Tag: Regióny

Obec: Bukovce
Kraj: Prešovský
Okres: Stropkov
Región: severovýchodné Slovensko
Rozloha: 11 km2
Celkový počet obyvateľov: 534
Približný počet Rómov: 125
Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti: 4
Hustota obyvateľstva: 23,4 %

Ekonomika v obci: 
Podielnické družstvo Bukovce

Možnosti zamestnania:
žiadne

Vierovyznanie majoritného obyvateľstva:
gréckokatolícke

Vierovyznanie rómskeho obyvateľstva:
gréckokatolícke

Dejiny obce :
Kronika nezaznamenáva pobyt  Rómov v našej obci. Podľa výpovede starších obyvateľov Rómovia boli súčasťou obce aj za ich detstva. Žili tu dve rodiny.
V šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa jedna rodina vysťahovala do Čiech za prácou. Tí, ktorí zostali v obci,  si postavili novú osadu v lokalite, ktorú im pridelila obec. V sedemdesiatych rokoch sa z Čiech vrátila spomínaná rodina a usadili sa v tejto novej osade. V minulosti sa  Rómovia venovali prevažne kováčstvu.

Úspešné projekty zamerané na Rómov:
2004 – výstavba 10-bytovej jednotky pre mladé rodiny. K tejto bytovke bola  vybudovaná cesta a sklady na tuhé palivo.

Materská a základná škola: 
v obci je materská a základná školu, obidve dosahujú dobré výsledky

Stredné školy:
absolventi ZŠ navštevujú stredné školy  v mestách Stropkov a Svidník.

Správa obce:
Rómovia nie sú zastúpení v obecnom zastupiteľstve.

Kultúra:

• V roku 2002 bol v obci aktívny rómsky súbor ROMANI JAG (Rómsky oheň). Roku 2002 sa zúčastnil na Lemkovskom festivale etnických skupín v Poľsku. V súčasnosti nemáme žiadny podobný súbor.
• Rómsky talent – žiaci školy sa zúčastnili na speváckej a tanečnej súťaži organizovanej Poduklianskym osvetovým strediskom vo Svidníku – žiacky tanečný súbor sa umiestnil v zlatom pásme.
• Chráňme lesnú zver – obvodná súťaž, žiak Zdeněk Fedák získal 3. miesto.

Obec: Čičava
Kraj: Prešovský
Okres: Vranov nad Topľou
Región: Horný Zemplín
Poloha: Obec Čičava sa rozprestiera v severozápadnom výbežku Východoslovenskej nížiny.
Rozloha: 529 ha
Celkový počet obyvateľov: 1244 (k 1. 1. 2018)
Vierovyznanie obyvateľstva: gréckokatolícke, rímskokatolícke
Približný podiel Rómov: 64,8 % (podľa Atlasu rómskych komunít 2013)
Hustota obyvateľstva: 239,51 obyv./km²
Kontakty: Obecný úrad Čičava 26, 093 01 Vranov nad Topľou, Tel: 057/442 20 00, e-mail: obec@cicava.sk, mobil: 0911 915 388; www.cicava.sk

O obci

Dejiny obce

Oblasť, v ktorej sa nachádza obec Čičava bola osídlená už v 11. storočí. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1270. Najstarší písomný dokument vzťahujúci sa na Čičavu je listina, ktorou kráľovič Štefan (budúci uhorský kráľ Štefan V.) vymenúva majetky darované šľachticovi Rajnoldovi. Do 15. storočia bola obec súčasťou rozgoňovského panstva. V časoch urbárskej regulácie za Márie Terézie patrili poddanskí obyvatelia Čičavy Alexandrovi Sirmajovi staršiemu. Po Sirmajovcoch (po roku 1867) vlastnil časť Čičavy barón Fridrich Callemberg a neskôr patrila časť dediny Abovi Bencúrovi. Dejiny Čičavy sú späté s hradom Čičva, ktorý tvoril dominantu regiónu (http://www.cicava.sk/obec-2/historia/).

Stará časť obce má zaužívaný miestny názov Valal, časť, ktorá vznikla na prelome 19. a 20. storočia volajú Osada (dávnejšie aj Koloňija), časť kde bol voľakedy kaštieľ, sa volá Dvur (dávnejšie Majir). V obci sú dve časti, ktoré obývajú iba Rómovia, miestni ich volajú stará rómska osada a nová rómska osada (http://www.cicava.sk/obec-2/historia/).

Súčasnosť

V súčasnosti žije v obci viac ako 60 % Rómov v dvoch komunitách na okraji obce a priamo v obci. V obci sa nachádza základná a materská škola, rómske pastoračné centrum a známa je aj umelecká rezbárska dielňa. Od roku 2001 tu bolo zrealizovaných niekoľko projektov zameraných na zlepšenie života Rómov a ich integráciu. Išlo predovšetkým o výstavbu nájomných bytov nižšieho štandardu (2001 – 2006), vybudovanie vodovodu v rómskej osade (2003), rekonštrukciu ciest, elektrickej siete, vybudovanie strediska osobnej hygieny (2004 – 2005). V roku 2009 obec získala finančný príspevok na projekt „Podpora integrácie znevýhodnených a marginalizovaných rómskych príslušníkov na trh práce“, v rámci ktorého boli vytvorené nové pracovné miesta, sociálne služby a zrealizované vzdelávacie kurzy. Od roku 2011 obec každoročne organizuje Deň Rómov (pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov). V obci je terénna sociálna práca.

V roku 2012 získala obec medzinárodné ocenenie MERI za príkladnú podporu integrácie a inklúzie rómskej komunity, najmä za aktivity v oblasti bývania.

V roku 2014 získala cenu Roma Spirit v kategórii Obec a mesto za efektívne využitie dostupných nástrojov, projektov a inovatívnych úprav politiky štátu zameraných na začleňovanie Rómov a za aktivity podporujúce rómsku identitu.

Roma Art Čičava

Roma Art Čičava je umelecká rezbárska dielňa, ktorá ako chránená dielňa vznikla v roku 2001 a je známa na Slovensku aj v zahraničí. Rómski rezbári vyrábajú originálne výrobky z dreva a iných prírodných materiálov. Ich práce zdobia nielen obec, ale aj nemocnice, školy a domácnosti ocenených osobností. Rezbári z Čičavy pomáhali pri tvorbe sochy, ktorou mesto Košice obdarovalo pápeža Františka a v roku 2014 odovzdali prostredníctvom Lukáša Buža z gréckokatolíckeho formačného centra pre Rómov vo Vatikáne sochu kardinálovi Stanisławovi Ryłkovi. Viac informácií o dielni tu:

https://www.facebook.com/pg/RomaArtCicava/about/?ref=page_internal

Gréckokatolícke formačné centrum pre Rómov

Patrí pod Pastoračné centrum gréckokatolíckeho arcibiskupstva, ktoré je strechou formačnej a misijnej činnosti cirkvi v rómskych komunitách. Centrum založil v roku 2012 kňaz Martin Mekel a v Čičave garantuje množstvo aktivít, medzi ne patria aktivity občianskeho združenia Horúci tím, činnosť Slovenského skautingu – rómskeho skautského zboru, Súkromného centra voľného času (zriadené OZ horúci tím).

Občianske združenie Horúci tím bolo založené v roku 2004 s poslaním rozvíjať a podporovať etnické, sociálne a iné minority, najmä rómske vidiecke komunity a zlepšovať vzťahy medzi majoritou a minoritou. Združenie sa vo svojej činnosti venuje deťom, mládeži aj dospelým. V roku 2010 získalo ocenenie Roma Spirit v kategórii Mimoškolské vzdelávacie aktivity.

Kontakty: Horúci tím, Čičava 74, 093 01; martin.mekel@romskamisia.sk

Zdroje

http://www.cicava.sk/
https://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Ci%C4%8Dava_(obec)
https://svet.sme.sk/c/6566259/slovenske-obce-ocenili-za-integraciu-romov.html
http://www.topky.sk/cl/10/1328677/Obce–ktore-uspesne-zaclenuju-romsku-komunitu–zdoraznuju-rovnost-sanci
https://presov.korzar.sme.sk/c/6665072/chranena-dielna-v-cicave-dala-pracu-romskym-rezbarom.html
https://www.cas.sk/clanok/353748/rezbari-sa-na-vianoce-rozhodli-potesit-chore-deti-pomahaju-im-rovno-aj-policajti/

Mesto: Dolný Kubín
Kraj: Žilinský samosprávny kraj
Okres: Dolný Kubín
Región: Orava
Rozloha: 55,05 km2
Celkový počet obyvateľov: 19554
Približný počet Rómov: 400
Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti: 31

V Dolnom Kubíne medzi najdôležitejšie podniky patria: 
MAHLE Engine Components Slovakia, s. r. o., Dolný Kubín, Miba Sinter Slovakia, s. r. o., Dolný Kubín, NOBEL AUTOMOTIVE SLOVAKIA, s. r .o., Dolný Kubín, KEY PLASTICS SLOVAKIA, s. r. o., Dolný Kubín, SEZ, a. s., KLAUKE, s. r. o., Dolný Kubín, ELKOP, s. r. o., Dolný Kubín a ďalšie. Významnú úlohu zohrávajú však aj iné podniky, ako je OFZ, a. s., Istebné, Dolnooravská nemocnica s poliklinikou MUDr. L. N. Jégého v Dolnom Kubíne, COOP Jednota Trstená. Štruktúru priemyselných odvetví dopĺňajú menšie prevádzky a súkromné podnikanie v rámci fyzických a právnických osôb.

Možnosti zamestnania:
Záujem o súkromné podnikanie sa v regióne sústreďuje prevažne v oblasti obchodu a služieb, cestovného ruchu a v niektorých výrobných činnostiach. Najrozšírenejším predmetom podnikania je stavebníctvo, obchodná činnosť a spracovanie dreva.  Región Orava má veľký potenciál na rozvoj domáceho i medzinárodného cestovného ruchu a súčasne na rozvoj zamestnanosti  v oblasti malého a stredného podnikania v tomto sektore.

Vierovyznanie majoritného obyvateľstva:
rímskokatolícke  65,11 %

Vierovyznanie rómskeho obyvateľstva:
neuvádzajú

Dejiny obce:
Mesto Dolný Kubín má mimoriadne výhodnú a atraktívnu polohu. Vedú cezeň európske trasy, spájajúce oblasť okolo Baltického mora až s Balkánom, so strednou Európou a s apeninskou oblasťou. Územie Dolného Kubína je tvorené vlastným katastrálnym územím a katastrálnymi územiami ďalších bývalých obcí, dnes častí mesta – Veľký Bysterec, Malý Bysterec, Beňova Lehota, Záskalie, Jelšava, Mokraď, Kňažia, Medzihradné a Srňacie. Na území mesta sa nachádza niekoľko významných archeologických lokalít. O pobyte slovanských obyvateľov sú známe doklady z 9. storočia nášho letopočtu. Trniny nad Dolným Kubínom boli už vo veľkomoravskom období opevneným hradiskom. Kubín sa prvýkrát spomína v listine zo 6. januára 1314.
Starší obyvatelia mesta spomínajú, že pred 2. svetovou vojnou prvé rómske rodiny bývali v extraviláne Dolného Kubína (Zábrež rodina Dobiášová), v okolí Trnín (rodina Budajová, rodina Kováčová), v širšom centre mesta (za hotelom Orava rodina Cicková), avšak výraznejší prílev Rómov do mesta nastal až po roku 1969 v čase rozsiahlej bytovej výstavby. Rómovia prichádzali za prácou a tvorili lacnú pracovnú silu. Zabezpečovali hlavne výkopové práce pri výstavbe inžinierskych sietí. Na území mesta bolo vtedy postavených 1 072 bytov. Do Dolného Kubína prišli z okresu Zvolen, Poprad, Stará Ľubovňa a Spišská Nová Ves.

Správa obce:
V samospráve nie sú zastúpení Rómovia.

Úspešné projekty:
Komunitná práca v Dolnom Kubíne  v rokoch 2005 – 2007
Činnosť občianskeho združenia ROMANO JILO
Projekt O päť minút dvanásť, ktorý zabránil deložovaniu Rómov do extravilánu obce a naštartoval proces prestupného bývania a integrácie

Terénna sociálna práca: 
v meste pracuje jeden terénny sociálny pracovník a dvaja asistenti terénneho sociálneho pracovníka.

Komunitná sociálna práca:
V meste funguje komunitná sociálna práca.

Základné školy:  
5 základných škôl

Stredné školy:
4 stredné školy

Stredné školy, ktoré navštevujú rómski žiaci:
Stredná škola obchodu a služieb (odbor kuchár čašník)
Stredná zdravotná škola (zdravotná sestra)
Obchodná akadémia (nadstavba sociálnej práce)

Kultúrne podujatia: 
v meste sa tradične raz za rok organizuje rómska zábava – 2 tanečné skupiny, 2 hudobné skupiny

Osobnosti medzi Rómami: 
jeden lekár, jedna  zdravotná sestra, jeden sociálny pracovník, traja podnikatelia, traja aktivisti občianskeho združenia ROMANO JILO

Ocenenia, ktoré získali Rómovia:
Gustáv Bihári získal v roku 2003 druhé miesto na Majstrovstvách Európy vo vzpieraní v trojboji vo Walterovej váhe do 75 kg.

Zaujímavosti týkajúce sa Rómov:
sú pracovití, zruční v oblasti stavebníctva, bez nich by sa v našom meste ťažko zabezpečovala údržba zelene.

Názov: Giraltovce

Kraj: Prešovský

Okres: Svidník

Región: Východné Slovensko

Rozloha: 1 104, 62 ha

Celkový počet obyvateľov: 4 200

Približný počet Rómov: 900

Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti: 900

Hustota obyvateľstva: 378 obyvateľov na 1 km2

Ekonomika v obci: poľnohospodárstvo a lesníctvo, priemysel: textilný, obuvnícky, drevospracujúci, stavebníctvo, maloobchod, veľkoobchod, služby občianskej vybavenosti, predaj a údržba motorových vozidiel, stravovacie služby, pohostinstvá, spoločenská, záujmová, športová, rekreačná činnosť

Možnosti zamestnania: služby, stavebníctvo, priemysel, obchod

Vierovyznanie majoritného obyvateľstva: rímskokatolícke, evanjelické, gréckokatolícke, Svedkovia Jehovovi

Vierovyznanie rómskeho obyvateľstva: rímskokatolícke, Svedkovia Jehovovi

Dejiny obce (stručne všeobecne, časť o dejinách rómskej komunity)

Prvá písomná zmienka o Giraltovciach je z roku 1416. Predpokladá sa, že osada s názvom Giralth alebo Geralth existovala v rámci Marhanského panstva už v 14. storočí, písomne to však nie je doložené. V dávnejšej minulosti sa obyvatelia živili chovom oviec a dobytka, poľnohospodárstvom a výrobou plátna. Neskôr pribudla výroba keramiky, papiera, sklárstvo, pivovar.

V roku 1869 malo mestečko 760 obyvateľov, v roku 1890 ich bolo 887, na začiatku 20. storočia 996. Vyše sto rokov patrili k mestu všetky okresné inštitúcie vrátane súdu a väzenia. Ich výhodou bola vždy strategická poloha – stoja na priesečníku viacerých okresných miest vo vzdialenosti približne 30 km od každého z nich.

Prudký rozvoj zaznamenalo mesto po roku 1945. Spočiatku tu vzniká textilný priemysel (závod TEVA), ktorý sa neskôr pretransformoval na Kožiarsky závod so 700 zamestnancami. Pribudol mliekarenský závod na spracovanie mlieka, tehelňa, pekáreň. Muži nachádzali prácu v stavebníctve a v závode ČSAO, kde sa opravovali nákladné a smetiarske autá.

Významnú úlohu v dnes už vyše štyritisícovom mestečku hrá školstvo – od predškolského vzdelávania až po Združenú strednú školu SD a gymnázium. Po roku 1989 nastal čiastočný útlm výroby na území mesta, vzniklo viacero krajčírskych dielní s 30 až 40 zamestnancami, kde nachádzajú prácu najmä ženy.

Mesto je zároveň centrom samosprávy pre 18 priľahlých obcí, s čím súvisí aj sústredenie obchodov, bánk, poisťovní, remeselníckych dielní a rôznych služieb na jeho území, takže aj dnes je akýmsi logickým spádovým centrom pre širšie spádové územie pôvodného Giraltovského okresu.

Správa obce:

• Rómovia zastúpení v samospráve: Rómovia sú zastúpení v bytovej a sociálnej komisii – športovej komisii a kultúrnej komisii.
• Úspešné projekty:

Terénna sociálna práca – v obci pracujú dvaja terénni sociálni pracovníci, dvaja asistenti terénneho sociálneho pracovníka a jedna zdravotná sestra, rekonštrukcia a vybavenie komunitného centra, projektová dokumentácia na výstavbu bytov nižšieho štandardu, rekonštrukcia polikliniky v rámci lokálnej stratégie komplexného prístupu.

Kultúra

• Základné školy: Súkromná základná škola, Mestská základná škola, Spojená základná škola, Základná umelecká škola,
• stredné školy, ktoré navštevujú rómski žiaci, ich úspešnosť na trhu práce: Súkromná stredná odborná škola, Gymnázium.
• ocenenia, ktoré získali rómski žiaci v umeleckých, vedomostných alebo športových súťažiach: vo výtvarnej oblasti v rámci Centra voľného času v Giraltovciach.
• Divadlo, rómske tanečné skupiny, hudobné skupiny: Folklórné združenie ROMATHAN

Rómske osobnosti: Ľubica Godlová, Eva Študyová, Dana Študyová, Martin Bolvan.

Obec: Hlinné
Kraj: Prešovský
Okres: Vranov nad Topľou
Región: Horný Zemplín
Rozloha: 1457 ha
Celkový počet obyvateľov: 1794
Približný počet Rómov: 1024
Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti: 81
Hustota obyvateľstva: 113 obyvateľov na 1 km2

Ekonomika v obci (firmy, poľnohospodárske družstvo):
V obci sa nachádzajú dve spoločnosti: Greenform, s. r. o., Hlinné, Lykotex Slovakia, s. r. o., Hlinné a miestni podnikatelia.

Možnosti zamestnania: 
V spoločnosti Greenform, s. r. o., alebo Lykotex Slovakia, s. r. o.

Vierovyznanie majoritného obyvateľstva:
Gréckokatolícka cirkev: 1064
Rímskokatolícka cirkev: 421
Evanjelická cirkev augsburského vyznania: 142

Vierovyznanie rómskeho obyvateľstva:
Gréckokatolícka cirkev: 900
Bratská cirkev: 27
Apoštolská cirkev: 14
Kresťanská sekta: Svedkovia Jehovovi: 47

V roku 2013 pri príležitosti sviatku Pamiatky zosnulých sa obec podieľala na výrobe smútočných vencov spoločne s 20 rómskymi ženami. Ženám pomáhala profesionálna kvetinárka.

Dejiny obce:
Prvá písomná zmienka o obci Hlinné je z roku 1333, odvtedy tu pôsobil šoltýs a noví usadlíci. Názov obce je odvodený od slova  ,,hlina“ a zrejme súvisel s prácou, ktorú vykonávali miestni obyvatelia venujúci sa hlavne obrábaniu pôdy.
V 18. – 19. storočí . sa obyvatelia sa zaoberali povozníctvom, drevorubačstvom a tkáčstvom. Zúčastnili sa na roľníckom povstaní roku 1831.
V rokoch 1890 – 1910 sa mnohí obyvatelia vysťahovali, za 1. ČSR sa zaoberali poľnohospodárstvom a tkáčstvom. Po 2. svetovej vojne nastal rozvoj obce, keď v roku 1952 tu postavili trepáreň ľanu a v roku 1958 bolo založené JRD.
Najstaršou písomnou zmienkou o Rómoch v obci je súpis Cigánov v Zemplínskej stolici z roku 1771, podľa ktorého sa v tom čase zdržiaval v obci Cigán František Kandra s rodinou.
V 70. rokoch pôsobila v obci rómska hudobná skupina a tanečný súbor Slanské  hory. Spoločne sa podieľali na výrobe filmu Džav adarik.
V roku 1975 bola postavená dvojtriedna materská škola pre rómske deti v blízkosti osady.
V 90. rokoch sa tanečný súbor  zúčastnil na medzinárodnom festivale Rómov v Brne – Strážniciach. Medzi najčastejšie rómske priezviská patria: Bužo, Goroľ, Mitáč, Tancoš.

Správa obce:
V obecnom zastupiteľstve sú zastúpení Rómovia

Úspešné projekty zamerané na Rómov:

• Regenerácia sídla Hlinné – Infraštruktúra – tento projekt sa realizuje v období 9/2013 – 12/2014, prebieha úprava ciest, kanalizácie, vody, elektriny, VN prípojky a NN rozvodov
• Ochrana pred povodňami v obci Hlinné – úprava Hlinského a Uhliskového potoka, úprava dvoch lávok cez Uhlinský a Hlinský potok v rómskej osade
• Výstavba Komunitného centra, ktoré je situované priamo v rómskej osade,
• 15-bytová jednotka – výstavba sa začala v roku 2006
• 10-bytová jednotka – postavená v rómskej osade v roku 2008,
• Kanalizácia a ČOV.

Terénna sociálna práca:   
V obci pracujú traja terénni sociálni pracovníci a dvaja asistenti terénneho sociálneho pracovníka.

Základná škola: 
v obci navštevujú žiaci základnú školu 1. stupňa 1. – 4. ročník

Stredné školy:
Stredná združená škola drevárska vo Vranove nad Topľou, Stredná odborná škola A. Dubčeka vo Vranove nad Topľou, Spojená škola Čaklov, Obchodná akadémia vo Vranove nad Topľou, Gymnázium vo Vranove nad Topľou, Sociálnoprávna akadémia Košice.

Ocenenia, ktoré získali žiaci v umeleckých, vedomostných alebo športových súťažiach:
Kristián Kindrik – viackrát ocenený vo futbale.

Kultúrne podujatia:
V obci sa každoročne koná podujatie pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov,  pravidelne sa pripravujú Obecné slávnosti sv. Cyrila a Metoda, na ktorých vystupujú rómski žiaci, a v  októbri obec organizuje stretnutie s dôchodcami pod  názvom Úcta k starším, na ktorom sa zúčastňujú aj rómski obyvatelia.

Divadlo, rómske tanečné skupiny, hudobné skupiny:
V obci pôsobí rómska hudobná skupina Klasik.

Ocenenia, ktoré získali Rómovia v športe, kultúre, iných oblastiach:
V súťaži Rómsky slávik – viackrát ocenený Imrich Goroľ.

Zaujímavosti týkajúce sa Rómov:
Náš občan Juraj Goroľ je rezbárom. Jeho výrobky boli vystavené v centre mesta Vranov nad Topľou, pracuje v chránenej dielni v obci Čičava.

Názov: Kecerovce

Kraj: Košický kraj

Okres: Košice-okolie

Región: Košický

Rozloha: 1 380 ha

Celkový počet obyvateľov: 3 280

Približný počet Rómov: 2750

Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti: 61,81 %

Hustota obyvateľstva: 210

Ekonomika v obci (firmy, poľnohospodárske družstvo)

Dušan Ilenin, SHR

Rd Service, s. r. o., Kecerovce, Poľnohospodárske družstvo

Logistika a doprava Tatrakon, Stavebníctvo Riven Trade, s. r. o., Kecerovce Služby Kaderníctvo – V. Lenčová

Možnosti zamestnania: v obci nie je takmer žiadna možnosť zamestnať sa na TPP

Sezónne práce: zber jabĺk, zemiakov a iných poľnohospodárskych plodín a liečivých bylín.

Vierovyznanie majoritného obyvateľstva: evanjelické , rímskokatolícke

Vierovyznanie rómskeho obyvateľstva: rímskokatolícke, apoštolská cirkev, letničné zbory, evanjelické

Dejiny obce (stručne, všeobecne, zamerať sa najmä na históriu života Rómov v obci, kedy prišli do obce, čomu sa venovali, kde pracovali počas socializmu, ako žijú teraz)

Obec Kecerovce sa nachádza na východe Košickej kotliny, v doline Olšavy. Pod súčasným názvom vystupuje od roku 1975, keď došlo k zlúčeniu obcí Kecerovské Kostoľany a Kecerovské Pekľany. Prvá písomná zmienka o Kecerovských Kostoľanoch pochádza z roku 1229 a je určujúca i pre súčasnú obec. Kostoľany patrili k najstarším abovským dedinám, v 16. storočí sa vyvíjali ako mestečko s trhovým právom. Popri poľnohospodárstve sa darilo remeslám a obchodu. V súčasnosti žije v obci vyše 3 400 obyvateľov. Do katastra spadajú 3 segregované rómske osady, v ktorých žije približne 2 900 Rómov. Pomoc marginalizovanej rómskej komunite spočíva najmä v terénnej sociálnej práci, prevádzkovaní komunitného centra a vo výstavbe sociálnych nájomných bytov nižšieho štandardu. K najvýznamnejším podnikateľským subjektom v Kecerovciach patrí firma Tatrakon. Z pohľadu cestovného ruchu vyniká oblasť turistiky a cykloturistiky.

História Rómov v regióne

Prvé písomné zmienky o pobyte Rómov na území Slovenska pochádzajú zo Zemplínskej župy z rokov 1377 a 1381 (Zemplínska župa sa nachádzala neďaleko nášho regiónu). V tom čase sa na území Slovenska usádzali rodiny kováčov, iných remeselníkov a hudobníkov, ktorí vykonávali rôzne práce na feudálnych panstvách, a medzi nimi boli pravdepodobne aj predkovia Rómov žijúcich v našej obci.

Podľa výpovedí niektorých starších informátorov v Kecerovciach boli v medzivojnovom období tri rómske osady. Odhaduje sa, že v tom čase bývalo v osadách približne 100 obyvateľov. Rómovia bývali v domoch postavených z vaľkov, ktoré si zhotovili sami. V tom období sa uplatnili ako pomocné sily na gazdovstvách. Región bol známy tým, že tu žilo veľa bohatých židov. Ženy pomáhali v domácnosti a na poli, muži robili ťažšie práce (napr. mlátili obilie), starali sa o dobytok, kone a pod. Pracovali aj ako pastieri. Rómovia sa tiež živili tradičnými remeslami, vyrábali a predávali metly a rôzne košíky z prútia, vyrezávali korytá. Za prácu zvyčajne nedostávali peniaze, ale ubytovanie a jedlo. Informátori z pohľadu Rómov spomínajú na toto obdobie ako na obdobie chudoby a hladu. Boli často v postavení poddaných a gazdovia zvyčajne rozhodovali o ich osude, o manželstvách, o partneroch.

Pre mnohých Rómov bolo obdobie 2. svetovej vojny tragické. Našťastie, lesná správa obce Kecerovce vyhlásila, že Rómov potrebuje na práce, a tak ich nedeportovali. V Kecerovciach sa vraj majorita správala veľmi dobre, možno to je dôvod, prečo sa tu usadilo veľa Rómov a vytvorili viaceré osady.

Situácia Rómov sa zmenila počas socializmu. Všetci museli povinne pracovať. Mnohí sa zamestnali v poľnohospodárskom družstve a inde ako robotníci bez kvalifikácie. Zlepšili sa podmienky na vzdelávanie.

