Obce a mestá Archives - Page 2 of 2

NITRA NAD IPĽOM

Nitra nad Ipľom
Obec: Nitra nad Ipľom
Kraj: Banskobystrický
Okres: Lučenec
Región: Novohrad
Rozloha: 812 ha
Poloha: Obec leží v južnej časti Banskobystrického kraja, v juhovýchodnej časti Lučeneckej kotliny na nive Ipľa
Celkový počet obyvateľov: 346 (údaj zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011)
Vierovyznanie obyvateľstva: rímsko-katolícke
Približný podiel Rómov: 81,5% (podľa Atlasu rómskych komunít 2013)
Hustota obyvateľstva: 40 oby/km2

Kontakt: Nitra nad Ipľom 96, 985 57 Holiša; 047/4394197; obecnitra@gmail.com; www.nitranadiplom.sk

O obci

Dejiny obce

Obec je doložená z roku 1350, ale vyvinula sa zo staršieho osídlenia. Jej starší názov bol Nitra (1350), maďarsky Ipolynyitra. Dnešné pomenovanie nesie od roku 1948. V rokoch 1938-1944 bola obec pripojená k Maďarsku. Až do roku 1990 patrila k susednej obci Holiša.

Súčasnosť

V súčasnosti má obec Nitra nad Ipľom vlastnú samosprávu, v ktorej sú zastúpení Rómovia. Počtom obyvateľov patrí obec k malým, prevažnú časť obyvateľstva tvoria Rómovia. Vedenie obce výrazne napomohlo k zvýšeniu kvality života obyvateľov – napr. sprostredkovaním zamestnania, podporou kvality vzdelávania, celkovým rozvojom v obci. Rozvojové projekty a projekty zamerané na inklúziu rómskych marginalizovaných komunít realizuje obec kontinuálne niekoľko rokov. V roku 2012 získala obec medzinárodné ocenenie MERI za príkladnú podporu integrácie a inklúzie rómskej komunity v kategórii komplexný prístup.

Možnosti zamestnania: Podpora zamestnanosti je jednou z priorít obce čo dokazuje aj pokles miery nezamestnanosti obyvateľov. „Do roku 2006 v dedine robili len štyria ľudia vrátane starostu, dnes je tu len 6-percentná nezamestnanosť“ (zdroj: www.cas.sk).

Pracovné príležitosti obyvateľom ponúka samotný obecný úrad, napr. prostredníctvom projektových aktivít a obecných firiem. Zároveň podporuje sprostredkovanie zamestnania pre obyvateľov obce u podnikateľov a firiem v okolí obce a v rámci celého Slovenska.

Vzdelávanie: V obci je základná škola s ročníkmi 1 – 4 (málotriedna). Škola má štyroch pedagogických zamestnancov, vrátane asistentky učiteľa. Zlepšenie školských výsledkov a školskej dochádzky žiakov patrí medzi úspechy obce a školy.

Výber z úspešných projektov zameraných na inklúziu Rómov

Spolu pre tvorbu komunitných aktivít, ochranu rodín a životného prostredia MRK v obci Nitra nad Ipľom (2014-2015). Hlavný cieľ projektu:rozvoj MRK v obci Nitra nad Ipľom prostredníctvom osvety, komunitných aktivít a budovania životného prostredia. Obec Nitra nad Ipľom vytvorila v rámci projektu 5 pracovných miest pre príslušníkov MRK (link na projekt).
Projekt protipovodňových prác: prebiehal v roku 2014.
Projekt „Tvorba nových pracovných miest pre MRK v obci Nitra nad Ipľom“: prebiehal v rokoch 2012 – 2014.
Národný projekt Terénna sociálna práca v obciach: prebiehal v rokoch 2012 – 2015 a od 2016 do súčasnosti.
Šanca pre zamestnanosť – prebiehal v roku 2015.
Cesta na trh práce –– prebiehal v roku 2015, obec zamestnávala 60 osôb.

Zdroje:

https://sk.wikipedia.org/wiki/Nitra_nad_Ip%C4%BEom

http://www.nitranadiplom.sk/index.php/sk/

http://www.najkrajsikraj.sk/nitra-nad-iplom/

http://naseobce.sk/mesta-a-obce/198-nitra-nad-iplom

https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/253608-zaclenovanie-romov-ma-aj-svoje-biele-vrany/

http://www.topky.sk/cl/10/1328677/Obce–ktore-uspesne-zaclenuju-romsku-komunitu–zdoraznuju-rovnost-sanci

https://www.postoj.sk/6824/romovia-doplatili-na-anonymny-statny-system

https://www.cas.sk/clanok/549959/hovorili-o-nich-ze-su-indiani-starosta-sa-pustil-do-premeny-to-co-sa-mu-podarilo-mu-zavidi-cele-slovensko/

RANKOVCE

Názov: Rankovce

Kraj: Košický

Okres: Košice-okolie

Región: Olšavský

Rozloha: 1 500 ha

Celkový počet obyvateľov: 764

Približný počet Rómov: 601

Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti: 24

Hustota obyvateľstva: 50,7 obyvateľa na 1 km2

1947/1950 – výstavba družstevného obchodu a kultúrneho domu

1949 – elektrifikácia obce

1950/1951 – predĺžená autobusová doprava ČSAD z Herlian do Rankoviec

1952 – zriadenie prvého JRD, ktoré sa v roku 1953 rozpadlo

1958 – založenie jednotného roľníckeho družstva

1971 – zlúčenie obce Rankovce s obcou Herľany-Žírovce a vytvorenie spoločného MNV

1990 – rozdelenie zlúčených obcí Herľany – Rankovce a vznik samostatného obecného úradu.

