Ján Berky-Mrenica
Husľový virtuóz, upravovateľ, zberateľ ľudových piesní, rómskych múdrych slov. Vynikajúci huslista, dlhoročný koncertný majster v Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve, zakladateľ orchestra Diabolských huslí.
* 11. máj 1939 – Očová
† 12. október 2008 – Očová
Husľový virtuóz, upravovateľ, zberateľ ľudových piesní, rómskych múdrych slov. Vynikajúci huslista, dlhoročný koncertný majster v Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve, zakladateľ orchestra Diabolských huslí.
Pochádzal z chudobnej rodiny. Ako veľmi malý chlapec, ani nie šesť ročný, po vojne v dňoch slobody, stratil tragicky svoju mamu, o ktorej často rozprával ako o krásnej žene, ktorá vedela všetky svoje deti (a bolo ich päť) pohladiť a láskavo vychovávať. V spomienkach sa k nej vracia ako k maminke, ktorá krásne spievala. Rodinní príslušníci tvrdia, že talent zdedil páve po svojej mame. Ján Berky Mrenica bol vychovávaný k skromnosti, ale najmä v rodine, kde sa striedali „nové „ mamy , z ktorých žiaľ, ani jedna nevydržala vo viacpočetnej rodine dlho, pretože starosť o 5 detí bola náročná. Každá nová macocha, ako vo svojich spomienkach na detstvo Ján Berky Mrenica spomína, ostala len krátko, ale pri odchode z rodiny si nezabudla zobrať niečo z biednej rodiny, buď to bol lopár, alebo miska na halušky. Až raz prišla nová žena, macocha, ktorá so sebou doniesla tri deti, celý jej majetok a tá ostala v rodine Berkyovej. Tak v malom drevenom domčeku v Očovej žilo osem detí. Ťažko, ale v súdržnosti. Ján Berky Mrenica prijal nových súrodencov za svojich a dokonca života si ich vážil. Prídomok Mrenica, dostal umelec na základe jeho záľuby v mladosti. Veľmi rád bol pri vode, kde chytal ryby a medzi nimi ryby – mreny. Priestor pri vode bol aj jeho priestorom, kde hrával na husličkách. Doma v stiesnenom priestore nebolo kde. Tak ho okolie začalo prezývať Janko Mrienko, alebo Janko Mrenica. Bola to prezývka, ktorá ho charakterizovala a najmä identifikovala medzi berkyovcami hudobníkmi , ktorých v okolí bolo niekoľko a s tým istým menom a priezviskom.
Ján Berky Mrenica bol s hudbou spätý celý život, hľadal a našiel v nej zmysel svojho života. V rodnej obci Očová, od svojich siedmych rokov chodieval hrávať so svojím otcom na svadby, krstiny, alebo len tak pod oblok bohatým gazdom, alebo pri dedinských tradičných oslavách. Tak sa chýr o mladom huslistovi s „chabými“ husličkami rýchlo šíril do okolitých dedín, kde si ho pozývali bohatí gazdovia, ktorí mu dali výslužku v podobe chlebíka, klobások, slaninky ale aj peniažky. Prvé ozajstné husle mu podarovala očovianka – vdovica s tým, že sa dostanú do dobrých rúk. A tak ho tieto husle sprevádzali dlhé roky. Po ukončení ľudovej školy, mal túžbu študovať husle na konzervatóriu v Bratislave. Talentové skúšky urobil, len ortieľ rodiny znel, že na hudobné vzdelanie otec nemá peniaze, syn musí ísť študovať tam, kde dostane jedlo, ošatenie a strechu nad hlavou. Tak sa dostal na základe náboru v škole do učilištia do Partizánskeho do učenia v odbore zámočníctvo. Prsty hudobníka sú veľmi citlivé a ak má na prstoch mozole, ťažko sa hrá na nástroji. Ján Berky bol veľmi vytrvalý a aj na učilišti išiel za svojím snom, založil hudobnú inštrumentálnu skupinu, s ktorou hrával na večierkoch, absolvoval súťaže. Sen o štúdiu na konzervatóriu v ňom zotrval a podporovali ho v ňom aj majstri výcviku, ktorí mu povedali: „Janko, škoda Tvojich šikovných prstov, choď na talentové skúšky na konzervatórium do Bratislavy – Ty si hudobník jedinečný, zámočníkov je veľké množstvo , ale taký huslista ako si Ty, len jeden.“ Pomohli mu aj finančne na cestu. Talentové skúšky urobil a tak sa mladému hudobníkovi splnil sen. Stal sa žiakom Štátneho konzervatória v Bratislave a pod svoju ochranu a vedenie si ho zobral významný pedagóg Albín Vrteľ. V tom časovom období sa realizoval aj konkurz do Slovenského ľudového umeleckého kolektívu, ktorého spoluzakladateľom bol vynikajúci huslista Rinaldo Oláh(bratranec) rodák z Podpoľania. Konkurz úspešne zrealizoval a tak sa ako skoro 19 ročný mladý hudobník stal členom SĽUKu.