Po roku 1989 mnoho Rómov stratilo prácu. Veľa ľudí predalo byty v meste a prisťahovali sa k príbuzným na vidiek alebo si kúpili vlastné domy.

Správa obce:

• Úspešné projekty zamerané na Rómov:

Terénna sociálna práca v obci Kecerovce_- FSR, YEPP – IRC YEPP, Zdravie Rómov – OSF, Naše rozumné deti – OSF, Lačhe čave adadiveseskere – dobré deti dneška – Yuventa, Peer skupiny – AKC, Zdravé komunity – OSF, mládežnícky klub KERA – Človek v tiesni, Prepájanie komunít – NDI USA, a pod…

• Terénna sociálna práca v obci:

Realizuje sa od roku 2002, v obci pracovali k 31. 12. 2013 dvaja terénni sociálni pracovníci a štyria asistenti terénnych sociálnych pracovníkov.

• Komunitná sociálna práca: Funguje na báze dobrovoľníctva.

Kultúra

• Základné a stredné školy

ZŠ Kecerovce, MŠ Kecerovce,

• Stredné školy, ktoré navštevujú rómski žiaci:

Stredná škola technická Kukučinova, Košice – detaš. pracovisko, Spojená stredná škola, Prešov – detašované pracovisko.

• Ocenenia, ktoré získali žiaci v umeleckých, vedomostných alebo športových súťažiach:

Variácie tanca – rómsky ľudový tanec – prvé miesto 2004

ME v nohejbale – 3. miesto, ľudová pieseň – 1. a 3. miesto.

• Kultúrne podujatia:

Každý rok sa v obci organizuje oslava Medzinárodného dňa Rómov, Medzinárodného dňa detí, futbalový turnaj, mikulášska nádielka

Jednorazové podujatia: Big talent show, diskotéky, brigády – upratanie potokov a pod.

• divadlo, rómske tanečné skupiny, hudobné skupiny

folklórny tanečný súbor LUNA Kecerovce, viacero amatérskych hudobných skupín.

Pravidelné podujatia organizované rómskymi MVO:

Sú medzi Rómami osobnosti: Pavol Vidlička, Jozef Gábor, Marián Gábor

Obec: Mestská časť Košice Luník IX
Kraj: Košický
Okres: Košice II.
Región: Abov
Rozloha : 106 ha
Celkový počet obyvateľov: 6 193
Približný počet Rómov podľa Atlasu rómskych komunít alebo iného odhadu: 6 000
Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti: 3 287
K akej národnosti sa hlási väčšina Rómov: k slovenskej národnosti sa hlási 2 239 obyvateľov.

Košice – mestská časť Luník IX (iné názvy: Luník 9) je mestská časť Košíc, súčasť okresu Košice II. V súčasnosti na sídlisku býva cca 6 000 obyvateľov a z toho 2 353 sú deti do 14 rokov.
Mestská časť bola projektovaná ako sídlisko ABC, ktoré mali obývať predovšetkým vojaci (A-armáda), policajti (B-bezpečnosť) a Rómovia (C-Cigáni). S výstavbou sa začalo koncom 70-tych rokov 20.storočia a prvými obyvateľmi boli v roku 1978 Rómovia z osady Tábor v širšom centre Košíc, ktorá bola asanovaná. Ostatné dve zložky – armáda a príslušníci bezpečnosti sa na nové sídlisko sťahovali iba pozvoľna, rómske obyvateľstvo bolo v prevahe už pred rokom 1989. Od roku 1995 v rámci koncepcie bývania mesta Košice došlo k postupnej k výmene obyvateľstva, nerómski nájomníci boli vysťahovaní a do bytov boli sťahovaní rómski neplatiči a tzv. neprispôsobiví občania.

Veľká časť obyvateľov sídliska Luník IX. má dlhy za služby spojené s bývaním, čo sa prejavuje na úrovni bývania všetkých obyvateľov, studená voda je k dispozícií iba niekoľko hodín do týždňa a viaceré bytové domy sú odpojené od elektriny. Od roku 2008 bolo postupne zbúraných viacero obytných blokov, kde hrozilo nebezpečenstvo zrútenia. V zostávajúcich bytoch sa potom zvyšovala hustota obyvateľstva, obyvatelia asanovaných blokov sa odsťahovali alebo k príbuzným, alebo odišli do zahraničia a asi v roku 2013 sa začala tvoriť nová osada Mašličkovo vzdialená niekoľko stoviek metrov od pôvodného sídliska. Problémy spojené s bývaním sa stali neúnosné, čo podnietilo v roku 2016 proces komunitného plánovania, ktorého cieľom je revitalizácia sídliska a v roku 2017 bola vypísaná architektonická súťaž na územné riešenie.

Na sídlisku je zriadená jedna materská škola a základná škola (zriaďovateľom je Mesto Košice), od školského roku 2017/2018 taktiež súkromná materská škola. V budove občianskej vybavenosti nájdete pediatra, stanicu Mestskej Polície, Komunitné centrum, Miestny úrad MČ Luník IX, detašované pracovisko pošty a Štátnej polície, a dve prevádzky pultových potravín. Okrem nich sa na sídlisku nachádzajú ďalšie malé pultové potraviny zväčša v pivničných priestoroch na prízemí bytových domov.

Na sídlisku je zriadené Pastoračné centrum Saleziáni Don Bosca. Saleziáni don Bosca na sídlisku Luník IX pôsobia od roku 2008, pričom svoje pastoračné centrum otvorili v roku 2010. To pozostáva z kostola Zmŕtvychvstalého Krista a mládežníckeho centra.

