Tag: Literatúra

Spisovateľ, básnik, herec, rómsky aktivista, moderátor, predseda Rómskeho literárneho klubu Píše po slovensky a po rómsky.
* 4.1.1976, Košice
Od roku 2002 žije v Banskej Bystrici.

Základné údaje

Absolvent Univerzity Filozofa Konštantína v Nitre, Fakulty sociálnych vied v odbore sociálna práca.

Písať básne začal ako šestnásťročný. Spočiatku to boli básne o láske a vzťahu k okolitému svetu. Neskôr prenikol do jeho tvorby najmä vzťah k Rómom a k rómstvu.

V rokoch 1992 až 1995 bol hercom – sólistom v rómskom profesionálnom divadle Romathan v Košiciach. Bol dopisovateľom rómskeho mesačníka Romano liľ nevo a neskôr aj šéfredaktorom rómskych novín SAM ADAJ. Je zakladateľom a predsedom Rómskeho literárneho klubu (2009), ktorý spolupracuje so spisovateľmi z Vyšegrádskych krajín a z Nemecka. Preložil viaceré diela do rómskeho jazyka. V rámci klubu sa zúčastňuje na besedách a čítaní literatúry na základných a stredných školách a v komunitných centrách.

Napísal a naštudoval divadelné hry: Rómeo a Júlia Romanes, s členmi neformálnej mládežníckej skupiny Magnetky (2010), Ona a On – Joj thaj Jov a Chcem iného muža – Kamav averes muršes, s členmi seniorského ochotníckeho rómskeho divadla v Banskej Bystrici (2014 a 2016). Hry boli naštudované v slovenskom a rómskom jazyku. Tretia z nich bola súčasťou programu celosvetového rómskeho festivalu Khamoro v roku 2016 v Prahe. Maroš Balog účinkuje ako rozhlasový a televízny moderátor. Je ženatý a má dve deti.

Tvorba:

Básne uverejnené v zbierkach Rómskeho literárneho klubu:

• Svojho blata na nohách stras sa teraz a nie zajtra, Zodpovednosť, Som Róm! (Čierne vlasy/ Kale bala), 2009
• Rodina – Dživipnaskero učhariben (Čierne vlasy/ Kale bala),2010
• Mám sen – Hi man suno…Ste môj život, ste moje všetko (Písanie od srdca / Lekhaviben jilestar), 2011
• Malý rómsky princ – Cikno romano princos (Slnko vo vlasoch – Kham andro bala), 2012
• Ste môj život, ste moje všetko – San miro dzivipen, san miro savoro (Nelkáčik / O nelkáčikos), 2013
• Hmmm… – Môj otec – Miro dat (Láska, Slzy a Smiech-Kamiben, Apsa thaj Asaviben), 2014
• Rómski autori rozprávajú – O romane poeti vakeren/ diela uverejnené v rámci elektronickej knižnice, 2015
• Adam a ja – o Adam thaj me – venované Adamovi /dielo pre mladého Róma z Banskej Bystrice, ktorý čelil obvineniu v Anglickom väzení za podpaľačstvo- (Písanie je naše rómstvo /o Nelkačikos II), 2015.
• Holokaust v modernej podobe, či dobe?/Tvár genocídy Rómov v dvadsiatom prvom storočí/, Moje deti sú môj život – Mire čhavore hine miro dživipen. – (Píšeme a čítame spolu – Irinas thaj genas jekhetanes), 2016

Zdroj: Rómsky literárny klub (ROLIK)

Rómsky básnik, spisovateľ, dramaturg, prekladateľ, šéfredaktor, nositeľ vysokého štátneho vyznamenania – Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry, osobitne rómskej literatúry (2009).

* 24. august 1939 – Hradište (okr. Poltár) – žije v Bratislave

Pôsobenie a aktivity: 

• štúdium slovenčiny a dejepisu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
• stredoškolský profesor na Gymnáziu v Trebišove
• dramaturg v Slovenskej televízii – Košice
• 1979-85: redaktor spoločenského mesačníka Nová cesta, Bratislava
• 1986-1990: šéfredaktor spoločenského mesačníka Nová cesta, kde pôsobil až do zániku periodika
• 1990: predseda občianskeho združenia Romani kultura, šéfredaktor kultúrno-spoločenského mesačníka Roma a detského časopisu Luluďi, majiteľ kníhtlačiarne

Ocenenia:

2009: Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry, osobitne rómskej literatúry

Tvorba: 
poézia

1967: Záružlie a lekno
1970: Rozhovory s nocou, Modrá búrka
1983: Horiaca višňa
1989: Magnólie zhasínajú (výber)
1992: Lúčenie s ohňom (In: Lyrika ( výber tvorby: Pieseň nad vetrom, Záružlie a lekno, Rozhovory s nocou, Modrá búrka, Horiaca višňa, Lúčenie s ohňom)
1999: Slnečný vánok
2004: Agáty neumierajú

tvorba pre deti a mládež:

