Tag: Rómovia počas II.sv.vojny a rómsky holokaust

Tragédia Rómov z Dolnej Bzovej

Po potlačení Slovenského národného povstania, keď bolo Slovensko obsadené nemeckou okupačnou armádou, došlo na viacerých miestach k masovým vraždám Rómov. Dôvodom pre represálie bolo aktívne pôsobenie Rómov medzi partizánmi, stačilo však aj podozrenie z takejto spolupráce. Jedna takáto udalosť postihla Rómov v oblasti Podpoľania, v osade Dolná Bzová, ktorá je súčasťou obce Podkriváň.

V sobotu 11. novembra 1944 prišla do osady jednotka nemeckých vojakov a zobrala všetkých rómskych mužov. Odviezli nielen miestnych Rómov, ale aj Rómov z Detvy, ktorí tam boli v tom čase na návšteve, spolu 11 mužov. Ženám sa podarilo nájsť zajatých mužov vo Zvolene ako pracovali pri Hrone, strážení nemeckými vojakmi. Pri opakovanej návšteve Zvolena už svojich mužov nenašli, povedali im, že ich odviezli na práce nevedno kam. Až po vojne sa dozvedeli, že boli zastrelení, nevedeli však kde, ani kde sú pochovaní.

Aký bol dôvod týchto tragických udalostí? Podľa rozšírenej verzie to bolo takto: nemeckí vojaci si v obci Korytárky chceli kúpiť tabak. Obchodník im povedal, že tabak nemá, lebo mu ho zobrali partizáni. Na otázku, kde sú tí partizáni označil Rómov v Dolnej Bzovej. Nasledovala spomínaná razia, pri ktorej okrem 11 Rómov odvliekli aj nerómskych mužov – spolu asi 20 osôb. Tým sa však utrpenie miestnych Rómov neskončilo: v januári 1945 sa nemeckí vojaci do Bzovej vrátili a rómsku osadu zapálili.

Pozostalí po zavraždených Rómoch sa až po 72 rokoch dozvedeli, že boli zastrelení na židovskom cintoríne vo Zvolene, kde boli po exhumácii opätovne pochovaní. Mená zavraždených Rómov z Dolnej Bzovej sú tam uvedené na pamätnej tabuli.

Literatúra:

NEČAS, Ctibor: Českoslovenští Romové v letech 1938 – 1945. Brno: Masarykova univerzita, 1994, 220 s.
MANN, Arne B.: Tragické osudy Rómov v Podpoľaní počas druhej svetovej vojny. In: Zuza Kumanová, Arne B. Mann: Nové poznatky o holocauste Rómov na Slovensku. Bratislava: In Minorita 2015, s. 5-19.

Zdroje fotografií:
Pamätníčka udalostí – Elena Berkyová: aktuality.sk
Ilustračný obrázok – obec Podkriváň: Ladislav Luppa

Dolná Bzová Elena Berkyová

Tragédia Rómov v obci Dúbravy

Na Podpoľaní, podobne ako na ostatnom Slovensku, boli v období vojnového slovenského štátu práva Rómov obmedzené: nesmeli cestovať vlakom, chodiť po verejných cestách, mali zakázaný vstup do pohostinstva, do kina, do obce smeli chodiť len vo vyhradených hodinách. Razie gardistov boli bežné aj v noci. Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa mnohí z nich pridali k partizánom, medzi nimi aj Klincovci z obce Dúbravy. Jednou zo záškodníckych akcií bolo vyhodenie nemeckého nákladného vlaku medzi Detvou a Stožkom dňa 23. novembra 1944, ktorej sa zúčastnili aj štyria rómski partizáni z Dúbrav.

Zima v roku 1944 bola krutá, partizáni z času na čas zišli do dedín zohriať sa, doplniť zásoby jedla. V piatok – pravdepodobne 6. decembra – v neskorú večernú hodinu prišiel domov 21-ročný partizán Jozef Klinec-Bimbó, známy inak ako vynikajúci primáš. Niekto ho musel vidieť – Rómovia upodozrievali z udavačstva miestneho učiteľa, ktorý svoju gardistickú príslušnosť nijako nezakrýval. Na druhý deň ráno bola rómska osada obkľúčená vojakmi SS. Zobrali všetkých Klincovcov starších ako 14 rokov a odviedli ich do Detvy, tam ich držali v židovskej synagóge. Odtiaľ ich odviedli do Zvolena, kde ich väznili na tamojšom zámku. Čo sa stalo s nimi potom vtedy nikto nevedel.

Až po vojne prehovoril očitý svedok, ktorý z povaly svojho domu vo Zvolene dovidel na neďaleký židovský cintorín. Opakovane bol svedkom strašného divadla: na svitaní privádzali nemeckí vojaci na cintorín ľudí, ktorí museli najprv vykopať jamy. Potom ich postrieľali a zahrabali. Niektorých poznal aj osobne: poznal aj známych muzikantov z Dúbrav – Klincovcov.

Po prechode frontu, v marci a apríli 1945 bolo na židovskom cintoríne vo Zvolene úradne otvorených šesť masových hrobov, v ktorých objavili telá 128 obetí (z toho 86 mužov, 36 žien a 6 detí) zavraždených nemeckými vojakmi. Z exhumačných protokolov vyplýva, že príčinou úmrtia bola takmer vo všetkých prípadoch strelná rana do tyla. Tieto obete malo na svedomí Einsatzkomando 14 z oporného bodu Zvolen, ktoré vraždilo na uvedených miestach od novembra 1944 do februára 1945. Rómske ženy, podobne ako mnoho iných ľudí, chodili okolo vykopaných mŕtvol a hľadali si svojich mužov a synov, poznali ich podľa zubov, alebo nejakej časti oblečenia.

Na budove obecného úradu v Dúbravách je pamätná tabuľa s menami zavraždených rómskych mužov. Tu sa 5. júna 1991 uskutočnila pietna slávnosť pripomínajúca rómske obete počas druhej svetovej vojny, pravdepodobne prvá na Slovensku. Mená dúbravských Rómov sú uvedené aj na pamätnej tabuli na židovskom cintoríne vo Zvolene.

Literatúra:

NEČAS, Ctibor: Českoslovenští Romové v letech 1938 – 1945. Brno: Masarykova univerzita, 1994, 220 s.
MANN, Arne B.: Tragické osudy Rómov v Podpoľaní počas druhej svetovej vojny. In: Zuza Kumanová, Arne B. Mann: Nové poznatky o holocauste Rómov na Slovensku. Bratislava: In Minorita 2015, s. 5-19.