BARTOSZ, ADAM

Adam Bartosz

Poľský etnograf, romista, riaditeľ Oblastného múzea v Tarnowe /Poľsko), laureát Kalo Čangalo/Čierny bocian 2009, autor prvej rómskej muzeálnej expozície “História a kultúra Cigánov/Rómov

Základné údaje:

  • etnológ (Krakovská univerzita)
  • romológ (rómska problematika karpatských Rómov z okolia Tatier na poľskej i slovenskej strane)
  • tajomník Cigánskeho kultúrneho združenia
  • 1979: autor prvej rómskej muzeálnej expozície “História a kultúra Cigánov/Rómov v Oblastnom múzeu v Tarnowe
  • 1996: zakladateľ Tábora pamäti Rómov (spomienka na obete nacizmu formou kočovného tábora)
  • autor vedeckých prác z oblasti histórie a kultúry Rómov

Literatúra/zdroje:

  1. BARTOSZ, Adam: Neboj sa Cigána – Na dara Romenstar. Preklad Peter Horváth. Romani voďi, 2004. 251 str
  2. ČONKA, Roman, VAŇOVÁ Jarmila: Adam Bartosz: História Rómov je históriou ich prenasledovania. In:  [online]. In: Romano nevo ľil, 23.10. 2009 – 06:27:45 Od: admin [cit. 17. 12. 2011]. Dostupné na internete: http://2009.rnlweb.org/modules.php?name=News&file=article&sid=16859

HORVÁTHOVÁ, EMÍLIA, PHDR., DRSC.

Etnografka,  pedagogička  a  publicistka, zakladateľka romistiky na Slovensku.

* 23. 5. 1931 – Valaská (okres Brezno)
† 10. 2. 1996 – Bratislava

Základné údaje:

  • patrí medzi popredných romológov v Európe
  • pozornosť zameriava na zvykoslovie a duchovnú kultúru
  • autorka viac ako 100 hesiel v Encyklopédii ľudovej kultúry Slovenska (1982)
  • bohatá vedecko-výskumná a publikačná činnosť
  • členka redakčnej rady časopisu Slovenský národopis

Pôsobenie a aktivity:

1951: absolvovanie štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (etnografia-archeológia), pomocná vedecká sila v Národopisnom ústave Slovenskej akadémie vied
1953-1978: odborná pracovníčka, neskôr vedecko-výskumná pracovníčka v Národopisnom ústave Slovenskej akadémie vied
1954: prvé výskumy v ôsmich rómskych osadách zamerané na tradičný spôsob života Rómov
1962: dizertačná práca K histórii Cigánov na Slovensku
1964: knižne – K histórii Cigánov na Slovensku
1960: participuje na vedení v Národopisnom ústave Slovenskej akadémie vied (zástupkyňa riaditeľa, úradujúca riaditeľka)
1975: interná pracovníčka na katedre archeológie, dejín umenia a národopisu Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
1978: habilitácia na docentku

Vlastníkom vedeckej pozostalosti zakladateľky romistiky na Slovensku Dr. Emílie Horváthovej (1931-1996), ktoré zhromaždila bývalá Nadácia InfoROMA je v súčasnosti Rómsky inštitút v Bratislave.

Literatúra/zdroje:

  1. Táborecká, Alena : Zaujímavé ženy v našej histórii. Zakladateľka romistiky na Slovensku. Doc. PhDr. Emília Horváthová, DrSc. [online].  In: Knižnica 5, 2004, č. 5, s. 269. [cit. 20. 1. 2012].
  2. Rómsky inštitút.  O nás.  [online].  In: romainstitute.sk. [cit. 20. 1. 2012].  Dostupné na internete: <http://www.romainstitute.sk/>

HÜBSCHMANNOVÁ, MILENA

Doc. PhDr. Milena Hübschmannová, CSc.
česká vysokoškolská pedagogička, zakladateľka romistiky na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Praze