Rankovce

Ekonomika v obci (firmy, poľnohospodárske družstvo): Poľnohospodárske družstvo CONTAX, s. r. o., a drobní podnikatelia – živnostníci v oblasti obchodu

Možnosti zamestnania: v meste Košice (stavebné práce, továrne, lesy)

Vierovyznanie majoritného obyvateľstva: evanjelické augsburského vyznania

Vierovyznanie rómskeho obyvateľstva: evanjelické augsburského vyznania, adventisti siedmeho dňa

Dejiny obce (stručne všeobecne, časť o dejinách rómskej komunity):

Najstaršie stopy po ľudskom osídlení v katastri obce sa našli v archeologickej lokalite Nad Rankovskými skalami, kde sa nachádza nálezisko valov z obdobia paleolitu a neolitická obsidiánová industria. V lokalite Háj – Lesná poľana boli odkryté stopy po osídlení z halštatskej doby.

Súčasné osídlenie vzniklo na pôvodne rozsiahlej časti stredovekého feudálneho panstva Svinica na prelome 13. a 14. storočia. Prvá písomná zmienka je zachytená v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 – 1335, pričom je zaznamenané aj meno vtedajšieho farára Andreja. To znamená, že tu už v tých časoch bol kostol aj fara. Život obce úzko súvisel s panstvom Svinica, ktorého súčasťou bola až do konca 17. storočia, a až v priebehu 18. storočia bola rozdelená medzi 8 zemepánskych rodín. Zaujímavosťou je, že obec Herľany vznikla koncom 15. storočia na časti Svinica a jej kataster bol neskôr vyčlenený z katastra obce Rankovce. V staršej literatúre Uhorska (Abaujtorna es varmegye, Magyar könyv-szemle 1881, Lexikon 1851) i v bežnom styku obyvateľstva Olšavskej doliny bol pre Herľany až do polovice 20. storočia zaužívaný názov Rank-herlányi fürdö, Rank-füred, Rankfürdo – Rankovské kúpele.

Významné udalosti po roku 1945:

1946 – zriadenie Potravinového družstva Rankovce a okolie (196 členov a 716 podielov) –aké je to potravné???

Rankovce

Správa obce:

Zo 7 poslancov obecného zastupiteľstva sú 4 Rómovia
Úspešné projekty:

Obec je v súčasnosti zapojená do projektu neziskovej organizácie ETP Slovensko „Z chatrče do 3E domu“. Ide o projekt, cieľom ktorého je vybudovanie legálnych nízkonákladových domov staviteľmi Rómami na vlastných pozemkoch. Staviteľom sa poskytuje odborná asistencia a mikropôžička. Obec vyčlenila stavebné pozemky.

Ďalšie projekty:

Zriadenie detašovaného pracoviska učňovskej školy priamo v obci (odbory murár, krajčírka).
Terénna sociálna práca. Funguje v obci od októbra roku 2010.
Komunitná sociálna práca: V obci ju realizuje občianske združenie ETP Slovensko a občianske združenie PRE LEPŠÍ ŽIVOT.

Kultúra

Základné školy: priamo v obci nie je základná škola, školopovinné deti dochádzajú do ZŠ v Herľanoch a Kecerovciach. V obci je detašované pracovisko SOU, Alejová 6, Košice.
Stredné školy: SOU Technické v Kecerovciach (odbor murár, krajčírka), Súkromná pedagogická a sociálna akadémia v Košiciach, Súkromné konzervatórium v Košiciach a SOU v Rankovciach. Absolventi majú zväčša problém uplatniť sa na trhu práce.
ocenenia, ktoré získali žiaci v umeleckých, vedomostných alebo športových súťažiach: Víťazi v školských futbalových súťažiach.
Kultúrne podujatia: obec sporadicky usporadúva podujatia pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov.
Divadlo, rómske tanečné skupiny, hudobné skupiny: Hudobný spevokol Le Devleskeri khangeri, Hudobná skupina Terne čhave,

Ocenenia, ktoré získali Rómovia v športe, kultúre, iných oblastiach: Cena Gypsy spirit za ľudský čin.

Rankovce

Rankovce

Rankovce

RIMAVSKÁ SEČ

Obec: Rimavská Seč

Kraj: Banskobystrický

Okres: Rimavská Sobota

Región: Novohrad

Rozloha: 1 732 ha

Celkový počet obyvateľov: 1 982

Približný počet Rómov: 1 300

Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti: 45

Ekonomika v obci:

V obci sídlia dve firmy: Agrodružstvo a Osivo, a. s., ktoré neposkytujú možnosti zamestnania. Je tu niekoľko samostatne hospodáriacich roľníkov, ktorí zamestnávajú obyvateľov obce len príležitostne.

Rómovia v obci vyhľadávajú pracovné príležitosti najmä v Rimavskej Sobote, ale aj v zahraničí. Ekonomická situácia im nedovoľuje nájsť si trvalé zamestnanie.

Vierovyznanie majoritného obyvateľstva:

rímskokatolícke (74,85 %), evanjelické (1,12%), Svedkovia Jehovovi.

Vierovyznanie rómskeho obyvateľstva:

väčšina Rómov sa hlási k rímskokatolíckej cirkvi, menej k evanjelickej. V ostatných rokoch pribúda príslušníkov Svedkov Jehovových.

Dejiny obce:

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z 13. storočia. V tomto období sa obec stala centrom majetku a sídlom rodiny Széchyovej z rodu Balogovcov. Prvý názov obce z roku 1245 sa vyskytoval v podobe Zeechy. Rimavská Seč ako mestečko sa prvýkrát vyskytuje

v listine, ktorá pochádza z roku 1421.

V roku 1920 po Trianonskej zmluve bola obec pričlenená k Československu. Po Viedenskej arbitráži v roku 1938 sa stala súčasťou Maďarska, po druhej svetovej vojne bola znovu pripojená k Československu.