1970: Čierny vlas – výber z rómskych ľudových rozprávok
1993: Romano hangoro/Rómsky šlabikár, Paramisa – antológia rómskych ľudových rozprávok (editor) 1996: Maľovaná rómčina

editorská a prekladová tvorba:

1964: Pieseň nad vetrom (výber 42 cigánskych ľudových piesní v autorovom preklade)
1993: Verše z vrbiny – antológia rómskej autorskej poézie scenáristická tvorba:
1969: Epaš
1971: Buroviarko
1972: Barborkin pavúk, Čierny vlas, Rozprávky z dlane, Tehliar a kráľ
1977: Slimáčik bubienok
1978: Dievča s ružami v šľapajach
1979: Rozprávky z lúky

Literatúra/zdroje:

1. BAGIN, Albín: Báseň ako kvapka dažďa. In: Priestory textu. Bratislava: Smena 1971. s. 89 – 93.
2. BANGA, Dezider: Lyrika. Pre Romani kultúru – kultúrnu organizáciu v Bratislave vydalo Vydavateľstvo Mikromex. Bratislava 1992. ISBN: 80-85584-00-X. 230 s.
3. LITERÁRNE INFORMAČNÉ CENTRUM: Banga, Dezider (1939).[online]. In: Zoznam slovenských spisovateľov [cit. 8. 1. 2012]. Dostupné na internete:<http://www.litcentrum.sk/39885>
4. MORAVČÍK, Štefan: Čím by sme boli bez luny. In: Banga, Dezider: Magnólie zhasínajú. Bratislava 1989.
5. MORAVČÍK, Štefan: Čím by sme boli bez luny. In: Banga, Dezider: Lyrika. Pre Romani kultúru – kultúrnu organizáciu v Bratislave vydalo Vydavateľstvo Mikromex. Bratislava 1992. ISBN: 80-85584-00-X. 230 s.
6. JURÍK, Ľuboš: Cesty za lepším životom (rozhovor s D. Bangom). [online]. In: EUROREPORT plus. Október/november 2010, s.42-43. [cit. 8. 1. 2012].

Spisovateľ, spoluautor Slovníka slovensko-rómskeho a rómsko-slovenského.
* 20. jún 1940 – Zvolen
† 1. jún 2005 – Hrubá Borša (okres Senec)

Základné údaje:

• odborník v oblasti knihovedy
• autor literatúry pre deti a mládež
• prekladateľ do rómskeho jazyka (rozprávky Eleny Lackovej)
• spoluautor Slovníka slovensko-rómskeho a rómsko-slovenského

Pôsobenie a aktivity:

1962-1965: metodik v Ústrednej knižnici SAV
1965-1971: metodikv Slovenskej technickej knižnici
1971-1976: Ministerstvo zdravotníctva SR
1977: metodik, výskumný pracovník Ústavu vedeckých zdravotníckych informácií
1977: prednášateľ – rómsky jazyk a literatúra na Pedagogickej fakulte Univerzity KOnštantína Filozofa v Nitre

Literatúra/zdroje:

1. MANN, Arne, PhDr., CSc. a ZELINOVÁ, Hana, PhDr.: Galéria rómskych osobností. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku 2010 [rukopis].

Pavla Cicková, rodená Čipčalová
Poetka píšuca v slovenskom a rómskom jazyku, ilustrátorka a občianska aktivistka.
*12.5.1958 Vigľaš, okr. Detva
Žije vo Zvolene.

Vyštudovala odbor sociálna práca na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Banskej Bystrici. Niekoľko rokov pracovala ako terénna sociálna pracovníčka, od roku 2005 pôsobí ako asistentka učiteľa pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a pre deti so zdravotným postihnutím. Od detstva inklinovala k písaniu a kresleniu. K písaniu poézie ju inšpirovala potreba spovede duše, srdca a mysle. Sprvoti to boli básne o láske, prírode, až v dospelosti začala jej tvorba naberať angažovaný smer, väčšinou o rómstve. Autorka reaguje na dianie v spoločnosti a na neľahký osud mnohých Rómov. O svojej tvorbe hovorí, že ju uverejňuje len vtedy, ak je s ňou vnútorne stotožnená a cíti, že sú výpoveďou toho, čo prežíva. Časť jej diela tvoria výpovede ženskej duše, tzv. osobná poézia. V rokoch 2000-2016 bola dopisovateľkou periodika Romano nevo ľil.

Vyrastala v robotníckej rodine. Túžba po vyššom vzdelaní ju motivovala k tomu, že začala externe študovať vo veku 49 rokov a školu aj úspešne ukončila. Je členkou Rómskeho literárneho klubu. Angažovala sa aj v rómskej politike, najmä v ženskom hnutí Forum palo romňa. Je vydatá, má dve dcéry a vnuka.