* 10. 7. 1933
† 8. 9. 2005

Ocenenia:

cena Františka Kriegla udeľovaná Chartou 77, 1994
diplom predsedu Rómskej občianskej iniciatívy, 1998
ďakovná plaketa piateho medzinárodného kongresu International Romani union, 2000
medaila Za zásluhy tretieho stupňa od prezidenta Českej republiky Václava Havla, 2002
medaila Za zásluhy prvého stupňa od Ministerstva školstva ČR, 2003

Vzdelanie:

gymnázium Howarda Fasta v Prahe (1951)
vysokoškolské štúdium na Karlovej univerzite v Prahe (1956)
získala titul kandidátka vied (1995) a titul docentka (2000)

Životopis:

Milena Hübschmannová sa narodila 10.6.1933 v Prahe. V rokoch 1951 až 1956 študovala hindštinu, urdštinu a bengálčina na filozofickej fakulte Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1953 sa prejavil jej celoživotný záujem o rómčinu, rómsku kultúru a aktívnu účasť v rómskom emancipačnom hnutí.

Priebežene sa venovala zberu rómskeho folklóru, rozprávok, rozprávaní, piesní, prísloví, hádanie, neskôr zberu etnologických údajov. Celý život zbierala Oral History, najmä osudy Rómov na Slovensku za 2. svetovej vojny a zároveň jazykový materiál. Veľká časť materiálu bola spracovaná a publikovaná v zahraničných časopisoch – a neskôr aj v domácich, keď prestala byť uplatňovaná oficiálna politika asimilácie. Okrem časopiseckých statí spoluvydávala aj knižné publikácie v Českej republike, Nemecku, Francúzsku, Anglicku a ďalších krajinách.

V roku 1956 nastúpila do zamestnania v Československom rozhlase ako redaktorka v hlavnej redakcii literárnej a divadelnej. V rokoch 1957 a 1958 bola vážne chorá, v roku 1959 podnikla prvú cestu do Indie. Na ďalších študijných pobytoch v Indii potom bola v rokoch 1969, 1990, 1998.

V školskom roku 1968/69 pracovala ako učiteľka materskej škôlky v rómskej osade v obci Rakúsy (okres Kežmarok), kde získala nenahraditeľné osobné a ľudské skúsenosti so životom v rómskej komunite. V rokoch 1969-1973 pôsobila ako predsedníčka spoločensko-vednej komisie vo zväze Cigánov-Rómov. Ten bol v roku 1973 zrušený v dôsledku normalizácie. V rokoch 1968 až 1974 pracovala v ústave pre filozofiu a sociológiu Českej akadémie vied, v rokoch 1974 až 1975 na pedagogickej fakulte UK v Prahe. Medzi rokmi 1975 a 1982 bola bez stáleho zamestnania, externe vyučovala rómčinu a hindštinu na jazykovej škole v Prahe. V roku 1982 tam bola prijatá do pracovného pomeru. Od roku 1991 pôsobila ako vyučujúca rómčiny a romistiky na filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe v rámci indologického ústavu. Od roku 1997 bola šéfredaktorkou časopisu romistických štúdií Romano džaniben.

V roku 1995 získala titul kandidátky vied. Témou jej dizertačnej práce bol súbor odborných statí Romistické studie I. Podieľala sa na rôznych mimofakultných aktivitách. Napríklad pribežné spolupracovala s rómskymi médiami. Pomáhala s edičnou prípravou štyroch rómskych publikácií vo vydavateľstve Romani Čip. Spolupracovala so splnomocnencom pre ľudské práva Petrom Uhlom, s Múzeom rómskej kultúry v Brne a s fonografom archívu rakúskej akadémie vied vo Viedni. Externe prednášala pre mnohé organizácie, zvlášť pre katedru sociológie a andragogiky na filozofické fakulte Univerzity Palackého v Olomouci. Od roku 1996 pôsobila v medzinárodnej 8-člennej lingvistickej skupinte pri Saint Cigane v Paríži. Svojou prácou sa podieľala na projektoch Romano Centro vo Viedni, bola členkou tímu Štátneho pedagogického ústavu v Bratislave, ktorý pripravuje osnovy aj pedagógov pre výučbu rómskeho jazyka, literatúry a histórie Rómov na Slovensku.

