Romano kher – Rómsky dom o.z.
Dokument, ktorý 29. júna 2008 v v historickej budove Národnej rady SR v Bratislave za účasti predstaviteľov vlády SR a zástupcov kancelárie prezidenta SR, slávnostne podpísali predstavitelia rómskych komunít a rómskej inteligencii na slávnostnom akte štandardizácie rómskeho jazyka.
Dobová podoba dokumentu:
Správne: kodifikácia pravidiel pravopisu – je prijatie záväzných písomných noriem (pravidiel pravopisu) rómskeho jazyka. Prvá kodifikácia v roku 1971 vychádzala z pravopisných zvyklostí a princípov slovenčiny, má však odlišné pravidlá.
Ešte v minulom storočí bola rómčina prevažne hovorovým jazykom (i keď existovali texty i v rómskom jazyku), písaný jazyk nemal stanovené pravidlá.
V roku 1971 jazyková komisia pri Zväze Cigánov-Rómov na Slovensku (1969-1973) prijala kodifikáciu pravidiel pravopisu – záväznú písomnú normu slovenského dialektu rómčiny, ktorá vychádzala z pravopisných zvyklostí a princípov slovenčiny, ktoré majú však odlišné pravidlá.
Po roku 1989, a neskôr po roku 1991, keď Vláda SR vo svojom uznesení č. 153/1991 deklarovala uznanie Rómov za národnostnú menšinu, prijala nimi požadované označenie Rómovia a garantovala im všestranný kultúrny a etnický rozvoj, nastal aj rozmach rómskej literatúry v slovenskom i rómskom jazyku, ktorý však nemal uzákonené pravidlá.
S cieľom štandardizovať rómsky jazyk bola koncom roka 1999 na podnet Úradu splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity zriadená Koordinačná rada pre rómsky jazyk a literatúru pri Katedre rómskej kultúry UKF Nitra, ktorá postupne za účasti ďalších expertov pripravila rekodifikáciu rómskeho jazyka na základe východoslovenskej rómčiny, ktorá bola ďalším krokom k štandardizácii rómskeho jazyka.
Literatúra/zdroje:
Oficiálne zrovnoprávnenie rómskeho jazyka s jazykmi ostatných národnostných menšín žijúcich na Slovensku, ktoré sa formálne uskutočnilo 29. júna 2008 v historickej budove Národnej rady SR v Bratislave.
Štandardizácia rómskeho jazyka je akt, ktorým sa položili legislatívne základy pre vytvorenie plnohodnotných podmienok na výchovu a vzdelávanie v rómskom jazyku vrátane prípravy pedagógov vyučujúcich rómsky jazyk, resp. v rómskom jazyku, používanie rómskeho jazyka vo verejnom, či kultúrnom živote národnostnej menšiny v zmysle uplatňovania Zákona č. 184/1999 Z.z. z 10. júla 1999 o používaní jazykov národnostných menšín a Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov (príloha k uzneseniu Vlády SR č. 27/2001).
Ešte v minulom storočí bola rómčina prevažne hovorovým jazykom (i keď existovali texty i v rómskom jazyku), písaný jazyk nemal stanovené pravidlá. V roku 1971 jazyková komisia pri Zväze Cigánov-Rómov na Slovensku (1969-1973) prijala kodifikáciu pravidiel pravopisu rómskeho jazyka na Slovensku – záväznú písomnú normu slovenského dialektu rómčiny, ktorá vychádzala z pravopisných zvyklostí a princípov slovenčiny, ktoré majú však odlišné pravidlá.
Aby sa však mohol rómsky jazyk uplatňovať v plnej šírke, musí byť štandardizovaný – mať platné normy v pravidlách pravopisu, učebniciach, slovníku.
V rámci procesu štandardizácie bola pri Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity koncom roka 1999 zriadená Koordinačná rada pre rómsky jazyk a literatúru pri Katedre rómskej kultúry UKF Nitra, ktorá postupne za účasti ďalších expertov pripravila rekodifikáciu rómskeho jazyka na základe východoslovenskej rómčiny, ktorá bola ďalším krokom k štandardizácii rómskeho jazyka.
Expertmi pre zavŕšenie procesu štandardizácie rómskeho jazyka boli: Ján Cangár, Stanislav Cina, Rastislav Pivoň, Ingrid Lukáčová, Eva Gašparová, František Godla, Jaroslav Balvín, Viliam Zeman, Ján Červenka, Anna Koptová, Gejza Adam, Erika Adamová, Irena Adamová, Viera Šándorová, Ján Hero, Magdaléna Kokyová, Zbynek Andrš, Peter Wagner.(4)
Akt štandardizácie:
Na podujatí bol prítomný podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič, manželka prezidenta SR Silvia Gašparovičová, česká bádateľka v oblasti romistiky Eva Davidová, Gejza Adam… Zástupcovia rómskych organizácií a rómskej inteligencie pri tejto slávnostnej príležitosti podpísali Deklaráciu Rómov Slovenskej republiky k štandardizácii rómskeho jazyka v SR, v ktorej sa uvádza, že rómsky jazyk je základným prostriedkom na rozvoj materinského jazyka, vzdelanosti a kultúrneho dedičstva Rómov žijúcich na Slovensku, je neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva, a jeho zachovanie je verejným záujmom. Rómsky jazyk sa tak štandardizoval prvýkrát na svete práve na Slovensku.(5)
Literatúra/zdroje: