Tag: Duchovná tradičná kultúra

Každoročný výstup veriacich – rómskych pútnikov na gaboltovskú horu (Gaboltov, okres Bardejov), ktorý sa organizuje od roku 1993 a stal sa jedinou celoslovenskou rómskou púťou na Slovensku.

Na púti sa každoročnej zúčastňujú tisícky Rómov z celého Slovenska i zo zahraničia.

Podujatie je hlavnou púťou Košickej arcidiecézy a organizuje sa každoročne pri príležitosti výročia zjavenia Panny Márie (Škapuliarskej) generálnemu predstavenému karmelitánskeho rádu Šimonovi Stockovi (16. júla 1251) a na znak ochrany a pomoci mu darovala škapuliar (vrchná časť habitu, ktorý sa nosí v mnohých reholiach, vznikol zo zástery, ktorá sa používala pri práci, aby boli ochránené ostatné časti oblečenia. Oblieka sa cez hlavu a jedna časť látky visí na prsiach a druhá na chrbte. Latinské slovo scapulae znamená plecia, ramená, chrbát.)

Literatúra/zdroje:

1. ŠKAPULIAR. [online]. In: Gaboltov 11. 07. 2008. [cit. 26. 11. 2011]. 

Sestra Atanázia

* 19. októbra 1952, Svetlice (okr. Medzilaborce)

Rehoľná sestra Rádu sestier sv. Bazila Veľkého, ktorá pôsobila v misii na rómskom sídlisku Poštárka v Bardejove ako katechétka. Venovala sa hlavne deťom a mladým ľuďom, viedla motivačné skupinky, spevokol a venovala sa komunitným aktivitám.

V roku 1968 začala študovať na Strednej zdravotníckej škole v Prešove, kde spoznala aj spoločenstvo mladých ľudí, ktorí prežívali svoje kresťanstvo aktívne. Osudové bolo aj jej zoznámenie sa s otcom Mariánom Potašom, rehoľníkom Rádu sv. Bazila Veľkého, ktorý v tom čase organizoval tajné náboženské stretnutia. Pocítila volanie viery a rozhodla sa zasvätiť svoj život službe Bohu a ľuďom.

Po maturite nastúpila do Ústavu sociálnej starostlivosti v Bardejove, kde pôsobili rehoľné sestry Rádu sv. Bazila Veľkého. V roku 1972 tajne vstúpila do noviciátu a v 1973 zložila prvé rehoľné sľuby. V dôsledku politickej situácie nemohla nosiť rehoľné rúcho – habit. To si mohla obliecť až po preložení do charitného domu pri Trenčíne v roku 1988.

Neskôr rehoľa Rádu sv. Bazila Veľkého otvorila v Prešove strednú zdravotnícku školu, kde sestra Atanázia začala učiť a zároveň si doplnila vysokoškolské vzdelanie na Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte v Spišskom Podhradí.

Jej snom bolo venovať sa rómskym deťom. V 90-tych rokoch spoločne s kňazmi saleziánmi, otcom Petrom Bešenyeim, otcom Teodorom Gavendom a učiteľkou umeleckej školy pani Máriou Jevčákovou rozvinuli v Bardejove – Poštárke viaceré aktivity. Okrem náboženskej výchovy založili spevácky zbor Devleskere čhave (Božie deti) a venovali sa aj voľnočasovým aktivitám. V roku 2001 na rómskom sídlisku Poštárka Saleziáni zriadili materskú školu, kde sestra Atanázia vyučovala, neskôr otvorili aj základnú školu, kde pôsobila ako katechétka. V súčasnosti je už v dôchodku a je predstavená domu Rádu sestier sv. Bazila Veľkého.

V roku 2013 sa stala tvárou projektu „Úspešné rómske ženy“, ktorý realizovalo občianske združenie In Minorita. V roku 2014 o nej vznikol krátky dokumentárny film – vimeo.com/album/3734082/video/124610843.

• patrónka Rómov
• nájdeme aj pod pojmom Kali Sára – čierna Sára, Čierna Madonna

Procesia

 Procesia  so svätou Sárou sa koná každý rok 24. mája. Pri tejto príležitosti sa stretávajú prevažne Rómovia zo západnej Európy v juhofrancúzskom meste Les Saintes  Maries de la Mer (Sväté Márie z mora). V miestnom kostole z 9. – 15. storočia sú uložené pozostatky svätíc. Márie Salome – matka staršieho Jakoba a Márie Jakobey – sestra alebo sesternica Panny Márie. V krypte pod kostolom sa nachádza aj plastika ženy s tmavšou pleťou- svätá Sára. Predpokladá sa, že práve preto si ju Rómovia vybrali ako svoju patrónku. Kult svätej Sáry vznikol spontánne a z duchovnej potreby Rómov.

Existuje zmienka o procesiách z roku 1855,  ktorá je dokladom  rozšírenosti tohto kultu. No procesie so sochou svätej Sáry povolila cirkev až v roku 1935. Pričinil sa o to markíz Falco de Baroncelli. Cirkev sa na týchto procesiách účastní až od roku 1953.

Pri soche svätej Sáry sa modlí, zapaľujú sa sviečky, hladia a bozkávajú sochu na tvár, prosí sa o uzdravenie a prespáva sa v krypte pri soche. V deň procesie sa socha zaodeje do rúch, ktoré jej prinesú pútnici. Následne sa v sprievode vynáša k moru, pričom pútnici sa ponoria po pás do mora. Na druhý deň sa procesia opakuje so sochami svätých Márií 25. mája.

Možné vysvetlenia, prečo sa svätej Sáre prinášajú rúcha a vchádza sa do mora možno nájsť v legendách o nej.

Legenda

Legenda hovorí, že svätá Sára bola Rómka, ktorá žila so svojím kmeňom na pobreží. V sne mala zjavenie v ktorom ju ženy na lodi prosili o pomoc. Boli to spomínané Mária Salome a Mária Jakobey. No môžeme sa stretnúť aj s rozprávaním o tretej Márii. Márii Magdaléne. Hneď ako sa zobudila, išla k moru, ktoré bolo rozbúrené. Zvliekla si šaty a more sa upokojilo. Nájdeme aj verziu, že si zvliekla šaty a pomocou nich obe Márie vytiahla na breh. Tie potom sv. Sáru pokrstili a spoločne šírili kresťanstvo.

Iná legenda hovorí, že sa svätá Sára bola slúžkou Márii( Mária Salome a Mária Jakobey), ktoré sa plavili na lodi z Palestíny, pretože spolu s Máriou Magdalénou, Lazarom a Martou boli vyhnaní po smrti Ježiša Krista.

Taktiež sa možno stretnúť s postavou svätej Sáry ako osoby, ktorá stála pri prázdnom hrobe Ježiša Krista spolu s Pannou Máriou a Martou.

Jedným z vysvetlení, prečo pútnici vchádzajú do mora je ich snaha sa dostať čo najbližšie k Svätej Zemi. Ďalšie vysvetlenie je, že vyprevádzajú sväté odkiaľ prišli. Existujú aj názory, že sa jedná o rituál určený indickej bohyni Kali, ktorý sa zachoval. Vstupom svätej Sáry do mora voda nadobúda liečivé schopnosti, a preto do nej vchádzajú aj pútnici. Iná verzia hovorí o tom, že tento zvyk súvisí s čiernou bohyňou, ktorá sa tu uctievala pred príchodom kresťanstva.

Bibliografia:

Mann, A. 2000 : Rómsky dejepis, doplnkový učebný text pre 2 stupeň ZŠ, Kalligram Bratislava 2000. 52 s.

Mann, A. 2004: Duchovná kultúra Rómov. In: Dingir, časopis o současné náboženské scéňe, Praha 2004, roč. 7, č. 1, s. 10-13. (ISSN: 1212-1371)

Mann, A. 1995: Duchovný rozvoj-podmienka urýchlenia spoločenského rastu rómskeho obyvateľstva na Slovensku. In: SLezský sborník, Opava, 93, 1995, č. 1-2, s. 157-158

Dvořáková, H.2004 : Romske poutě a svatá Sára [online] Dingir, časopis o současné náboženské scéne (Praha), 2004  Dostupné na  internete:http://www.dingir.cz/archiv/Dingir104.pdf

Saint Sarah [online] Dostupné na  internete:  http://translate.google.sk/translate?hl=sk&langpair=en%7Csk&u=http://en.wikipedia.org/wiki/Saint_Sarah&ei=6D2gUMn1BI7Ksgb44IDYCg