Zomrela pri autonehode v Juhoafrickej republike v roku 2005. Je po nej pomenovaná Literárna cena Mileny Hübschmannovej, udeľovaná od roku 2006 rómsky píšucim spisovateľom za poéziu a prózu.

Výber z publikácií:

Hübschmannová, M. a kol.: Romské hádanky. Praha: Fortuna 2003, 143 s.
Hübschmannová, M. a kol.: Romsko-český a česko-romský kapesní slovník. Praha: Fortuna 1998, 651 s.
Hübschmanová, M.: Šaj pes dovakeras (Můžeme se domluvit). Olomouc: Pedagogická fakulta UP Olomouc 1993, 117 s.

Zdroje:

https://www.sme.sk/c/2376463/zomrela-ceska-romistka-milena-hubschmannova.html
https://www.databazeknih.cz/zivotopis/milena-hubschmannova-46174
http://romove.radio.cz/cz/clanek/18805
http://www.rozhlas.cz/cro6/stop/_zprava/195821
http://www.romistika.eu/?p_id=382
http://romove.radio.cz/cz/clanek/18805

Zdroj fotografie:  Jakub Krčík/Chuck Dilin 

NEČAS, CTIBOR

Prof. PhDr. Ctibor Nečas, DrSc.
historik rómskeho holokaustu

* 26. 7. 1933
† 19. 12. 2017

ocenenia:
Cena Juhomoravského kraja 2013
Medaila Masarykovej univerzity v Brne
Ceny mesta Brna, 2008
Cena obce Rakvice
Cena Muzea romské kultury v Brne 2011
Cena Roma Spirit za celoživotnú vedeckú a popularizačnú činnosť v oblasti romistiky 2016

vzdelanie:
Masarykova univerzita v Brne, odbor história a český jazyk (1957)
postgraduálne štúdium na Jagellonskej univerzite v Krakove (Poľsko)
od roku 1992 univerzitný profesor

život a dielo:
Ctibor Nečas sa narodil 26. júla 1933 v juhomoravskej dedinke Rakvice; v roku 1957 absolvoval štúdium dejín a českého jazyka na Masarykovej univerzite v Brne. Po niekoľkoročnom pedagogickom pôsobení v Ostrave sa opätovne vrátil do Brna, aby tam prednášal dejiny na pedagogickej a neskôr filozofickej fakulte tamojšej univerzity. Jeho vedecký záujem bol už začiatku sedemdesiatych rokov zameraný na štúdium azda najsmutnejšej kapitoly novodobých rómskych dejín. Dlhodobý systematický výskum uskutočňoval v českých a slovenských archívoch, korešpondoval so Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov a predstaviteľmi obcí, v ktorých sa počas vojny odohrali tragické udalosti dotýkajúce sa tamojších Rómov. Takto získané údaje publikoval najprv v čiastkových štúdiách. Rómov na Slovensku sa dotýkali príspevky Pracovní tábory tzv. asociálů a Cikánů na východním Slovensku v roce 1942 (Nové obzory, 17, 1975), Diskriminace a persekuce slovenských Cikánů v letech 1939-1945 (Nové obzory 19, 1977) a ďalšie príspevky v regionálnych a odborných periodikách (Vlastivedný zborník Považia, 13, 1978, Obzor Gemera 10, 1979, Terezívnske listy 10, 1980). Výsledky svojho štúdia potom zhrnul v monografii Nad osudem českých a slovenských Cikánů v letech 1939-1945 (Brno 1981). V dôsledku vtedajšej tabuizácie tejto témy bola táto publikácia ťažko dostupná (vyšla v nízkom náklade a nedostala sa do predajní ani do knižníc), a nemohla sa tak dostať do širšieho povedomia verejnosti. Až po politickej zmene v roku 1994 vydal C. Nečas obsiahlu publikáciu Českoslovenští Romové v letech 1938-1945, ktorá z formálneho hľadiska zachováva štruktúru monografie z roku 1981, je však podstatným rozšírením pôvodného textu a doplnením o najnovšie výsledky autorovho bádania. Takmer polovica publikácie (spolu 71 strán + poznámkový aparát) je venovaná osudom Rómov na území Slovenska (diskriminačným legislatívnym opatreniam, pracovným útvarom, masovým popravám). Táto publikácia je základným dielom pre poznanie osudov Rómov počas 2. svetovej vojny, východiskom pre ďalšie, aj keď dnes už iba doplňujúce, bádanie tejto témy.