V SĽUK-u prežil Ján Berky Mrenica ako tutti orchestrálny hráč, neskôr sa stal vedúcim malej skupiny SĽUKu a po odchode Rinalda Oláha zo SĽUKu sa stal koncertným majstrom orchestra. Mal šťastie na skvostných dirigentov orchestra, medzi ktorých nesporne patril Tibor Andrašovan, ktorý mal vrúcny vzťah k folklóru a vážil si talentovaných muzikantov. Ján Berky Mrenica rád spomína na obdobie, kedy tvoril spolu s pánom Tiborom Andrašovanom program pre koncertné turné po USA. Obidvaja vedeli, že americký poslucháč je komerčným poslucháčom, ale akoby sa dohodli pri finálnom zostavení programu, vybrali tie najlepšie skvosty z repertoáru SĽUK-u a mali úspech. Keď vystupovali pre amerických Slovákov, prišiel na pódium farár slovenského pôvodu a odovzdal Jánovi Berky Mrenicovi husle so slovami: “Janko, na týchto žltých husliach sa nehralo viac ako 20 rokov, lebo nemali dobrého vhodného majiteľa dnes po koncerte viem, že patria do tvojich rúk, alebo do rúk tvojho pokolenia , daj týmto husliam dušu“ a tak sa stalo, na žltých amerických husliach, ako sa im dodnes v rodine „berkyovcov“ vraví, hrá syn Jána Berkyho Mrenicu so srdcom a muzikantským fortieľom.
So SĽUK-om prešiel Ján Berky Mrenica takmer celý svet, na svoje cesty rád spomínal a zapisoval si svoje zážitky, spomienky z ciest do malých čiernych kalendárikov – notesov. Za najzaujímavejší zájazd umeleckého telesa považoval Ján Berky Mrenica turné po Indii v roku 1974 , na ktorom prežil veľa krásnych stretnutí, dojímavé uznanie na javisku a v tejto krajine pochopil, že možno dlhá cesta Rómov je práve z tejto krajiny, ktorá je krajinou rôznych náboženstiev, stretu blahobytu s chudobou a najmä je táto krajina o ľuďoch, ktorí prežívajú s pokorou a vierou, ktorá ich drží každý deň pri živote. Opakovane koncertoval Ján Berky Mrenica v USA, v Nórsku, Švédsku, na Filipínach, vo Francúzsku, Taliansku… V každej krajine si našiel vzácnych priateľov a hoci jazyková bariéra bola veľká, ľudská blízkosť stierala tieto mosty. Ján Berky Mrenica pri koncipovaní umeleckých programov nikdy nezabudol vsunúť aj rómske skladby, najmä Cigánsky plač a virtuózne skladby s kadenciami inšpirované motívmi rómskych piesní. Tak vnášal do svojich programov poznanie o inej kultúre ,ktorú povýšil na vysokú umeleckú úroveň a potlesk divákov a opakované návraty na pódium boli tou výpovednou hodnotou, ktorá presvedčila publikum o tom, ako je dôležité vnímať umenie cez multikultúrne zobrazenie. Ján Berky Mrenica počas svojho umeleckého života bol novátor, spájal prvky folklóru s jazzovými prvkami, tak vznikol krásny projekt s veľkým orchestrom Gustáva Broma a ľudovej hudby Jána Berkyho Mrenicu, naštudoval krásny, skvostný program s významnou šansonierkou Juditou Čerovskou s ktorou absolvoval koncertné turné vo Švédsku, komorný program Hanou Hegerovou, tvoril hudobné kompozície do filmov. Bol prvým, ktorý s eleganciou aranžoval klasickú vážnu hudbu pre ľudovú hudbu s cimbalom. Pozýval si na účinkovanie do svojich programov excelentných operných spevákov, ktorí spievali ľudové piesne nie operne, ale tak, aby sa ľudovej piesni ako majster Berky rád vravieval „neublížilo“, ale by národ spoznal akých nadaných spevákov má tento národ. Spolupracovali s ním operní speváci otec a synovia Malachovskí, Evička Blahová spolu s jej oteckom Jankom Blahom, Martin Babjak, František Zvarík, bratia Dvorskí… V jeho živote veľkú rolu zohrala Anna Nigutová Baková, A. Guzová, Mária Dóková a najmä Paľo Gábor, s ktorým pripravil veľa hudobných relácií a hudobných programov, v ktorých sa zameral na východniarsky folklór, ktorých jedinečným interpretom bol práve excelentný spevák Paľo Gábor. Krásny dramaturgický program, Káli Rosita (pre STV), vznikol v spolupráci s Jankou Kociánovou, ktorú trpezlivo učil spievať rómske piesne tak, aby textu rozumela, pretože umelec vždy vravel: „ak chcem pieseň vedieť zaspievať, musím jej rozumieť a tak vložiť seba do interpretácie”. Veľmi si ctil a do svojho repertoáru vždy začlenil skladbu v jeho úprave – Cigánsky plač, maestro vravieval:“ Je to hymnus bolesti, ktorú vytvoril rómsky národ v koncentračnom tábore, je to skladba plná bôľu matky a pre mňa skladba hymnická“, tak vravieval.
