Tag: Slovesná tvorba

Nejde o autentický rómsky folklórny prejav, ale že je to žáner, ktorý sa dostal do rómskeho folklórneho repertoáru pod vplyvom majoritnej spoločnosti, naviac pravdepodobne súvisí i s rozvojom masmediálnych prostriedkov. Pri analýze pôvodu repertoáru sú evidentné viaceré vrstvy vtipov. Jednou z najpočetnejších sú  vtipy prevzaté kontaktnou komunikáciou s majoritnej spoločnosti, čo nakoniec vyplýva aj donedávna z relatívne intenzívnej komunikácie jednotlivcov oboch komunít (napríklad v pracovnom procese).

Inou vrstvou sú vtipy, ktoré sa udomácnili v rómskom prostredí prostredníctvom humoristických alebo iných časopisov, novín, rozhlasových alebo televíznych relácií. Tretiu vrstvu tvoria vtipy, ktoré vznikli ako ponášky na špecificky rómske sociálne situácie, alebo sú to vyložene jazykové prešmyčky, skomoleniny a pod. s komickým významom, ktoré v inom jazyku strácajú  význam a zmysel. Po obsahovej stránke medzi najobľúbenejšie námety patria vtipy o policajtoch, o farároch, o Cigánoch. Na rozdiel od majority, v rómskom prostredí sú málo frekventované vtipy s politickým zafarbením.

Literatúra/zdroje:

Hübschmannová, M.: Slovesná tvorba slovenských Romů. In: Slovenský národopis, 36, 1988, č.1, s. 88.

Hádanky patria ku  krátkym folklórnym žánrom. Ich kultúrny význam sa dá porovnať s prísloviami a porekadlami. S parémiami však hádanku skôr spája forma ako obsah. Hádanka má bližšie  k ľudovej próze anekdotického typu. Termín hatka je veľmi starý, jeho pôvod môžeme hľadať v indoeurópskych jazykoch ( v sanskrte gáthá znamená pieseň). V súčasnosti sa uprednostňuje novší termín garuďipen, odvodené od substantíva  garudo – ukrytý.

1. hádanky o prírodných javoch
2. hádanky o rastlinách a živočíchoch
3. hádanky o človeku
4. slovné hry, o starých rómskych slovách a ich význame
5. počtárske hádanky
6. hádanky rozprávania – kratšie prozaické útvary, kde vyvrcholením je otázka

Hádanky  – priame otázky.  Príklad: So hin phareder? Jekh kilos phuvale abo jekh kilos pora?  Čo je ťažšie? Kilo zemiakov alebo kilo peria?

Osobitú skupinu tvoria  jazykové hry začínajúce otázkou „Sar pes phenel? – Ako sa povie?

Hádanky tohto typu sú frekventované, obvykle sú súčasťou každej spoločenskej udalosti v rómskej komunite. Pri takýchto udalostiach sa Rómovia navzájom skúšajú so znalostí materinského jazyka, zvlášť je spoločensky vysoko cenený ten, ktorý ovláda  arhaické rómske výrazy (phurikane lava), ale i neologizmy alebo výrazy z iných nárečových skupín a regiónov.

Literatúra/zdroje:

1. Hübschmannová a kol., Romské hádanky. Praha: Fortuna, 2003 – 143 s

Neoddeliteľnou  súčasťou ústnej slovesnej tvorby Rómov sú jazykové útvary ako  kliatby, obradné príhovory, poetické blahopriania, zdravice, magické formulky, svojrázne vyhrážky, zdvorilostné frázy, metafory a prirovnania. Sú to ustálené frázy existujúce vo forme skupinových, či lokálnych variant. Majú štandardnú formu, obsah a špecifickú funkciu. Stoja zvyčajne pomimo uznávaných folklórnych druhov, folkloristika im doteraz nevenovala systematickejšiu pozornosť. Väčšina bádateľov ich považuje skôr za špecifický jazykový či vyjadrovací fenomén.

Aj keď väčšinou majú malý rozmer, uplatňujú sa  v určitých konvenčných situáciách, kde bežnej hovorovej reči prepožičiavajú ráz obradovosti, pričom nie je zanedbateľný ani ich magický a estetický aspekt. Patria medzi tie folklórne prejavy, ktoré sú dodnes živé, ich hojné používanie je podmienené prežívaním tradičného spôsobu života a náboženských predstáv v rómskych komunitách.