Počas obdobia Prvej československej republiky bývali Rómovia segregovane v osade za riečkou Rimavicou, kde bolo 20 domčekov. Podľa pamätníkov do obce chodievali len zriedkavo.

Správa obce:

V obecnom zastupiteľstve je jeden rómsky poslanec, člen komisie pre rómsku problematiku.

Úspešné projekty zamerané na inklúziu Rómov:

V obci bolo za aktívnej účasti Rómov vybudovaných 44 nájomných bytov nižšieho štandardu. Väčšina ich obyvateľov v nich udržuje poriadok . V roku 2013 obec pripravila projekt na výstavbu ďalších 48 bytov.

Terénna sociálna práca:

V obci funguje terénna sociálna práca, v rámci ktorej pôsobia dvaja terénni sociálni pracovníci a dvaja asistenti terénneho sociálneho pracovníka, z ktorých jeden je Róm.

Materská a základná škola:

V obci je materská škola s vyučovacím jazykom maďarským a dve základné školy, jedna s vyučovacím jazykom maďarským a druhá s vyučovacím jazykom slovenským.

Rómske osobnosti:

Viktor Buša je absolventom konzervatória v Košiciach (odbor husle). V súčasnosti študuje na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.

RIMAVSKÉ JANOVCE

Okres: Rimavská Sobota

Rozloha: 2610 ha

Celkový počet obyvateľov: 1321

Približný počet Rómov: 40%

Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti: 47

Hustota obyvateľstva: 5 061 obyv/km2

V Rimavských Janovciach sa v lete roku 2013 usktuočnili Dni národnostných kultúr. Rómska národnostná menšina sa prezentovala tancom, spevom a tradičnými jedlami.

Ekonomika v obci:

V obci je 13 podnikateľov, samostatne hospodáriacich roľníkov, ktorí však poskytujú len príležitostné brigády.

Sú tu dve maloobchodné predajne potravín pošta, 2 pohostinstvá.

Vierovyznanie majoritného obyvateľstva:

rímskokatolícke a reformovaná cirkev,

Vierovyznanie rómskeho obyvateľstva:

Rómovia sa hlásia k obom náboženstvám. V menšej miere pôsobia v obci Svedkovia Jehovovi.

Dejiny obce:

Prvá písomná zmienka o obci Rimavské Janovce pochádza z roku 1221 vo Varadinskom registri. V 13. storočí sa sídlo spomína ako Januš. O dvesto rokov sa obec spomína ako Janoši a od roku 1773 ako Janošovce, v roku 1951 prešla obec k dnešnému pomenovaniu.

V 2. až 3. storočí pred Kristom boli na tomto území Kelti, ktorí priniesli niektoré remeslá. V 5. storočí žili na území obce Húni a Góti a o sto rokov neskôr Longobardi. V období od 4 až po 9. storočie prenikli na územie Slovania zo zakarpatskej oblasti.

V novodobej histórii sa do obce prisťahovali v rokoch 1921-1927 obyvatelia z Podpoľania, Horehronia a Záhoria. V roku 1952 sa do obce presídlilo 45 slovenských rodín z Maďarska.

V obci nebola osada, rómski obyvatelia žili roztrúsení medzi ostatným obyvateľstvom.

Dnes žijú integrovane medzi ostatnými obyvateľmi v obci, časť žije segregovane. K obci patria aj pustatiny, osady, nachádzajúce sa 5 km od obce – Ilona a Petruš. Žije v nich 35 obyvateľov, (24 dospelých a 11 detí) vo veľmi zlých podmienkach, ktoré ich sociálne vylučujú.

Úspešné projekty zamerané na inklúziu Rómov:

Terénna sociálna práca

V rámci terénnej sociálnej práce pracujú v obci dvaja terénni sociálni pracovníci a asistentka terénneho sociálneho pracovníka, ktorá je Rómka.

Materská a základná škola:

V obci je materská škola – 21 detí a dve základné školy. Základná škola s vyučovacím jazykom slovenským pre I. stupeň – 15 žiakov a Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským pre I. stupeň – 24 žiakov.

Druhý stupeň navštevujú žiaci z obce v základných školách Rimavskej Sobote.

Stredné školy:

Stredné školy alebo učilištia navštevujú absolventi základných škôl v Rimavskej Sobote. Najčastejšie si volia odbory kuchár, čašník, kaderníčka, murár.

Kultúrne a športové podujatia:

Každoročne pripravujú obyvatelia obce večierky pre seniorov, pre ktorých zhotovujú darčeky rómske deti. Funguje tu folklórny súbor Csicsoka, ktorý vystupuje pri rôznych podujatiach v Rimavských Jánovciach, ale aj v iných obciach. Obec zorganizovala 27.7.2013 podujatie pod názvom Dni národnostných kultúr venovaný rómskej kultúre. Na podujatí vystupovali rómske hudobné skupiny z celého Slovenska, usporiadatelia pripravili tradičné rómske jedlá.

Každý rok obec organizuje obecné športové podujatia, na ktorých sa zúčastňujú aj rómske deti s rodičmi. Obec usporadúva tradičné vianočné posedenia a silvestrovské oslavy, na ktorých sa schádzajú občania všetkých národností – Slováci, Maďari aj Rómovia. Tradične sa organizuje memoriál Júliusa Nôtu (futbalista pochádzajúci z obce).

Občianske združenie Združenie za integráciu Rómov na Slovensku od roku 2006 organizuje festival pre rómske deti Spoznajte nás – Pindžaren amen, na ktorom sa sponzorsky podieľa aj obec.

Rómske osobnosti :

Mgr. Alena Horváthová- koordinátorka regionálnej kancelárie Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Popri svojej práci vedie folklórny súbor Šukar čhaja zapája sa do spoluorganizovania obecných podujatí a výraznou mierou motivuje Rómov do spolupráce s obcou.

Aladár Bohó – vynikajúci muzikant, cimbalista, mal kapelu, s ktorou hrával po celom Slovenskku.

ŠAROVCE

Názov obce: Šarovce

Kraj: Nitriansky

Okres: Levice

Región: Dolnohronský

Rozloha: 2 537,9 ha

Celkový počet obyvateľov: 1 622

Približný počet Rómov: 700

Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti: 159

Hustota obyvateľstva: 65/km2

Ekonomika v obci :

V obci pôsobia tieto podnikateľské subjekty a zamestnávatelia:

Farma Kissová; TaM trans spedition, s .r .o; HAITEG, s .r .o; BAŠKA Jozef Tabaček; Trubíni Vladimír SHR; Gazdovské potreby; Potraviny ABC a ABC Plus; predajne COOP Jednota, Pošta, zdravotnícke služby – praktický lekár pre dospelých, deti a mládež, stomatologická ambulancia, Penzión ARD, prevádzka ČOV, súkromné stravovacie zariadenie DEJAVÚ, Služby Šarovce, Obec Šarovce. V poslednom období sa im darí aj v hľadaní si zamestnania v neďalekom priemyselnom parku v Leviciach. Rómovia sa aktívne podieľajú na skrášlení obce formou aktivačných prác, ako aj pri spracúvaní separovaného odpadu, za čo obec získala nejedno významné ocenenie.

Možnosti zamestnania:

Obec je zameraná poľnohospodársky, sídli tu veľký pestovateľ zeleniny Farma Kissová, ktorá zamestnáva ľudí z obce v sezóne aj mimo sezóny v skladoch ovocia a zeleniny. Je to najväčší zamestnávateľ príslušníkov marginalizovanej rómskej komunity (MRK). Ďalším zamestnávateľom je SHR Trubíni – živočíšna výroba. Okrem týchto farmárov v obci pracujú 5 SHR, ktorí sa zameriavajú na rastlinnú výrobu. V priemysle máme 2 prevádzky, a to Malú vodnú elektráreň Šarovce a špeditérsku firmu TaM trans Šarovce.V službách je to: firma Baška – opravárenské služby Centrum pomoci – sociálne služby pre starých a osamelých občanov, 2 predajne COOP Jednoty, Pošta, 2 súkromné predajne potravín, Haiteg, s. r. o.,- zabezpečovacie služby, Služby Šarovce – príspevková organizácia obce na zvoz a zber separovaného odpadu, prevádzka ČOV, základná škola s MŠ, veľkým zamestnávateľom je Obec Šarovce, ktorá zamestnáva okrem odborných pracovníkov najmä príslušníkov MRK na rôzne krátkodobé pracovné pomery. V obci je 85 živnostníkov, najviac murárov a pracovníkov v stavebníctve, väčšinou sú to Rómovia, ktorí pracujú nielen na všetkých stavbách v obci, ale aj v okrese.

Vierovyznanie majoritného obyvateľstva: katolícka, reformovaná a evanjelická cirkev

Vierovyznanie rómskeho obyvateľstva: katolícke

Dejiny obce: Vneskorejkamennej dobe,okoloroku3000predKr.,sazaznamenalovŠarovciachintenzívneosídlenieľudusbadenskoukultúrou(nazvanoupodľarakúskehonáleziska). Dokladátoveľkémnožstvozlomkovkeramiky, ktoré sa našlivovrstvách, prípadnetvoriacichobsahkultúrnychjám.Vniektorýchjamáchboliľudskékostry,aleajkostrydomácichzvierat(koza,pes).

Azda najvýraznejšiestopytuzanechalľudtzv.maďarovskejkultúry,jednejznajvýznamnejšíchcivilizáciídomácehoprostrediatýchčias(asi1700–1500predKr.)Napočiatkustrednejbronzovejdoby prispelikzmenámkultúrnehovýrazucudzievplyvyzPotisiaazdolnéhoDunaja.

Dnešná obec Šarovce vznikla v roku 1943 zlúčením obcí Veľké Šarovce a Malé Šarovce. V roku 1951 bola do obce včlenená i osada Veselá, ktorá pôvodne patrila do obce Turá.

Prvé zmienky o Rómoch v Šarovciach sú z 18. storočia. Rómovia sa živili pomocnými prácami u veľkých gazdov, najmä chovom koní a taktiež pomáhali pri ryžovaní zlata z rieky Hron. Postupne sa usadili, vybudovali si malé domčeky na rozhraní Veľkých a Malých Šaroviec, tzv. cigánska jama, z ktorej boli postupne v rokoch 1960 – 1976 vysťahovaní a rozptýlení do rodinných domov v obci.

Správa obce:

Sú v samospráve zastúpení Rómovia – koľkí a v akej pozícii? Nie, iba v sociálnej komisii ako členka. V minulých volebných obdobiach bol poslancom aj Róm.
Aké úspešné projekty ste zaznamenali?

