JONÁŠOVÁ, HELENA, PhDr.

 Foto: Arne B. Mann

PhDr. Helena Jonášová bola aktivistka a sociálna pracovníčka.

*6. júl 1944, Banská Bystrica – †5. októbra 2018, Banská Bystrica

Vysokoškolské štúdium absolvovala v rokoch 1993 – 1997 v odbore sociálna práca so zreteľom na rómske spoločenstvo na Univerzite Konštantína Filozofa, Fakulte sociálnych vied a zdravotníctva v Nitre, kde v roku 2005 získala aj akademický titul PhDr. V rokoch 2000 – 2001 na škole pôsobila aj ako pedagogička.

Pred rokom 1989 pracovala v textilnom podniku Slovenka, ale tiež sa angažovala v rómskej tematike. Po roku 1989 využila priestor pre rozvoj rómskej menšinovej kultúry, ale predovšetkým sa angažovala v oblasti pomoci ľuďom z marginalizovaných rómskych komunít.

V rokoch 1991 – 2000  pracovala ako sociálna pracovníčka na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnej pomoci.

Po roku 2000 až takmer do svojej smrti pôsobila v občianskom združení Kultúrne Združenie Rómov Slovenska so sídlom v Banskej Bystrici, kde pôsobila ako štatutárna zástupkyňa. Združenie realizovalo rôzne rozvojové projekty zamerané na zlepšenie situácie v rómskych komunitách, prostredníctvom terénnej sociálnej práce, realizáciou vzdelávacích projektov, projektov zameraných na komunitný rozvoj, vrátane projektov podporujúcich rodovú rovnosť a odstraňovanie rodových stereotypov. Jedným z významných kultúrnych projektov Združenia bol multižánrový festival Ľudia z rodu Rómov. Doposiaľ sa konalo 16. ročníkov. Združenie sa tiež orientovalo na prácu s rómskymi seniormi. Práci s touto cieľovou skupinou venovala veľkú pozornosť, priniesla viaceré inšpiratívne metódy zapájania seniorov a senioriek do verejného života.

 

Zdroje:

https://issuu.com/jekhetane-spolu/docs/romano_04_2018

http://www.portalsvk.sk/video/helena-jonasova-rozpravanie-370/

 

KARIKA, GUSTÁV, JUDr.

Zdroj foto: Štátna vedecká knižnica Prešov

JUDr. Gustáv Karika bol právnik a aktivista.

* 16. 7. 1930 Myjava – † 14. 4. 2016 Nová Dubnica

Narodil sa v početnej rómskej rodine na Myjave. Pôvodne sa vyučil v odbore strojný zámočník. V roku 1950 sa stal poslucháčom Vysokej školy politických a hospodárskych vied v Prahe, ktorú dozoroval vtedajší generálny tajomník ÚV KSČ Rudolf Slánsky (nar. 31.6.1901 – popravený 3.12.1952). Po jeho poprave pokračoval v štúdiu na Karlovej univerzite, kde ukončil odbor správneho práva.

Pracoval ako referent pre národnosti na Krajskom národnom výbore v Košiciach (od r. 1954), neskôr ako sudca v Poprade a v Starej Ľubovni. V roku 1954 spolupracoval s etnografkou Národopisného ústavu SAV Emíliou Čajánkovou (Horváthovou), ktorá zorganizovala prvý kolektívny výskum tradičného i súčasného života rómskeho obyvateľstva v ôsmich rómskych osadách oblasti Gemera, do práce zapojila aj ďalšiu začínajúcu etnografku, dnes romistku Evu Davidovú, dvoch Rómov (MUDr. Jána Cibuľu a JUDr. Gustáva Kariku) a českú výtvarníčku Mílu Doleželovú.

Spolu s Jánom Cibuľom spolupracoval na tvorbe dokumentárneho filmu s názvom Upre Roma (1955) o novom živote Rómov ako plnoprávnych občanov republiky.

V apríli 1969 bol spolu s MUDr. Jánom Cibuľom, Antonom Facunom a Dr. Alojzom Pompom zakladateľom Zväzu Cigánov-Rómov na Slovensku. Po jeho zániku 30.4.1973 pracoval ako podnikový právnik v strojárskych závodoch v Novej Dubnici.

Po roku  1989 bol právnikom v niekoľkých firmách a mimovládnych rómskych organizáciách.

V roku 1991 bol jedným zo zakladateľov spoločnosti BÚTIKER, podnik pre hospodársku činnosť so sídlom v Spišskej Novej Vsi.

