A Č F H K M P R Š T V

Atlas rómskych komunít 2004

Atlas rómskych komunít 2004 je výsledkom rozsiahleho celoslovenského výskumu s názvom Sociografické mapovanie rómskych komunít na Slovensku. Zadávateľom výskumu bol Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity. Okrem uvedeného úradu výskum podporili Kanadská medzinárodná rozvojová agentúra a Svetová banka. Realizáciu výskumu zabezpečili zástupcovia troch inštitúcií: Centrum pre analýzu sociálnej politiky (S.P.A.C.E.), Inštitút pre verejné otázky (IVO) a Krajské centrum pre rómske otázky (KCpRO).

Realizačný tím: Iveta Radičová (S.P.A.C.E.), Martina Jurásková, Elena Kriglerová, Jana Ribová (IVO), Alexander Mušinka (KCpRO).

Rok a miesto vydania: 2004, Bratislava
Vydavateľ: S.P.A.C.E., IVO
ISBN: 978-80-88991-27-4

O publikácii

Cieľom sociografického mapovania bolo získať informácie o rómskych komunitách a obciach, v ktorých rómske komunity žijú, a to najmä pre potreby vládnej a lokálnej politiky. „Poznanie celkového rozloženia rómskych komunít na Slovensku spolu s identifikáciou základných problémov jednotlivých komunít je predpokladom pre prijatie konkrétnych rozhodnutí vlády SR, regionálnych a miestnych samospráv, mimovládnych organizácií.“ (Atlas rómskych komunít na Slovensku 2004). Atlas priniesol reálnejší odhad počtu rómskych komunít na Slovensku a najmä reálnejší odhad počtu obyvateľov žijúcich v nich.

Atlas je dostupný v tlačenej aj v elektronickej podobe (napr. tu: https://www.minv.sk/?atlas_2004). Okrem listu faktov, poznámok k údajom a definícií pojmov, obsahom Atlasu sú najmä tabuľky získaných údajov o rómskych komunitách a obciach v nasledovnej štruktúre:

  1. základné informácie o obci
  2. charakteristiky osídlenia (komunity)
  3. infraštruktúra v rómskych osídleniach
  4. infraštruktúra majority
  5. obydlia v rómskych osídleniach
  6. obyvatelia rómskych osídlení (poznámky k údajom, dostupné tu: https://www.minv.sk/?regiony_atlas).

Mapovanie bolo realizované prostredníctvom metódy kvalifikovaného odhadu. Všetky údaje v Atlase sú výsledkom odhadu miestnych aktérov (zástupcov samospráv a rómskych aktivistov).

Zdroje:

Kol. 2004. Atlas rómskych komunít na Slovensku 2004. Bratislava: S.P.A.C.E. IVO. ISBN 978-80-88991-27-4.
https://www.minv.sk/?atlas_2004
http://www.ivo.sk/490/sk/projekty/sociograficke-mapovanie-romskych-komunit-na-slovensku

Atlas rómskych komunít 2013

Editor

MUŠINKA ALEXANDER

Autori

Alexander Mušinka, Prešovská univerzita v Prešove; Daniel Škobla, UNDP; Jakob Hurrle, Karlova Univerzita v Prahe; Kvetoslava Matlovičová, Prešovská univerzita v Prešove; Jaroslav Kling, UNDP.


Rok a miesto vydania: Bratislava 2013
Vydavateľ: UNDP
Počet strán: 120
ISBN: 978‑80‑89263‑18‑9.

O autoroch

Atlas rómskych komunít 2013 je výsledkom celoslovenského mapovania rómskych komunít. Projekt Atlas rómskych komunít 2013 realizoval Rozvojový program OSN (UNDP) v spolupráci s Ústavom rómskych štúdií Prešovskej univerzity, Úradom splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity a Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS).

Realizačný tím: Daniel Škobla, Alexander Mušinka, Zuzana Balážová, Gerhard Ballasch, Monika Benková, Dušan Bevilaqua, Stanislav Cina, Kristián Cseh, Roman Csikós, Marián Fečo, Vladimír Fricky, Barbora Gindlová, Martina Heczková, Ladislav Chynoradský, Anna Ištoková, Pavol Kalmár, Maroš Klika, Michal Kozubík, Erika Kušická, Jana Ľuptáková, René Matlovič, Zuzana Melišová, Peter Mihály, František Rac, Daniela Obšasníková, Vladimír Oláh, Tünde Peczeová, Rastislav Rosinský, Július Rusnák, Milan Samko, Lucia Segľová, Michal Smetanka, Lenka Smetánková, Vladimír Tirpák, Linda Ulická, Katarína Vanková, Miroslava Žilková.

