ANITA SOUL

Foto: Michal Petrík

Anita Soul (vlastným menom Anita Bertóková) je speváčka so širokým repertoárom, žije v Bratislave.

* 12. júl 1985, Bratislava

Je speváčka so širokým repertoárom, žije v Bratislave.

Spieva od detstva. Do povedomia verejnosti sa dostala vďaka televíznym programom Bailando, Hit storočia a Môj najmilší hit, kde pravidelne vystupovala.

Spolupracovala s Marcelom Palonderom, Jurajom Griglákom, Martinom Valihorom, Tomi Popovičom.

Debutové CD vydala v roku 2009 pod názvom Anita Soul, je na ňom desať skladieb.

V roku 2019 vydala štúdiový album rómskych piesní pod názvom Späť k mojím koreňom – Pale kepeskero.

V posledných rokoch spolupracuje s Eugenom Vizvárym, s ktorým tvorí pár aj v súkromnom živote, v minulom roku sa im narodil syn Marcus.

Foto: Michal Petrík

Anita Soul, vlastným menom Anita Bertóková, sa narodila 12. júla 1985 v Bratislave. Absolvovala hudobné konzervatórium v Bratislave hudobno-dramatický odbor. Speváčka so zahraničným hlasom, ako ju mnohí kritici i fanúšikovia označujú, je známa aj z účinkovania v programoch Hit storočia a Bailando. Prvý album,ktorý niesol názov jej umeleckého mena, vydala pred desiatimi rokmi. Obsahuje aj jej najväčší hit Ja a ty. Anita Soul sa sústredí najmä na vydávanie singlov s chytľavými klipmi a nevyhýba sa ani duetom so zahraničnými interpretmi, akým je džezmen Chris Dave a raper Guillotine Mack. Jej klipy sa na youtube tešia veľkému záujmu. Napríklad hit Ona má štýl, v ktorom spolupracovala s Rytmusom a Igorom Kmeťom, má až osemnásť miliónov pozretí. Anita je doma v žánroch jazz, soul a predovšetkým R&B. Pracuje s poprednými slovenskými hudobníkmi, ako napríklad Martin Valihora, Michal Bugala, Oskar Rózsa, Eugen Vizváry, Dávid Hodek, Juraj Griglák a ďalší. V súčasnosti pracuje na svojom najnovšom EP, ale zároveň rozbieha ďalšie zaujímavé hudobné projekty.

Zdroj:

https://osobnost.aktuality.sk/anita-soul/

https://sk.wikipedia.org/wiki/Anita_Soul/

BARNA, MICHAL

Hudobník a vynikajúci interpret – huslista zo Spišskej župy

* † žil okolo roku 1737 v Spišskej župe

Základné údaje:

  • dvorný hudobník Imricha Čákyho na panstve v Iliašovciach, neskôr grófa Illesházyiho
  • hral na dvore jeho Eminencie kardinála
  • jeho pravá podoba v životnej veľkosti a čákyovskej livreji je vystavená v kaštieli Jána Radvanského v Radvani s nápisom Barna Mihály a pochvalný výrok “Magyar Orpheus” (t.j. Uhorský Orfeus)

Literatúra/zdroje:

  1. DRABBOVÁ, Mária: S hudbou v srdci. [online]. In: Múzejné noviny, Humenné, máj 2007, s.2. [cit. 11. 1. 2012]. Vydalo Vihorlatské múzeum v Humennom.
  2. KOLLÁROVÁ, Zuzana: Život spišských Rómov do roku 1918 v historickej literatúre. [online]. In: Človek a spoločnosť (Internetový časopis pre pôvodné teoretické a výskumné štúdie z oblasti spoločenských vied). Spoločenskovedný ústav SAV, Košice. ISSN 1335-3608. č.1-2001. [cit. 11. 1. 2012]. Dostupné na internete:<http://www.saske.sk/cas/archiv/1-2001/kollarova.html>
  3. SZABÓ, Ivan: Príbehy primášov, Vydavateľstvo Štúdio humoru satiry atď., 2008, ISBN 978-80-85451-40-.

BERKY-MENICA, JÁN ML.

Ján Berky-Mrenica ml.
* 4. 7.1962 vo Zvolene

Vzdelanie:
1983 Konzervatórium v Bratislave , odbor husle
Profesorka A. Šestáková, žiačka legendárneho husľového virtuóza Leonida Kogana

Umelecké pôsobenie:

Základné údaje:

Spoluzakladateľ a dlhoročný vedúci umeleckého telesa Diabolské husle. Novátor v oblasti spájania rôznych hudobných žánrov – etna, folklóru, jazzu, vážnej hudby, tanca a hudby v netradičnom zoskupení, ktorých výstupom sú komponované programy spájajúce hudobné svety ohnivého španielskeho flamenca v podaní svetoznámej tanečnice flamenca Bettiny Castano a štylizovaného slovenského a rómskeho folklóru.

Vo svojich programoch účinkoval so špičkovými slovenskými a zahraničnými spevákmi a interpretmi , medzi ktorých nesporne patria – bratia Dvorskí, Jolana Fogašová, L.Vargicová, Janka Bernáthová, Otokar Klein, Martin Babjak a i.

Bol jedným zo zakladateľov myšlienky podpory talentovaných detí zo sociálne a inak znevýhodneného prostredia v organizácii Divé maky. Umelecky sa podieľal na pôvodnom rómskom muzikáli – Cigánske hviezdy, ktorý vznikol v Poľsku so slávnymi interpretmi rómskej hudby. Vytvoril aranžmány na profilových CD nosičoch Diabolských huslí, ale aj pre súbory Technik Gymnik, Čarovné ostrohy a i.

Koncertoval na viacerých popredných pódiách:  Komische Oper v Berlíne,  Royal Opera House v Londýne, Hans Max Saal v Mníchov, Smetanova síň v  Prahe, Konzert und Kongressaal v Luzerne, Concert Hall v Melbourne a v iných mestách v zahraničí.

Jeho spolupráca s gitaristom, 29svetového formátu Harry Stojkom z Rakúska- vyústila do programu, „GIPSYSOUL“ Ďalší program vytvoril so Stochelo Rosenbergom, fenomenálnym gitaristom z Holandska pod názvom Diabolské husle a Gipsy Jazz.

Pôsobenie a aktivity:
1983-1986 Slovenský umelecký kolektív
1986-1988 Koncertný Slovenský ľudový orchester od roku 1989 Diabolské husle
Od roku 1997 vedúci umeleckého telesa Diabolských huslí

Tvorba:
spolupráca na tvorbe knihy najznámejších rómskych piesní: Náne odá lavutári (1993)
Strom celovečerný program SĽUKu – autor hudobných úprav
Cinka Panna, autor hudobných úprav
CD Diabolské husle v opere, 2015

Ocenenia:
1999, Zlatá platňa v roku za album „Gypsy Dance“
1999, 1.miesto na celosvetovej súťaži folklórnych hudieb poľskom Cziechoczinku
2000, Cena slovenskej hudobnej akadémie „Grammy“- interpret roka, album roka, najlepší orchester
2000, Najlepší world music program „GIPSYSOUL“ s Harry Stojkom
2017, Ocenenie –Identifikačný kód Slovenska

Zdroj: Anina Botošová

BERKY-MRENICA, JÁN

Ján Berky-Mrenica

Husľový virtuóz, upravovateľ, zberateľ ľudových piesní, rómskych múdrych slov. Vynikajúci huslista, dlhoročný koncertný majster v Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve, zakladateľ orchestra Diabolských huslí.

* 11. máj 1939 – Očová
† 12. október 2008 – Očová

Husľový virtuóz, upravovateľ, zberateľ ľudových piesní, rómskych múdrych slov. Vynikajúci huslista, dlhoročný koncertný majster v Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve, zakladateľ orchestra Diabolských huslí.

