KOŚIBEN (KLIATBY)

Neoddeliteľnou  súčasťou ústnej slovesnej tvorby Rómov sú jazykové útvary ako  kliatby, obradné príhovory, poetické blahopriania, zdravice, magické formulky, svojrázne vyhrážky, zdvorilostné frázy, metafory a prirovnania. Sú to ustálené frázy existujúce vo forme skupinových, či lokálnych variant. Majú štandardnú formu, obsah a špecifickú funkciu. Stoja zvyčajne pomimo uznávaných folklórnych druhov, folkloristika im doteraz nevenovala systematickejšiu pozornosť. Väčšina bádateľov ich považuje skôr za špecifický jazykový či vyjadrovací fenomén.

Aj keď väčšinou majú malý rozmer, uplatňujú sa  v určitých konvenčných situáciách, kde bežnej hovorovej reči prepožičiavajú ráz obradovosti, pričom nie je zanedbateľný ani ich magický a estetický aspekt. Patria medzi tie folklórne prejavy, ktoré sú dodnes živé, ich hojné používanie je podmienené prežívaním tradičného spôsobu života a náboženských predstáv v rómskych komunitách.

Šľakos tut techudel!   – Nech ťa šľak trafí! /Hoj te kašľos, merehas, tri daj te merel! – Žeby si sa zadusil, skapal, nech tvoja matka zomrie! Hoj, te mengľisaľos! Že by si odpadol! /Poražinel tut pre džombra, žoltačka te chudes pro  tiro jiloro, rakovina te chudes pro bukoro! – Že by ťa porazilo na tvoj žalúdok, žltačka schvátila tvoje srdce, aby ti rakovina zožrala  pľúca…

Literatúra/zdroje:

Hübschmannová, M.: Slovesná tvorba slovenských Romů. In: Slovenský národopis, 36, 1988, č.1, s. 87 – 88.

Hübschmannová, M.: Způsob života a kultura; Slovesnost a literatura v romské kultuře. In: Černobílý život. Praha: Gallery, 2000