko)

Základné údaje:

  • spoluzakladateľ Zväzu Cigánov-Rómov na Slovensku
  • spoluzakladateľ a prezident Medzinárodnej rómskej únie

Pôsobenie a aktivity:

1957: ukončenie štúdia na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
1968: spoluzakladateľ Zväzu Cigánov-Rómov na Slovensku
1968: emigrácia do Švajčiarska
1971: príprava vzniku Medzinárodnej rómskej únie (Internationa Romani Union – IRU)
1978: prezident Medzinárodnej rómskej únie

Ocenenia:

1985: laureát švajčiarskej Kultúrnej ceny kantónu Bern
2001: nominácia na Nobelovu cenu mieru ako najvýznamnejšej rómskej osobnosti 20. storočia (návrh Kanady)

Literatúra/zdroje:

  1. MANN, Arne, PhDr., CSc. a ZELINOVÁ, Hana, PhDr.: Galéria rómskych osobností. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku 2010 [rukopis].

ČIČAVA

Obec: Čičava
Kraj: Prešovský
Okres: Vranov nad Topľou
Región: Horný Zemplín
Poloha: Obec Čičava sa rozprestiera v severozápadnom výbežku Východoslovenskej nížiny.
Rozloha: 529 ha
Celkový počet obyvateľov: 1244 (k 1. 1. 2018)
Vierovyznanie obyvateľstva: gréckokatolícke, rímskokatolícke
Približný podiel Rómov: 64,8 % (podľa Atlasu rómskych komunít 2013)
Hustota obyvateľstva: 239,51 obyv./km²
Kontakty: Obecný úrad Čičava 26, 093 01 Vranov nad Topľou, Tel: 057/442 20 00, e-mail: obec@cicava.sk, mobil: 0911 915 388; www.cicava.sk

O obci

Dejiny obce

Oblasť, v ktorej sa nachádza obec Čičava bola osídlená už v 11. storočí. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1270. Najstarší písomný dokument vzťahujúci sa na Čičavu je listina, ktorou kráľovič Štefan (budúci uhorský kráľ Štefan V.) vymenúva majetky darované šľachticovi Rajnoldovi. Do 15. storočia bola obec súčasťou rozgoňovského panstva. V časoch urbárskej regulácie za Márie Terézie patrili poddanskí obyvatelia Čičavy Alexandrovi Sirmajovi staršiemu. Po Sirmajovcoch (po roku 1867) vlastnil časť Čičavy barón Fridrich Callemberg a neskôr patrila časť dediny Abovi Bencúrovi. Dejiny Čičavy sú späté s hradom Čičva, ktorý tvoril dominantu regiónu (http://www.cicava.sk/obec-2/historia/).

Stará časť obce má zaužívaný miestny názov Valal, časť, ktorá vznikla na prelome 19. a 20. storočia volajú Osada (dávnejšie aj Koloňija), časť kde bol voľakedy kaštieľ, sa volá Dvur (dávnejšie Majir). V obci sú dve časti, ktoré obývajú iba Rómovia, miestni ich volajú stará rómska osada a nová rómska osada (http://www.cicava.sk/obec-2/historia/).

Súčasnosť

V súčasnosti žije v obci viac ako 60 % Rómov v dvoch komunitách na okraji obce a priamo v obci. V obci sa nachádza základná a materská škola, rómske pastoračné centrum a známa je aj umelecká rezbárska dielňa. Od roku 2001 tu bolo zrealizovaných niekoľko projektov zameraných na zlepšenie života Rómov a ich integráciu. Išlo predovšetkým o výstavbu nájomných bytov nižšieho štandardu (2001 – 2006), vybudovanie vodovodu v rómskej osade (2003), rekonštrukciu ciest, elektrickej siete, vybudovanie strediska osobnej hygieny (2004 – 2005). V roku 2009 obec získala finančný príspevok na projekt „Podpora integrácie znevýhodnených a marginalizovaných rómskych príslušníkov na trh práce“, v rámci ktorého boli vytvorené nové pracovné miesta, sociálne služby a zrealizované vzdelávacie kurzy. Od roku 2011 obec každoročne organizuje Deň Rómov (pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov). V obci je terénna sociálna práca.

V roku 2012 získala obec medzinárodné ocenenie MERI za príkladnú podporu integrácie a inklúzie rómskej komunity, najmä za aktivity v oblasti bývania.

V roku 2014 získala cenu Roma Spirit v kategórii Obec a mesto za efektívne využitie dostupných nástrojov, projektov a inovatívnych úprav politiky štátu zameraných na začleňovanie Rómov a za aktivity podporujúce rómsku identitu.

Roma Art Čičava

Roma Art Čičava je umelecká rezbárska dielňa, ktorá ako chránená dielňa vznikla v roku 2001 a je známa na Slovensku aj v zahraničí. Rómski rezbári vyrábajú originálne výrobky z dreva a iných prírodných materiálov. Ich práce zdobia nielen obec, ale aj nemocnice, školy a domácnosti ocenených osobností. Rezbári z Čičavy pomáhali pri tvorbe sochy, ktorou mesto Košice obdarovalo pápeža Františka a v roku 2014 odovzdali prostredníctvom Lukáša Buža z gréckokatolíckeho formačného centra pre Rómov vo Vatikáne sochu kardinálovi Stanisławovi Ryłkovi. Viac informácií o dielni tu:

https://www.facebook.com/pg/RomaArtCicava/about/?ref=page_internal

Gréckokatolícke formačné centrum pre Rómov

Patrí pod Pastoračné centrum gréckokatolíckeho arcibiskupstva, ktoré je strechou formačnej a misijnej činnosti cirkvi v rómskych komunitách. Centrum založil v roku 2012 kňaz Martin Mekel a v Čičave garantuje množstvo aktivít, medzi ne patria aktivity občianskeho združenia Horúci tím, činnosť Slovenského skautingu – rómskeho skautského zboru, Súkromného centra voľného času (zriadené OZ horúci tím).

Občianske združenie Horúci tím bolo založené v roku 2004 s poslaním rozvíjať a podporovať etnické, sociálne a iné minority, najmä rómske vidiecke komunity a zlepšovať vzťahy medzi majoritou a minoritou. Združenie sa vo svojej činnosti venuje deťom, mládeži aj dospelým. V roku 2010 získalo ocenenie Roma Spirit v kategórii Mimoškolské vzdelávacie aktivity.

Kontakty: Horúci tím, Čičava 74, 093 01; martin.mekel@romskamisia.sk

Zdroje

http://www.cicava.sk/
https://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Ci%C4%8Dava_(obec)
https://svet.sme.sk/c/6566259/slovenske-obce-ocenili-za-integraciu-romov.html
http://www.topky.sk/cl/10/1328677/Obce–ktore-uspesne-zaclenuju-romsku-komunitu–zdoraznuju-rovnost-sanci
https://presov.korzar.sme.sk/c/6665072/chranena-dielna-v-cicave-dala-pracu-romskym-rezbarom.html
https://www.cas.sk/clanok/353748/rezbari-sa-na-vianoce-rozhodli-potesit-chore-deti-pomahaju-im-rovno-aj-policajti/

CICHÝ, JOZEF

Amatérsky výtvarník
27. 09. 1966, Trebišov
Žije v Nižnom Žipove.

Výtvarné umenie ho priťahovalo už na základnej škole. Intenzívnejšie sa mu začal venovať až na vojenskej základnej službe. Vyučil sa za automechanika, ale pracoval aj v stavebníctve a iných oblastiach. Od roku 2015 sa venuje výlučne maľovaniu.

Jozef Cichý objavil v sebe hlboký vzťah k zobrazovaniu ľudskej podoby. Okrem vizionárskej motivácie, ktorú uplatnil v psychologicko-filozofickej štruktúre obrazu „Vízia“, sa zaujíma o konkrétneho človeka a jeho osobný vzhľad, študuje jeho náladu a vytvára charakterové portréty. V umení ho ovplyvnili predovšetkým Salvador Dalí, Leonardo da Vinci, Michelangelo Buonarotti a Rafael Santi. Pracuje predovšetkým s akrylovými a olejovými farbami, maľuje prevažne na plátno a sololit.

Jeho obrazy sa momentálne nachádzajú v približne 30 obciach v domoch smútku, v niekoľkých kostoloch na východnom Slovensku. (Napr. Zemplínsky Branč, Cejkov, Sirník, Hraň, Slavkovce, Plechotice a ďalšie). Okrem sakrálnych motívov, ktoré sú veľkoformátové sa venuje aj rómskej téme a zaujíma ho rodina. Je autorom ilustrácií rozprávok Jozefa Šándora Čierna ruža, ktorú vydalo občianske združenie Jekhetane. Práce Jozefa Cichého videli návštevníci mnohých výstav na Slovensku i v zahraničí.

