Výroba klincov vyžadovala najmenej náročnú technológiu spracovania železa. Špecifikom rómskeho spôsobu výroby klinca bola skutočnosť, že sa vyrábal z odpadových materiálov železa a starých nepotrebných kovových súčastí z domácností (podkovy, ráfy).
Koncom devätnásteho storočia boli rómski výrobcovia klincov najpočetnejšie zastúpení na Spiši, uplatnili sa najmä v oblastiach, kde prevládal šindeľ, ako materiál na pokrytie strechy. Výrobu klincov vykonávali najmä kováči pracujúci na zemi. Okrem nákovy, kladiva, sekáča a klieští na túto prácu potrebovali i klincovnicu. Je to pás železa s prebitou dierou na vykovanie hlavy klinca. Vyspelejší kováči vyrábali klince na veľkých nákovách v zápustkoch. Výroba tohto klinca spočívala v troch krokoch: na železnom prúte vykuli hrot, nasekali a odlomili potrebnú dĺžku a v klincovnici rozkovali hlavu klinca. Na jedno zohriatie materiálu ukuli rómski kováči dva až tri klince. Medzi ďalšie významné výrobky rómskych kováčov patrili podkovy, aj napriek tomu, že väčšina rómskych kováčov neboli podkúvači. Väčšina výrobkov rómskeho kováčstva v minulosti slúžila na praktické použitie v oblasti poľnohospodárstva a chovu hospodárskych zvierat. Až v neskoršom období sa rozvinulo umelecké kováčstvo.
Literatúra:
- BOTÍK, J. a kol. Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska I. Bratislava: VEDA, 1995, s. 262-264.
- BOTÍK, J. Kováčske náhrobníky Rómov v Dunajskej Lužnej. In: Obyčajové tradície pri úmrtí a pochovávaní na Slovensku. Bratislava: Lúč, 2001, s.
- HORVÁTHOVÁ, E. Cigáni na Slovensku. Bratislava: Vydavateľstvo slovenskej akadémie vied, 1964, s. 189-201.
- MANN, A. Rómski kováči. In: Ľudové kováčstvo : techniky a funkcie výzdoby : zborník zo sympózia remeselníkov. Bratislava: ÚĽUV, 2005. S. 38-46.
- MANN, A. Prvé výsledky výskumu rómskeho kováčstva na Slovensku. In: Neznámi Rómovia. Zo života a kultúry Cigánov-Rómov na Slo-vensku. Bratislava, Ister Science Press, 1992, s. 103-111.