Romano kher – Rómsky dom o.z.
Pojmom segregácia označujeme oddelenie, vylúčenie alebo izoláciu skupiny osôb zo spoločnosti na základe rasových, etnických, sociálnych, rodových, náboženských alebo iných odlišností. Oddelenie od dominantných skupín obyčajne znemožňuje segregovaným skupinám plnohodnotné zapojenie sa do fungovania spoločnosti a rovné podieľanie sa na správe vecí verejných a spoločenskom úžitku. Segregácia môže mať formu rezidenčného alebo inštitucionálneho vylúčenia.
Forma diskriminačnej politiky alebo praktiky, ktorá spočíva v oddeľovaní Rómov na základe etnickej príslušnosti vo vzdelávaní, bývaní, zdravotníckych či komerčných zariadeniach.
Najznámejším prípadom tzv. de facto segregácie, okrem oblasti bývania, je vzdelávanie, ktoré spočíva v systematickom zaraďovaní rómskych detí do špeciálnych škôl určených pre deti s postihnutím. K umiestňovaniu dochádza v dôsledku používania psychologických testov školskej zrelosti, ktoré diskriminujú rómske deti s jazykovo a sociálne znevýhodňujúceho prostredia. V segregácií v špeciálnom školstve dochádza aj v dôsledku priamych (nar. nabádanie zo strany učiteľov) alebo nepriamych ( napr. zvýšené finančné dotácie na deti zo špeciálnymi potrebami, chudoba) diskriminačných praktík, ktoré podporujú rómskych rodičov v tom, aby svoje deti umiestňovali do špeciálnych škôl. Vzdelávanie v špeciálnom školstve pre dieťa znamená nemožnosť získania ďalšieho vzdelávania a kvalifikácie a tým výrazne zvyšuje riziko doživotnej nezamestnanosti a ďalej prehlbuje začarovaný kruh znevýhodnenia a chudoby.
Podľa rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade D.H. a iní proti Českej republike, napriek tomu, že špeciálne školy nie sú určené výlučne pre rómske deti, disproporčne vysoké zastúpenie rómskych detí v špeciálnom školstve je nepriamou diskrimináciu resp. segregáciou na základe etnicity a porušením dohovoru. Tá vzniká v dôsledku zaraďovania v dôsledku problematických psychologických testov a ďalších diskriminačných praktík.
Na Slovensku bolo v roku 2005 segregovaných 149 rómskych osídlení, ktoré sa nachádzajú na okraji alebo mimo obce/mesta. 56 osídlení nemalo takmer žiadnu infraštruktúru (vodovod, kanalizácia, plyn a nie je k nim vybudovaná asfaltová prístupová cesta). (2)
Literatúra/zdroje:
Segregácia vo vzdelávaní (oddelené vzdelávanie) je jedna z foriem inštitucionálnej segregácie, kedy sú žiaci a žiačky jednej skupiny vylučovaní a vylučované mimo hlavný vzdelávací prúd. Realizuje sa vzdelávaním v špeciálnych školách, oddelených školách alebo triedach, poskytovaním nižšej kvality vzdelávania alebo iným znevýhodňovaním. Segregácia vo vzdelávaní sa považuje za porušovanie práva na vzdelanie. V Slovenskej republike je zákaz všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie obsiahnutý aj v tzv. školskom zákone (Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní).
Napriek tomu k segregácii vo vzdelávaní v súčasnosti v strednej a východnej Európe dochádza vo viacerých krajinách, čelia jej najmä rómske deti zo sociálne vylúčených lokalít.
Medzi charakteristiky segregovaného vzdelávania na Slovensku patrí:
Korene segregácie vo vzdelávaní treba hľadať v diskriminujúcich vzoroch správania sa v školách a spoločnosti, v systémových nedostatkoch, ktoré umožňujú nepriamu diskrimináciu, v tradičnom modeli vzdelávania na Slovensku, ktorý nepracuje s „inakosťou“, v neinformovanosti rómskych rodičov, v nedostatočnej diagnostike. V mnohých prípadoch je segregácia vo vzdelávaní jedným z dôsledkov rezidenčnej segregácie.
Nízka kvalita vzdelávania ovplyvňuje budúce zaradenie sa na trh práce a spôsobuje absenciu základných zručností, ktorých nadobudnutie je súčasťou štandardného vzdelávania. Segregácia vo vzdelávaní tak determinuje životné dráhy jednotlivcov alebo celých skupín v dlhodobej časovej perspektíve.
Literatúra/zdroje:
Dostupné na: http://www.clovekvtisni.sk/upload/File/Program%20podpory%20vzdelavania/seminar_NRSR_segregacia.pdf
Sociálna práca vykonávaná v prirodzenom prostredí klienta, pričom za prirodzené prostredie sa považuje miesto, ktoré klient dôverne pozná, trávi tam veľa času. Môže to byť domácnosť klienta, alebo tzv. otvorené prostredie: komunita, ulica.
