HANCOCK, IAN FRANCIS

Profesor Ian Francis Hancock je  lingvista, kulturológ a pedagóg.

* 29. 8. 1942 Londýn, UK

Hancock je jednou z najvýraznejších rómskych osobností. Pôvodom britský Róm je riaditeľom rómskeho dokumentačného centra na Texaskej univerzite v Austine a držiteľom viacerých ocenení za svoju angažovanosť v boji za ľudské práva. Je členom Svetového rómskeho parlamentu. Rómsky národ reprezentoval v OSN a zastupujúc Medzinárodnú rómsku úniu, bol aj konzultantom pre UNICEF. V roku 1998 bol menovaný prezidentom Clintonom za člena Americkej pamätnej rady pre holokaust (US Holocaust Memorial Council).

V roku 2009 získal na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre čestný titul Doctor honoris causa za mimoriadne významný prínos v oblasti rómskej lingvistiky a štandardizácie rómskeho jazyka a za významnú publikačnú tvorbu v oblasti rómskej histórie, osobitne holokaustu. Vydal množstvo publikácií venovaných Rómom, ktoré boli preložené do viacerých jazykov, naznámejšia je publikácia My rómsky národ, Ame sam e Rromane džene.

HORVÁTHOVÁ, EMÍLIA, PHDR., DRSC.

Etnografka,  pedagogička  a  publicistka, zakladateľka romistiky na Slovensku.

* 23. 5. 1931 – Valaská (okres Brezno)
† 10. 2. 1996 – Bratislava

Základné údaje:

  • patrí medzi popredných romológov v Európe
  • pozornosť zameriava na zvykoslovie a duchovnú kultúru
  • autorka viac ako 100 hesiel v Encyklopédii ľudovej kultúry Slovenska (1982)
  • bohatá vedecko-výskumná a publikačná činnosť
  • členka redakčnej rady časopisu Slovenský národopis

Pôsobenie a aktivity:

1951: absolvovanie štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (etnografia-archeológia), pomocná vedecká sila v Národopisnom ústave Slovenskej akadémie vied
1953-1978: odborná pracovníčka, neskôr vedecko-výskumná pracovníčka v Národopisnom ústave Slovenskej akadémie vied
1954: prvé výskumy v ôsmich rómskych osadách zamerané na tradičný spôsob života Rómov
1962: dizertačná práca K histórii Cigánov na Slovensku
1964: knižne – K histórii Cigánov na Slovensku
1960: participuje na vedení v Národopisnom ústave Slovenskej akadémie vied (zástupkyňa riaditeľa, úradujúca riaditeľka)
1975: interná pracovníčka na katedre archeológie, dejín umenia a národopisu Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
1978: habilitácia na docentku

Vlastníkom vedeckej pozostalosti zakladateľky romistiky na Slovensku Dr. Emílie Horváthovej (1931-1996), ktoré zhromaždila bývalá Nadácia InfoROMA je v súčasnosti Rómsky inštitút v Bratislave.

Literatúra/zdroje:

  1. Táborecká, Alena : Zaujímavé ženy v našej histórii. Zakladateľka romistiky na Slovensku. Doc. PhDr. Emília Horváthová, DrSc. [online].  In: Knižnica 5, 2004, č. 5, s. 269. [cit. 20. 1. 2012].
  2. Rómsky inštitút.  O nás.  [online].  In: romainstitute.sk. [cit. 20. 1. 2012].  Dostupné na internete: <http://www.romainstitute.sk/>

HÜBSCHMANNOVÁ, MILENA

Doc. PhDr. Milena Hübschmannová, CSc.
česká vysokoškolská pedagogička, zakladateľka romistiky na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Praze

* 10. 7. 1933
† 8. 9. 2005

Ocenenia:

cena Františka Kriegla udeľovaná Chartou 77, 1994
diplom predsedu Rómskej občianskej iniciatívy, 1998
ďakovná plaketa piateho medzinárodného kongresu International Romani union, 2000
medaila Za zásluhy tretieho stupňa od prezidenta Českej republiky Václava Havla, 2002
medaila Za zásluhy prvého stupňa od Ministerstva školstva ČR, 2003

Vzdelanie:

gymnázium Howarda Fasta v Prahe (1951)
vysokoškolské štúdium na Karlovej univerzite v Prahe (1956)
získala titul kandidátka vied (1995) a titul docentka (2000)

Životopis:

Milena Hübschmannová sa narodila 10.6.1933 v Prahe. V rokoch 1951 až 1956 študovala hindštinu, urdštinu a bengálčina na filozofickej fakulte Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1953 sa prejavil jej celoživotný záujem o rómčinu, rómsku kultúru a aktívnu účasť v rómskom emancipačnom hnutí.

