A Č F H K M P R Š T V

Cigáni na Slovensku: Historicko-etnografický náčrt

HORVÁTHOVÁ, Emília 1964. Cigáni na Slovensku: Historicko-etnografický náčrt. Bratislava: SAV, 1964. 396 s.

O publikácii

Publikácia Cigáni na Slovensku bola vydaná v roku 1964, v súčasnosti je dostupná už len vo vybraných knižniciach.

Autorka v nej venuje pozornosť spôsobom života a kultúre Rómov na území Slovenska z historického a z etnografického pohľadu. ,,Postavenie Cigánov na území Slovenska nevyplývalo iba z našich domácich podmienok, ale zo širších, takmer celoeurópskych súvislostí a do istej miery bolo aj dôsledkom tých čŕt, ktoré si priniesli už zo svojej pravlasti.“

Publikácia má 396 strán a je rozdelená do troch hlavných častí: historická, etnografická a časť zameraná na vtedajšiu súčasnosť. V prvej kapitole môže čitateľ nájsť informácie o pôvode Rómov (v publ. Cigánov) a o histórii tohto národa v Európe a na území dnešného Slovenska. Cenná je etnografická časť, ktorá prináša zaujímavé poznatky o rôznych aspektoch života Rómov a prejavoch ich kultúry (napr. odievanie, bývanie, zamestnanie a spôsoby obživy, atď.). Údaje etnografického charakteru autorka získala vo vlastných terénnych výskumoch (do roku 1960). Postavenie Rómov v Československej republike po roku 1945 je ústrednou témou poslednej časti publikácie.

Kniha je obohatená o ilustrácie, ktoré sú zaujímavým doplnením odborných textov.

O autorke

Etnografka, vysokoškolská pedagogička, docentka Emília Horváthová sa narodila v roku 1931. Vedecky sa orientovala na oblasť duchovnej kultúry, patrila medzi popredných odborníkov v oblasti romológie v Európe, je považovaná za priekopníčku vo výskume a štúdiu spôsobu života „Cigánov“ na Slovensku o čom napísala viac ako 50 štúdií. Významnou je aj Horváthovej vedecko-organizačná a verejno-prospešná činnosť, napr. v rokoch 1968 –1990 pracovala vo vládnej komisii pre riešenie otázky cigánskeho obyvateľstva (www.encyklopediapoznania.sk). Horváthová patrí k najvýznamnejším osobnostiam národopisnej vedy na Slovensku. Zomrela v roku 1996.

OBSAH

Časť historická:
Cigáni pred príchodom do Európy
Najstaršie správy o Cigáňoch v Európe
K dejinám Cigáňov v západnej a severnej Európe
Cigáni v juhovýchodnej Európe, najmä na Balkáne
Cigáni na Slovensku v rámci Uhorska
Cigáni na Slovensku v rokoch 1919 – 1945

Časť etnografická:
Spôsoby obživy a zamestnania
Strava
Odievanie
Bývanie
Liečenie a hygiena
Rodinný a spoločenský život

Cigánska otázka u nás dnes

Zdroje:

Horváthová Emília (1931). [online]. 2013-2017, [cit. 2017-12-20]. Dostupné na internete:
https://encyklopediapoznania.sk/clanok/5713/horvathova-emilia-1931

Foto: https://encyklopediapoznania.sk/clanok/5713/horvathova-emilia-1931

CIGÁNI V UHORSKU

Cigáni v Uhorsku. O dnešnom stave, zvláštnych mravoch a spôsobe života, ako aj o ostatných vlastnostiach a danostiach Cigánov v Uhorsku, Samuel Augustini ab Hortis, Bratislava, Štúdio -dd- 1995

Preklad z nemčiny: Viera Urbancová, preklad latinských textov: Ján Tibenský, Doslov: Emília Horváthová

V publikácii je pôvodný nemecký text a preklad do slovenčiny. Pôvodný text vychádzal na pokračovanie v rokoch 1775 – 1776 v časopise Kaiserlich Königlich allergnädigste privilegierte Anzeigen aus sämtlichen Kaiserl. König. Erbländer. V svojej podstate je to monografia, ktorá vyšla v 39 pokračovaniach. Texty vznikli v dobe osvietenských reforiem zameraných na začlenenie Rómov do ostatnej spoločnosti monarchie.

Autor musel mať pomerne rozsiahli prehľad o situácii Rómov na území celej monarchie, lebo príklady, ktoré uvádza, pochádzajú z rôznych teritórií a oblastí. Monografia je rozdelená do 12 kapitol tak, že pokrýva oblasti pomenovania Rómov a hypotézy o pravlasti, tiež sa venuje materiálnej kultúre vrátane zamestnania, odevu a bývania, sociálnej a duchovnej kultúry.

Je pozoruhodné, ako presne a relatívne nadčasovo sú zaznamenané reálie, ktoré dnes môžu slúžiť na porovnanie a definovanie vývoja.

Samuel Augustini ab Hortis (* 26. august 1729,Veľká Lomnica–† 10. apríl 1792,Spišská Sobota)bol uhorský prírodovedec, geológ, mineralóg, historik a evanjelický kňaz. Jeho etnická identita bola nemecká. V rokoch 1758 – 1761 pôsobil ako pedagóg na evanjelickom lýceu v Kežmarku. V rokoch 1761 – 1792 pôsobil ako evanjelický farár v Spišskej Sobote, kde aj zomrel.

Monografia S. Augustiniho má mimoriadny význam pre poznanie Rómov v 18. storočí. Prínos pre európsku romistiku je významný predovšetkým vo dvoch oblastiach. Autor uviedol príhodu kalvínskeho kňaza Štefana Váliho z obce Almás pri Komárne, ktorý prečítal tisíc indických slov miestnym Rómom a tí ich vedeli preložiť. Tým upozornil nemeckého lingvistu H. M. G. Grellmanna, ktorý zaradil jazyk európskych Rómov do skupiny indických jazykov, čím sa podarilo objasniť pôvod predkov európskych Rómov (Grellmann, žiaľ, prevzal celé pasáže z diela Augustiniho a uverejnil ich vo svojom diele bez citovania prameňa). Augustini uverejnil vo svojej práci „nemecko-cigánsky slovník“, v ktorom uviedol, že nemecky Cigán sa povie v jazyku týchto ľudí Romé a Cigánka Romnyi, čo je doposiaľ najstarší známy prameň dokladajúci používanie endoetnonyma (etnického sebaoznačenia) Rómovia.