Výstavy

Trenčín 2002
Žilina, „Aj Rómovia majú svoj sen“ – vernisáž deviatich rómskych výtvarníkov – vernisáž realizovaná v spolupráci s Domom Matice slovenskej v Žiline a OZ Jekhetane-Spolu 2007
Brno, „Splnený sen“ – autorská výstava Múzeum rómskej kultúry 2008
Odtlačky srdca na paletách rómskych výtvarníkov, Zichyho palác 2016
Michalovce, „Romane čercheňa – Rómske hviezdy“ , 2006, 2014, 2015

Ilustrácie

Čierna ruža/E kaľi ruža
Rómske rozprávky/Romane paramisa
Vydalo Združenie JEKHETANE-SPOLU, Prešov, 2008

Obrázok, Vízia.  Olej na preglejke, 100 x 72 cm, vlastník Múzeum rómskej  kultúry na Slovensku, Slovenské národné múzeum

CICKO, JAROSLAV

Výtvarník, rezbár a kamenár
* 25. 3. 1939 – Martin
† 18. 11. 2010 – Horná Štubňa (okres Turčianske Teplice)

Základné údaje:

  • rezbár v Štúdiu neprofesionálnych výtvarníkov v Martine
  • lektor na sympóziách neprofesionálnych umelcov

Pôsobenie a aktivity:

1954: až do dôchodku nástrojár v Závodoch ťažkého strojárstva v Martine
2000: výstavy s ukážkami rôznych postupov (nemecko, Česko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko…)

Literatúra/zdroje:

MANN, Arne, PhDr., CSc. a ZELINOVÁ, Hana, PhDr.: Galéria rómskych osobností. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku 2010 [rukopis].

CICKOVÁ, PAULA

Pavla Cicková, rodená Čipčalová
Poetka píšuca v slovenskom a rómskom jazyku, ilustrátorka a občianska aktivistka.
*12.5.1958 Vigľaš, okr. Detva
Žije vo Zvolene.

Vyštudovala odbor sociálna práca na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Banskej Bystrici. Niekoľko rokov pracovala ako terénna sociálna pracovníčka, od roku 2005 pôsobí ako asistentka učiteľa pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a pre deti so zdravotným postihnutím. Od detstva inklinovala k písaniu a kresleniu. K písaniu poézie ju inšpirovala potreba spovede duše, srdca a mysle. Sprvoti to boli básne o láske, prírode, až v dospelosti začala jej tvorba naberať angažovaný smer, väčšinou o rómstve. Autorka reaguje na dianie v spoločnosti a na neľahký osud mnohých Rómov. O svojej tvorbe hovorí, že ju uverejňuje len vtedy, ak je s ňou vnútorne stotožnená a cíti, že sú výpoveďou toho, čo prežíva. Časť jej diela tvoria výpovede ženskej duše, tzv. osobná poézia. V rokoch 2000-2016 bola dopisovateľkou periodika Romano nevo ľil.

Vyrastala v robotníckej rodine. Túžba po vyššom vzdelaní ju motivovala k tomu, že začala externe študovať vo veku 49 rokov a školu aj úspešne ukončila. Je členkou Rómskeho literárneho klubu. Angažovala sa aj v rómskej politike, najmä v ženskom hnutí Forum palo romňa. Je vydatá, má dve dcéry a vnuka.

Tvorba:

Básne uverejnené v zbierkach Rómskeho literárneho klubu:

  • Oslavná, Zaševeľ lístoček, Zastavte sa Rómovia (Čierne vlasy/ Kale bala), 2009
  • Tichý čas vianočný, Ty, kto si agresor, Dlhá noc (Písanie od srdca/ Lekhaviben jilestar), 2010
  • Mamine jedlo, Teplučko, Rána, , Strakatý zajačik (Majačik – O Majačikos), 2012
  • Vianoce domova, Zrada (Slnko vo vlasoch – Kham andro bala), 2012
  • Zem Rómov, Pradedko Lajoš a babka Marína (Nelkáčik / O Nelkačikos), 2013
  • Som iná, som vinná, Odkaz deťom mojich detí (Smrti sa nebojím /Láska, Slzy a Smiech-Kamiben, Apsa thaj Asaviben), 2014
  • Láska na úver, Živá voda, Len raz jedinečná (Písanie je naše rómstvo – Iriben hin amaro Romipen), 2015
  • Podoba ženy, Učenie, Dve vtáčence (Píšeme a čítame spolu/Irinas tha genas jekhetane a o Nelkačikos II), 2016
  • Bohatú nádielku dostala som do vienka, Neprestávať snívať, Rómska nevesta, Prebuďte sa živí – Holokaust (Mám sen – Hi man suno) 2017

Foto: archív Rómskeho literárneho klubu

Zdroj: Rómsky literárny klub (ROLIK)

CIGÁN (FILM 2011)

Zdroj. alza.sk

Ojedinelý celovečerný hraný film slovenského režiséra Martina Šulíka z rómskeho prostredia, ktorého dej sa odohráva v autentickom rómskom prostredí a hrajú v ňom skutoční Rómovia, ktorí hovoria svojím jazykom.