Priebežene sa venovala zberu rómskeho folklóru, rozprávok, rozprávaní, piesní, prísloví, hádanie, neskôr zberu etnologických údajov. Celý život zbierala Oral History, najmä osudy Rómov na Slovensku za 2. svetovej vojny a zároveň jazykový materiál. Veľká časť materiálu bola spracovaná a publikovaná v zahraničných časopisoch – a neskôr aj v domácich, keď prestala byť uplatňovaná oficiálna politika asimilácie. Okrem časopiseckých statí spoluvydávala aj knižné publikácie v Českej republike, Nemecku, Francúzsku, Anglicku a ďalších krajinách.

V roku 1956 nastúpila do zamestnania v Československom rozhlase ako redaktorka v hlavnej redakcii literárnej a divadelnej. V rokoch 1957 a 1958 bola vážne chorá, v roku 1959 podnikla prvú cestu do Indie. Na ďalších študijných pobytoch v Indii potom bola v rokoch 1969, 1990, 1998.

V školskom roku 1968/69 pracovala ako učiteľka materskej škôlky v rómskej osade v obci Rakúsy (okres Kežmarok), kde získala nenahraditeľné osobné a ľudské skúsenosti so životom v rómskej komunite. V rokoch 1969-1973 pôsobila ako predsedníčka spoločensko-vednej komisie vo zväze Cigánov-Rómov. Ten bol v roku 1973 zrušený v dôsledku normalizácie. V rokoch 1968 až 1974 pracovala v ústave pre filozofiu a sociológiu Českej akadémie vied, v rokoch 1974 až 1975 na pedagogickej fakulte UK v Prahe. Medzi rokmi 1975 a 1982 bola bez stáleho zamestnania, externe vyučovala rómčinu a hindštinu na jazykovej škole v Prahe. V roku 1982 tam bola prijatá do pracovného pomeru. Od roku 1991 pôsobila ako vyučujúca rómčiny a romistiky na filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe v rámci indologického ústavu. Od roku 1997 bola šéfredaktorkou časopisu romistických štúdií Romano džaniben.

V roku 1995 získala titul kandidátky vied. Témou jej dizertačnej práce bol súbor odborných statí Romistické studie I. Podieľala sa na rôznych mimofakultných aktivitách. Napríklad pribežné spolupracovala s rómskymi médiami. Pomáhala s edičnou prípravou štyroch rómskych publikácií vo vydavateľstve Romani Čip. Spolupracovala so splnomocnencom pre ľudské práva Petrom Uhlom, s Múzeom rómskej kultúry v Brne a s fonografom archívu rakúskej akadémie vied vo Viedni. Externe prednášala pre mnohé organizácie, zvlášť pre katedru sociológie a andragogiky na filozofické fakulte Univerzity Palackého v Olomouci. Od roku 1996 pôsobila v medzinárodnej 8-člennej lingvistickej skupinte pri Saint Cigane v Paríži. Svojou prácou sa podieľala na projektoch Romano Centro vo Viedni, bola členkou tímu Štátneho pedagogického ústavu v Bratislave, ktorý pripravuje osnovy aj pedagógov pre výučbu rómskeho jazyka, literatúry a histórie Rómov na Slovensku.

Zomrela pri autonehode v Juhoafrickej republike v roku 2005. Je po nej pomenovaná Literárna cena Mileny Hübschmannovej, udeľovaná od roku 2006 rómsky píšucim spisovateľom za poéziu a prózu.

Výber z publikácií:

Hübschmannová, M. a kol.: Romské hádanky. Praha: Fortuna 2003, 143 s.
Hübschmannová, M. a kol.: Romsko-český a česko-romský kapesní slovník. Praha: Fortuna 1998, 651 s.
Hübschmanová, M.: Šaj pes dovakeras (Můžeme se domluvit). Olomouc: Pedagogická fakulta UP Olomouc 1993, 117 s.

Zdroje:

https://www.sme.sk/c/2376463/zomrela-ceska-romistka-milena-hubschmannova.html
https://www.databazeknih.cz/zivotopis/milena-hubschmannova-46174
http://romove.radio.cz/cz/clanek/18805
http://www.rozhlas.cz/cro6/stop/_zprava/195821
http://www.romistika.eu/?p_id=382
http://romove.radio.cz/cz/clanek/18805

Zdroj fotografie:  Jakub Krčík/Chuck Dilin