Správa mestskej časti:

• Zastupiteľstvo je už od roku 1993 tvorené iba zástupcami zo strany Rómov.
• Mestská časť sa zapája do projektov zameraných na zlepšenie sociálnej inklúzie marginalizovaných rómskych komunít. Ide napríklad o projekt Terénnej sociálnej práce, ktorá sa v mestskej časti realizuje od roku 2006 alebo podpory komunitných aktivít. Mesto Košice v rámci referátu sociálnych služieb zaregistrovalo činnosť Nízkoprahového denného centra pre deti a rodinu v roku 2010 a Komunitného centra v roku 2014. Od roku 2017 sa tam realizuje aj projekt Miestnych občianskych poriadkových služieb.
• Materská škola sídli na Hrebendovej ulici č. 5, navštevujú ju výlučne rómske deti. V prevádzke je od januára 1997. V súčasnosti má 8 tried s celodennou prevádzkou a navštevuje ju 111 detí vo veku od 3 do 7 rokov.
• Základná škola Ľ. Podjavorinskej 1, Košice je plne organizovaná základná škola. Svoju činnosť začala 1. 9.1983 ako 8-triedna škola. Z dôvodu nedostatočnej kapacity sa v priebehu ďalších rokov vykonali úpravy na základe ktorých vzniklo v pavilóne 20 učební a v roku 2001 ešte 18 tried. V roku 2002 pribudol pavilón s 2 telocvičňami a pavilón s bazénom. V školskom roku 2016/2017 školu navštevovalo 955 žiakov (100 % rómskych žiakov) v 54 triedach. Vyučovanie prebieha v jednozmennej prevádzke. Kapacita školy je 708 žiakov. V základnej škole je 15 špeciálnych tried, v ktorých je 116 žiakov.
• Stanica Mestskej Polície Luník IX vznikla v roku 2011. V súčasnosti na stanici pracuje 8 policajtov vrátané veliteľa stanice. Hliadková činnosť je vykonávaná formou peších hliadok, motohliadky, cyklohliadky a od decembra 2015 aj s podporou a využitím kamerového systému

Obrázok 1: Sídlisko Lunik IX. Foto: MICHAEL BIACH – Kids from Lunik IX
Obrázok 2: Veľkú časť populácie na sídlisku tvoria deti a mládež.
Foto: https://zspodjavorke.edupage.org/album/?

Veľkú časť populácie na sídlisku tvoria deti a mládež. Foto: https://zspodjavorke.edupag

Názov: Lipany

Kraj: Prešovský

Okres: Sabinov

Región: Východoslovenský

Rozloha:12,65 km2

Celkový počet obyvateľov: 6 424

Približný počet Rómov: 660

Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti: 600

Hustota obyvateľstva: 188 obyvateľov/km2

Ekonomika v obci (firmy, poľnohospodárske družstvo): ODEVA, spol. s. r. o., ORAC SLOVAKIA, TEPROFA SLOVAKIA, s. r. o., MEDICPRODUCT, a. s., TEAM INDUSTRIES, FALCK  ZÁCHRANNÁ, MEDICUM, spol. s. r. o., ULTRA PLAST, s. r. o., AUTOSERVIS SB, AGRO družstvo, KOVSTAV, s. r. o., STAV – MAJO, s. r. o., ALUMINIUM SYSTEM, ADCH,

Možnosti zamestnania: v uvedených firmách

V minulosti pracovali 4 ženy vo firme Odeva, no pre ich nepravidelnú dochádzku  a pre výhodnejšie poberanie dávok tam skončili. Pri ich pravidelnom príjme prišli tieto pracujúce ženy o príspevky na bývanie, exekútor im siahol okamžite na plat, a keďže sú dávky v hmotnej núdzi neexekuovateľné, bolo pre ne výhodnejšie nepracovať.

Jeden Róm je zamestnaný priamo na mestskom úrade na polovičný úväzok.

Vierovyznanie majoritného obyvateľstva: rímskokatolícke, gréckokatolícke,

Vierovyznanie rómskeho obyvateľstva: rímskokatolícke

Dejiny obce (stručne všeobecne, časť o dejinách rómskej komunity)

Mesto Lipany patrí polohou do východného Slovenska, región Šariš, a patrí pod Prešovský samosprávny kraj. Nachádza sa v Spišsko-šarišskom medzihorí v údolí rieky Torysy v okrese Sabinov. Nadmorská výška Lipian je 390 m n. m. Lipany vznikli na starej strategicky významnej Kráľovskej ceste (Via regia), ktorá spájala stredné  a východné Slovensko. Od okresného mesta Sabinova  je vzdialené 13 km a od krajského mesta Prešova 34 km. Dnes je mesto priemyselným, kultúrnym a administratívnym centrom mikroregiónu hornej Torysy. Rozlohou 1 286 ha je okrem okresného mesta Sabinova jedným z najväčších sídel okresu.

V  minulosti  žili Rómovia blízko centra mesta. Vzhľadom na vládnu politiku Slovenskej republiky po roku 1939 boli Rómovia z centra mesta vyhnaní, odôvodňujúc to drobnými krádežami. Vtedajšej rómskej komunite, ktorú tvorilo približne 250 ľudí,  bolo povolené usídliť sa v časti mesta Kamence. Postavili asi 40 chatrčí. Na živobytie si privyrábali zhotovovaním nepálených tehál, váľok, z ktorých si stavali domy. Pomáhali gazdom najmä v oblasti poľnohospodárstva, pri okopávaní a zbere úrody.