V roku 1990 Ján Berky Mrenica odchádza zo SĽUKu po viac ako 32 rokoch pôsobenia v tomto profesionálnom folklórnom telese. Nová doba po roku 1989 priniesla nové vedenie, ktoré požiadalo, aby sa hudobníci, ktorí pôsobili v SĽUK-u sa podrobili konkurzu, či môžu v danom telese zotrvať, medzi nimi aj Ján Berky Mrenica. Rozhodnutie hudobníckej cti rozhodlo, odísť zo SĽUK-u, z umeleckého telesa, v ktorom prežil umelecký rast, ale najmä vďaka umeleckému vkladu Jána Berkyho Mrenicu, SĽUK mal kvalitného, výnimočného muzikanta, ktorý vždy profesionálne reprezentoval Slovensko v 32 štátoch sveta. Po výpovedi majstra sa k nemu pridalo 10 muzikantov a založili Violin Orchestra Bratislava. V roku 1995 založil Ján Berky Mrenica Diabolské husle, v ktorom pôsobili výnimoční muzikanti, medzi ktorých nesporne patrí jeho syn Ján Berky ml. a Martin Sleziak. Novému hudobnému telesu sa po umeleckej stránke darilo. Koncertné turné doma i v zahraničí o tom len nasvedčovali. V roku 1997 dostal Ján Berky Mrenica mozgovú príhodu. Choroba mu natrvalo vytrhla husle z rúk, ale sila vôle, rodina, ktorá bola súdržná mu dávala silu a chuť žiť. Počas choroby a keď sa zotavil a naučil písať ľavou rukou, napísal tri knihy, písal partitúry, chodil do škôl na besedy, aby dával silu mladým ľuďom ísť za svojím cieľom. Bol nesmerne silná osobnosť, mal charizmu v sebe a ľudskosť, ktorá bola čitateľná. Svoj kumšt odovzdal synovi, ktorý so cťou prebral rodinnú pochodeň.
Ján Berky Mrenica skonal 12. októbra 2008 v rodnej Očovej, obklopený milujúcou rodinou.
Tvorba:
Berky Mrenica, Ján: Náne odá lavutári (50 najznámejších rómskych piesní). WSA s.r.o., Bratislava 1993
Berky Mrenica, Ján: Veselo s husličkami po svete. Vydavateľstvo IRIS, Bratislava 2001
Berky Mrenica, Ján – Botošová, Anina: Rómske piesne a múdre slová. Vydavateľstvo Komprimt 2006
Čomaj, Ján: Mág z Očovej – Ján Berky Mrenica. Vydavateľstvo Perfekt, 2008
Berky Mrenica, Ján – Botošová, Anina: Rómske piesne a múdre slová. Vydavateľstvo Komprimt 2013
Diskografia:
1975 – A ja taká čarna
1980 – A kto beťár keď nie ja – Paľo Gábor
1980 – Na ľudovú nôtu
1988 – Káli Rosita -Jana Kociánová
1999 – Primášov sen
2000 – Folklorika – Martin Babjak
2001 – Veselo s husličkami po svete – CD nosič ako súčasť publikácie s výberom tých najkrajších inštrumentálnych skladieb
2003 – Na dobrú náladu
Ocenenia:
1995 – Posol Slovenska
1997 – Pribinov kríž
1997 – Slovak Gold
2003 – Krištáľové krídlo za rok 2002
2004 – Čestná cena desaťročia Slovak Gold
2006 – Cena Banskobystrického samosprávneho kraja
Zlatý nosič za predaj albumu Primášov sen
– – –
Zdroje:
– Ján Čomaj: Mág z Očovej
– Ján Berky Mrenica: Veselo s husličkami po svete
– Jozef Leikert: Osobnosti Slovenska II.diel
Fotografie: Súkromný archív rodiny Berkyovej
Ján Berky-Mrenica ml.
Věra Bílá (rodným menom Věra Giňová) je významná rómska speváčka.
Eugen Botoš je multiinštrumentalista, skladateľ a producent.
Mgr. art. Barbora Botošová je huslistka a primáška viacerých hudobných zoskupení, pochádza z hudobníckej rodiny, žije v Bratislave.