Miesto výkonu a klient sú zároveň jej základnými definičnými znakmi, podľa nich sa rozdeľuje do niekoľkých typov alebo metód:
Špecifikom sociálnej práce v teréne, oproti iným formám a metódam sociálnej práce, je jej mobilná (sociálny pracovník prichádza za klientom) a vyhľadávacia (vyhľadáva klientov, ktorí by sociálneho pracovníka sami neoslovili a ponúka im svoje služby) funkcia.
Jej hlavným cieľom je pomáhať klientom pri ich sociálnom začleňovaní, medzi ďalšie ciele patria: zmierňovanie alebo zabraňovanie sociálnemu vylúčeniu, prevencia sociálneho vylúčenia, sprevádzanie klienta rizikovými životnými situáciami, sprostredkovanie kontaktu medzi klientom a rôznymi inštitúciami, odovzdávanie informácií. Môže existovať ako služba konkrétneho zariadenia alebo inštitúcie (napr. nízkoprahového centra) alebo ako samostatný program obce či mimovládnej organizácie. Podľa Zákona o sociálnych službách 448/2008 Z.z. patrí medzi terénne formy sociálnych služieb.
V prostredí marginalizovaných rómskych komunít na Slovensku sa realizuje:
Literatúra/zdroje:
Predstavuje koncept, ktorý kontextuálne vystihuje situáciu, v akej sa v súčasnosti nachádzajú jednotlivci žijúci v tzv. marginalizovaných rómskych komunitách. Sociálne vylúčenie je chápané ako viacdimenzionálny jav, systematický proces a súbor mechanizmov, ktoré vedú k vylučovaniu jednotlivcov alebo skupín na okraj spoločnosti, k oslabovaniu ich sociálnych väzieb , marginalizácii, resp. izolácii. Exklúzia znamená znemožnenie participácie týchto skupín a jednotlivcov na štandardnom spôsobe sociálneho života.
Sociálne vylúčenie sa prejavuje v oblasti bývania, vzdelávania a prístupu k službám, na základe čoho môžeme zachytiť sociálne vylúčenie v niekoľkých dimenziách:
Charakteristikami sociálneho vylúčenia je chudoba, nezamestnanosť, nízka kvalifikácia, nedostatočné vzdelanie, pocit ohrozenia, vystavenie diskriminácii.
Zdroj / literatúra:
Stratégia Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020, dostupné na http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=20646
Jakoubek, M. – Hirt, T.: Rómske osady na východnom Slovensku z hľadiska terénneho antropologického výskumu. NOS – OSF. Bratislava 2008, s. 697
Nálepkovanie Rómov spravidla negatívnymi charakteristikami, ktoré môže vyústiť až do diskriminačného správania sa.Stigma je charakteristika alebo vlastnosť, ktorou spoločnosť označkuje osobu ako odlišnú a ktorá výrazne diskredituje jej alebo jeho identitu.
Sociológ Erving Goffman, definoval stigmu ako atribút, ktorý môže vyplývať z prináležania k etnickej alebo rasovej skupine a narušuje individuálnu identitu. Jednotlivca totiž redukuje v predstavách iných ako niekoho odlišného od „ normálu“.
Proces stigmatizácie nejakej skupiny existuje v každej spoločnosti. Na individuálnej úrovni slúži k tomu, aby sa jednotlivec, ktorý znevažuje stigmatizovaného druhého cítil lepšie a sebavedomejšie. Na skupinovej úrovni, podobne, znehodnocovanie inej skupiny pomáha zvyšovať sebavedomie väčšine.
Stigmatizujúce označenie spojené s prináležaním k rómskej menšine je asociované s negatívnym hodnotením. Stereotypy, ako napríklad neprispôsobivosť, nečistota alebo lenivosť ktoré sú v spoločnosti „ všeobecne známe“ a stávajú sa základom pre vylučovanie, vyhýbanie sa alebo diskriminovanie Rómov. Stigma pritom neexistuje v osobe, ale v sociálnom kontexte. Napríklad, Róm alebo Rómka môže zažiť stigmatizáciu na Slovensku, ale nie vo Veľkej Británii alebo v USA.
Dôsledkom stigmatizácie je nízky status, chudoba, poruchy kognitívnych a sociálnych funkcií, horšieho fyzického a mentálneho zdravia u príslušníkovej stigmatizovanej skupiny. Výrazne zvyšuje riziko odmietnutia, vylúčenia, predsudkov a diskriminácie, verbálneho a fyzického násilia. Ľudia, ktorí sú stigmatizovaní, sú si vedomí toho, že majú menšiu hodnotu v očiach iných a sú obeťou diskriminácie. Proces stigmatizácie v nich môže vyvolať stresové reakcie, akými je zlosť, beznádej, strach alebo odbor či zvýšená kardiovaskulárna aktivita.
Najnovší výskum v sociálnej psychológií však prekonáva názor, že stigmatizovaní jednotlivci sú výlučne pasívnymi obeťami. Naopak, mnohí sa snažia odlišnými stratégiami so stigmatizáciou vyrovnať. Niektorí sa zakrývajú stigmatizujúci znak a iní sa usilujú dokázať, že vedia byť úspešní aj v oblastiach, v ktorých podľa rozšírených stereotypoch nemajú šancu uspieť.
Literatúra/zdroje: