Tag: Regióny

Názov: Rankovce

Kraj: Košický

Okres: Košice-okolie

Región: Olšavský

Rozloha: 1 500 ha

Celkový počet obyvateľov: 764

Približný počet Rómov: 601

Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti: 24

Hustota obyvateľstva: 50,7 obyvateľa na 1 km2

1947/1950 – výstavba družstevného obchodu a kultúrneho domu

1949 – elektrifikácia obce

1950/1951 – predĺžená autobusová doprava ČSAD z Herlian do Rankoviec

1952 – zriadenie prvého JRD, ktoré sa v roku 1953 rozpadlo

1958 – založenie jednotného roľníckeho družstva

1971 – zlúčenie obce Rankovce s obcou Herľany-Žírovce a vytvorenie spoločného MNV

1990 – rozdelenie zlúčených obcí Herľany – Rankovce a vznik samostatného obecného úradu.

Rankovce

Ekonomika v obci (firmy, poľnohospodárske družstvo): Poľnohospodárske družstvo CONTAX, s. r. o., a drobní podnikatelia – živnostníci v oblasti obchodu

Možnosti zamestnania: v meste Košice (stavebné práce, továrne, lesy)

Vierovyznanie majoritného obyvateľstva: evanjelické augsburského vyznania

Vierovyznanie rómskeho obyvateľstva: evanjelické augsburského vyznania, adventisti siedmeho dňa

Dejiny obce (stručne všeobecne, časť o dejinách rómskej komunity):

Najstaršie stopy po ľudskom osídlení v katastri obce sa našli v archeologickej lokalite Nad Rankovskými skalami, kde sa nachádza nálezisko valov z obdobia paleolitu a neolitická obsidiánová industria. V lokalite Háj – Lesná poľana boli odkryté stopy po osídlení z halštatskej doby.

Súčasné osídlenie vzniklo na pôvodne rozsiahlej časti stredovekého feudálneho panstva Svinica na prelome 13. a 14. storočia. Prvá písomná zmienka je zachytená v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 – 1335, pričom je zaznamenané aj meno vtedajšieho farára Andreja. To znamená, že tu už v tých časoch bol kostol aj fara. Život obce úzko súvisel s panstvom Svinica, ktorého súčasťou bola až do konca 17. storočia, a až v priebehu 18. storočia bola rozdelená medzi 8 zemepánskych rodín. Zaujímavosťou je, že obec Herľany vznikla koncom 15. storočia na časti Svinica a jej kataster bol neskôr vyčlenený z katastra obce Rankovce. V staršej literatúre Uhorska (Abaujtorna es varmegye, Magyar könyv-szemle 1881, Lexikon 1851) i v bežnom styku obyvateľstva Olšavskej doliny bol pre Herľany až do polovice 20. storočia zaužívaný názov Rank-herlányi fürdö, Rank-füred, Rankfürdo – Rankovské kúpele.

Významné udalosti po roku 1945:

1946 – zriadenie Potravinového družstva Rankovce a okolie (196 členov a 716 podielov) –aké je to potravné???

Rankovce

Správa obce:

• Zo 7 poslancov obecného zastupiteľstva sú 4 Rómovia
• Úspešné projekty:

Obec je v súčasnosti zapojená do projektu neziskovej organizácie ETP Slovensko „Z chatrče do 3E domu“. Ide o projekt, cieľom ktorého je vybudovanie legálnych nízkonákladových domov staviteľmi Rómami na vlastných pozemkoch. Staviteľom sa poskytuje odborná asistencia a mikropôžička. Obec vyčlenila stavebné pozemky.

Ďalšie projekty:

• Zriadenie detašovaného pracoviska učňovskej školy priamo v obci (odbory murár, krajčírka).
• Terénna sociálna práca. Funguje v obci od októbra roku 2010.
• Komunitná sociálna práca: V obci ju realizuje občianske združenie ETP Slovensko a občianske združenie PRE LEPŠÍ ŽIVOT.

Kultúra

• Základné školy: priamo v obci nie je základná škola, školopovinné deti dochádzajú do ZŠ v Herľanoch a Kecerovciach. V obci je detašované pracovisko SOU, Alejová 6, Košice.
• Stredné školy: SOU Technické v Kecerovciach (odbor murár, krajčírka), Súkromná pedagogická a sociálna akadémia v Košiciach, Súkromné konzervatórium v Košiciach a SOU v Rankovciach. Absolventi majú zväčša problém uplatniť sa na trhu práce.
• ocenenia, ktoré získali žiaci v umeleckých, vedomostných alebo športových súťažiach: Víťazi v školských futbalových súťažiach.
• Kultúrne podujatia: obec sporadicky usporadúva podujatia pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov.
• Divadlo, rómske tanečné skupiny, hudobné skupiny: Hudobný spevokol Le Devleskeri khangeri, Hudobná skupina Terne čhave,

Ocenenia, ktoré získali Rómovia v športe, kultúre, iných oblastiach: Cena Gypsy spirit za ľudský čin.

Rankovce

Rankovce

Rankovce

Obec: Rimavská Seč

Kraj: Banskobystrický

Okres: Rimavská Sobota

Región: Novohrad

Rozloha: 1 732 ha

Celkový počet obyvateľov: 1 982

Približný počet Rómov: 1 300

Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti: 45

Ekonomika v obci:  

V obci sídlia dve firmy: Agrodružstvo a Osivo, a. s., ktoré neposkytujú možnosti zamestnania. Je tu niekoľko samostatne hospodáriacich roľníkov, ktorí zamestnávajú obyvateľov obce len príležitostne.

Rómovia v obci vyhľadávajú pracovné príležitosti najmä v Rimavskej Sobote, ale aj v zahraničí. Ekonomická situácia im nedovoľuje nájsť si trvalé zamestnanie.

Vierovyznanie majoritného obyvateľstva:

rímskokatolícke (74,85 %), evanjelické (1,12%),  Svedkovia Jehovovi.

Vierovyznanie rómskeho obyvateľstva: 

väčšina Rómov sa hlási k rímskokatolíckej cirkvi, menej k evanjelickej. V ostatných rokoch pribúda príslušníkov Svedkov Jehovových.

Dejiny obce:

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z 13. storočia. V tomto období sa obec stala centrom majetku a sídlom rodiny Széchyovej z rodu Balogovcov. Prvý názov obce z roku 1245 sa vyskytoval v podobe Zeechy. Rimavská Seč ako mestečko sa prvýkrát vyskytuje

v listine, ktorá pochádza z roku 1421.

V roku 1920 po Trianonskej zmluve bola obec pričlenená k Československu. Po Viedenskej arbitráži v roku 1938 sa stala súčasťou Maďarska, po druhej svetovej vojne bola znovu pripojená k Československu.

Počas obdobia Prvej československej republiky bývali Rómovia segregovane v osade za riečkou Rimavicou, kde bolo 20 domčekov. Podľa pamätníkov do obce chodievali len zriedkavo.

Správa obce:

V obecnom zastupiteľstve je jeden rómsky poslanec, člen komisie pre rómsku problematiku.

Úspešné projekty zamerané na inklúziu Rómov: 

V obci bolo za aktívnej účasti Rómov vybudovaných 44 nájomných bytov nižšieho štandardu. Väčšina ich obyvateľov v nich udržuje poriadok . V roku 2013 obec  pripravila projekt na výstavbu ďalších 48 bytov.

Terénna sociálna práca:

V obci funguje terénna sociálna práca, v rámci ktorej pôsobia dvaja terénni sociálni  pracovníci a dvaja asistenti terénneho sociálneho pracovníka, z ktorých jeden je Róm.

Materská a základná škola: 

V obci je materská škola s vyučovacím jazykom maďarským a dve základné školy, jedna s vyučovacím jazykom maďarským a druhá s vyučovacím jazykom slovenským.

Rómske osobnosti:

Viktor Buša je absolventom konzervatória v Košiciach (odbor husle). V súčasnosti študuje na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.

Okres: Rimavská Sobota

Rozloha: 2610 ha

Celkový počet obyvateľov: 1321

Približný počet Rómov: 40%

Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti: 47

Hustota obyvateľstva: 5 061 obyv/km2

V Rimavských Janovciach sa v lete  roku 2013 usktuočnili Dni národnostných kultúr. Rómska národnostná menšina sa prezentovala tancom, spevom a tradičnými jedlami.

Ekonomika v obci: 

V obci je 13 podnikateľov, samostatne hospodáriacich roľníkov, ktorí však poskytujú len  príležitostné brigády.

Sú tu dve maloobchodné predajne potravín  pošta, 2 pohostinstvá.

Vierovyznanie majoritného obyvateľstva:

rímskokatolícke a reformovaná cirkev,

Vierovyznanie rómskeho obyvateľstva:

Rómovia sa hlásia k obom náboženstvám. V menšej miere pôsobia v obci Svedkovia Jehovovi.

Dejiny obce:

Prvá písomná zmienka o obci Rimavské Janovce pochádza z roku 1221 vo Varadinskom registri. V 13. storočí sa sídlo spomína ako Januš. O dvesto rokov sa obec spomína ako Janoši a od roku 1773 ako Janošovce, v roku 1951 prešla obec k dnešnému pomenovaniu.

V 2. až 3. storočí pred Kristom boli na tomto území Kelti, ktorí priniesli niektoré remeslá. V 5. storočí žili na území obce Húni a Góti a o sto rokov neskôr Longobardi. V období od 4 až po 9. storočie prenikli na územie Slovania zo zakarpatskej oblasti.

V novodobej histórii sa do obce prisťahovali v rokoch 1921-1927 obyvatelia z Podpoľania, Horehronia a Záhoria. V roku 1952 sa do obce presídlilo 45 slovenských rodín z Maďarska.

V obci nebola osada, rómski obyvatelia žili roztrúsení medzi ostatným obyvateľstvom.

Dnes  žijú integrovane medzi ostatnými obyvateľmi v obci, časť žije segregovane. K obci patria aj pustatiny, osady, nachádzajúce sa 5 km od obce –  Ilona a Petruš. Žije v nich 35 obyvateľov, (24 dospelých a 11 detí) vo veľmi zlých podmienkach, ktoré ich sociálne vylučujú.

Úspešné projekty zamerané na inklúziu Rómov:

Terénna sociálna práca

V rámci terénnej sociálnej práce pracujú v obci dvaja terénni sociálni pracovníci a asistentka terénneho sociálneho pracovníka, ktorá je Rómka.

Materská a základná škola:

V obci je materská škola – 21 detí a dve základné školy.   Základná škola s vyučovacím jazykom slovenským pre I. stupeň  – 15 žiakov a Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským pre I. stupeň – 24 žiakov.

Druhý stupeň navštevujú žiaci z obce v základných školách  Rimavskej Sobote.

Stredné školy:

Stredné školy alebo učilištia navštevujú absolventi základných škôl v Rimavskej Sobote. Najčastejšie si volia odbory kuchár, čašník, kaderníčka, murár.

Kultúrne a športové podujatia:

Každoročne pripravujú obyvatelia obce večierky pre seniorov, pre ktorých zhotovujú darčeky rómske deti. Funguje tu folklórny súbor Csicsoka, ktorý vystupuje pri rôznych podujatiach v Rimavských Jánovciach, ale aj v iných obciach. Obec zorganizovala 27.7.2013 podujatie pod názvom Dni národnostných kultúr venovaný rómskej kultúre. Na podujatí vystupovali rómske hudobné skupiny z celého Slovenska, usporiadatelia pripravili tradičné rómske jedlá.

Každý rok obec organizuje obecné športové podujatia, na ktorých sa zúčastňujú aj rómske deti s rodičmi. Obec usporadúva tradičné vianočné posedenia a silvestrovské oslavy, na ktorých sa schádzajú občania všetkých národností – Slováci,  Maďari aj Rómovia. Tradične sa organizuje memoriál Júliusa Nôtu (futbalista pochádzajúci z obce).

Občianske združenie Združenie za integráciu Rómov  na Slovensku  od roku 2006 organizuje festival pre rómske deti Spoznajte nás – Pindžaren amen, na ktorom sa sponzorsky podieľa aj obec.

Rómske osobnosti :

Mgr. Alena Horváthová- koordinátorka regionálnej kancelárie Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Popri svojej práci vedie folklórny súbor  Šukar  čhaja zapája sa do spoluorganizovania obecných podujatí a výraznou mierou motivuje Rómov do spolupráce s obcou.

Aladár Bohó – vynikajúci muzikant, cimbalista, mal kapelu, s ktorou hrával po celom Slovenskku.