Tvorba:

Básne uverejnené v zbierkach Rómskeho literárneho klubu:

• Oslavná, Zaševeľ lístoček, Zastavte sa Rómovia (Čierne vlasy/ Kale bala), 2009
• Tichý čas vianočný, Ty, kto si agresor, Dlhá noc (Písanie od srdca/ Lekhaviben jilestar), 2010
• Mamine jedlo, Teplučko, Rána, , Strakatý zajačik (Majačik – O Majačikos), 2012
• Vianoce domova, Zrada (Slnko vo vlasoch – Kham andro bala), 2012
• Zem Rómov, Pradedko Lajoš a babka Marína (Nelkáčik / O Nelkačikos), 2013
• Som iná, som vinná, Odkaz deťom mojich detí (Smrti sa nebojím /Láska, Slzy a Smiech-Kamiben, Apsa thaj Asaviben), 2014
• Láska na úver, Živá voda, Len raz jedinečná (Písanie je naše rómstvo – Iriben hin amaro Romipen), 2015
• Podoba ženy, Učenie, Dve vtáčence (Píšeme a čítame spolu/Irinas tha genas jekhetane a o Nelkačikos II), 2016
• Bohatú nádielku dostala som do vienka, Neprestávať snívať, Rómska nevesta, Prebuďte sa živí – Holokaust (Mám sen – Hi man suno) 2017

Foto: archív Rómskeho literárneho klubu

Zdroj: Rómsky literárny klub (ROLIK)

spisovateľ, pedagóg

* 6. 1. 1931 Púchov

† 15.9. 2013 Vráble

Ocenenia

Čestné uznanie mesta Vráble za celoživotnú prácu, 2005

Vzdelanie:

Vysoká škola politických a hospodárskych vied, Praha

Pedagogický inštitút pre učiteľov národných škôl, Nitra

Životopis

Ľudovít Didi vyrastal u starých rodičov, otec bol neznámy a mama cestovala za prácou do Čiech. Už ako malý chlapec slúžil a vypomáhal u bohatých sedliakov na gazdovstvách.

Napriek ťažkému a chudobnému detstvu sa veľmi dobre učil a vyštudoval pedagogiku. Učiteľskej práci sa venoval niekoľko rokov, pôsobil v Novom Meste nad Váhom, Nitre, Kolačkove na východnom Slovensku a vo Vrábľoch.

Pre jeho pevný a zásadový postoj ho v roku 1968 prenasledovali. Verejne vyhlásil, že nesúhlasí so vstupom spojeneckých vojsk na územie vtedajšej ČSSR a to sa mu stalo osudným.

Vylúčili ho zo štúdia na Vysokej škole v Prahe a musel opustiť aj učiteľské miesto. Rok bol bez práce. Ťažko nadobudnutý majetok rozpredával.

Mal tri deti, preto nastúpil do práce na pozíciu vrátnika, neskôr robotníka v chemickej prevádzke. Náročné pracovné podmienky ho pripravili o zdravie a podstúpil náročnú operáciu žalúdka. Zo zdravotných dôvodov ho preradili na menej nebezpečnú prevádzku.

Ľudovít Didi bol už na polovičnom invalidnom dôchodku, keď prišla nežná revolúcia. Rehabilitovali ho, udelili mu titul inžiniera ekonomických vied a vymenovali ho za riaditeľa detského domova v Kolíňanoch pri Nitre. Pod jeho vedením sa detský domov rozrástol o novú telocvičňu a knižnicu. Z tohoto miesta odišiel do dôchodku.

Ako veľmi talentovaný a život milujúci človek sa až ako dôchodca rozhodol písať. Jeho román “Príbehy svätené vetrom” sa dočkali aj rozhlasového spracovania. Ide o autobiografický príbeh chlapca, ktorý svoje detstvo prežíva v biede, no napriek tomu nemá núdzu o veselé príbehy. Didi má štýl, akým azda pred ním tvoril iba známy maďarský spisovateľ, Róm Menyhert Lakatos. Živočíšnosť a pudovosť je pre knihu charakteristická práve tak ako pre život Rómov

v osadách. Autor nič nezakrýva, otvorene a úprimne spomína na detstvo prežité v chatrčke.

Autor priznáva, že pri písaní svojich spomienok sa neubránil emóciám, smútku, veselosti. Vydaniu jeho románu veľmi pomohol známy slovenský spisovateľ, textár Boris Filan, ktorý mal k Ľudovítovi Didimu priateľský vzťah.

Dielo je azda najhodnotnejšie z tých, ktoré rómski spisovatelia slovenským čitateľom ponúkli a obstojí v konkurencii s ktorýmkoľvek súčasným dielom. Štvrtý pripravovaný román už nestihol dokončiť. Malo ísť o humorné príbehy zo života obyvateľov rómskych osád.

Ľudovít Didi zomrel  vo Vrábľoch, v meste, kde prežil väčšinu svojho života.

Tvorba:         

Príbehy svätené vetrom, 2004

Cigánkina veštba, 2008

Čierny Róm a biela láska, 2011

Literatúra/zdroje:

Literárne informačné centrum.

(rodená Doktorová) – prvá rómska spisovateľka zo Slovenska, dramatička, autorka literatúry pre deti a mládež, prvá rómska nositeľka štátneho vyznamenania Slovenskej republiky – Rad Ľudovíta Štúra III. triedy (2000).

* 22. marec 1921 – Veľký Šariš (okr. Prešov)
† 01. január 2003 – Košice

Základné údaje:

• zakladateľka rómskej pôvodnej drámy a rómskej literatúry písanej v rómskom jazyku
• zakladateľka “prvého cigánskeho divadla”, s ktorým naštudovala hru Horiaci cigánsky tábor (premiéra 16. apríla 1948 v kultúrnom dome vo Veľkom Šariši)
• absolventka vysokoškolského štúdia na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe, ktoré ukončila ako magistra 16.12.1970
• spoluzakladateľka Zväzu Cigánov – Rómov (1968)
• členka Spolku slovenských spisovateľov (1993)
• prvá rómska nositeľka vysokého štátneho vyznamenania – Rad Ľudovíta Štúra III. triedy (2000)

Pôsobenie a aktivity:

1948-50: zakladateľka a dramaturgička “prvého cigánskeho divadla”, s ktorým naštudovala a odohrala 106 predstavení v rámci Československa

1950-60: osvetová pracovníčka medzi Rómami, tvorba divadelných hier a ich naštudovanie s ochotníkmi

1961: odchod do Čiech, práca so súbormi ľudovej tvorivosti

1964-70: diaľkové štúdium na Fakulte osvetovej práce a žurnalistiky Karlovej univerzity v Prahe, ukončené promóciou 16.12.1970

1970-1980: knihovníčka a osvetová pracovníčka v obci Lemešany

1976-1986: spolupráca s českou lingvistkou Milenou Hübschmannovou (autobiografické dielo Narodila jsem se pod šťastnou hvězdou/Uľiľom tel bachtaľi čercheň)

1980: odchod do dôchodku, Prešov

1990: predsedníčka Kultúrneho zväzu rómskej národnosti na Slovensku, aktivity k znovuoživeniu rómskych folklórnych hudobných skupín

1991: v septembri pod jej vedením Kultúrny zväz rómskej národnosti na Slovensku začína vydávať celoštátne periodikum pre Rómov – Romano ľil

1992: vychádza jej prvá kniha v slovenskom i rómskom jazyku – Rómske rozprávky / Romane paramisa

1993 – stáva sa členkou Spolku slovenských spisovateľov

1996 – spolupráca s Romano nevo ľil (poviedky, poézia, komentáre)

1997-1999: vystupovanie v rámci cyklu Združenia JEKHETANE – SPOLU na aktivitách projektu “Spoznajme sa”, účasť na besedách, recitácia vlastnej poézie

Ocenenia:

1995: diplom Za rozvoj rómskej kultúry udelený Univerzitou J. E. Purkyně v Ústí nad Labem

2000: štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy udelené prezidentom pri príležitosti Dňa ústavy SR (3. september)

2000: pamätná medaila prezidenta SR za celoživotné úsilie priblížiť hodnoty rómskeho národa majoritnej spoločnosti a za umelecké stvárnenie holokaustu Rómov pri príležitosti pamätného dňa obetí rasového násilia a holokaustu (9. september)

Tvorba:

divadelná tvorba:
1946: Horiaci cigánsky tábor. Divadelná hra. 1. premiéra – 16.4.1948: Veľký Šariš, 1. premiéra na profesionálnej scéne – 19. 5. 2000: Košice, Thália (Divadlo ROMATHAN).

1952: Nový život. Dráma. Premiéra – 1952 – amatérske Kočovné rómske divadlo.

1955: Rómske srdce. Dráma.

1991: Veľký primáš Baro. Dramatizácia pôvodnej rozprávky z knihy Rómske rozprávky, 1991). Premiéra: 2.12.1994: Košice, Thália (Divadlo ROMATHAN).

1999: Narodila som sa pod šťastnou hviezdou. Dramatizácia autobiografického diela. Premiéra: 16.11.1999: Košice, SUŠ (školské predstavenie žiakov Strednej umeleckej školy).

1999: Hrbatý Maren. Dramatizácia pôvodnej rozprávky z rukopisu (1995). Premiéra: 6.12.1999: Košice, Divadlo ROMATHAN.

2002: Stratení ľudia. Dramatizácia pôvodnej rozprávky Hrdzavá podkova, z rukopisu (1995). Premiéra: 14.6.2002: Košice, Divadlo ROMATHAN.

rozhlasová tvorba:

1989: Žužika. Český rozhlas 1989

1992: Iskry a popol rómskej lásky.

