Tag: Dejiny Rómov

Tragické udalosti Rómov v Čiernom Balogu

Obec Čierny Balog sa nachádza na strednom Slovensku, v období po vypuknutí Slovenského národného povstania v auguste 1944 patrila medzi aktívne povstalecké obce. Tragické udalosti, ktoré sa tu odohrali po jeho potlačení v novembri roku 1944, postihli aj Rómov, a to nielen miestnych, ale aj takých, ktorí odtiaľto nepochádzali.

Začiatkom novembra 1944 prišli do obce nemeckí vojaci a priviedli so sebou asi 60 olašských Rómov. Títo pochádzali z Neresnice pri Zvolene a v okolitých lesoch sa ukrývali pred prenasledovaním. Zajatých Rómov väznili asi dva týždne v miestnej škole, kam im donášali stravu miestni Rómovia, dokonca sa pokúšali niektorých oslobodiť.

V utorok 14. novembra zajatých rómskych mužov vyviedli do časti Vydrovo, kde ich postrieľali. V ten istý deň odviedli ženy a deti cez časť Jergov do hornej časti Jergovskej doliny, kde ich nahnali do drevenej koliby, ktorú poliali benzínom a zapálili. Na druhý deň nemeckí vojaci prikázali miestnym rómskym mužom mŕtvych pochovávať, a to priamo na mieste, kde boli zavraždení. Vtedy zistili, že nie všetky ženy boli upálené, telá mladých dievčat nachádzali zastrelené a rozhodené po lese, po tom, čo boli znásilnené. Dosiaľ neobjasnenou je udalosť v susednej doline Štrbavô, kde v drevených chatách údajne upálili ďalších rómskych mužov.

Približne v tom istom čase ako poprava zajatých olašských Rómov sa v Čiernom Balogu – miestnej časti Pusté (Pustô) odohrala aj druhá dramatická udalosť. Do tamojšej rómskej osady viackrát prišli gardisti (príslušníci Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy), Rómov obvinili z krádeží, čo bola zámienka, aby ich mohli biť. Raz večer však prišli nemeckí vojaci, ľudí pobudili a nahnali do jedného dreveného domu, ktorý bol v dolnej časti osady, zaistili dvere, aby nemohli utiecť. Benzínom začali polievať a zapaľovať domy na hornom konci. Zapálili aj dom, do ktorého predtým Rómov zavreli. Títo v ňom však v tej chvíli už neboli, neznámy človek im otvoril dvere, a tak ich zachránil pred uhorením. Vyslobodení Rómovia sa v tme rozbehli do okolitých domov Baločanov. Nerómski obyvatelia im poskytli úkryt v humnách, šopách, pivniciach. Cez deň boli poschovávaní v úkrytoch, von vychádzali iba v noci. Niektorí sa takto ukrývali až do príchodu frontu.
Možno tradične tolerantné spolužitie rómskeho a nerómskeho obyvateľstva v Čiernom Balogu bolo dôvodom, pre ktorý sa miestne zastupiteľstvo rozhodlo už v roku 1969 odhaliť pri osade Vydrovo zavraždeným Rómom pamätníček. Pravdepodobne ide o prvý pamätník na Slovensku, na ktorom je uvedené, že je venovaný rómskym obetiam. Z iniciatívy Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov odhalili v roku 1999 druhý pamätník zavraždeným Rómom nad osadou Jergov.

Literatúra:

1. MANN Arne B.: Význam spomienkového rozprávania pre výskum rómskeho holocaustu. In: Romano džaniben, časopis romistických studií, 20, 2013, č. 2, s. 37-51.
2. NEČAS, Ctibor: Českoslovenští Romové v letech 1938 – 1945. Brno: Masarykova univerzita, 1994, 220 s.
3. KOVÁČIK, Peter a Rudo: Obdobie od 1939 do roku 1945. In: Čierny Balog – monografia obce. (Ed. Peter Kováčik.) Čierny Balog: Forza 2003.
4. PAŠIAK, Ján – ZEMKO, Ján: Účasť Čiernobaločanov v Slovenskom národnom povstaní. In: Zemko Ján a kol.: Čierny Balog, partizánska obec v minulosti a dnes. Martin: Osveta 1975.

Tragédia Rómov z Dolnej Bzovej

Po potlačení Slovenského národného povstania, keď bolo Slovensko obsadené nemeckou okupačnou armádou, došlo na viacerých miestach k masovým vraždám Rómov. Dôvodom pre represálie bolo aktívne pôsobenie Rómov medzi partizánmi, stačilo však aj podozrenie z takejto spolupráce. Jedna takáto udalosť postihla Rómov v oblasti Podpoľania, v osade Dolná Bzová, ktorá je súčasťou obce Podkriváň.

