A D E G I L M P R S V Z
Pe Po

PEDAGOGICKÝ ASISTENT (“RÓMSKY” ASISTENT UČITEĽA)

Nový subjekt vstupujúci sa do slovenského vzdelávacieho systému, ktorý pôsobí od roku 2002. Hlavná myšlienka v zavedení pedagogického asistenta vychádzala z praktickej potreby zapojiť do výchovy rómskych žiakov samotných Rómov v snahe pomôcť pri  získavaní sociálnych zručností a vyššej motivácie ku vzdelaniu.

Zavedenie profesie „asistent učiteľa“ (ďalej len „pedagogický asistent“) ako pedagogického pracovníka v triedach základných a špeciálnych základných škôl je ustanovené v rámci novely zákona č. 408/2002 Z.z. s účinnosťou od 1. 9. 2002 a podľa metodického pokynu č. 1631/2002 1. Zmena: 317/2009 Z. Z., Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 437/2009 Z.z, Zákon č. 245/2008 Z.z (školský zákon).

Pedagogický asistent ako pomocný pedagogický pracovník, ktorý pod vedením triedneho učiteľa individuálne pracuje s deťmi, má za úlohu pomáhať, respektíve prekonávať zdravotné alebo sociálne bariéry dieťaťa a žiaka. V edukačnom procese by mal dbať na bezprostrednú spoluprácu s učiteľom v triede a ostatnými pedagogickými zamestnancami školy -mal by byť vzorom pre rómske deti, ktoré sa snažia v školskom prostredí dosahovať lepšie školské výsledky.

Presné znenie podľa zákona 317/2009 Z. Z (o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) pedagogický asistent sa podľa požiadaviek učiteľa, vychovávateľa alebo majstra odbornej výchovy podieľa na uskutočňovaní školského vzdelávacieho programu materskej školy, základnej školy, školy pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním, špeciálnej školy, alebo výchovného programu pre deti a žiakov vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky najmä utváraním rovnosti príležitostí vo výchove a vzdelávaní, na prekonávaní architektonických, informačných, jazykových, zdravotných, sociálnych alebo kultúrnych bariér. Pedagogický asistent môže pôsobiť aj v stredných školách, ak ide o zabezpečenie vzdelávania žiakov so zdravotným postihnutím.
Hlavné očakávania od práce asistenta učiteľa sú:

  • mal by odľahčovať adaptáciu dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na prostredie školy alebo predškolského zariadenia a pomáhať pri prekonávaní  bariér, ktoré plynú zo zdravotného postihnutia dieťaťa alebo žiaka
  • spolupodieľať sa na vytváraní multikultúrneho školského prostredia, ktoré umožňuje plynulé prispôsobenie rómskeho dieťaťa zo sociálne a kultúrne znevýhodneného prostredia do podmienok školy
  • prispievať ku humanizácii vzťahov medzi majoritnou spoločnosťou a minoritnou časťou obyvateľstva v škole, ale aj mimo nej
  • adekvátnym spôsobom komunikovať s rómskymi žiakmi zo sociálne a kultúrne znevýhodneného prostredia, ich rodinami a ďalšími členmi komunity, z ktorej pochádzajú (Porubský, 2004).
  • monitorovať situáciu detí v škole, prejavy diskriminácie
  • prehlbovať a zúčastňovať sa na kurzov z oblasti riešenia konfliktov, psychológie, ľudských práv (Valachová, et al., 2002).

Predpoklady pre výkon funkcie asistenta učiteľa:

Do kvalifikačných predpokladov pedagogického asistenta pred novelizáciou zákona (pred rokom 2009)  o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch patrilo: ovládanie rómskeho jazyka, záujem o prácu s deťmi, ochota rozširovať si pedagogické vedomosti, aktívna práca s rómskou komunitou a individuálna starostlivosť o rodiny s deťmi. Kvalifikačné podmienky spĺnal aj vtedy ak získal úplné stredné vzdelanie, alebo vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa a absolvoval doplňujúce pedagogické štúdium (Valachová, 2002).