1995: Rómske srdce. Prepracovanie divadelnej hry Cigánske srdce. Slovenský rozhlas – národnostné vysielanie v ukrajinskom jazyku, Prešov.

1998: Husle s tromi srdcami. Pôvodná rozprávka z rukopisu (1995). Premiéra v rómskom jazyku: Slovenský rozhlas – rómske národnostné vysielanie, Prešov.

prozaická tvorba:

Cigánsky tábor. LITA, Bratislava 1956.

Cigánsky tábor. DILIZA, Praha 1956.

Mŕtvi sa nevracajú /o mule na aven pale. In: Romano nevo ľil, Prešov 1994, č. 134-135.

Mŕtvi sa nevracajú /o mule na aven pale. In: Holokaust Romů v povídkách Eleny Lackové. Nakladatelství Fortuna, Praha 2011, s.126.

Mŕtvi sa nevracajú /o mule na aven pale. Združenie JEKHETANE – SPOLU, Prešov 2005

Bieli krkavci / Parne garuda. Poviedka. In: Romano nevo ľil, Prešov 1996, č. 213-318

Bieli krkavci / Parne garuda. In: Holokaust Romů v povídkách Eleny Lackové. Nakladatelství Fortuna, Praha 2011

Život vo vetre. Poviedka. In: Holokaust Romů v povídkách Eleny Lackové. Nakladatelství Fortuna, Praha 2011

Život vo vetre. Poviedka. In: Mŕtvi sa nevracajú /o mule na aven pale. Združenie JEKHETANE – SPOLU, Prešov 2005.

Narodila jsem se pod šťastnou hvězdou /Uľiľom tel e bachtaľi čercheň. Autobiografia. podľa rozprávania autorky spracovala PhDr. Milena Hübschmannová. Vydavateľstvo triáda, Praha 1997, s. 282.

Rómske rozprávky / Romane paramisa. Východoslovenské vydavateľstvo pre Kultúrny zväz občanov rómskej národnosti, Košice 1992, s.95.

Romane paramisa / Romské pohádky. Vydavateľstvo Radix, Praha 1999, s.134.

Husle s tromi srdcami. Rukopis – Združenie JEKHETANE – SPOLU, nepublikované

Narodila som sa pod šťastnou hviezdou /Uľiľom tel e bachtaľi čercheň. Preklad – Združenie JEKHETANE – SPOLU, nepublikované.

Literatúra/zdroje:

1. BALVÍN, Jaroslav: Holocaust Romů v povídkách Eleny Lackové. Vydavateľstvo Fortuna. Praha 2001. 128 s. ISBN: 80-7168-798-7
2. BALVÍN, Jaroslav: HUSLE S TROMI SRDCIAMI. [online] In: Slovenské dotyky. Magazín Slovákov v ČR. február 2003. [cit. 1. 1. 2012]. Dostupné na internete: <http://www.czsk.net/dotyky/2_2003/lackova.html>
3. HIVEŠOVÁ-ŠILANOVÁ, Daniela: Životopis Eleny Lackovej. In: LACKOVÁ Elena: Mŕtvi sa nevracajú /o mule na aven pale. Združenie JEKHETANE – SPOLU, Prešov 2005, s, 591-603.

Foto: Arne B. Mann

(rodená Kurinová) – jedna z najznámejších rómskych spisovateliek, nositeľka Literárnej ceny Mileny Hübschmannovej za celoživotné dielo (2006).

* 15. október 1930 – Žiharec (okr. Šaľa)
† 22. marec 2007

Základné údaje:

• od 16 rokov žila v Česku, pracovala 35 rokov ako žeriavnička,
• ako 30-ročná aj publikovať prvé básne v rómskom jazyku, neskôr písala aj poviedky a fejtóny
• vo svojej próze zachytávala a kritizovala postavenie ženy a muža v systéme pravidiel spolužitia rómskej rodiny

Pôsobenie a aktivity:

60-te roky: publikovanie prvého súboru rómskych básní a fejtónov v Romano Ľil (spravodaji Zväzu Rómov- Cigánov)

Ocenenia:

2006: Literárna ceny Mileny Hübschmannovej za celoživotné dielo (december).

Tvorba:

• 60-te roky: Le Romeskero suno – “Sen Cikána” (vysielaná v Čeeskoslovenskom rozhlase)
• 1979: Báseň “Av manca, čhajori” (“Pojď se mnou, má milá”) In: Romane giľa (Romské písně, 1979), Báseň “Raťate avľom” (“Přišla jsem v noci”)
• 1991: Čavargoš/Tulák Apeiron, Praha 1991, 68 s. ISBN: 80-900703-1-0 , (Pre ČTV ju sfilmovala režisérka Jana Ševčíková)
• 1992: Sar me phiravas andre škola – “Ako som chodila do školy” (životopisné rozprávanie) ÚDO České Budějovice a Společenství Romu na Moravě, Brno 1992, 31 s. ISBN: 8085584042
• E bacht ke amende avel – “Štěstí přichází ke mně”
• Môj život – Miro dživipen (životopisné rozprávanie)
• Co se Miškovi zdálo – So džalas o Miškos sune