Pochádzal z chudobnej rodiny. Ako veľmi malý chlapec, ani nie šesť ročný, po vojne v dňoch slobody, stratil tragicky svoju mamu, o ktorej často rozprával ako o krásnej žene, ktorá vedela všetky svoje deti (a bolo ich päť) pohladiť a láskavo vychovávať. V spomienkach sa k nej vracia ako k maminke, ktorá krásne spievala. Rodinní príslušníci tvrdia, že talent zdedil páve po svojej mame. Ján Berky Mrenica bol vychovávaný k skromnosti, ale najmä v rodine, kde sa striedali „nové „ mamy , z ktorých žiaľ, ani jedna nevydržala vo viacpočetnej rodine dlho, pretože starosť o 5 detí bola náročná. Každá nová macocha, ako vo svojich spomienkach na detstvo Ján Berky Mrenica spomína, ostala len krátko, ale pri odchode z rodiny si nezabudla zobrať niečo z biednej rodiny, buď to bol lopár, alebo miska na halušky. Až raz prišla nová žena, macocha, ktorá so sebou doniesla tri deti, celý jej majetok a tá ostala v rodine Berkyovej. Tak v malom drevenom domčeku v Očovej žilo osem detí. Ťažko, ale v súdržnosti. Ján Berky Mrenica prijal nových súrodencov za svojich a dokonca života si ich vážil. Prídomok Mrenica, dostal umelec na základe jeho záľuby v mladosti. Veľmi rád bol pri vode, kde chytal ryby a medzi nimi ryby – mreny. Priestor pri vode bol aj jeho priestorom, kde hrával na husličkách. Doma v stiesnenom priestore nebolo kde. Tak ho okolie začalo prezývať Janko Mrienko, alebo Janko Mrenica. Bola to prezývka, ktorá ho charakterizovala a najmä identifikovala medzi berkyovcami hudobníkmi , ktorých v okolí bolo niekoľko a s tým istým menom a priezviskom.

Ján Berky Mrenica bol s hudbou spätý celý život, hľadal a našiel v nej zmysel svojho života. V rodnej obci Očová, od svojich siedmych rokov chodieval hrávať so svojím otcom na svadby, krstiny, alebo len tak pod oblok bohatým gazdom, alebo pri dedinských tradičných oslavách. Tak sa chýr o mladom huslistovi s „chabými“ husličkami rýchlo šíril do okolitých dedín, kde si ho pozývali bohatí gazdovia, ktorí mu dali výslužku v podobe chlebíka, klobások, slaninky ale aj peniažky. Prvé ozajstné husle mu podarovala očovianka – vdovica s tým, že sa dostanú do dobrých rúk. A tak ho tieto husle sprevádzali dlhé roky. Po ukončení ľudovej školy, mal túžbu študovať husle na konzervatóriu v Bratislave. Talentové skúšky urobil, len ortieľ rodiny znel, že na hudobné vzdelanie otec nemá peniaze, syn musí ísť študovať tam, kde dostane jedlo, ošatenie a strechu nad hlavou. Tak sa dostal na základe náboru v škole do učilištia do Partizánskeho do učenia v odbore zámočníctvo. Prsty hudobníka sú veľmi citlivé a ak má na prstoch mozole, ťažko sa hrá na nástroji. Ján Berky bol veľmi vytrvalý a aj na učilišti išiel za svojím snom, založil hudobnú inštrumentálnu skupinu, s ktorou hrával na večierkoch, absolvoval súťaže. Sen o štúdiu na konzervatóriu v ňom zotrval a podporovali ho v ňom aj majstri výcviku, ktorí mu povedali: „Janko, škoda Tvojich šikovných prstov, choď na talentové skúšky na konzervatórium do Bratislavy – Ty si hudobník jedinečný, zámočníkov je veľké množstvo , ale taký huslista ako si Ty, len jeden.“ Pomohli mu aj finančne na cestu. Talentové skúšky urobil a tak sa mladému hudobníkovi splnil sen. Stal sa žiakom Štátneho konzervatória v Bratislave a pod svoju ochranu a vedenie si ho zobral významný pedagóg Albín Vrteľ. V tom časovom období sa realizoval aj konkurz do Slovenského ľudového umeleckého kolektívu, ktorého spoluzakladateľom bol vynikajúci huslista Rinaldo Oláh(bratranec) rodák z Podpoľania. Konkurz úspešne zrealizoval a tak sa ako skoro 19 ročný mladý hudobník stal členom SĽUKu.