 

Zdroje:

Štátna vedecká knižnica v Prešove

Finstat

Slovakiana.sk

https://www.slovakiana.sk/kulturne-objekty/svk-po3o51e?content=CAIR_DIV_VIDEO_1&contentDo=urn:nbn:sk:cair-do3z8kg

http://www.portalsvk.sk/foto/gustav-karika-110/

http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010621-Upre-Roma-dokumentarny-film/

 

KOSOVÁ, INGRID, ING., PHD.

Ing. Ingrid Kosová, PhD. je manažérka, pedagogička a aktivistka, žije v Sielnici.

*31. marca 1975, Rimavská Sobota

Vyštudovala Technickú univerzita vo Zvolene odbor Drevárske inžinierstvo – podnikateľské hospodárstvo (2000), titul PhD. získal v roku 2006 na rovnakej fakulte v odbore Ekonomika prierezových odvetví.

Ďalšie odborné vzdelávanie absolvovala v oblasti pedagogiky, manažmentu a Montessori pedagogiky doma a v zahraničí.

V rokoch 2006 – 2011 pôsobila na Úrade splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity.

V roku 2007 založila občianske združenie Quo vadis, ktorého je štatutárkou. Združenie sa venuje inkluzívnemu  vzdelávaniu, rodovej rovnosti, viacnásobnej diskriminácii rómskych žien a podpore participácie mládeže na veciach verejných.

Je zriaďovateľkou Súkromného centra voľného času Quo vadis (2008)  a  Súkromnej základnej umeleckej školy Quo vadis (2008).

V roku 2010 založila občianske združenie MONTESSORI, ktoré sa zaoberá špecifikami vzdelávania rómskych žiakov, inováciami vo vzdelávacom systéme, premenou tradičnej školy na modernú a zavádzaním pedagogického systému Marie Montessori ako aj inováciami vo vzdelávacom procese na Slovenku.

Je zriaďovateľkou  Súkromnej materskej školy Montessori so sídlom vo Zvolene (2012) a V Banskej Bystrici ( 2013) a tiež Riaditeľkou  Montessori Inštitútu, n.o.(2017).

Je autorkou niekoľkých štúdií a spoluautorkou publikácií.

Kosová, Almáši Koreňová, Cinová, (2014): Pomôž mi, aby som to urobil sám. Úvod do Montessori pedagogiky. MPC, Bratislava, 2014.

Kosová, Filadelfiová (2012): Obraz rómskej ženy – Prieskum bariér participácie rómskych žien na verejnom živote. QUO VADIS, 2012, Zvolen,

Ocenenia:

  • 2018 – Cena Lúč z tmy udeľovaná občianskym združením EduRoma a Ústavom romologických štúdií UKF v Nitre.

 

RÓMSKE KOMUNITY

Geograficky vymedzené mestské alebo vidiecke lokality, ktoré obývajú Rómovia. Sú súčasťou obce/mesta, ale tvoria relatívne samostatný sociokultúrny celok. Ich obyvateľov spájajú sociálne väzby (príbuzenské, susedské), podobné životné podmienky, sociálne a kultúrne normy, pravidlá a tradície.
To však neznamená, že je osídlenie homogénne. Každá rómska komunita je vnútorne stratifikovaná.
Pojem rómska komunita sa využíva na označenie rôznorodých osídlení, preto má význam ich rozdelenie.

Najviac využívaným kritériom pre rozdelenie rómskych komunít je ich poloha vo vzťahu k majoritnému obyvateľstvu. S polohou osídlenia je spravidla úzko prepojená aj jeho socio-ekonomická úroveň, v zásade platí, že čím je osídlenie od obce ďalej, tým horšia kvalita života je v ňom. Podľa polohy sa rómske komunity rozdeľujú na:

  • Separované:obecné alebo mestské koncentrácie („rómske ulice“ a „rómske štvrte“) a osídlenia lokalizované na okraji obce (tvoria hranicu zastavanej časti obce; tam kde sa končí majoritná časť obce, začína rómske osídlenie).
  • Segregované:od obce vzdialené, často oddelené nejakou bariérou (napr. potok, železnica). Označované sú aj ako rómske osady (v rómskom jazyku romane gava). Tu sú životné podmienky najhoršie (nedostatočné infraštruktúrne vybavenie, slabá kvalita a vybavenosť obydlí, vysoká nezamestnanosť, priestorové a sociálne vylúčenie, koncentrácia chudoby, atď.).
  • Veľká časť rómskej populácie (cca. 60%) žije rozptýlene medzi majoritným obyvateľstvom.

(pozri tiež marginalizované rómske komunity)

Literatúra/zdroje:

  1. MUŠINKA, Alexander: Bývanie Rómov. In Čačipen pal o Roma, Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku. Bratislava 2002.
  2. RADIČOVÁ, Iveta a kol.: Atlas rómskych komunít na Slovensku 2004. Bratislava 2004.