Požiadavky odbornej spôsobilosti a pedagogickej spôsobilosti sa však zmenili -zvýšili sa požiadavky na odbornú a pedagogickú spôsobilosť tejto funkcie. Výkon tohto zamestnania od roku 2009 je regulovaný nasledovnými právnymi predpismi:

  • Zákon č. 317/2009 Z.z. 2o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.  Podľa § 16 ods.2, kategórie pedagogického zamestnanca, pre ktorého pedagogický asistent vykonáva asistenciu, sa pedagogický asistent zaraďuje do jednotlivých podkategórií takto:  a) asistent učiteľa, b) asistent vychovávateľa, c) asistent majstra odbornej výchovy.
  • Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 437/2009 Z.z. 3, ktorou sa ustanovujú kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v znení neskorších predpisov.
  • Zákon č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Problém pre mnohých Rómov je, že nespĺňajú predpoklady na funkciu pedagogického asistenta ustanovené v zákone o pedagogických a odborných zamestnancoch -z tohto dôvodu miesta asistentov učiteľa obsadili ľudia, ktorí nemajú vedomosti o rómskej kultúre a neovládajú ani jazyk tohto etnika. Dôsledkom týchto zmien v súčasnosti je, že pedagogickými asistentmi nie sú Rómovia -čím sa stratil pôvodný zámer  tejto funkcie.

Podľa údajov UIPŠ 4 zverejnených v štatistických ročenkách školstva SR – počet asistentov učiteľa v roku 2013 bolo 1067 z toho 948 žien 5.  Počet Rómov nie je známy, keďže sa neevidovala etnicita pedagogických asistentov.
POUŽITÁ LITERATÚRA:

  • PORUBSKÝ, Š. (2004): Východiská koncepcie prípravy učiteľa a asistenta učiteľa v kontexte konpenzačnej edukácie. In: Zvyšovanie úrovne socializácie rómskej komunity prostredníctvom vzdelávania. Zborník. Banská Bystrica: PF UMB, 2002.
  • PORUBSKÝ, Š. (2004a): Poňatie práce a štúdia asistenta učiteľa/pedagogického asistenta. In: Kosová, B.(edit.): Rómske etnikum – jeho špecifiká a vzdelávanie. Zborník. Banská Bystrica: PF UMB, 2004.
  • RIGOVÁ, S., MACZEJKOVÁ, M. (2002): Vzdelávací systém a Rómovia. In VAŠEČKA, Mchal. Čačipen pal o roma. Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku. Bratislava : Inštitút pre verejné otázky, s. 722 – 724.
  • ROSINSKÝ, R. (2006): Čhavale Romale alebo motivácia rómskych žiakov k učeniu. 1. vyd. Nitra : UKF v Nitre. 2006. (s.50 ─ 55).
  • KLEIN, V.: Edukácia rómskych žiakov a (rómsky) asistent učiteľa. Dostupné na:http://www.fsr.gov.sk/staryweb/ews3/files/1270/ukf-nitra-asistent-ucitela.pdf
  • METODICKÝ POKYN ─ č. 184/2003 – 095 vydaný Ministerstvom školstva Slovenskej republiky  (dňa 6. decembra 2003).
  • VALACHOVÁ, D., KADLEČÍKOVÁ, Z., BUTAŠOVÁ, A. et al. (2002): Vzdelávanie Rómov a multikultúrna koexistencia. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, s. 205.
  • ZÁKON 317/2009 Z. Z. O PEDAGOGICKÝCH ZAMESTNANCOCH A ODBORNÝCH ZAMESTNANCOCH A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV. Dostupné na: http://www.minedu.sk/data/att/2918.pdf
  • VYHLÁŠKA MINISTERSTVA ŠKOLSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Č. 437/2009 Z.Z. Dostupné na:http://ccv.upjs.sk/dokumenty/zakony/vyhlaska_437_2009.pdf
  • ZÁKON Č. 245/2008 Z.Z O VÝCHOVE A VZDELÁVANÍ (ŠKOLSKÝ ZÁKON) A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV (ŠKOLSKÝ ZÁKON).
  • Dostupné na: http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/PKvs/z245_2008.pdf

—

  1. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky v záujme zjednotenia zavedenia profesie asistent učiteľa pri výchove a vzdelávaní detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v predškolských zariadeniach, v základných školách a v špeciálnych základných školách podľa § 28 ods. 3, § 50 ods. 1 a  § 50b  zákona č. 29/1984 Zb. o sústave  základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov v súlade s § 11 ods. 2 písm. a) zákona NR SR č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Metodický pokyn k zavedeniu profesie asistent učiteľa pri výchove a vzdelávaní detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v predškolských zariadeniach, v základných školách  a v špeciálnych základných  školách č. 184/2003 – 095 vydaný Ministerstvom školstva Slovenskej republiky dňa 6. decembra 2003).
  2. Podľa zákona č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predpoklady na výkon pedagogickej činnosti a na výkon odbornej činnosti sú: a) kvalifikačné predpoklady, ak tento zákon neustanovuje inak.
  3. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 437/2009 Z.z.), b) bezúhonnosť, c) zdravotná spôsobilosť, d) ovládanie štátneho jazyka, ak tento zákon neustanovuje inak, e) poverenie podľa vnútorných predpisov príslušnej registrovanej cirkvi alebo príslušnej náboženskej spoločnosti na vyučovanie predmetu náboženstvo alebo predmetu náboženská výchova.
  4. Ústav informácií a prognóz školstva (http://www.uips.sk/)
  5. http://www.uips.sk/prehlady-skol/statisticka-rocenka—zakladne-skoly

Z posledného spracovania údajov k 15. 9. 2013 (v časti: Učitelia a ostatní zamestnanci

POLITICKÁ PARTICIPÁCIA RÓMOV

Po roku 1989 sa Rómovia formovali nielen ako národnostná menšina v kultúrnych prejavoch, ale tiež v národnostne definovaných politických iniciatívach. Vznikla Rómska občianska iniciatíva, ktorej členovia boli na kandidátkach Verejnosti proti násiliu a Občianskeho fóra vo voľbách v roku 1990. Rómske poslankyne a poslanci  sa tak v roku  1990 stali členkami a členmi tak Federálneho zhromaždenia (Gejza Adam, Vincent Danihel), ako aj  Slovenskej národnej rady (Anna Koptová).

V období samostatnej Slovenskej republiky, od roku 1993, rómske strany ani rómski kandidáti vo väčšinových stranách nedosiahli výraznejší úspech. Rómska politická scéna sa vyznačovala fragmentáciou a výraznou dynamikou vzniku a zániku politických strán. Po roku 2000 bolo zaregistrovaných dokonca 20 rómskych politických strán.
Samotní členovia strán si nebezpečenstvo roztrieštenosti  uvedomovali,  preto vznikali i spoločné kandidátky pod záštitou najväčších strán. Napriek tomu sa však nikdy žiadnej rómskej strane nepodarilo v parlamentných voľbách päťpercentnú hranicu prekonať.

Niektoré strany vysielali svojich kandidátov do volebného boja na kandidátkach väčšinových politických strán, rovnako sa do parlamentu snažili preniknúť aj nezávislí jednotlivci. Väčšinou sa však Rómovia a Rómky ocitali na nevoliteľných pozíciách. Zlom nastal  v roku 2012, keď sa na kandidátke politického hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti stal poslancom NR SR Peter Pollák, ktorý sa otvorene hlási k rómskej národnosti.

Výraznejší úspech zaznamenali rómski kandidáti na lokálnej úrovni ako kandidáti do miestnych zastupiteľstiev a na post starostov. Za míľnik sa môžu považovať komunálne voľby v roku 2006, v ktorých výrazne viac Rómov kandidovalo a markantne viac sa ich dostalo ako do mestských zastupiteľstiev, tak aj na pozície starostov. Stúpajúcu tendenciu zastúpenia Rómov a Rómok v komunálnej politike potvrdili aj voľby v roku 2010 (28 starostov a jedna starostka).

Zdroj /literatúra:

Dzuríková, Z., Hrustič, T. Roma Participation in the 2006 Slovak Parliamentary Elections. National Democratic Institute. http://www.ndi.org/files/2076_sk_roma2006elections_100106.pdf

Jurásková, M., Kriglerová, E., Puliš, P., Rybová, J., Vašečka, M. Rómske hlasy. Rómovia a ich politická participácia v transformačnom období. Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 2002.

Spravodaj Rómska verejná politika 1/2012. Rozhovor s Jarmilou Vaňovou a Tomášom Hrustičom o rómskej politickej participácii. Nadácia Milana Šimečku, 2012. http://www.multikulti.sk/dok/rvp/spravodaj-RVP-2012-01.pdf

Šebesta, M. Rómska politická scéna. In Vašečka, M. (ed.). Čačipen pal o Roma. Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku. Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 2003, s. 295 – 312.