Oplotenie MŠ, 2000 – POD; Zriadenie rómskeho klubu 2001 – Úrad vlády SR; Zriadenie elokovaných tried v ZŠ pre výučbu murárov a krajčírky rok 2001 -Úrad vlády SR; Dedinské múzeum, 2001 – predvstupový fond SAPARD; Komunitné centrum, 2005 – FSR; Komunitná práca, 2005 – trvá – FSR; Informačné centrum, 2006 – FSR; Aj my chceme dostať šancu, 2008 – FSR; Regenerácia centrálnej zóny obce Šarovce, 2010 – ROP; Kompostovanie, zefektívnenie separovaného zberu a revitalizácia obce Šarovce, 2010 – POD; V materskej škole je nám dobre, 2010, Úrad vlády SR; Počítačová zručnosť Rómov, 2011, Úrad vlády SR; Výsadba stromov v areáli ZŠ Šarovce, 2012, MŠ SR; Výmena okien a oprava fasády ZŠ Šarovce, 2012, MŠ SR; rekonštrukcia verejného osvetlenia, 2012, program LEADER; Zachráňme stromy v Šarovciach, 2012 – POD; Dobudovanie kamerového systému v obci Šarovce – 2012, MV SR; Ochrana územia pred vnútornými vodami, 2012 -Envirofond

Pracuje v obci terénny sociálny pracovník? Áno: 1 terénna sociálna pracovníčka a 1 asistentka terénnej sociálnej pracovníčky.
Funguje v obci komunitná sociálna práca? Áno: od r. 2005

Kultúra

školy (základné, stredné)
Základná škola s vyučovacím jazykom slovenským a základná škola s vyučovacím jazykom maďarským
stredné školy, ktoré navštevujú rómski žiaci, ich úspešnosť na trhu práce:

SOŠ Levice, SOŠ Kalná nad Hronom, SOU Dvory nad Žitavou,

ocenenia, ktoré získali žiaci v umeleckých, vedomostných alebo športových súťažiach

žiaci základných škôl v obci sa zúčastňujú prevažne na recitačných a speváckych súťažiach, kde.veľmi často získavajú popredné umiestnenia aj rómski žiaci

kultúrne podujatia:
Každoročne sa v obci usporadúvajú paradajkové slávnosti a na ich organizovaní sa aktívne podieľajú aj rómski občania. Súčasťou programu býva vystúpenie detí zo základnej školy s prevažne talentovanými rómskymi deťmi, ako aj vystúpenie všetkých aktívnych tanečných a speváckych skupín pôsobiacich v obci.

Ďalšou neoddeliteľnou súčasťou obce je každoročné stavanie mája a Medzinárodný deň detí. Tieto podujatia sa uskutočňujú v centrálnej zóne v obci. Medzi každoročné podujatia obce patria aj: Matičný fašiangový ples; Karneval detí; Deň zeme; Majáles; Rozlúčka so školou; Jánska vatra; Športový futbalový turnaj; Hody; Začiatok školského roka; Deň úcty k starším; Vianočný bazár s Mikulášom; Stretnutie presídlencov; Vianočný koncert.

Hudobné skupiny: Rómska hudobná skupina HORVÁTHOVCI a RIGOLETTO

Šarovce

Šarovce

Šarovce

SOĽ (obec)

Obec: Soľ

Kraj: Prešovský

Okres: Vranov nad Topľou

Región: Zemplínsky

Rozloha: 10,29 km2, (1 029 ha)

Celkový počet obyvateľov: 2 474 ( 2 430 pri sčítaní v roku 2011)

Približný počet Rómov: 1 250

Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti: 734

Hustota obyvateľstva: 240,43 obyvateľov/km2

Ekonomika v obci (firmy, poľnohospodárske družstvo):

Agrodružstvo v Soli
DANEX PLUS, s. r. o., – stavebná firma
STAPAX, s. r. o., – stavebná činnosť, nákladná doprava, obchodná činnosť
Ján Ďuďa – stavebná činnosť, zemné a výkopové práce, natieračské práce
Miroslav Kroka – stavebná činnosť
STRAKMAN – nákladná autodoprava
Pekáreň Raslen,
RAMEKO, s. r. o., zhodnocovanie odpadov

Možnosti zamestnania:

Učiteľ, pedagogický asistent učiteľa v ZŠ, asistent učiteľa v MŠ

Sociálna oblasť: terénny sociálny pracovník, asistent TSP, asistent TSP, asistent osvety zdravia.

Stavebná oblasť: murár, tesár, klampiar, pomocný robotník, robotník pri zemných a kopáčskych prácach.

Vierovyznanie majoritného obyvateľstva:

rímskokatolícke – 61,4 %

evanjelické augsburského vyznania – 16,8 %

gréckokatolícke – 9,4 %

Vierovyznanie rómskeho obyvateľstva:

apoštolská cirkev, gréckokatolícke, i Svedkovia Jehovovi

Dejiny obce (stručne všeobecne, časť o dejinách rómskej komunity)

Prví Rómovia sa do obce Soľ prisťahovali v druhej polovici 18. storočia. Najstaršie údaje o rómskom obyvateľstve v Soli udáva súpis Cigánov Zemplínskej stolice z r. 1771. Podľa neho sa k tomu roku v obci zdržiavali štyria Rómovia s rodinami: Daniel Samko so ženou a dvoma deťmi, Ján Samko so ženou a synom, Andrej Samko so ženou a troma deťmi a Matej Horeparič so ženou a dvoma deťmi. Prví traja boli poddaní Martina Kurčaja (Kurzsay), posledný patril barónovi Karolovi Barkócimu. Všetci štyria sa zaoberali kováčstvom, preto mali v Soli, kde sa chovalo veľa koní, dobré podmienky. Daňové súpisy z nasledujúcich rokov uvádzajú však jedného Róma, a to Ondru Samka. Absencia Rómov v týchto záznamoch mala však skôr praktické dôvody a nemusela odrážať skutočný stav.

