Spisovateľ, básnik, herec, rómsky aktivista, moderátor, predseda Rómskeho literárneho klubu Píše po slovensky a po rómsky.
* 4.1.1976, Košice
Od roku 2002 žije v Banskej Bystrici.
Základné údaje
Absolvent Univerzity Filozofa Konštantína v Nitre, Fakulty sociálnych vied v odbore sociálna práca.
Písať básne začal ako šestnásťročný. Spočiatku to boli básne o láske a vzťahu k okolitému svetu. Neskôr prenikol do jeho tvorby najmä vzťah k Rómom a k rómstvu.
V rokoch 1992 až 1995 bol hercom – sólistom v rómskom profesionálnom divadle Romathan v Košiciach. Bol dopisovateľom rómskeho mesačníka Romano liľ nevo a neskôr aj šéfredaktorom rómskych novín SAM ADAJ. Je zakladateľom a predsedom Rómskeho literárneho klubu (2009), ktorý spolupracuje so spisovateľmi z Vyšegrádskych krajín a z Nemecka. Preložil viaceré diela do rómskeho jazyka. V rámci klubu sa zúčastňuje na besedách a čítaní literatúry na základných a stredných školách a v komunitných centrách.
Napísal a naštudoval divadelné hry: Rómeo a Júlia Romanes, s členmi neformálnej mládežníckej skupiny Magnetky (2010), Ona a On – Joj thaj Jov a Chcem iného muža – Kamav averes muršes, s členmi seniorského ochotníckeho rómskeho divadla v Banskej Bystrici (2014 a 2016). Hry boli naštudované v slovenskom a rómskom jazyku. Tretia z nich bola súčasťou programu celosvetového rómskeho festivalu Khamoro v roku 2016 v Prahe. Maroš Balog účinkuje ako rozhlasový a televízny moderátor. Je ženatý a má dve deti.
Tvorba:
Básne uverejnené v zbierkach Rómskeho literárneho klubu:
Svojho blata na nohách stras sa teraz a nie zajtra, Zodpovednosť, Som Róm! (Čierne vlasy/ Kale bala), 2009
Rodina – Dživipnaskero učhariben (Čierne vlasy/ Kale bala),2010
Mám sen – Hi man suno…Ste môj život, ste moje všetko (Písanie od srdca / Lekhaviben jilestar), 2011
Malý rómsky princ – Cikno romano princos (Slnko vo vlasoch – Kham andro bala), 2012
Ste môj život, ste moje všetko – San miro dzivipen, san miro savoro (Nelkáčik / O nelkáčikos), 2013
Hmmm… – Môj otec – Miro dat (Láska, Slzy a Smiech-Kamiben, Apsa thaj Asaviben), 2014
Rómski autori rozprávajú – O romane poeti vakeren/ diela uverejnené v rámci elektronickej knižnice, 2015
Adam a ja – o Adam thaj me – venované Adamovi /dielo pre mladého Róma z Banskej Bystrice, ktorý čelil obvineniu v Anglickom väzení za podpaľačstvo- (Písanie je naše rómstvo /o Nelkačikos II), 2015.
Holokaust v modernej podobe, či dobe?/Tvár genocídy Rómov v dvadsiatom prvom storočí/, Moje deti sú môj život – Mire čhavore hine miro dživipen. – (Píšeme a čítame spolu – Irinas thaj genas jekhetanes), 2016
Rómsky básnik, spisovateľ, dramaturg, prekladateľ, šéfredaktor, nositeľ vysokého štátneho vyznamenania – Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry, osobitne rómskej literatúry (2009).
* 24. august 1939 – Hradište (okr. Poltár) – žije v Bratislave
Pôsobenie a aktivity:
štúdium slovenčiny a dejepisu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
stredoškolský profesor na Gymnáziu v Trebišove
dramaturg v Slovenskej televízii – Košice
1979-85: redaktor spoločenského mesačníka Nová cesta, Bratislava
1986-1990: šéfredaktor spoločenského mesačníka Nová cesta, kde pôsobil až do zániku periodika
1990: predseda občianskeho združenia Romani kultura, šéfredaktor kultúrno-spoločenského mesačníka Roma a detského časopisu Luluďi, majiteľ kníhtlačiarne
Ocenenia:
2009: Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry, osobitne rómskej literatúry
Tvorba: poézia
1967: Záružlie a lekno
1970: Rozhovory s nocou, Modrá búrka
1983: Horiaca višňa
1989: Magnólie zhasínajú (výber)
1992: Lúčenie s ohňom (In: Lyrika ( výber tvorby: Pieseň nad vetrom, Záružlie a lekno, Rozhovory s nocou, Modrá búrka, Horiaca višňa, Lúčenie s ohňom)
1999: Slnečný vánok
2004: Agáty neumierajú
tvorba pre deti a mládež:
1970: Čierny vlas – výber z rómskych ľudových rozprávok
1993: Romano hangoro/Rómsky šlabikár, Paramisa – antológia rómskych ľudových rozprávok (editor) 1996: Maľovaná rómčina
editorská a prekladová tvorba:
1964: Pieseň nad vetrom (výber 42 cigánskych ľudových piesní v autorovom preklade)
1993: Verše z vrbiny – antológia rómskej autorskej poézie scenáristická tvorba:
1969: Epaš
1971: Buroviarko
1972: Barborkin pavúk, Čierny vlas, Rozprávky z dlane, Tehliar a kráľ
1977: Slimáčik bubienok
1978: Dievča s ružami v šľapajach
1979: Rozprávky z lúky
Literatúra/zdroje:
BAGIN, Albín: Báseň ako kvapka dažďa. In: Priestory textu. Bratislava: Smena 1971. s. 89 – 93.
BANGA, Dezider: Lyrika. Pre Romani kultúru – kultúrnu organizáciu v Bratislave vydalo Vydavateľstvo Mikromex. Bratislava 1992. ISBN: 80-85584-00-X. 230 s.
LITERÁRNE INFORMAČNÉ CENTRUM: Banga, Dezider (1939).[online]. In: Zoznam slovenských spisovateľov [cit. 8. 1. 2012]. Dostupné na internete:<http://www.litcentrum.sk/39885>
MORAVČÍK, Štefan: Čím by sme boli bez luny. In: Banga, Dezider: Magnólie zhasínajú. Bratislava 1989.
MORAVČÍK, Štefan: Čím by sme boli bez luny. In: Banga, Dezider: Lyrika. Pre Romani kultúru – kultúrnu organizáciu v Bratislave vydalo Vydavateľstvo Mikromex. Bratislava 1992. ISBN: 80-85584-00-X. 230 s.
JURÍK, Ľuboš: Cesty za lepším životom (rozhovor s D. Bangom). [online]. In: EUROREPORT plus. Október/november 2010, s.42-43. [cit. 8. 1. 2012].