Šľakos tut techudel!   – Nech ťa šľak trafí! /Hoj te kašľos, merehas, tri daj te merel! – Žeby si sa zadusil, skapal, nech tvoja matka zomrie! Hoj, te mengľisaľos! Že by si odpadol! /Poražinel tut pre džombra, žoltačka te chudes pro  tiro jiloro, rakovina te chudes pro bukoro! – Že by ťa porazilo na tvoj žalúdok, žltačka schvátila tvoje srdce, aby ti rakovina zožrala  pľúca…

Literatúra/zdroje:

Hübschmannová, M.: Slovesná tvorba slovenských Romů. In: Slovenský národopis, 36, 1988, č.1, s. 87 – 88.

Hübschmannová, M.: Způsob života a kultura; Slovesnost a literatura v romské kultuře. In: Černobílý život. Praha: Gallery, 2000

Prozaické útvary tradičnej slovesnej tvorby (sing. paramisi). Považovaná za najznámejšiu formu ľudového rozprávania, prostredníctvom ktorej sa poslucháčovi symbolickým jazykom odovzdávali odkazy predkov, sprostredkúvali sa morálne hodnoty, spoločenstvom uznávané vzorce správania, estetické normy, hodnotové hierarchie –  povedané zjednodušene vnútroskupinové spoločenské normatívne regulátory zabezpečujúce existenciu spoločenstva, jeho fungovanie, historickú kontinuitu a sociálnu integritu.

–          bare paramisa – dlhé rozprávky – dlhé rozprávky alebo rozprávky sujetovo priradené do skupiny vitejzika paramisa  sa rozprávajú dodnes

–          charne  paramisa – krátke rozprávky. Často  bývali zakomponované do dlhých rozprávaní, ak nadväzovali na dej rozprávaného príbehu

–          vitejzika paramisa – hrdinské, bohatierske rozprávky

–          džungale paramisa – oplzlé rozprávky dekameronovského typu. Publikum  na formálnych posedeniach tvorili len dospelí. Dekameronské rozprávky sa rozprávali pri rôznych situáciách, často bývali súčasťou intímnych chvíľ rómskych manželov. Známa je však aj ich  verejná prezentácia pri veľkých stretnutiach, napríklad pri strážení mŕtveho.

–          pherasuňi paramisi – humorky, pal o goďaver Rom – o múdrom Rómovi, pal o dilino Rom – o hlúpom Rómovi.

Literatúra/zdroje:

Hübschmannová, M.: Slovesná tvorba slovenských Romů. In: Slovenský národopis, 36, 1988, č.1, s. 84-85.

Hübschmannová, M.: Způsob života a kultura; Slovesnost a literatura v romské kultuře. In: Černobílý život. Praha: Gallery, 200

Rozprávačské posedenia sa riadili vlastnými vnútornými  pravidlami. Ako hlavný aktér účinkoval  obvykle len jeden rozprávkár. Takéto pomenovanie však môže byť chápané aj vo význame vznešený.  Status rozprávkára bol v rómskom spoločenstve veľmi vysoký. Rozprávačské umenie vyžadovalo dobrú pamäť, zmysel pre kompozíciu a fabulovanie, improvizačnú pohotovosť, schopnosť živo vykresľovať  postavy, situácie, prostredie, ovládanie dramatickej gradácie deja so schopnosťou intonovať, meniť  polohu a dynamiku hlasu, meniť výraz, používať prostriedky mimoverbálnej komunikácie. Oficiálnymi rozprávačmi boli muži. Funkciu rozprávačky plnili ženy  len doma vo vzťahu k deťom. V skrátených podobách  doma deťom prerozprávali odpočúvané a „precenzurované“ príbehy.

Literatúra/zdroje:

Hübschmannová, M.: Slovesná tvorba slovenských Romů. In: Slovenský národopis, 36, 1988, č.1, s. 84-85.

Hübschmannová, M.: Geneze romské hudby. In: Amaro gendalos – Naše zrcadlo, 6, 1-8. Praha 2002

Ku krátkym prozaickým žánrom z hľadiska formálneho  zaraďujeme „pherasa“ – krátke slovné prekáračky a slovné chytáky typu: Phen prachos – Tiro dad Vlachos (Povedz prach – Tvoj otec je olašský Róm). Otázka a odpoveď sa vždy rýmuje. Podmienky na slovné prekáranie nemusia byť formálne, stačí akékoľvek stretnutie dvoch ľudí, pričom sa jeden snaží nachytať a zosmiešniť toho druhého. Prekáračky sú skôr doménou mužov, skracovali si nimi napríklad pri „týždňovkách“ dlhé večery na ubytovniach. Často tematicky skĺzajú do vulgárnej roviny (džungale pherasa).

Literatúra/zdroje:

Hübschmannová, M.:  Úvodní slovo k článkům  o romské hudbě. In: Romano džaniben, IV., 3-4. Praha 1997