V sobotu 11. novembra 1944 prišla do osady jednotka nemeckých vojakov a zobrala všetkých rómskych mužov. Odviezli nielen miestnych Rómov, ale aj Rómov z Detvy, ktorí tam boli v tom čase na návšteve, spolu 11 mužov. Ženám sa podarilo nájsť zajatých mužov vo Zvolene ako pracovali pri Hrone, strážení nemeckými vojakmi. Pri opakovanej návšteve Zvolena už svojich mužov nenašli, povedali im, že ich odviezli na práce nevedno kam. Až po vojne sa dozvedeli, že boli zastrelení, nevedeli však kde, ani kde sú pochovaní.

Aký bol dôvod týchto tragických udalostí? Podľa rozšírenej verzie to bolo takto: nemeckí vojaci si v obci Korytárky chceli kúpiť tabak. Obchodník im povedal, že tabak nemá, lebo mu ho zobrali partizáni. Na otázku, kde sú tí partizáni označil Rómov v Dolnej Bzovej. Nasledovala spomínaná razia, pri ktorej okrem 11 Rómov odvliekli aj nerómskych mužov – spolu asi 20 osôb. Tým sa však utrpenie miestnych Rómov neskončilo: v januári 1945 sa nemeckí vojaci do Bzovej vrátili a rómsku osadu zapálili.

Pozostalí po zavraždených Rómoch sa až po 72 rokoch dozvedeli, že boli zastrelení na židovskom cintoríne vo Zvolene, kde boli po exhumácii opätovne pochovaní. Mená zavraždených Rómov z Dolnej Bzovej sú tam uvedené na pamätnej tabuli.

Literatúra:

NEČAS, Ctibor: Českoslovenští Romové v letech 1938 – 1945. Brno: Masarykova univerzita, 1994, 220 s.
MANN, Arne B.: Tragické osudy Rómov v Podpoľaní počas druhej svetovej vojny. In: Zuza Kumanová, Arne B. Mann: Nové poznatky o holocauste Rómov na Slovensku. Bratislava: In Minorita 2015, s. 5-19.

Zdroje fotografií:
Pamätníčka udalostí – Elena Berkyová: aktuality.sk
Ilustračný obrázok – obec Podkriváň: Ladislav Luppa

Dolná Bzová Elena Berkyová

Tragédia Rómov v obci Dúbravy

Na Podpoľaní, podobne ako na ostatnom Slovensku, boli v období vojnového slovenského štátu práva Rómov obmedzené: nesmeli cestovať vlakom, chodiť po verejných cestách, mali zakázaný vstup do pohostinstva, do kina, do obce smeli chodiť len vo vyhradených hodinách. Razie gardistov boli bežné aj v noci. Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa mnohí z nich pridali k partizánom, medzi nimi aj Klincovci z obce Dúbravy. Jednou zo záškodníckych akcií bolo vyhodenie nemeckého nákladného vlaku medzi Detvou a Stožkom dňa 23. novembra 1944, ktorej sa zúčastnili aj štyria rómski partizáni z Dúbrav.

Zima v roku 1944 bola krutá, partizáni z času na čas zišli do dedín zohriať sa, doplniť zásoby jedla. V piatok – pravdepodobne 6. decembra – v neskorú večernú hodinu prišiel domov 21-ročný partizán Jozef Klinec-Bimbó, známy inak ako vynikajúci primáš. Niekto ho musel vidieť – Rómovia upodozrievali z udavačstva miestneho učiteľa, ktorý svoju gardistickú príslušnosť nijako nezakrýval. Na druhý deň ráno bola rómska osada obkľúčená vojakmi SS. Zobrali všetkých Klincovcov starších ako 14 rokov a odviedli ich do Detvy, tam ich držali v židovskej synagóge. Odtiaľ ich odviedli do Zvolena, kde ich väznili na tamojšom zámku. Čo sa stalo s nimi potom vtedy nikto nevedel.

Až po vojne prehovoril očitý svedok, ktorý z povaly svojho domu vo Zvolene dovidel na neďaleký židovský cintorín. Opakovane bol svedkom strašného divadla: na svitaní privádzali nemeckí vojaci na cintorín ľudí, ktorí museli najprv vykopať jamy. Potom ich postrieľali a zahrabali. Niektorých poznal aj osobne: poznal aj známych muzikantov z Dúbrav – Klincovcov.