Správa obce:

Úspešné projekty zamerané na inklúziu Rómov:

Technická infraštruktúra v rómskej osade – rok 2002 (podporený Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR)
Rekonštrukcia rómskej bytovky – rok 2003 (podporený Úradom vlády SR)
Rekonštrukcia priestorov a vybavenie učebne v ZŠ – rok 2003 (podporený Úradom vlády SR)
Rekonštrukcia kotolne a ústredného kúrenia ZŠ – rok 2003 (podporený Ministerstvom financií SR)
Zlepšenie podmienok na sebarealizáciu Rómov vo vzdelávacom systéme – (podporený PHARE)
Infraštruktúra pre rómske osady – dotácia na výstavbu vodojemu, vodovodu, kanalizácie a čističky odpadových vôd pre rómsku osadu – rok 2004 (podporený PHARE)
Vodovodné prípojky na zásobovanie rómskej osady pitnou vodou rok – 2004 (podporený Úradom vlády SR)
Rekonštrukcia šatní a sociálnych zariadení ZŠ Soľ rok – 2004 (podporený Úradom vlády SR)
Terénna sociálna práca – rok 2004 (podporený Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR)
Rozvoj komunitnej sociálnej práce – rok 2005 (podporený Fondom sociálneho rozvoja)
Stavebné úpravy Komunitného centra, rok 2006 (podporený Fondom sociálneho rozvoja)
Projektová dokumentácia na výstavbu nájomných bytov – rok 2007 (podporený Úradom splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity)
Výstavba 14 nájomných bytov nižšieho štandardu vrátane technickej vybavenosti – rok 2008 (podporený Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR)
Komunitná práca Soľ – rok 2008 (podporený Fondom sociálneho rozvoja)
Výstavba 10 nájomných bytov nižšieho štandardu vrátane technickej vybavenosti – rok 2009 (podporený Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR)
Rekonštrukcia miestneho rozhlasu – rok 2009 (podporený Ministerstvom financií SR)
Kotol na biomasu v ZŠ – rok 2010 (podporený Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR)
Prístupová komunikácia k novej ulici v rómskej osade – rok 2010 (podporený Úradom splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity)
Obnova a prístavba Materskej školy – rok 2011 (podporený Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR)
Regenerácia obce Soľ – rok 2012 (podporený Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR)
Výstavba Komunitného centra – rok 2013 (podporený Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR)

Terénna sociálna práca:

v obci pracujú traja terénni sociálni pracovníci a štyria asistenti terénneho sociálneho pracovníka

Komunitná sociálna práca:

v obci funguje komunitná sociálna práca.

Základné školy:

Základná škola 1. až 9.ročník

Stredné školy, ktoré navštevujú rómski žiaci:

Spojená škola Čaklov, okres Vranov nad Topľou, Stredná odborná škola A. Dubčeka vo Vranove nad Topľou, Gymnázium vo Vranove nad Topľou, Stredná odborná škola drevárska, Lúčna 1 055 Vranov nad Topľou, Súkromná pedagogická a sociálna akadémia Košice, Obchodná akadémia Vranov nad Topľou

Ocenenia, ktoré získali rómski žiaci v umeleckých, vedomostných alebo v športových súťažiach:

Malý futbal – 1. miesto v obvodnom kole; 4. – 6. miesto v krajskom kole; Mikulášsky turnaj – futbalový turnaj medzi ZŠ v okrese – 1. miesto

Regionálna atletická súťaž – 1. miesto

Hviezdoslavov Kubín – účasť v krajskom kole

Kultúrne podujatia, ktoré organizujú Rómovia:

Bašav mange, bašav – rómsky hudobný festival organizovaný občianskym združením NADENAŠ (v roku 2013 – 13..ročník)

Oslavy Medzinárodného dňa Rómov

Rómske divadlo, rómske tanečné skupiny a hudobné skupiny:

Hudobné skupiny Koro 2, Gipsy a Terňi Čhajori

Podujatia organizované rómskymi MVO:

pravidelne organizuje rómsky hudobný festival Bašav mange bašav (už 13 ročníkov)

Rómske osobnosti:

Miroslav Daňo – poslanec Prešovského samosprávneho kraja (2009 – 2013),

Mgr. Miroslav Balog – koordinátor terénnej sociálnej práce

SPIŠSKY HRHOV

Obec: Spišský Hrhov

Kraj: Prešovský

Okres: Levoča

Región: Spiš

Rozloha: 1 200 ha

Celkový počet obyvateľov: 1 445

Približný počet Rómov: 390

Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti: 0

Hustota obyvateľstva: 113,97 obyvateľov/km2

Ekonomika v obci:

Obecná firma, 3 obchody s potravinami, MVM group – stavebná firma, podnik so strešnou krytinou.

Možnosti zamestnania:

Obecný úrad, Obecná firma, Základná škola s materskou školou, Reedukačné centrum, viacero možností zamestnať sa u podnikateľov a firiem v obci.

Vierovyznanie majoritného obyvateľstva:

rímskokatolícke

Vierovyznanie rómskeho obyvateľstva:

rímskokatolícke

Dejiny obce:

Prvá zmienka o Rómoch v obci je z roku 1895, keď sem prišli spolu s grófom Czákym. Boli to prvé dve rodiny – Kačurová a Hamburgová. Usadili sa na okraji obce, kde je dodnes ulica, v ktorej bývajú Rómovia.

Úspešné projekty zamerané na inklúziu Rómov:

Obecná firma, ktorá zamestnáva 30 Rómov, od jej vzniku v nej pracovalo 150 zamestnancov. Rómovia majú možnosť vo firme nadobudnúť zručnosti v oblasti stavebníctva a v práci s drevom.

Projekty FEMA, EQUAL, Zvýšenie zamestnanosti, Drevodom

Terénna sociálna práca:

v obci pracuje sociálny terénny pracovník, v obci funguje komunitná sociálna práca.

Materská a základná škola:

Základná škola s materskou školou, Reedukačné centrum, Základná umelecká škola

Stredné školy:

Gymnázium v Levoči, Stredná odborná škola lesnícka v Bijacovciach, Stredná odborná škola poľnohospodárska v Levoči

Kultúrne podujatia, ktoré organizujú Rómovia:

Rómska superstar – uskutočnili sa už dva ročníky.