Zdroj: romea.cz

Film si krátko po svojej premiére získal tisícky fanúšikov a odniesol niekoľko cien z medzinárodných festivalov.

Základné údaje: 

  • Hlavným hrdinom príbehu je 14-ročný Adam, ktorý žije v rómskej osade na východe Slovenska a potýka sa s realitou, v akej u nás žijú tisícky Rómov.
  • Letná premiéra filmu (12. júl 29011) sa uskutočnila v autentických priestoroch – na lúke pod rómskou osadou pri obci Richnava  (okres Gelnica) za prítomnosti asi 2000 divákov.
  • Film, krátko po svojej premiére získal mnoho ocenení

Cigáni na Slovensku: Historicko-etnografický náčrt

HORVÁTHOVÁ, Emília 1964. Cigáni na Slovensku: Historicko-etnografický náčrt. Bratislava: SAV, 1964. 396 s.

O publikácii

Publikácia Cigáni na Slovensku bola vydaná v roku 1964, v súčasnosti je dostupná už len vo vybraných knižniciach.

Autorka v nej venuje pozornosť spôsobom života a kultúre Rómov na území Slovenska z historického a z etnografického pohľadu. ,,Postavenie Cigánov na území Slovenska nevyplývalo iba z našich domácich podmienok, ale zo širších, takmer celoeurópskych súvislostí a do istej miery bolo aj dôsledkom tých čŕt, ktoré si priniesli už zo svojej pravlasti.

Publikácia má 396 strán a je rozdelená do troch hlavných častí: historická, etnografická a časť zameraná na vtedajšiu súčasnosť. V prvej kapitole môže čitateľ nájsť informácie o pôvode Rómov (v publ. Cigánov) a o histórii tohto národa v Európe a na území dnešného Slovenska. Cenná je etnografická časť, ktorá prináša zaujímavé poznatky o rôznych aspektoch života Rómov a prejavoch ich kultúry (napr. odievanie, bývanie, zamestnanie a spôsoby obživy, atď.). Údaje etnografického charakteru autorka získala vo vlastných terénnych výskumoch (do roku 1960). Postavenie Rómov v Československej republike po roku 1945 je ústrednou témou poslednej časti publikácie.

Kniha je obohatená o ilustrácie, ktoré sú zaujímavým doplnením odborných textov.

O autorke

Etnografka, vysokoškolská pedagogička, docentka Emília Horváthová sa narodila v roku 1931. Vedecky sa orientovala na oblasť duchovnej kultúry, patrila medzi popredných odborníkov v oblasti romológie v Európe, je považovaná za priekopníčku vo výskume a štúdiu spôsobu života „Cigánov“ na Slovensku o čom napísala viac ako 50 štúdií. Významnou je aj Horváthovej vedecko-organizačná a verejno-prospešná činnosť, napr. v rokoch 1968 –1990 pracovala vo vládnej komisii pre riešenie otázky cigánskeho obyvateľstva (www.encyklopediapoznania.sk). Horváthová patrí k najvýznamnejším osobnostiam národopisnej vedy na Slovensku. Zomrela v roku 1996.

OBSAH

Časť historická:
Cigáni pred príchodom do Európy
Najstaršie správy o Cigáňoch v Európe
K dejinám Cigáňov v západnej a severnej Európe
Cigáni v juhovýchodnej Európe, najmä na Balkáne
Cigáni na Slovensku v rámci Uhorska
Cigáni na Slovensku v rokoch 1919 – 1945

Časť etnografická:
Spôsoby obživy a zamestnania
Strava
Odievanie
Bývanie
Liečenie a hygiena
Rodinný a spoločenský život

Cigánska otázka u nás dnes

Zdroje:

Horváthová Emília (1931). [online]. 2013-2017, [cit. 2017-12-20]. Dostupné na internete:
https://encyklopediapoznania.sk/clanok/5713/horvathova-emilia-1931

Foto: https://encyklopediapoznania.sk/clanok/5713/horvathova-emilia-1931