Výraznou zmenou bolo obdobie po roku 1948. Postupne sa zvyšovala zamestnanosť aj Rómov, hlavne mužov. Ženy sa starali o deti. V tom čase sa v meste začala výstavba bytov pre obyvateľov časti Kamence a chatrče sa začali búrať. Rómovia sa presťahovali na  Jarkovu ulicu a na ulicu Za traťou. Išlo o štyri bytové domy s ôsmimi bytmi.

Byty sa však značne opotrebovali a mesto túto situáciu riešilo ďalším sťahovaním a výstavbou nových bytov už iba v jednej lokalite. Nová výstavba sa realizovala po roku 1989. Už vtedy boli tieto byty v zlom hygienickom stave, zaťažené výrazným zadlžením na nájmoch a poplatkoch za služby a energie.

V Lipanoch vzrastá počet skupín, ktoré nie sú schopné samostatne riešiť svoje sociálne problémy a ktoré sú ohrozené sociálnym vylúčením. Mesto sa vo veľkej miere venuje sociálnym problémom. Pri mestskom zastupiteľstve  je zriadená sociálna a zdravotnícka komisia a komisia pre rómsku komunitu.

Marginalizovaná rómska komunita v meste Lipany žije kompaktne v lokalite Za traťou, od centra mesta vzdialenej asi 1 km. Len niekoľko rómskych rodín býva v meste integrovane.  V súčasnosti žije v lokalite Za traťou približne 660 obyvateľov. V komunite je výrazné zastúpenie detí do 15 rokov, celkovo 327 (52 %).

Úspešné projekty:

Inštitút osobitného príjemcu:  od roku 1996, zabezpečuje ho jedna pracovníčka. Mesto začalo so 4 rodinami, k  31. 12. 2013 má na starosti  40 rodín.

Rómske komunitné centrum: zriadené v roku 2002 – zamerané na voľnočasové aktivity a pracovné poradenstvo.

Rómska komisia:  od roku 2003:         navrhuje riešenia problémov marginalizovanej rómskej komunity – v oblasti bývania, školskej dochádzky, verejného poriadku a  pod. Má 12 členov, okrem iných sú v nej zastúpení pedagógovia, policajti i samotní Rómovia. Zásluhou riadenia  aktivačnej činnosti a malých obecných služieb Rómskou komisiou sa zlepšil stav životného prostredia v  lokalite.  Rómska komisia úzko spolupracuje s terénnymi sociálnymi pracovníčkami.

Terénna sociálna práca:  v meste pracujú 2 terénni sociálni pracovníci a 2 asistenti terénneho sociálneho pracovníka.

Rómska hliadka: dohliada na bezpečnosť pri príchode a odchode detí do a zo školy, pomáha  počas poberania sociálnych dávok na mestskom úrade a pri kultúrnych podujatiach. V rómskej lokalite sú aj dobrovoľní strážcovia verejného poriadku, ktorí úzko spolupracujú s referentmi špecialistami s OO PZ a sú veľmi nápomocní aj pri odhaľovaní  trestnej a inej činnosti, ako aj pri ochrane poľnohospodárskych plodín.???,,

Správa obce:

Základné školy:  Komenského 113, ZŠ Hviezdoslavova 1, Základná umelecká škola, Spojená škola,

Stredné školy: Gymnázium, Stredná odborná škola,  Praktická škola, Tehelná 23, Lipany.  Nikto z mladých absolventov nepracuje a ani nemáme informáciu o tom, že si chce niekto z mladých nájsť nejakú prácu, keďže im sami núkame rozposielanie a vypisovanie žiadostí do nového zamestnania.

Divadlo, rómske tanečné skupiny:  Tanečný klub Tília, hudobná skupina Ružový panter, Kráľ moderného tanca –  podujatie organizované Spojenou školou.

Rómska národnostná menšina je druhou najpočetnejšou národnostnou menšinou na Slovensku z 13 registrovaných národnostných menšín, hneď po maďarskej národnostnej menšine.  Vo viac ako 50 obciach tvoria Rómovia vyše  20% obyvateľstva. Cieľom informácií, ktoré prinášame v 1. rómskej multimediálnej encyklopédii o obciach je predstaviť ich  verejnosti aj z pozitívnej stránky, nielen formou, ako ich najčastejšie prezentuje väčšina médií.

Chceli sme ukázať, že Rómovia majú v obciach svoju históriu, svoju kultúru, svoje osobnosti. Mnohí sa podieľajú na miestnom politickom a sociálnom živote v obci. Väčšina obcí, ktoré sme do encyklopédie vybrali uskutočnila projekty zamerané na inklúziu Rómov financované zo štátnych finančných zdrojov alebo z Európskych štrukturálnych fondov. Podobne ako v iných obciach sa tu konajú slávnostné podujatia, tradičné stretnutia, športové akcie a ich prirodzenou súčasťou sú Rómovia.

Heslá sme pripravili v spolupráci s obcami a medzi tými, kto nám odporučil vybrať práve uvedené obce, bol aj Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.

• Bukovce
• Dolný Kubín
• Giraltovce
• Hlinné
• Kecerovce
• Lipany
• Mojmírovce
• Rankovce
• Rimavská Seč
• Rimavské Janovce
• Soľ
• Spišský Hrhov
• Šarovce
• Veľké Dravce

zobraziť všetky mestá a obce v Amari Luma

Ak si myslíte, že aj Vaša obec patrí medzi tie, v ktorých sú Rómovia aktívni a pričiňujú sa o zlepšenie svojho života a spoločenského života v obci, dajte nám vedieť. Napíšte nám na adresu: romanokher7@gmail.com