Po prechode frontu, v marci a apríli 1945 bolo na židovskom cintoríne vo Zvolene úradne otvorených šesť masových hrobov, v ktorých objavili telá 128 obetí (z toho 86 mužov, 36 žien a 6 detí) zavraždených nemeckými vojakmi. Z exhumačných protokolov vyplýva, že príčinou úmrtia bola takmer vo všetkých prípadoch strelná rana do tyla. Tieto obete malo na svedomí Einsatzkomando 14 z oporného bodu Zvolen, ktoré vraždilo na uvedených miestach od novembra 1944 do februára 1945. Rómske ženy, podobne ako mnoho iných ľudí, chodili okolo vykopaných mŕtvol a hľadali si svojich mužov a synov, poznali ich podľa zubov, alebo nejakej časti oblečenia.

Na budove obecného úradu v Dúbravách je pamätná tabuľa s menami zavraždených rómskych mužov. Tu sa 5. júna 1991 uskutočnila pietna slávnosť pripomínajúca rómske obete počas druhej svetovej vojny, pravdepodobne prvá na Slovensku. Mená dúbravských Rómov sú uvedené aj na pamätnej tabuli na židovskom cintoríne vo Zvolene.

Literatúra:

NEČAS, Ctibor: Českoslovenští Romové v letech 1938 – 1945. Brno: Masarykova univerzita, 1994, 220 s.
MANN, Arne B.: Tragické osudy Rómov v Podpoľaní počas druhej svetovej vojny. In: Zuza Kumanová, Arne B. Mann: Nové poznatky o holocauste Rómov na Slovensku. Bratislava: In Minorita 2015, s. 5-19.

(tiež ako genocída Rómov, porajmos (na Slovensku sa nepoužíva) – proces cieleného vyhladzovania Rómov počas II. svetovej vojny. (1941 – 1945), v rámci ktorého zahynulo 300 000 európskych Rómov.

Vznik:
Základom perzekúcií a následného vyvražďovania boli tzv. Norimberské rasové zákony. (2 ústavné zákony o ríšskom občianstve a o „ochrane nemeckej cti a krvi“ prijaté  15. septembra 1935 v Norimbergu), ktoré neskôr na celom území okupovanom nacistickým Nemeckom. Na ne nadväzujúce vyhlášky klasifikovali Cigánov (podobne ako Židov, černochov, telesne a mentálne postihnutých ) ako „element zabraňujúci čistote rasy“. Počiatočné odopieranie občianskych práv vyústilo v nacistickom Nemecku k perzekúciám a k hromadnému vyvražďovaniu Rómov.

V roku 1936 bol v Nemecku zriadený Výskumný ústav pre rasovú hygienu a populačnú biológiu pri Ríšskom úrade zdravia. Jeho riaditeľom bol psychiater Dr. Robert Ritter, ktorého teória o spôsobe zisťovania prítomnosti „cigánskej krvi“, uvádzala, že pre Rómov je vrodená asociálnosť a zločinnosť a tento znak ich rasy je nevykoreniteľný. Podľa nej jediným „riešením“ je Sonderbehandlung (zvláštne zaobchádzanie), čím sa v nacistickom Nemecku rozumelo hromadné vyvražďovanie.

Perzekúcie (prenasledovanie na základe príslušnosti k rómskej rase):
Na základe „Súpisu všetkých cigánov, cigánskych miešancov a osôb žijúcich cigánskym spôsobom v Ríši“ boli všetci evidovaní povinní podrobiť sa rasovo-biologickému vyšetreniu (odbery krvi, skúmanie očí a vlasov, antropometrické merania). Vyšetrené osoby boli  rozdelené do piatich skupín podľa podielu cigánskej a nemeckej krvi, pričom sa predpokladala ich postupná fyzická likvidácia.

Transporty Rómov
Prvé transporty Rómov z nacistického Nemecka, predovšetkým na poľské územie, nariadil 17. apríla 1940 ríšsky vodca SS Heinrich Himmler.

Zberné tábory
Na území nacistickej Tretej ríše boli zriadené zberné tábory pre asociálov, kam boli internovaní aj rómski muži. Takéto tábory boli aj v Čechách – v Letoch u Písku a na Morave – v Hodoníne u Kunštátu. V roku 1942 boli premenené na Cigánske tábory, kde boli okrem mužov internované aj rómske ženy a deti.  Odtiaľto potom odchádzali transporty do vyhladzovacích koncentračných táborov, najmä do Osvienčimu.

Vyhladzovacie tábory
16. decembra 1942 vydal Himmler rozkaz – tzv. Osvienčimský výnos (Auschwitz Erlass), ktorým nariadil deportáciu „Cigánov a cigánskych miešancov“ z Ríše a pripojených území do koncentračných táborov. Najväčším koncentračným táborom bol špeciálny Cigánsky koncentračný tábor v Osvienčime II. – Brzezinke (Auschwitz II. – Birkenau), do ktorého bolo vyvezených 5 600 Rómov.

Pamiatku týchto obetí si európski Rómovia uctievajú každoročne 2. augusta – ako Pamätný deň rómskeho holokaustu.