ŠTANDARDIZÁCIA RÓMSKEHO JAZYKA

Oficiálne zrovnoprávnenie rómskeho jazyka s jazykmi ostatných národnostných menšín žijúcich na Slovensku, ktoré sa formálne uskutočnilo 29. júna 2008 v historickej budove Národnej rady SR v Bratislave.

Štandardizácia rómskeho jazyka je akt, ktorým sa položili legislatívne základy pre vytvorenie plnohodnotných podmienok na výchovu a vzdelávanie v rómskom jazyku vrátane prípravy pedagógov vyučujúcich rómsky jazyk, resp. v rómskom jazyku, používanie rómskeho jazyka vo verejnom, či kultúrnom živote národnostnej menšiny v zmysle uplatňovania Zákona č. 184/1999 Z.z. z 10. júla 1999 o používaní jazykov národnostných menšín a Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov (príloha k uzneseniu Vlády SR  č. 27/2001).

Ešte v minulom storočí bola rómčina prevažne hovorovým jazykom (i keď existovali texty i v rómskom jazyku), písaný jazyk nemal stanovené pravidlá. V roku 1971 jazyková komisia pri Zväze Cigánov-Rómov na Slovensku (1969-1973) prijala kodifikáciu pravidiel pravopisu rómskeho jazyka na Slovensku – záväznú písomnú normu slovenského dialektu rómčiny, ktorá vychádzala z pravopisných zvyklostí a princípov slovenčiny, ktoré majú však odlišné pravidlá.

Aby sa však mohol rómsky jazyk uplatňovať v plnej šírke, musí byť štandardizovaný – mať platné normy v pravidlách pravopisu, učebniciach, slovníku.

V rámci procesu štandardizácie bola pri Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity koncom roka 1999 zriadená Koordinačná rada pre rómsky jazyk a literatúru pri Katedre rómskej kultúry UKF Nitra, ktorá postupne za účasti ďalších expertov pripravila rekodifikáciu rómskeho jazyka na základe východoslovenskej rómčiny, ktorá bola ďalším krokom k štandardizácii rómskeho jazyka.

Expertmi pre zavŕšenie procesu štandardizácie rómskeho jazyka boli: Ján Cangár, Stanislav Cina, Rastislav Pivoň, Ingrid Lukáčová, Eva Gašparová, František Godla, Jaroslav Balvín, Viliam Zeman, Ján Červenka, Anna Koptová, Gejza Adam, Erika Adamová, Irena Adamová, Viera Šándorová, Ján Hero, Magdaléna Kokyová, Zbynek Andrš, Peter Wagner.(4)

Akt štandardizácie:
Na podujatí bol prítomný podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič, manželka prezidenta SR Silvia Gašparovičová, česká bádateľka v oblasti romistiky Eva Davidová, Gejza Adam… Zástupcovia rómskych organizácií a rómskej inteligencie pri tejto slávnostnej príležitosti podpísali Deklaráciu Rómov Slovenskej republiky k štandardizácii rómskeho jazyka v SR, v ktorej sa uvádza, že rómsky jazyk je základným prostriedkom na rozvoj materinského jazyka, vzdelanosti a kultúrneho dedičstva Rómov žijúcich na Slovensku, je neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva, a jeho zachovanie je verejným záujmom. Rómsky jazyk sa tak štandardizoval prvýkrát na svete práve na Slovensku.(5)

 Literatúra/zdroje:

  1. CINA Stanislav: Charakteristika rómskeho jazyka. [online]. In: CINA, Stanislav, CINOVÁ, Elena: Využitie rómskeho jazyka na 1. stupni ZŠ, Metodicko-pedagogické centrum Bratislava. [cit. 1. 1. 2012] 28 s. 
  2. Prezident SR: Zrovnoprávnenie rómskeho jazyka s jazykmi ostatných národnostných menšín na Slovensku [online]. [cit. 1. 1. 2012].
  3. Tlačová agentúra SR: Rómsky jazyk zrovnoprávnili s ostatnými jazykmi menšín [online]. In: SME online, 29. 6. 2008 13:05 [cit. 1. 1. 2012]. Dostupné na internete: http://www.sme.sk/c/3952447/romsky-jazyk-zrovnopravnili-s-ostatnymi-jazykmi-mensin.html
  4. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity: Proces štandardizácie rómskeho jazyka vyvrcholí v apríli medzinárodným seminárom o rómskom jazyku. [online]. Bratislava 28. 1. 2008. [cit. 1. 1. 2012]. 
  5. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity: Tlačová správa: Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity sa pracovne stretol so zástupcami Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii Rady Európy (ECRI) [online]. In: Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity, Bratislava 8.9.2008 [cit. 1. 1. 2012].
  6. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity: Vyhlásenie Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity k Medzinárodnému dňu rómskeho jazyka [online]. 04.11.2010. [cit. 1. 1. 2012].
  7. Vláda SR: Uznesenie vlády SR č. 27/2001k návrhu na podpis Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, 17. januára 2001 [online]. [cit. 1. 1. 2012].
  8. Zákon č. 184/1999 Z.z. z 10. júla 1999 o používaní jazykov národnostných menšín. [online]. [cit. 1. 1. 2012].
  9. ZEMAN, Viliam: Rekodifikácia a štandardizácia rómskeho jazyka. [online]. Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity. s. 23-30. [cit. 1. 1. 2012].

ŠTÁTNE VYZNAMENANIA RÓMOM

Po roku 1989 dostali prvé štátne vyznamenania aj Rómovia – Ján Berky-Mrenica, Elena Lacková a Dezider Banga.

2.1.1998: Ján Berky Mrenica – Pribinov kríž I. stupňa (Pribinov kríž sa zapožičiava občanom Slovenskej republiky, ktorí sa významne zaslúžili o hospodársky, sociálny alebo kultúrny rozvoj republiky. Pribinov kríž má tri triedy, z ktorých najvyššia je I. trieda. Pri zapožičaní jednotlivých tried sa vychádza z miery zásluh toho, komu sa kríž zapožičiava. Vyznamenanie sa zapožičiava pri príležitosti výročia vzniku Slovenskej republiky.)

1.9.2001: Elena Lacková– Rad Ľudovíta Štúra III. triedy(Rad Ľudovíta Štúra sa prepožičiava občanom Slovenskej republiky, ktorí sa mimoriadnym spôsobom zaslúžili o demokraciu a ľudské práva, obranu a bezpečnosť Slovenskej republiky alebo za mimoriadne významné zásluhy v oblasti politiky, riadenia a správy štátu, rozvoja národného hospodárstva, vedy a techniky, kultúry, umenia, školstva, športu a za mimoriadne významné šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.)

1.1. 2010: Dezider Banga– Rad Ľudovíta Štúra III. triedyza mimoriadne zásluhy v oblasti kultúry, osobitne rómskej literatúry

Literatúra/zdroje:

  1. Slovenské štátne rady a vyznamenania. Wikipédia. [online]. [cit. 18.11. 2011]. Dostupné na internete:http://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensk%C3%A9_%C5%A1t%C3%A1tne_rady_a_vyznamenania

STIGMATIZÁCIA RÓMOV

Nálepkovanie Rómov spravidla negatívnymi charakteristikami, ktoré môže vyústiť až do diskriminačného správania sa.Stigma je charakteristika alebo vlastnosť, ktorou spoločnosť označkuje osobu ako odlišnú a ktorá výrazne diskredituje jej alebo jeho identitu.

Sociológ Erving Goffman, definoval stigmu ako atribút, ktorý môže vyplývať z prináležania k etnickej alebo rasovej skupine a narušuje individuálnu identitu. Jednotlivca totiž redukuje v predstavách iných ako niekoho odlišného od „ normálu“.

Proces stigmatizácie nejakej skupiny existuje v každej spoločnosti. Na individuálnej úrovni slúži k tomu, aby sa jednotlivec, ktorý znevažuje stigmatizovaného druhého cítil lepšie a sebavedomejšie. Na skupinovej úrovni, podobne, znehodnocovanie inej skupiny pomáha zvyšovať sebavedomie väčšine.
Stigmatizujúce označenie spojené s prináležaním k rómskej menšine je asociované s negatívnym hodnotením. Stereotypy, ako napríklad neprispôsobivosť, nečistota alebo lenivosť ktoré sú v spoločnosti „ všeobecne známe“ a stávajú sa základom pre vylučovanie, vyhýbanie sa alebo diskriminovanie Rómov. Stigma pritom neexistuje v osobe, ale v sociálnom kontexte. Napríklad, Róm alebo Rómka môže zažiť stigmatizáciu na Slovensku, ale nie vo Veľkej Británii alebo v USA.

Dôsledkom stigmatizácie je nízky status, chudoba, poruchy kognitívnych a sociálnych funkcií, horšieho fyzického a mentálneho zdravia u príslušníkovej stigmatizovanej skupiny. Výrazne zvyšuje riziko odmietnutia, vylúčenia, predsudkov a diskriminácie, verbálneho a fyzického násilia. Ľudia, ktorí sú stigmatizovaní, sú si vedomí toho, že majú menšiu hodnotu v očiach iných a sú obeťou diskriminácie. Proces stigmatizácie v nich môže vyvolať stresové reakcie, akými je zlosť, beznádej, strach alebo odbor či zvýšená kardiovaskulárna aktivita.

Najnovší výskum v sociálnej psychológií však prekonáva názor, že stigmatizovaní jednotlivci sú výlučne pasívnymi obeťami. Naopak, mnohí sa snažia odlišnými stratégiami so stigmatizáciou vyrovnať. Niektorí sa zakrývajú stigmatizujúci znak a iní sa usilujú dokázať, že vedia byť úspešní aj v oblastiach, v ktorých podľa rozšírených stereotypoch nemajú šancu uspieť.

Literatúra/zdroje:

  1. BAUMEISTER, Roy F. and VOHS, Kathleen D. eds.: Encyclopedia of Social Psychology. Sage Publications, 2007.
  2. GOFFMAN, Erving: Stigma . Penguin, London 1963.

STOJKA, CEIJA

Rómska spisovateľka, maliarka a hudobníčka Ceija Stojka, ktorá svojimi dielami upozorňovala na nacistické zločiny, nositeľka titulu profesorka (2009) za svoj dlhoročný boj proti rasizmu hlavne na akademickej pôde v Rakúsku.

(* 23.05.1933 Kraubath an der Mur, Steiermark, Rakúsko, † 28.01.2013 Viedeň, Rakúsko)

Jedna z najvýznamnejších rómskych umelkýň v Rakúsku, ktorá prežila Osvienčim – Birkenau, Ravensbrück (1944)  a Bergen-Belsen. Narodila sa v rodine obchodníka, ktorý predával kone a pre svoj pôvod sa s celou rodinou dostala do koncentračných táborov, odkiaľ sa jej podarilo zachrániť so svojimi 4 sestrami a matkou. Po vojne sa usadila vo Viedni, kde žila až do svojej smrti.

Okrem spisovateľskej činnosti sa venovala aj výtvarnej tvorbe, v ktorej sú charakteristické návraty k zážitkom z koncentračných táborov i obrazy z jej života a života jej rodiny pred a po druhej svetovej vojne.

Nositeľka viacerých ocenení:

  • Bruno-Kreisky-Preis für das politische Buch, 1993,
  • Josef-Felder-Preis, 2000
  • Goldenes Verdienstkreuz des Landes Wien, 2001
  • Humanitätsmedaille der Stadt Linz, 2004[3]
  • Goldenes Verdienstzeichen des Landes Oberösterreich, 2005[3]
  • Fernsehpreis der Österreichischen Erwachsenenbildung, 2006

Z rúk rakúskej ministerky kultúry dr. Claudie Schmied získala 16. októbra 2009 titul profesorka predovšetkým za svoj dlhoročný boj proti rasizmu hlavne na akademickej pôde, kde sa zameriavala na worskhopy, v ktorých vedie dialóg s väčšinovým obyvateľstvom, hlavne žiakmi a študentmi, objasňovala silu jazyka a analyzovala, ako môžu predsudky a stereotypy viesť k rasovo motivovanému násiliu a ako citliví Rómovia a Sintovia reagujú na protirómske vyjadrenia.

Viac ako 20 rokov podporovala vedcov z rôznych vedných odborov, študentov a novinárov, ktorí sa vo svojej práci venujú Rómom.

Literárna tvorba:

  • Wir leben im Verborgenen. Erinnerungen einer Rom-Zigeunerin (1988)– Žijeme ve skrytu: Vypravění rakouské Romky (český preklad – 2009) – autobiografické dielo
  • Reisende auf dieser Welt (1992)
  • Meine Wahl zu schreiben – ich kann es nicht Gedichte (2003)
  • Me Diklem Suno (Audio-CD)
  • Träume ich, dass ich lebe? Befreit aus Bergen-Belsen (2005)

Linky:

video (v nemčine): Zeit zeugin Ceija Stojka (Očitý svedok Ceija Stojka)

rozhovor (v češtine): K psaní mě donutily lži popíračů holokaustu, říká Romka Ceija Stojka