Literatúra/zdroje:

1. FABIÁNOVÁ Tera: Románo čaládo. In: Romano džaniben 1-2⁄1996, s. 6-10.
2. CZ: Tera Fabiánová [online]. [cit. 1. 1. 2012]. Dostupné na internete: <http://romani.kfunigraz.ac.at/rombase/cgi-bin/art.cgi?src=data/pers/fabianova.cs.xml>
3. CZ: Zemřela romská spisovatelka Tera Fabiánová. [online] Praha, 24.3.2007 18:51, (ČTK) [cit. 1. 1. 2012]. Dostupné na internete: <http://www.romea.cz/index.php?id=detail&detail=2007_2184>

Gašparová Eva

poetka
* 14.mája 1951, v Očovej

Absolventka Strednej ekonomickej školy v Lučenci. Od ukončenia štúdia až do dôchodku pracovala ako ekonómka. Písať začala až na dôchodku, avšak k písaniu poézie i prózy inklinovala už vo svojich dievčenských rokoch. Písala príbehy o láske a rodine, pričom čerpala zo svojich spomienok, ale aj zo spomienok svojich rodičov a starých rodičov. Ak načrie vo svojej tvorbe do súčasnosti, píše prevažne o ťažkom osude mnohých Rómov. Tvorí v rómskom jazyku. Podľa jej slov preklad do slovenského jazyka je ľahší, pretože svoje city vie ľahšie vyjadriť vo svojom materinskom jazyk. Je členkou Rómskeho literárnemu klubu. Dve jej diela sa stali predlohami divadelných hier – Ona a on a Chcem iného muža, ktoré naštudovali členovia Rómskeho literárnemu klubu. Spolu s ostatnými členmi klubu sa zúčastňuje literárnych besiedok – Živá knižnica na základných a stredných školách a v komunitných centrách. Je vydatá, má tri dcéry, šesť vnúčat a jedného pravnuka.

Tvorba:

Básne uverejnené v zbierky ROLIK-u (Rómsky literárny klub):

Rok 2014 – Na čo čakáme, Prisahaj / Láska, Slzy a Smiech-Kamiben, Apsa thaj Asaviben

Rok 2015 – „Bojte sa!“, hovorieval…, Chcem iného muža, Keď odídem, Janko, Anička – Píšeme a čítame spolu / O Nelkačikos II.

Rok 2016 – Spomienka, Otázky, Bez mamy / Píšeme a čítame spolu/ Irinas thaj genas jekhetane

Rok 2017 – Aj takto MY nakupujeme, Som človek, BRATIA, Keď sa narodíš, máš žiť v rodine / Mám sen – Hi man suno

Zdroj: Rómsky literárny klub (ROLIK)

Daniela Hivešová-Šilanová

(rodená Hivešová) – poetka, spisovateľka pre deti, redaktorka, prekladateľka, organizátorka, dramatička, scenáristka, režisérka, dlhoročná šéfredaktorka Romano nevo ľil – Rómsky list.

* 1. február 1952 – Bratislava
† 26. august 2008 – Prešov

Základné údaje:

• spoluzakladateľka a dlhoročná šéfredaktorka týždenníka Romano nevo ľil – Rómsky nový list
• spoluzakladateľka a dramaturgička rómskeho profesionálneho divadla Romathan v Košiciach
• spoluzakladateľka Nadácie pre rómske dieťa
• spoluzakladateľka Zväzu Cigánov – Rómov (1968)
• zakadateľka Detského parlamentu v Prešove
• za svoju tvorbu dostala niekoľko cien Literárneho fondu SR, Cenu Európskej únie a USA za rozvoj demokracie a občianskej spoločnosti, bola ocenená Medzinárodnou rómskou úniou, dostala Pamätnú medailu od prezidenta SR Rudolfa Schustera, ocenenie Rómska ruža a bola ako jedna z dvoch Sloveniek nominovaná na Nobelovu cenu mieru za rok 2005
• porotkyňa vo viacerých súťažiach, organizátorka tvorivých výtvarných dielní, besied

Pôsobenie a aktivity:

1971-76: štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave odbor estetická výchova a slovenčina a zároveň formou mimoriadneho štúdia dramaturgia, dejiny a teória divadla na na Vysokej škole múzických umení v Bratislave

1976-82: dramaturgička v Podtatranskom divadle v Spišskej Novej Vsi, dramaturgička v Obvodnom kultúrnom stredisku – Bratislava IV, redaktorka vo vydavateľstve Smena v Bratislave

1979-82: redaktorka pôvodnú poéziu a prózu vo vydavateľstve Smena

1982-89: redaktorka podnikového časopisu v Závodoch priemyselnej automatizácie v Prešove

1984: zakladateľka a vedúca rómskeho súboru piesní, tancov a poézie – Rómske dievčatá a chlapci

1989-1991: slobodné povolanie, aktivistka vo vznikajúcom rómskom občianskom hnutí

1991: spoluzakladateľka týždenníka Romano nevo ľil – Rómsky nový list, zástupkyňa šéfredaktorky,  spoluzakladateľka a dramaturgičkou rómskeho profesionálneho divadla Romathan v Košiciach, spoluzakladateľka Nadácie pre rómske dieťa a zakladateľka Detského parlamentu v Prešove.

1993: spoluzakladateľka občianskeho združenia Jekhetane – Spolu v Prešove, prednášajúca na Strednej umeleckej škole v Košiciach (dejiny divadla, estetika, herectvo a umelecký prednes)

1993-2008: šéfredaktorka Romano nevo ľil – Rómsky nový list

Ocenenia:

2000: Cena Medzinárodnej rómskej únie (International Roma Union) za objektivitu a profesionalitu v časopise Romano nevo l’il

Ceny Literárneho fondu SR

Cena Európskej únie a USA za rozvoj demokracie a občianskej spoločnosti

Pamätná medaila prezidenta SR Rudolfa Schustera

Rómska ruža

2005: ako jedna z dvoch Sloveniek je nominovaná na Nobelovu cenu mieru za rok 2005 v rámci projektu “1000 žien na Nobelovu cenu mieru pre rok 2005”, ktorý inicioval švajčiarsky parlament a R. Vermont Mangold, členka Európskeho parlamentu.

2008: Cena za ľudskosť – IN MEMORIAM, ktorú 2. raz udelila A. Botošová, splnomocnenkyňa vády SR pre rómske komunity. (12. december)

Tvorba:

poézia:

1974: Tanečnica

1976: Uprostred koncertu

1979: Pohyb bez teba

1980: Z údolia nežnej líšky

1981: Priveľa miesta

1985: Okamih optimizmu

1988: Spätosť

1989: Cigánske leto.  Bratislava: Smena, 1989

2000: Na počkanie

tvorba pre deti:

1986: Ahoj, svet. Bratislava: Mladé letá, 1986 (antológia autentickej tvorby detí)

cyklus večerníčkov Olinkine rozprávky (Slovenský rozhlas)

1994: Zuzankine motýle – Chlapec s čajkou

1995: Vtáčatko – Koráločka

2000: Zvončekový mužíček

divadelné hry:

1992: Miesto pre Rómov/Than perdal o Roma

2001: Veľký primáš Baro/Baro primašis Baro

2001: Lepšie je hodovať ako bojovať

2002: Ako Boh stvoril Róma

2005: Kto je na svete najkrajší
2007: réžia: „Rómovia na Spišskom hrade“ – umelecká retrospektíva historickej udalosti – 17. 4. 1423 (22. 9. 2007) zorganizovala a režírovala.

Literatúra/zdroje:

1. LITERÁRNE INFORMAČNÉ CENTRUM: Hivešová-Šilanová, Daniela (1952). [online]. [cit. 1. 1. 2012]. Dostupné na internete:<http://www.litcentrum.sk/16737>
2. OLÁH, Branislav: RÓMSKA MENŠINA [A ROMA KISEBBSÉG. [online]. In: Národnostné a etnické menšiny na Slovensku 2008. [cit. 1. 1. 2012]. s.191-212. Dostupné na internete: <http://www.foruminst.sk/publ/neksz/94-2007-kronika_udalosti_romska-mensina.pdf>
3. OLÁH, Branislav: RÓMSKA MENŠINA [A ROMA KISEBBSÉG. [online]. In: Národnostné a etnické menšiny na Slovensku 2008. [cit. 1. 1. 2012]. s.190-201. Dostupné na internete: <http://www.foruminst.sk/publ/neksz/65-neksz_2008_kronika_udalosti_romska-mensina.pdf>
4. RPA: Daniela Hivešová – Šilanová z Romano nevo ľil je nominována na Nobelovu cenu míru [online] In: ROMEA.CZ. Košice, 29. 6. 2005, 10:13 (RPA). [cit. 1. 1. 2012]. Dostupné na internete: <http://www.romea.cz/index.php?id=servis%2Fz2005_0496>
5. SITA: Zomrela spisovateľka Daniela Hivešová-Šilanová. [online]. In: SME.SK 26. 8. 2008 10:55 [cit. 1. 1. 2012]. Dostupné na internete: <http://www.sme.sk/c/4047975/zomrela-spisovatelka-daniela-hivesova-silanova.html>

Vladimír Oláh

Rómsky básnik, ľudový rozprávač, zakladateľ a predseda Matice rómskej (v Českej republike)

* 22. 5. 1947 – Stropkov (okres Svidník)
† 28. 1. 2012 – Praha (Česká republika)

Základné údaje:

• zakladateľ kresťanského rómskeho vzdelávacieho združenia – Matice rómskej
• člen Kolégia Nadace Tolerance
• angažoval sa v mnohých mimovládnych organizáciách (Helsinský výbor, Nadace Tolerance, komise Ekumenické rady církví pro evangelizaci a pastoraci Romů

Ocenenia

Prvý rómsky autor prijatý  za člena českej Obce spisovateľov2006 – Literárna cena Mileny Hübschmannovej  za prínos rómskej literatúre

Životopis

Vlado Oláh prežil detstvo v rómskej osade, na ktorú vo svojej tvorbe rád spomína. Vychovávali ho jeho starí rodičia, keďže jeho matka pracovala na stavbe.