V SĽUK-u prežil Ján Berky Mrenica ako tutti orchestrálny hráč, neskôr sa stal vedúcim malej skupiny SĽUKu a po odchode Rinalda Oláha zo SĽUKu sa stal koncertným majstrom orchestra. Mal šťastie na skvostných dirigentov orchestra, medzi ktorých nesporne patril Tibor Andrašovan, ktorý mal vrúcny vzťah k folklóru a vážil si talentovaných muzikantov. Ján Berky Mrenica rád spomína na obdobie, kedy tvoril spolu s pánom Tiborom Andrašovanom program pre koncertné turné po USA. Obidvaja vedeli, že americký poslucháč je komerčným poslucháčom, ale akoby sa dohodli pri finálnom zostavení programu, vybrali tie najlepšie skvosty z repertoáru SĽUK-u a mali úspech. Keď vystupovali pre amerických Slovákov, prišiel na pódium farár slovenského pôvodu a odovzdal Jánovi Berky Mrenicovi husle so slovami: “Janko, na týchto žltých husliach sa nehralo viac ako 20 rokov, lebo nemali dobrého vhodného majiteľa dnes po koncerte viem, že patria do tvojich rúk, alebo do rúk tvojho pokolenia , daj týmto husliam dušu“ a tak sa stalo, na žltých amerických husliach, ako sa im dodnes v rodine „berkyovcov“ vraví, hrá syn Jána Berkyho Mrenicu so srdcom a muzikantským fortieľom.

So SĽUK-om prešiel Ján Berky Mrenica takmer celý svet, na svoje cesty rád spomínal a zapisoval si svoje zážitky, spomienky z ciest do malých čiernych kalendárikov – notesov. Za najzaujímavejší zájazd umeleckého telesa považoval Ján Berky Mrenica turné po Indii v roku 1974 , na ktorom prežil veľa krásnych stretnutí, dojímavé uznanie na javisku a v tejto krajine pochopil, že možno dlhá cesta Rómov je práve z tejto krajiny, ktorá je krajinou rôznych náboženstiev, stretu blahobytu s chudobou a najmä je táto krajina o ľuďoch, ktorí prežívajú s pokorou a vierou, ktorá ich drží každý deň pri živote. Opakovane koncertoval Ján Berky Mrenica v USA, v Nórsku, Švédsku, na Filipínach, vo Francúzsku, Taliansku… V každej krajine si našiel vzácnych priateľov a hoci jazyková bariéra bola veľká, ľudská blízkosť stierala tieto mosty. Ján Berky Mrenica pri koncipovaní umeleckých programov nikdy nezabudol vsunúť aj rómske skladby, najmä Cigánsky plač a virtuózne skladby s kadenciami inšpirované motívmi rómskych piesní. Tak vnášal do svojich programov poznanie o inej kultúre ,ktorú povýšil na vysokú umeleckú úroveň a potlesk divákov a opakované návraty na pódium boli tou výpovednou hodnotou, ktorá presvedčila publikum o tom, ako je dôležité vnímať umenie cez multikultúrne zobrazenie. Ján Berky Mrenica počas svojho umeleckého života bol novátor, spájal prvky folklóru s jazzovými prvkami, tak vznikol krásny projekt s veľkým orchestrom Gustáva Broma a ľudovej hudby Jána Berkyho Mrenicu, naštudoval krásny, skvostný program s významnou šansonierkou Juditou Čerovskou s ktorou absolvoval koncertné turné vo Švédsku, komorný program Hanou Hegerovou, tvoril hudobné kompozície do filmov. Bol prvým, ktorý s eleganciou aranžoval klasickú vážnu hudbu pre ľudovú hudbu s cimbalom. Pozýval si na účinkovanie do svojich programov excelentných operných spevákov, ktorí spievali ľudové piesne nie operne, ale tak, aby sa ľudovej piesni ako majster Berky rád vravieval „neublížilo“, ale by národ spoznal akých nadaných spevákov má tento národ. Spolupracovali s ním operní speváci otec a synovia Malachovskí, Evička Blahová spolu s jej oteckom Jankom Blahom, Martin Babjak, František Zvarík, bratia Dvorskí… V jeho živote veľkú rolu zohrala Anna Nigutová Baková, A. Guzová, Mária Dóková a najmä Paľo Gábor, s ktorým pripravil veľa hudobných relácií a hudobných programov, v ktorých sa zameral na východniarsky folklór, ktorých jedinečným interpretom bol práve excelentný spevák Paľo Gábor. Krásny dramaturgický program, Káli Rosita (pre STV), vznikol v spolupráci s Jankou Kociánovou, ktorú trpezlivo učil spievať rómske piesne tak, aby textu rozumela, pretože umelec vždy vravel: „ak chcem pieseň vedieť zaspievať, musím jej rozumieť a tak vložiť seba do interpretácie”. Veľmi si ctil a do svojho repertoáru vždy začlenil skladbu v jeho úprave – Cigánsky plač, maestro vravieval:“ Je to hymnus bolesti, ktorú vytvoril rómsky národ v koncentračnom tábore, je to skladba plná bôľu matky a pre mňa skladba hymnická“, tak vravieval.