ZLEPŠENIE SITUÁCIE RÓMOV NA SPIŠI

Zlepšenie situácie Rómov na Spiši SR 9813.04  – PHARE 1998

Termín realizácie: (1998 – 2001)

Projekt realizovala (koordinovala):

Sekcia ľudských práv a menšín na Úrade vlády SR

Obsah projektu:

  • Projekt sa zameriaval na vytvorenie modulu špeciálneho tréningového programu pre komunitných pracovníkov. Priority projektu sa dali zhrnúť do nasledovných, vzájomne prepojených bodov:
  • zlepšenie vzdelanosti a kultúrneho života (rekonštrukcia materských škôl a komunitných centier, kde je vytváraný priestor na rozvíjanie kultúry a vzdelávania na princípoch tolerancie a spolužitia minoritnej a majoritnej skupiny obyvateľov),
  • zvýšenie uvedomenia si základných ľudských a občianskych práv a záväzkov u rómskej populácie (prostredníctvom rôznych krúžkov a informačných stretnutí v komunitných centrách alebo v rómskych osadách),
  • vytvorenie pracovných príležitostí pre Rómov (projekt prispel k vytvoreniu približne 50 pracovných miest pre príslušníkov Rómskej menšiny),
  • zlepšenie životnej úrovne (v súčinnosti s vládou SR a miestnymi samosprávami).

Cieľová skupina

  • terénni sociálni pracovníci
  • mediátori komunitných centier
  • rómska  komunita v Spiškom regióne
  • miestna samospráva

Ciele projektu:

Cieľom projektu bolo aktívne prispieť k zlepšeniu situácie  rómskej menšiny na Spiši a zlepšenie vzťahov medzi rómskou a nerómskou populáciou.  Prioritným cieľom projektu bolo zvýšenie štandardu bývania, zlepšenie kultúrnej a vzdelanostnej úrovne dospelých a detí a zvyšovanie úrovne zamestnanosti pri tvorbe nových pracovných miest.
Zmyslom programu bola mobilizácia znevýhodnených skupín obyvateľstva na strednom Spiši za účelom ich väčšej sociálnej aktivizácie a následne podpora ich mikroekonomických aktivít s cieľom napomôcť im stať sa menej závislými od sociálnej a finančnej podpory štátu a podľa možnosti vedieť sa o seba ekonomicky postarať.
Ďalšou úlohou tohto pilotného projektu bolo aktívne prispieť k zlepšeniu situácie rómskej menšiny na Spiši redukciou intolerancie a zlepšením vzťahov medzi rómskou a nerómskou populáciou.

Výstupy a výsledky

  • zlepšenie vzdelanosti a kultúrneho života (materské školy a komunitné centrá prešli rekonštrukciou),
  • zlepšenie sa vzťahov medzi majoritou a minoritou,
  • zvýšenie povedomia Rómov o ich základných ľudských a občianskych právach, ale i záväzkov, a to vďaka personálu programu a sociálnym pracovníkom v regióne,
  • vytvorenie 50 pracovných miest pre príslušníkov rómskej menšiny.

Projekt bol pilotný, jeho výsledky slúžili pre ďalšie projekty pre národnostné menšiny, napr. projekt Phare 2000 – ZLEPŠENIE SITUÁCIE RÓMOV V SLOVENSKEJ, Phare 2001- PODPORA RÓMSKEJ MENŠINY V OBLASTI VZDELÁVANIA a ďalšie.

Suma, ktorou bol projekt podporený :

Dotácia z PHARE: 450 000 EUR
Kofinancovanie: 100 000  EUR

Použitá literatúra:

  • ŠRÁMKOVÁ, K. Bakalárska práca – Masarykova Univerzita v Brně, (2006): Phare a riešenie rómskej otázky v “pomečiarovskej” ére, In: Posun rómskej otázky na Slovensku v súvislosti s jeho vstupom do Európskej únie/
  • Úrad vlády SR, Sekcia ľudských práv a menšín, Odbor koordinácie projektov, PREHĽAD PROJEKTOV PHARE POD GESCIOU PODPREDSEDU VLÁDY SR PRE ĽUDSKÉ PRÁVA, MENŠINY A REGIONÁLNY ROZVOJ. 
  • RIGOVÁ, S., MACZEJKOVÁ, M., (2002): Projekty s ambíciou zlepšiť situáciu v materských školách/Vzdelávací systém a Rómovia. In VAŠEČKA, Mchal. Čačipen pal o roma. Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku. Bratislava : Inštitút pre verejné otázky, s. 703 – 704. ISBN 80-88935-41-5
  • Stratégie vlády SR na riešenie problémov rómskej komunity za rok 2001, Implementácia projektov PHARE pre národnostné menšiny v roku 2001- Zlepšenie situácie Rómov na Spiši – SR 9813.04.