Profesor Nečas sa vo viacerých prácach zaoberal dejinami českých a moravských Rómov: takými sú publikované zoznamy internovaných Rómov v tzv. cigánskych táboroch v juhočeských Letoch a moravskom Hodoníne u Kunštátu – Andr´oda taboris, Vězňové protektorátních cikánských táborů 1942-1943 (1987) a zoznamy rómskych väzňov v koncentračnom tábore Auschwitz – Aušvicate hi khér báro, Čeští vězňové cikánského tábora v Osvětimi II- Brzezince (1992), umožňujúce rekonštruovať osudy konkrétnych rómskych rodín.

Osobitnú pozornosť zasluhuje publikácia Žalující píseň (1993), ktorú prof. C. Nečas pripravil spolu s významným moravským folkloristom – prof. Dušanom Holým: zamerali sa tu na okolnosti vzniku a rozšírenia piesne „Aušvicate hi kher báro“ (V Osvienčime je veľké väzenie); publikované sú tu aj dva varianty tejto piesne zaznamenané na Slovensku, spomínajúce tábory v Dubnici nad Váhom (Dubňicate pašo Váho…) a Ilave (Ilavate hi ker báro…)

Prof. Nečas sa venoval aj starším dejinám, najmä moravských Rómov: opakovane vyšla jeho vysokoškolská učebnica Romové v České republice včera a dnes (1993, 1995), vynikajúcim dielom pre poznanie dejín Rómov je jeho Historický kalendář – Dějiny českých Romů v datech(1997), aká na Slovensku zatiaľ, žiaľ, chýba. Jednou z jeho posledných prác bola rozsiahla monografia Romové na Moravě a ve Slezsku (1740 – 1945) (2005)

Profesor Ctibor Nečas napísal viac ako 255 romistických prác, spolupracoval s Muzeom romské kultury v Brne, tiež pri realizácii pamätníkov obetiam táborov pre Rómov v Letoch u Písku a Hodonine u Kunštátu. Radí sa medzi popredných európskych historikov, na Slovensku jeho vedecký prínos nebol doposiaľ docenený.

Najvýznamnejšie práce Ctibora Nečasa:

  • Nad osudem českých a slovenských Cikánů v letech 1939-1945. Brno : Univerzita Jana Evangelisty Purkyně v Brně, 1981.
  • Andę oda taboris. Vězňové protektorátních cikánských táborů 1942-1943. Brno : Městský výbor Českého svazu protifašistických bojovníků, 1987.
  • Aušvicate hi khér báro. Čeští vězňové cikánského tábora v Osvětimi II – Brzezince. Brno : Masarykova univerzita, 1992.
  • Žalující píseň. O osudu Romů v nacistických koncentračních táborech.Strážnice : Ústav lidové kultury ; Brno : Muzeum romské kultury, 1993. (s D. Holým)
  • Českoslovenští Romové v letech 1938-1945. Brno : Masarykova univerzita, 1994.
  • Historický kalendář. Dějiny českých Romů v datech. Olomouc : Vydavatelství Univerzity Palackého, 1997.
  • Holocaust českých Romů. Praha : Prostor, 1999.
  • Romové v České republice včera a dnes. Olomouc : Univerzita Palackého, 2002.
  • Romové na Moravě a ve Slezsku (1740-1945).Brno : Matice moravská, 2005.
  • Špalíček romských miniatur. Osoby a dějství z romského dramatu, které se odvíjelo na scéně historické Moravy.Brno : Centrum pro studium demokracie a kultury, 2008.