Rómska hudobná skupina, ktorá vystupuje na rôznych súkromných či podnikových oslavách, na festivaloch, rómska veselica.

Hudobná skupina v Spišskom Hrhove.

Rómske osobnosti:

Vincent Kandráč, Eva Hamburgová.

VEĽKÉ DRAVCE

Obec: Veľké Dravce

Kraj: Banskobystrický

Okres: Lučenec

Región: Novohradský

Rozloha: 9,53 km2

Celkový počet obyvateľov: 688

Približný počet Rómov: 230

Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti: 66

Hustota obyvateľstva: 72/km2

Obec leží vo východnej časti Lučeneckej kotliny na nive stredného toku potoka Suchá.

Deti z Veľkých Draviec sa učia chrániť prírodu.

Deti z Veľkých Draviec sa učia chrániť prírodu.

Deti z Veľkých Draviec sa učia chrániť prírodu.

Ekonomika v obci, možnosti zamestnania:

2 obchody
2 pohostinstvá
firma Agro CS Slovakia
kameňolom Eurobasalt
drevovýroba Alkat, s. r. o.

Vierovyznanie majoritného obyvateľstva:

rímskokatolícke

Vierovyznanie rómskeho obyvateľstva:

rímskokatolícke

Muzikantská rodina Balogovci „Beroék“.

S Ing. Jánom Herom, ktorý prednášal o integrácii Rómov.

Veľké Dravce.

Účastníci projektu V ETP – Slovensko v programe RomaNet.

Erb obce:

V červenom poli štítu na zlatom (žltom) pruhu tri zlaté (žlté) obilné klasy, vpravo od nich strieborné (biele) čerieslo a vľavo lemeš.

História obce Veľké Dravce:

Osídlenie sa datuje až do kamennej doby (eneolit). V mladšej kamennej dobe sa na území obce zdržiavali ľudia známi svojou špecifickou technikou zdobenia keramiky, išlo o zdobenie líniovými vzormi.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z 13. storočia, z roku 1246, keď sa obec spomína pod názvom terra Draus. V rokoch 1332 – 1337 sa v evidencii pápežských desiatkov spomínali tieto názvy obce: v roku 1350 Daroch a v roku 1385 Dray.

Názov má slovanský základ a v maďarčine slovo daróc označuje lovca kožušín. Obec bola sídlom sokoliarov a obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a koní.

Podľa archívnych záznamov zo 14. storočia bolo územie obce majetkom Matúša Čáka Trenčianskeho, neskôr sa stalo majetkom rodiny Daróczy.

V roku 1548 boli majiteľmi okolitých panstiev: András Daróczy, Albert a László Gál, Péter Pinczy, György Nagy, Antal Török a s nimi susedilo aj panstvo panovníka Ferenca Bebeka.

V rokoch 1554 – 1593 bolo územie Veľkých Draviec pod tureckou nadvládou.

V roku 1598 bolo panstvo pripísané na meno Jánosa Wyszaryho.

V záznamoch matriky sa uvádza, že v roku 1715 bolo na území Veľkých Draviec 7 maďarských a 1 nemecká domácnosť. V roku 1720 to už bolo 8 maďarských domácností.

V rokoch 1754 – 1755 bolo územie Veľkých Dravciec panstvom , Györgya Pála, Ferenca a Lászlóa Kovácsa.

V roku 1770 patrilo panstvo grófovi Ignácovi Kohárymu a Lászlóovi Jaanovi. V roku 1826 okrem Koháryovcov patrilo toto územie dravčianskej rodine Kovácsovcov, neskôr Horkovicsovcom a Vattayovcom.

Na začiatku 20. storočia tu mali väčšie panstvá princ Fülöp Coburg a Gyula Horkovics.

V obci boli postavené dva panské domy, prvý z nich postavil Józef Horkovics v roku 1821 a druhý postavil v roku 1865 Zsigmond.Zmeskál

V roku 1885 značnú časť dediny zničil veľký požiar. V jej blízkosti sa ťažil bazalt.

K územiu Veľkých Draviec patrilo aj panstvo Dóra, Fülöp puszta a Záložná. Záložná pôvodne patrila k Ožďanom, avšak v druhej polovici 16. storočia turecký fiľakovský beg,toto územie daroval Veľkým Dravciam na úkor Oždian.

Obyvatelia obce sa zaoberali hlavne poľnohospodárstvom, chovom zvierat, najmä chovom koní. Od 19. storočia sa tu ťaží čadič.

V roku 1910 bolo v obci 957 obyvateľov prevažne maďarskej národnosti. Na základe Trianonského dohovoru Novohradské územie patrilo k okresu Lučenec.

V roku 1932 bol v bani veľký štrajk baníkov. Od roku 1938 do roku 1944 patrila obec k Maďarskej republike.

V roku 2001 mala obec 621 obyvateľov, z toho 455 maďarskej národnosti a 145 slovenskej národnosti.

Kultúrne pamätihodnosti:

Barokový Kostol sv. Gála z 18. storočia, ktorý v roku 1908 rekonštruovali.

Kaštieľ Veľké Dravce, starobylý kaštieľ, ktorý patrí medzi kultúrne pamiatky zapísané v štátnom zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok, a tak patrí medzi kultúrne dedičstvo po našich predkoch. Kaštieľ bol postavený v roku 1821 a jeho prvým majiteľom bol Jozef Horkovics a kaštieľ je známy pod menom Horkovicsova kúria. Je to prízemná stavba s portykom na strane dvora, s tympanónom s erbom. Hospodárska časť má arkády. Postavený bol v klasicistickom štýle. Budova je momentálne neobývaná, schátraná.

Dejiny Rómov vo Veľkých Dravciach:

V histórii obce nie je zmienka o tom, kedy sa Rómovia usídlili v dedine. Na začiatku to bolo 5 či 6 rodín. Potom sa prisťahovali aj ďalšie rodiny. Väčšinou bývali na okraji dediny, tú časť nazývali Cigány sor – Cigánsky rad .Na začiatku si stavali domy z hlinených váľkov. Varili jednoduché jedlá, väčšinou z vnútorností zvierat, ktoré boli lacné alebo ktoré im dávali gazdovia za odrobenú prácu. Chlieb, ktorý si sami piekli, nazývali bodak. Materinským jazykom Rómov v obci je maďarčina. Mnohí z nich boli deložovaní z Maďarska po 1. svetovej vojne. Niektorí sa živili remeslami, plietli prútené košíky, vyrábali metly. Väčšina však pomáhala na poliach gazdom. Žili tu aj muzikantské rodiny, ktoré hrávali na oslavách a svadbách v dedine a v širokom okolí. Školu navštevovalo len málo detí.

Veľké zmeny nastali počas socializmu, keď všetky deti chodili do školy, dokonca dve Rómky chodili do gymnázia. Väčšina Rómov pracovala na družstvách a vo fabrikách vo Fiľakove a v Lučenci. Postupne sa asimilovali do spoločnosti a začali kupovať a stavať domy aj v dedine. Počas socializmu Rómovia mali rómske politické strany, ktoré však neboli zaregistrované. Po spoločenských zmenách roku 1989 sa objavili prví podnikatelia, živnostníci, ktorí začali podnikať v stavebníctve a v predaji obuvi a odevov. V demokracii vznikli aj rómske politické strany a občianske združenia, ktorých zakladateľmi boli Alexander Šárkozi, Arpád Berky, Rudolf Balog, Imrich Szabó a ďalší. Organizovali futbalové turnaje, tanečné zábavy, rodinné výlety. Finančne pomáhali slabším rodinám. Financie získavali sami z futbalových zápasov a zo zábav. V roku 2002 vznikla amatérska Rómska tanečná skupina UNGRIKANE ROMA VEĽKÉ DRAVCE – Maďarskí Rómovia Veľké Dravce pod vedením Alžbety Illéšovej.

V roku 2011 za pomoci starostky obce Mgr. Viery Rubintovej vzniklo Občianske združenie OZ ROMA Veľké Dravce. Rómovia sa veľmi aktívne zapájajú do verejného života obce.

Úspešné projekty zamerané na Rómov:

Zachovávanie rómskej tradície, obnova miestneho rómskeho folklórneho súboru Ungrikane Roma Veľké Dravce (s podporou Ministerstva kultúry SR)
Kompetencia pre prax s mládežou „Obyčajný deň“ – zachovávanie rómskej kultúrnej tradície a rómskych jedál (s podporou Iuventy).
Kompetencia pre prax s mládežou „Futbalom proti rasizmu“ – športom proti rasovej neznášanlivosti (s podporou Iuventy).
„Chránením prírody chránime i seba“ – projekt so zameraním na environmentálne povedomie detí a mládeže (s podporou ETP Slovensko – RomaNet)
Bodak festival – v rámci projektu V ETP Slovensko v spolupráci s maďarskou organizáciou Kárpátok Alapítvány – projekt zameraný na zachovávanie rómskej kultúry, rómskych jedál, na integráciu Rómov do spoločnosti (s podporou V ETP Slovensko).

Bodak festival v Egri 2013

Bodak festival, náš kolega Mgr. Karol Tóth ako moderátor festivalu.

Bodak festival v maďarskom Egri.

Terénna sociálna práca:

V obci funguje terénna sociálna práca.

Materské a základné školy:

V obci je ZŠ s vyučovacím jazykom slovenským – I. stupeň a ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským – II. stupeň

Stredné školy, ktoré navštevujú rómski žiaci:

Stredné združené školy v odboroch murár, cukrárka, kaderníčka, automechanik, Stredná škola hotelová a služieb: čašník

Úspešnosť absolventov na trhu práce je veľmi nízka, mnohí si hľadajú zamestnanie v zahraničí.

Ocenenia, ktoré získali žiaci v umeleckých, vedomostných alebo športových súťažiach:

Celoslovenská súťaž v prednese poézie a prózy pre rómske deti – NYUJTSDAKEZED – organizovanou OZ – Ternipe v Rimavskej Seči: Kristián Balog získal 1. miesto v kategórii do 18 rokov.
Novohradská folklórna súťaž v tanci organizovaná Osvetovým strediskom v Lučenci: diplom v samostatnom autentickom rómskom tanci.
Súťaž v balení tovaru a v obsluhe zákazníka, organizovaná pre predavačky: 2. miesto.
Súťaž v rómskom speve v Hodejove: 2. a 6. miesto

Kultúrne a športové podujatia:

Deň Rómov v Lučenci
Deň Rómov vo Veľkých Dravciach
Deň obce, Deň dôchodcov, Mikulášský večierok, Deň Zeme, Deň detí, Helloween-sky večierok, rómske futbalové turnaje, rómske tanečné zábavy

Tanečné a hudobné skupiny:

divadlo, rómske tanečné skupiny, hudobné skupiny

Tanečná skupina UNGRIKANE ROMA Veľké Dravce vznikla v roku 2002. Členovia majú od 2 do 50 rokov. Počet členov je 20 až 30. Tanečná skupina je zameraná na autentické rómske tance.

Rómske osobnosti:

muzikantská rodina Balogovci „Beroék“ – hudobnú skupinu tvorili piati bratia, ich otec a starý otec. Aj ich vnuci sú muzikanti.