V roku 1990 Ján Berky Mrenica odchádza zo SĽUKu po viac ako 32 rokoch pôsobenia v tomto profesionálnom folklórnom telese. Nová doba po roku 1989 priniesla nové vedenie, ktoré požiadalo, aby sa hudobníci, ktorí pôsobili v SĽUK-u sa podrobili konkurzu, či môžu v danom telese zotrvať, medzi nimi aj Ján Berky Mrenica. Rozhodnutie hudobníckej cti rozhodlo, odísť zo SĽUK-u, z umeleckého telesa, v ktorom prežil umelecký rast, ale najmä vďaka umeleckému vkladu Jána Berkyho Mrenicu, SĽUK mal kvalitného, výnimočného muzikanta, ktorý vždy profesionálne reprezentoval Slovensko v 32 štátoch sveta. Po výpovedi majstra sa k nemu pridalo 10 muzikantov a založili Violin Orchestra Bratislava. V roku 1995 založil Ján Berky Mrenica Diabolské husle, v ktorom pôsobili výnimoční muzikanti, medzi ktorých nesporne patrí jeho syn Ján Berky ml. a Martin Sleziak. Novému hudobnému telesu sa po umeleckej stránke darilo. Koncertné turné doma i v zahraničí o tom len nasvedčovali. V roku 1997 dostal Ján Berky Mrenica mozgovú príhodu. Choroba mu natrvalo vytrhla husle z rúk, ale sila vôle, rodina, ktorá bola súdržná mu dávala silu a chuť žiť. Počas choroby a keď sa zotavil a naučil písať ľavou rukou, napísal tri knihy, písal partitúry, chodil do škôl na besedy, aby dával silu mladým ľuďom ísť za svojím cieľom. Bol nesmerne silná osobnosť, mal charizmu v sebe a ľudskosť, ktorá bola čitateľná. Svoj kumšt odovzdal synovi, ktorý so cťou prebral rodinnú pochodeň.

Ján Berky Mrenica skonal 12. októbra 2008 v rodnej Očovej, obklopený milujúcou rodinou.

Tvorba:
Berky Mrenica, Ján: Náne odá lavutári (50 najznámejších rómskych piesní). WSA s.r.o., Bratislava 1993
Berky Mrenica, Ján: Veselo s husličkami po svete. Vydavateľstvo IRIS, Bratislava 2001
Berky Mrenica, Ján – Botošová, Anina: Rómske piesne a múdre slová. Vydavateľstvo Komprimt 2006
Čomaj, Ján: Mág z Očovej – Ján Berky Mrenica. Vydavateľstvo Perfekt, 2008
Berky Mrenica, Ján – Botošová, Anina: Rómske piesne a múdre slová. Vydavateľstvo Komprimt 2013

Diskografia:
1975 – A ja taká čarna
1980 – A kto beťár keď nie ja – Paľo Gábor
1980 – Na ľudovú nôtu
1988 – Káli Rosita -Jana Kociánová
1999 – Primášov sen
2000 – Folklorika – Martin Babjak
2001 – Veselo s husličkami po svete – CD nosič ako súčasť publikácie s výberom tých najkrajších inštrumentálnych skladieb
2003 – Na dobrú náladu

Ocenenia:
1995 – Posol Slovenska
1997 – Pribinov kríž
1997 – Slovak Gold
2003 – Krištáľové krídlo za rok 2002
2004 – Čestná cena desaťročia Slovak Gold
2006 – Cena Banskobystrického samosprávneho kraja
Zlatý nosič za predaj albumu Primášov sen

– – –

Zdroje:
– Ján Čomaj: Mág z Očovej
– Ján Berky Mrenica: Veselo s husličkami po svete
– Jozef Leikert: Osobnosti Slovenska II.diel

Fotografie: Súkromný archív rodiny Berkyovej

BERKY-ROŽŇAVSKÝ, FLORIÁN

Florián Berky-Rožňavský

Huslista, primáš

* 4. júl 1855 – Szécsény
† 22. august 1893 – Nálepkovo

Základné údaje:

  • primáš kniežaťa Karola Ľudovíta Habsburského

BIHARY, JÁN

Ján Bihary

Hudobník, huslista, skladateľ

* 21. 10. 1764 – Veľké Blahovo (okres Dunajská Streda)
† 26. 4. 1827 – Budapešť (Maďarská republika)

Základné údaje:

  • zakladateľ a primáš vlastnej kapely
  • hra na dvorných slávnostiach, korunováciách, dvorných plesoch
  • komponova piesne, verbunky

Literatúra/zdroje:

MANN, Arne, PhDr., CSc. a ZELINOVÁ, Hana, PhDr.: Galéria rómskych osobností. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku 2010 [rukopis].