O publikácii

Projekt Atlas rómskych komunít 2013 nadväzuje na sociografické mapovanie z roku 2004, ktorého výstupom bol Atlas rómskych komunít na Slovensku 2004. Výskumný projekt využíva rovnakú metodiku a modifikovaný výskumný nástroj – dotazník. Na zisťovanie údajov o rómskych osídleniach bola v oboch výskumoch – v roku 2004 aj v roku 2013 – využitá metóda kvalifikovaného odhadu. Všetky číselné údaje vrátane počtu Rómov sú odhadované lokálnymi aktérmi (napr. zástupcami samospráv). Projekt bol súčasťou spoločného programu UNDP a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR orientovaného na monitorovanie životných podmienok rómskej populácie.

Výstupom projektu je publikácia Atlas rómskych komunít na Slovensku 2013, ktorá „…ponúka výber zozbieraných údajov o obciach s rómskymi osídleniami…“ (Mušinka a kol., 2014). Na rozdiel od Atlasu z roku 2004 čitateľ nenájde v Atlase z roku 2013 údaje za každú obec jednotlivo; atlas poskytuje údaje spracované v tabuľkách prevažne za kraje. Zároveň obsahuje aj mapovú časť, ktorá zobrazuje rozmiestnenie rómskych osídlení na Slovensku. Autori uvádzajú, že Atlas môže byť užitočný pri nastavovaní verejných politík na všetkých úrovniach, ale aj pri skúmaní „rôznych tém spojených so životnými podmienkami rómskej populácie“.

Najväčší priestor je v publikácii venovaný samotným údajom o rómskych osídleniach, ktoré sú zobrazené v tabuľkách a v prílohe prostredníctvom máp. Úvodné kapitoly prinášajú informácie o metodológii výskumu, ktorý je postavený „…do širšieho kontextu otázok o zbere etnických dát…“ (Mušinka a kol., 2014). Samostatná časť je venovaná tzv. indexu segregácie, ktorý autori konštruovali s cieľom identifikovať lokality s najhoršími životnými podmienkami.

OBSAH

  1. Úvod a metodológia výskumu
  2. Zber dát o životných podmienkach rómskych komunít v európskom a národnom rámci
  3. Rómske komunity podľa krajov
    Geografické rozmiestnenie obcí s rómskou komunitou
    Priestorové umiestnenie, typy osídlení a početnosť obyvateľov
    Infraštruktúrne vybavenie sledovaných obcí
    Infraštruktúrne vybavenie osídlení
    Osídlenia a typy obydlí
    Majetkovo-právny vzťah k pozemkom
    Dostupnosť služieb v osídleniach
    Politická a občianska participácia
    Komunitné, hygienické a pastoračné centrá; kultúrne a športové aktivity
    Sieť škôl
    Porovnávanie vybraných údajov s Atlasom rómskych komunít 2004
  4. Aplikačné možnosti údajov z Atlasu rómskych komunít 2013
    Index segregácie a podrozvinutosti
    Prínosy a obmedzenia použitia indikátorov pri programovaní
  5. Zhrnutie
  6. Mapová časť


Zdroje

Mušinka a kol. 2014. Atlas rómskych komunít na Slovensku 2013. Bratislava: UNDP. ISBN 978‑80‑89263‑18‑9.

Čačipen pal o Roma – Súhrnná spáva o Rómoch na Slovensku

VAŠEČKA, M. a kol. 2002. Čačipen pal o Roma – Súhrnná spáva o Rómoch na Slovensku. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2002. 914 s. ISBN 80-88935-41-5.

O autoroch
Na tvorbe publikácie sa podieľali výskumníci, akademici a odborníci z praxe, ktorí sa daným témam dlhodobo venujú.

Katarína Bezáková, Ján Cangár, Stanislav Cina, Ivana Černáková, Roman Džambazovič, Marek Harakaľ, Eva Haviarová, Daniela Hivešová−Šilanová, Ivan Hriczko, Balázs Jarábik, Martina Jurásková, Milan Jurík, Anna Jurová, Zuzana Kollárová, Stanislava Kompaníková, Eva Končoková, Alena Kotvanová, Milan Kováč, Elena Kriglerová, Zuzana Kumanová, Natália Kušnieriková, Jarmila Lajčáková, Adriana Lamačková, Tibor Loran, Mária Maczejková, Kristína Magdolenová, Jozef Majchrák, Marek Murín, Alexander Mušinka, Karel A. Novák, Valentína Petrus, Jaroslav Pilát, Peter Puliš, Iveta Radičová, Ingrid Repová, Silvia Rigová, Eleonóra Sándor, Boris Strečanský, Attila Szép, Peter Šaško, Michal Šebesta, Ľudmila Šimčáková, Anna Tkáčová, Adrián Tokár, Zdeněk Uherek, Boris Vaňo, Imrich Vašečka, Michal Vašečka.

O publikácii

Publikácia Čačipen pal o Roma – Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku bola vydaná v roku 2002. Publikácia je dostupná v predaji aj na vypožičanie v knižniciach.

V úvode Súhrnnej správy sa uvádza, že jej autori si kládli za cieľ sprostredkovať širokej verejnosti informácie o rómskej menšine na Slovensku a tiež informácie o politike štátu voči nej. Publikácia obsahuje náčrt predpokladov pre úspešnejšie riešenie komplexu výziev „…ktoré sa zvyknú nazývať rómska problematika“. Snahou Súhrnnej správy o Rómoch na Slovensku bolo vytvoriť celistvú správu, ktorá sa na dlhší čas mohla stať čítankou pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o Rómov a súčasne mala slúžiť ako podklad pre politické a spoločenské elity na Slovensku (Vašečka a kol., 2002).

Obšírnu publikáciu tvorí osem tematických celkov (členené na kapitoly a podkapitoly), ktorých súhrn poskytuje komplexné informácie o Rómoch na Slovensku. Prvý tematický blok poskytuje informácie o histórii rómskeho národa, venuje sa témam identity a kultúry, jej atribútom a prejavom (napr. v podobe konkrétnych kultúrnych aktivít). V druhom tematickom bloku je predstavená legislatíva, politická participácia a reprezentácia Rómov. Tretí tematický blok sa venuje mimovládnemu sektoru a štvrtý vzťahom medzi majoritou a Rómami z rôznych pohľadov. Piaty tematický blok ponúka demografickú analýzu rómskej populácie na Slovensku a charakteristiku rómskej rodiny ako základnej jednotky. V šiestom tematickom bloku sa autori venujú téme, ktorá sa nesie takmer celou publikáciou, konkrétne chudobe a sociálnemu vylúčeniu Rómov. Témou siedmeho bloku je vzdelávanie, pričom vzdelanie autori chápu ako základný predpoklad integrácie Rómov. V poslednom bloku dostali priestor najmä otázky spojené s migráciou Rómov do zahraničia, čo bola v čase tvorby publikácie veľmi aktuálna téma.

OBSAH

  1. Historický kontext
  2. Kultúra a identita Rómov
  3. Legislatíva, politika a verejná sféra
  4. Rómovia a majorita vo vzájomnej interakcii
  5. Demografická situácia Rómov
  6. Sociálna situácia a chudoba Rómov
  7. Vzdelávanie
  8. Medzinárodný kontext

Zdroje:

VAŠEČKA, M. a kol. 2002. Čačipen pal o Roma – Súhrnná spáva o Rómoch na Slovensku. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2002. 914 s. ISBN 80-88935-41-5.

Cigáni na Slovensku: Historicko-etnografický náčrt

HORVÁTHOVÁ, Emília 1964. Cigáni na Slovensku: Historicko-etnografický náčrt. Bratislava: SAV, 1964. 396 s.

O publikácii

Publikácia Cigáni na Slovensku bola vydaná v roku 1964, v súčasnosti je dostupná už len vo vybraných knižniciach.

Autorka v nej venuje pozornosť spôsobom života a kultúre Rómov na území Slovenska z historického a z etnografického pohľadu. ,,Postavenie Cigánov na území Slovenska nevyplývalo iba z našich domácich podmienok, ale zo širších, takmer celoeurópskych súvislostí a do istej miery bolo aj dôsledkom tých čŕt, ktoré si priniesli už zo svojej pravlasti.“

Publikácia má 396 strán a je rozdelená do troch hlavných častí: historická, etnografická a časť zameraná na vtedajšiu súčasnosť. V prvej kapitole môže čitateľ nájsť informácie o pôvode Rómov (v publ. Cigánov) a o histórii tohto národa v Európe a na území dnešného Slovenska. Cenná je etnografická časť, ktorá prináša zaujímavé poznatky o rôznych aspektoch života Rómov a prejavoch ich kultúry (napr. odievanie, bývanie, zamestnanie a spôsoby obživy, atď.). Údaje etnografického charakteru autorka získala vo vlastných terénnych výskumoch (do roku 1960). Postavenie Rómov v Československej republike po roku 1945 je ústrednou témou poslednej časti publikácie.

Kniha je obohatená o ilustrácie, ktoré sú zaujímavým doplnením odborných textov.

O autorke

Etnografka, vysokoškolská pedagogička, docentka Emília Horváthová sa narodila v roku 1931. Vedecky sa orientovala na oblasť duchovnej kultúry, patrila medzi popredných odborníkov v oblasti romológie v Európe, je považovaná za priekopníčku vo výskume a štúdiu spôsobu života „Cigánov“ na Slovensku o čom napísala viac ako 50 štúdií. Významnou je aj Horváthovej vedecko-organizačná a verejno-prospešná činnosť, napr. v rokoch 1968 –1990 pracovala vo vládnej komisii pre riešenie otázky cigánskeho obyvateľstva (www.encyklopediapoznania.sk). Horváthová patrí k najvýznamnejším osobnostiam národopisnej vedy na Slovensku. Zomrela v roku 1996.

OBSAH

Časť historická:
Cigáni pred príchodom do Európy
Najstaršie správy o Cigáňoch v Európe
K dejinám Cigáňov v západnej a severnej Európe
Cigáni v juhovýchodnej Európe, najmä na Balkáne
Cigáni na Slovensku v rámci Uhorska
Cigáni na Slovensku v rokoch 1919 – 1945

Časť etnografická:
Spôsoby obživy a zamestnania
Strava
Odievanie
Bývanie
Liečenie a hygiena
Rodinný a spoločenský život

Cigánska otázka u nás dnes

Zdroje:

Horváthová Emília (1931). [online]. 2013-2017, [cit. 2017-12-20]. Dostupné na internete:
https://encyklopediapoznania.sk/clanok/5713/horvathova-emilia-1931

Foto: https://encyklopediapoznania.sk/clanok/5713/horvathova-emilia-1931

CIGÁNI V UHORSKU

Cigáni v Uhorsku. O dnešnom stave, zvláštnych mravoch a spôsobe života, ako aj o ostatných vlastnostiach a danostiach Cigánov v Uhorsku, Samuel Augustini ab Hortis, Bratislava, Štúdio -dd- 1995

Preklad z nemčiny: Viera Urbancová, preklad latinských textov: Ján Tibenský, Doslov: Emília Horváthová

V publikácii je pôvodný nemecký text a preklad do slovenčiny. Pôvodný text vychádzal na pokračovanie v rokoch 1775 – 1776 v časopise Kaiserlich Königlich allergnädigste privilegierte Anzeigen aus sämtlichen Kaiserl. König. Erbländer. V svojej podstate je to monografia, ktorá vyšla v 39 pokračovaniach. Texty vznikli v dobe osvietenských reforiem zameraných na začlenenie Rómov do ostatnej spoločnosti monarchie.

Autor musel mať pomerne rozsiahli prehľad o situácii Rómov na území celej monarchie, lebo príklady, ktoré uvádza, pochádzajú z rôznych teritórií a oblastí. Monografia je rozdelená do 12 kapitol tak, že pokrýva oblasti pomenovania Rómov a hypotézy o pravlasti, tiež sa venuje materiálnej kultúre vrátane zamestnania, odevu a bývania, sociálnej a duchovnej kultúry.

Je pozoruhodné, ako presne a relatívne nadčasovo sú zaznamenané reálie, ktoré dnes môžu slúžiť na porovnanie a definovanie vývoja.

Samuel Augustini ab Hortis (* 26. august 1729,Veľká Lomnica–† 10. apríl 1792,Spišská Sobota)bol uhorský prírodovedec, geológ, mineralóg, historik a evanjelický kňaz. Jeho etnická identita bola nemecká. V rokoch 1758 – 1761 pôsobil ako pedagóg na evanjelickom lýceu v Kežmarku. V rokoch 1761 – 1792 pôsobil ako evanjelický farár v Spišskej Sobote, kde aj zomrel.

Monografia S. Augustiniho má mimoriadny význam pre poznanie Rómov v 18. storočí. Prínos pre európsku romistiku je významný predovšetkým vo dvoch oblastiach. Autor uviedol príhodu kalvínskeho kňaza Štefana Váliho z obce Almás pri Komárne, ktorý prečítal tisíc indických slov miestnym Rómom a tí ich vedeli preložiť. Tým upozornil nemeckého lingvistu H. M. G. Grellmanna, ktorý zaradil jazyk európskych Rómov do skupiny indických jazykov, čím sa podarilo objasniť pôvod predkov európskych Rómov (Grellmann, žiaľ, prevzal celé pasáže z diela Augustiniho a uverejnil ich vo svojom diele bez citovania prameňa). Augustini uverejnil vo svojej práci „nemecko-cigánsky slovník“, v ktorom uviedol, že nemecky Cigán sa povie v jazyku týchto ľudí Romé a Cigánka Romnyi, čo je doposiaľ najstarší známy prameň dokladajúci používanie endoetnonyma (etnického sebaoznačenia) Rómovia.