ŠAJ PES DOVAKERAS – MŮŽEME SE DOMLUVIT

Autorka
HÜBSCHMANNOVÁ Milena

Rok a miesto vydania: 1993, Olomouc
Vydavateľ:  Vydavatelství Univerzity Palackého, 1. vydanie
Počet strán: 117
ISBN: 80–244–0496–6
O publikácii

Publikácia Šaj pes dovakeras – Můžeme se domluvit bola prvýkrát vydaná v roku 1993 v českom jazyku. Neskôr sa publikácia dočkala ešte niekoľkých rozšírených vydaní. Na Slovensku je dostupná v predaji aj na vypožičanie v knižniciach.

K porozumeniu dôjde vtedy, keď každý človek pochopí, že sám musí urobiť niečo preto, aby tomu druhému porozumel.“ (autorka). Ako sama Hubschmannová uvádza, jej cieľom bolo priblížiť čitateľom krásu rómskeho jazyka, pretože „…aj v tomto jazyku sa dá vyjadriť a popriať druhému človeku šťastie, radosť, harmónia, pohoda, pokoj a mier.“ (Hübschmannová, 1998).

V knihe sa Hubschmannová venuje problematike kultúry a etnickej identity. Odpovedá na otázku „Kto sú Rómovia?“ aj prostredníctvom osobných príbehov Rómov, ktorých stretla a tiež na základe svojich vlastných skúseností. Poukazuje na javy, ku ktorým dochádza pri strete dvoch kultúr s rozdielnymi komunikačnými symbolikami.

Hovorí o ochote a schopnosti dorozumieť sa napriek kultúrnym a jazykovým odlišnostiam, ale aj o sile stereotypu a o humánnych aj nehumánnych reakciách na tieto odlišnosti  (https://www.vydavatel.sk/kniha/muzeme-se-domluvit-saj-pes-dovakeras-4vydani). Celá publikácia je doplnená o rómske výrazy, príbehy zo života Rómov a rozhovory s nimi. Členená je do 11-tich kapitol.

 O autorke

Milena Hübschmannová, česká vysokoškolská pedagogička a zakladateľka českej romistiky, sa venovala najmä rómskemu jazyku a zberu rómskeho folklóru. Narodila sa v roku 1933 v Prahe. Na Karlovej univerzite vyštudovala hindčinu, urdčinu a bengálčinu. Rómskemu jazyku sa venovala od roku 1953. „Prišla som k rómčine ako študentka hindológie.“ Ako sama povedala, rómsky jazyk ju očaril. Svoju náklonnosť k rómčine a kultúre Rómov vyjadruje aj v publikácii Šaj pes dovakeras – Můžeme se domluvit. Je autorkou mnohých odborných publikácií z oblasti romistiky a tiež prekladov z rómčiny (http://romove.radio.cz/cz/clanek/18805). V roku 2005 zomrela pri nešťastnej autonehode v Juhoafrickej republike.

OBSAH

  1.  Kdo sou slovenští Romové
  2.  Slovo romské básnířce
  3.  Vrtíme hlavou všichni stejně?
  4.  Romano nav – gadžikano nav
    Romské jméno – neromské jméno
  5.  Pootevři dveře – o romském etnolektu češtiny
  6.  Nechť se vysloví Romové
    Vzpomínky pěti Romú na jejich zážitky v první tříde
  7.  Vúl, kráva, husa – a jazykový styl
  8.  Angela Žigová: Náš jazyk
  9.  Neděkuj, neděkuj, nejsi u gádžú!
  10.  Slovo dvěma romským novinářúm
  11.  Aby děti Odžibwejú, ohawkú, Inuitú… Romú dosáhly stejného vzdělání jako ostatní

Zdroje:
HÜBSCHMANNOVÁ, M. 2002. Šaj pes dovakerasMůžeme se domluvit. Olomouc: Vydavatelství Univerzity Palackého, 2002. 129 s. ISBN 80–244–0496–6.
https://www.vydavatel.sk/kniha/muzeme-se-domluvit-saj-pes-dovakeras-4vydani

http://romove.radio.cz/cz/clanek/18805

Výtvarné umění. Sbírky Muzea romské kultury

HORVÁTHOVÁ  JANA (ed.): Výtvarné umění. Sbírky Muzea romské kultury. Rómski autori. Prírastky 1991–2005. Brno: Muzeum romské kultury o.p.s., datované 2005, vyšlo 2006.

Publikácia Výtvarné umění je doposiaľ najucelenejšou prehliadkou voľnej tvorby Rómov na území bývalého Československa. Menšinovo sú v nej zastúpení aj zastúpení aj výtvarníci zo zahraničia, resp. Rakúska, Bulharska a Poľska. Vysoká kvalita reprodukcií, konzekventný preklad, sprievodné texty a popisky, i fotografie a životopisy jednotlivých výtvarníkov zaraďujú Muzeum romské kultúry k významným inštitúciám vo svete.

Vstup tvorí príspevok Kataríny Čiernej zo Slovenskej národnej galérie, v ktorom opisuje históriu naivného umenia od Gauguinovej cesty na Tahiti po dnešné uctievanie neškolenej tvorby. Brnenská zbierka je rozdelená do dvoch hlavných prúdov, do umenia insitného a amatérskeho. Medzi amatérskych maliarov zaraďuje maliarov z Detvy –Jána Berkyho, Dušana Oláha, Tibora Červeňáka. Za amatérskeho umelca považuje Ruda Dzurku. Katarína Čierna oceňuje početnosť zbierky, ale aj jej kvalitu a vysoko si cení cit a vkus autorov.

Editorka Jana Horváthová objasňuje začiatky zbierky, ktorá vznikala pri etnografických výpravách na Slovensko za ukážkami rómskych tradičných remesiel. Popri výrobkoch kováčov, kotlárov a korytárov sa výskumníci stretávali so spontánne vznikajúcim výtvarným umením. S podporou Štěpána Axmana a jeho krúžku hmatového modelovania Boženka v roku 1997 vznikla putovná výstava E luma romane jakhenca/Svet očami Rómov, kterú pomenovala a viedla práve Jana Horváthová. Výstavu mohli vidieť expozície v Rakúsku, Švédsku, Dánsku, Holandsku, ale aj v USA.

Katalóg sa delí na tri časti: ľudové umenie, obrazy a sochy. Editorka názorne ukazuje korene dnešnej voľnej tvorby, ktorá sa vznikla z pôvodných remesiel a tradičných dekorácií rómskych príbytkov, akými boli maľované taniere, okrasné maľby na stenách a pod. Mnohých výtvarníkov motivovala k tvorbe strata zamestnania po roku 1989, ale aj pobyt v nápravno-výchovných ústavoch. Prevládajú mená českých a slovenských autorov, ale čitateľ nájde aj plátna súrodencov Stojkovcov z Rakúska, grfikyAlfréda Ullricha tiež z Rakúska, oleje a akvarely Edwarda Majewskeho z Poľska a kresbu Vassileva Vaska z Bulharska.

Výtvarníci opisovaní v zbierke sú samoukovia, bez výtvarného vzdelania a väčšina z nich tvorí vo voľnom čase pre potešenie.