BÍLÁ, VĚRA

Věra Bílá (rodným menom Věra Giňová) je významná rómska speváčka.

*22.5.1954, Rokycany
†12.3.2019, Plzeň

Spievať pred publikom začala v siedmich rokoch. Hrala na viacerých hudobných nástrojoch, ale hudobne aj spevácky bola samouk. Spievala rómsky, slovensky i česky. Vystupovala s cimbalovou kapelou svojho otca Karola Giňu. Do pozornosti verejnosti sa dostala v roku 1995, keďso skupinou Kale vydala album Rom pop. V roku 1998 vydala aj druhý album Kale Kalore. Nasledovalo koncertné turné po Európe, Japonsku a Spojených štátoch amerických. Kritika vysoko ocenila jej tretí album Rovava, ktorý vyšiel na prelome tisícročí. Ako hostia sa v ňom objavili známa poľská židovská speváčka Kayah a Chico z Gypsy Kings. Podstatnú časť svojho tvorivého života vystupovala Věra Bílá ako speváčka a sólistka so skupinou Kale. Príležitostne spolupracovala s Idou Kelarovou.

V roku 2000 so slovenskom kapelou Vidiek nahrala spoločnú úspešnú skladbu Ó, maňo. V tomto období koncertovala aj v Carnegie Hall v New Yorku a spievala na súkromnom koncerte aj Billovi Clintonovi.

V roku 2013 zomrel jej adoptívny syn a zakrátko aj manžel. Ona sa ocitla bez finančných prostriedkov a musela sa presťahovať do ubytovne.

V roku 2018 plánovala comeback na scénu, ale to už sa jej nepodarilo, krátko pred koncertom zomrela.

Účinkovanie vo filmoch:

1976 – Ružové sny, réžia Dušan Hanák

1980 – Ja milujem, ty miluješ, réžia Dušan Hanák

1999 – Černobílá v barvě, dokumentárny film o VěreBílej

2018 – Posledná nádej VěryBílej, réžia David Vondráček, Roman Šantúr

Diskografia:

Věra Bílá & Kale –Rom-Pop – 1995

Věra Bílá & Kale – Kale Kaloré– 1998

Věra Bílá & Kale –Rovava – 2001

Ján* &Věra* – Cigánsky Plač – 2002

Věra Bílá & Kale (3) –C’est Comme Ça– 2005

Ida Kelarová a Bogoro, VěraBílá, Kale, Karel Giňa– Staré Cikánské Písně / Old Gipsy Songs– 2006

Věra Bílá & Kale – Amen ‎(CD, Single) – 2001

 

Zdroje:

Romanonevoľil

sme.sk

BOTOŠ, EUGEN

Eugen Botoš je multiinštrumentalista, skladateľ a producent.

*09.04.1982 Bratislava

Pochádza z hudobníckej rodiny, otec je známy huslista Eugen Botoš starší a starý otec Ján Berky-Mrenica starší.

Študoval na Konzervatóriu v Bratislave (u Viliama Kořínka) a Vysokej škole múzických umení v Bratislave (prof. Michalica).

Založil jazz-funkovú kapelu s názvom „Finally“ spolu s Robertom Vizvárim (basista) a Martinom Koledom (gitarista). Toto hudobné zoskupenie a jeho hudba môže byť určite považovaná za novú sviežu a inovačnú energiu v jazzovom žánri. Vydali dve CD a koncertujú doma a v zahraničí.

Tvorba:

  • MY SPACE, 2010, Vydavateľstvo Lolofon Agency. Okrem skupiny Finally na albume spolupracovali: Alain Caron, Eric Marienthal, Peter Horvath – Fender Rhodes, Janek Gwizdala, Harry Stojka,  Otmaro Ruiz.
     
  • Final Definition, 2016, Vydavateľstvo:  P-VINE. Okrem kapely Finally na albume účinkujú Brian McKnight, Dionne Warwick, Dave Weckl, Earth Wind & Fire, Marcus Miller, Victor Wooten, Jeff Lorber.

 

BOTOŠOVÁ, BARBORA, Mgr. art.

Mgr. art. Barbora Botošová  je huslistka a primáška viacerých hudobných zoskupení, pochádza z hudobníckej rodiny, žije v Bratislave.

*18. augusta 1987, Bratislava

  • Vyštudovala Vysokú školu múzických umení – odbor hra na husliach v triede Prof. Petra Michalicu.
  • Primárne sa venuje žánru Ethnojazz a worldmusic.
  • V roku 2008 založila a viedla hudobné zoskupenie Bohémiens.
  • V súčasnosti je primáškou skupiny Barbora Botošová Band, ktorá sa venuje žánru world music.
  • Pôsobí v sláčikovom kvartete Woman Rebels, v zoskupení EthnoJazz project a v mnohých iných zoskupeniach.
  • Venuje sa komponovaniu vlastných skladieb a tvorbe hudobných aranžmánov
  • Niekoľko rokov spolupracuje s organizáciou Divé maky, ktorá sa venuje podpore talentovaných rómskych detí.

Tvorba

  • CD Colors of my Soul (2019)
  • Vlastné kompozície : Znovuzrodenie, Sad love valse, Devloro

CINKA, Panna

CINKA, Panna

Legendárna rómska primáška a hudobníčka známa v celom Uhorsku, Poľsku a Rumunsku (niekedy uvádzaná ako Cinková Panna)

* 1711 – Gemer (okr. Rimavská Sobota)
† 5. február 1772, pochovaná v Gemeri

Základné údaje

  • Cinka v starorómčine znamenalo názov „Tajného starodávneho kmeňa“
  • známa v celom Uhorsku, Poľsku a Rumunsku
  • hrať na husliach začala od 9 rokov
  • primáška v kapele svojho muža muzikanta, v ktorej neskôr pôsobili aj jej synovia, vystupovala v mužskom oblečení a fajkou v ústach
  • okrem majstrovskej hry na husle hrala aj na citaru, píšťalku, fleuru, kolovrátok, gajdy, fajfarku, zvonce, mulitánku
  • po jej smrti vzniklo veľa legiend, jej meno sa objavilo aj v literárnej a dramatickej tvorbe (napr. v historických dielach Mora Jókaiho)
  • v roku 2008 ju preslávil film Cinka Panna (réžia: Dušan Rapoš), kde ju hrala (ako desaťročnú Vanesa Šarkoziová a gruzínska herečka Anna Gurji)

Tvorba

  • prepracovanie množstva ľudových skladieb
  • 1730: Uhorská zbierka (156 strán, cca 300 skladieb: 64 piesní a tancov v maďarskom jazyku, 15 piesní v slovenskom jazyku, 12 tzv. suitských tancov a 6 maďarských kuruckých skladieb)

Literatúra/zdroje

  1. BALVÍN, Jaroslav: Kady čhajori hin le Devlestar – Toto děvče je od Boha. [online]. In: Romea.cz. 22.12.2008 15:47, [cit. 1. 1. 2012].
  2. Česko-slovenský hudební slovník osob a institucí. Státní hudební vydavatelství Praha, Praha 1963.
  3. DRABBOVÁ, Mária: S hudbou v srdci. [online]. In: Múzejné noviny, Humenné, máj 2007, s.2. [cit. 11. 1. 2012]. Vydalo Vihorlatské múzeum v Humennom.
  4. DRENKO, Jozef: Panna Cinková (1711-1772) a ľudová hudba v Gemeri. In: BOLFÍK, Július: Vlastivedné štúdie Gemera 4 [Zborník]. Osveta, Martin 1986 – s. 174-210.
  5. MANN, Arne B.: Neznámi Rómovia: zo života a kultúry Cigánov-Rómov na Slovensku. Ister Science Press, 1992, 207 s.
  6. MANUŠ, Erika: Jdeme dlouhou cestou. Arbor Vitae, Praha 1998.
  7. Vihorlatské múzeum v Humennom: Rómske hudobníctvo na Slovensku. [online]. In: Vihorlatské múzeum v Humennom. 19. Október 2011. [cit. 11. 1. 2012].