Napriek tomu, že obaja prarodičia boli negramotní dokázali v ňom vzbudiť  záujem o školu a predovšetkým o literatúru. Mal vždy rád poéziu a prózu, zúčastnil sa rôznych recitačných súťaží. Veľa čítal a vyrastal pod vplyvom P. O. Hviezdoslava, Martina Kukučína a ďalších slovenských klasikov. O inšpirácii, ktorá určila jeho rannú tvorbu, povedal, že zdedil melodickosť po dedovi kontrabasistovi alebo po mame, ktorá krásne spievala.

Štúdiá na strednej banskej škole v Banskej Štiavnici nedokončil z finančných dôvodov. Po nástupe na vojnu sa rozhodol doplniť si  štúdium na vojenskej škole. Ako vojak z povolania diaľkovo študoval Filozofickú fakultu Univerzity P.J. Šafárika v Košiciach- odbor výchova a vzdelávanie dospelých (andragogika). V roku 1984 získal doktorát a úspešne dokončil vysokoškolské vzdelanie. Zo zdravotných dôvodov opustil vojenskú službu a od roku 1986 žil  s rodinou na invalidnom dôchodku  v Prahe, kde sa staral o ťažko postihnutú dcéru.

Po roku 1990 sa zapojil do rómskeho etno-emancipačného snaženia. Vedľa účasti na rôznych kultúrno- spoločenských aktivít (napr. Helsinský výbor, Nadace Tolerance a pod.)založil v roku 1991 Maticu rómsku- rómske kresťanské a vzdelávacie združenie, ktorému bol predsedom. V tom istom roku debutoval tromi krátkymi poviedkami písanými v rytmizovanej próze, ktoré boli publikované v zborníku Kale ruží (Čierne ruže). Diaľkovo študoval teológiu a venoval sa prekladu Biblie do rómčiny (vydal preklady evanjeliá Jána, Apoštolské skutky a ďalšie). Vlado Oláh bol  prvý rómsky autor prijatý do českej Obce spisovateľov. V roku 2006 mu bola udelená Literárna cena Mileny Hübschmannovej za prínos rómskej literatúre.

Vo svojom diele sa vyznáva z lásky k Bohu, k žene, deťom i rómskemu národu. Boha hľadá predovšetkým v srdciach ľudí, v prírode i vo všetkých živých bytostiach. Vyzdvihuje hodnoty domova a rodiny ako ich zažil v detstve na Slovensku v rómskych osadách. vyznáva zo svojho Nikdy sa neprestával zaujímať o aktuálnu životnú situáciu Rómov v Čechách, ktorú hodnotil veľmi kriticky.

Tvorba

Kol. autor.: Kali ruži/ Černá růže, Praha 1990.
Oláh, V.: Khamori luluďi/ Slunečnice, Sdružení Matice romská, Radix, Praha1996 a 2003 (2. vyd.).
Oláh, V.: Le khameskere čhave/ Děti slunce, Sdružení Matice romská, Praha, 2003.
Oláh, V.: Khamutno kamiben/ Žár lásky, Matice romská a Sdružení Dženo, Praha, 2005.
Oláh, V.: Amaro drom pal o Udut/ Naše cesta za Světlem, Daj Romani, Praha, 2006.
Pal oda, so kerenas le devleskere bičhade – Skutky apoštolů, G plus G : Česká biblická společnost, Matice romská, 2000.
Kol. autorů: Devla, Devla! Básně a povídky o Romech, Dauphin, Praha 2008.
Vlado Oláh – moje cesta, video na www.romea.cz ze dne 9. 4. 2008.

Literatúra/Zdroje:

Zomrel básnik a prekladatel Vlado Olah.(online). In: Lidovky.cz, 29. 1. 2012 –  17:59, (cit. 14.1.2015) Dostupné na internete: http://www.lidovky.cz/zemrel-basnik-a-prekladatel-vlado-olah-dx6-/lide.aspx?c=A120129_180150_lide_sk

Medailon Vlado Olah.(online). In:  ROMEA.cz, 13.12.2010- 10:20, (cit. 14.1.2015) Dostupné na internete: http://www.romea.cz/cz/zpravy/medailon-vlado-olah Dostupné  na internete: http://kultura.sme.sk/c/6245040/vlado-olah-22-5-1947-25-1-2012.html