Literatúra:
Milý Bore… Profesoru Ctiboru Nečasovi k jeho sedmdesátým narozeninám věnují přátelé, kolegové a žáci. Eds.: T. Dvořák, R. Vlček, L. Vykoupil. Brno, Historický ústav AV ČR, Historický ústav FF MU, Matice moravská, 407 s.
Mann Arne B.: Rómska problematika v prácach prof. Ctibora Nečasa. In: Slovenský národopis, 41, 1993, č. 2, s. 222-224.
https://cs.wikipedia.org/wiki/Ctibor_Ne%C4%8Das
https://www.cbdb.cz/autor-28764-ctibor-necas
http://www.romea.cz/cz/zpravodajstvi/domaci/zemrel-pofesor-ctibor-necas-prukopnik-badani-o-historii-romu
https://echo24.cz/a/SJ26t/zemrel-odbornik-na-historii-romu-ctibor-necas

Foto: https://echo24.cz

ROMANO HANGORO

  1. prvý rómsky šlabikár na území bývalého Československa, ktorý v roku 1993 zostavil a vydal spisovateľ Dezider Banga.
  2. Celoštátna postupová súťaž v rómskej piesni Rómsky hlások – Romano Hangoro, ktorú organizuje Centrum sociálnej pomoci mladým v Lučenci

ROMANO ĽIL – RÓMSKY LIST

Prvé rómske periodikum založené po Novembri 1989, ktoré vychádzalo v roku 1991-1992 ako týždenník, na jeho aktivity nadviazal mesačník Romano nevo ľil – Rómsky nový list

Základné údaje:

Literatúra/zdroje:

  1. HIVEŠOVÁ-ŠILANOVÁ, Daniela: Kultúrne aktivity Rómov. [online]. In: [cit. 1. 1. 2012]. s. 145 -170. Dostupné na internete:http://www.romathan.sk/sk/files/2011-08-18-120004-kulturne_aktivity_romov.pdf?PHPSESSID=30db12160b659a2802dd514cd4902856

RÓMSKA TLAČOVÁ AGENTÚRA (RPA)

Tlačová agentúra, ktorej cieľom je napomáhať zlepšovanie vzťahov Rómov a majoritného obyvateľstva na Slovensku prostredníctvom mediálnych aktivít s dôrazom na kvalitnú informovanosť o rómskej komunite. (tiež ako RPA – Roma Press Agency)

Vznik: 6. február 2002
Miesto pôsobenia: Košice

Základné údaje:

  • verejne dostupné publikovanie denných správ zo života Rómov v slovenskom (sporadicky v rómskom a anglickom) jazyku
  • komunikácia so štátnou správou, mimovládnymi neziskovými organizáciami, školami, študentmi
  • spolupráca so zahraničnými záujemcami o rómsku tému na Slovensku
  • vzdelávanie rómskych novinárov (ukončené)

Rómska tlačová agentúra je súčasťou Rómskeho mediálneho centra (MECEM) a spolupodieľa v RTVS na tvorbe národnostného vysielania pre Rómov – televízny magazín So vakeres? a pri príprave rozhlasových vysielaní pre rómsku národnostnú menšinu (Rómska kultúrna revue, Rómske slovo).

Linka: http://www.mecem.sk/rpa/

TANCOŠ, JÚLIUS, DOC., PHDR., CSC.

Romológ, vedec, vysokoškolský učiteľ
* 16. 12. 1941 – Pavlovce nad Úhom (okres Michaovce)
† 7. 1. 2004 – Bratislava

Základné údaje: 

  • vedeckým pracovník, vysokoškolský pedagóg a romológ
  • autor a spoluautor viacerých odborných publikácií, článkov a vedeckých výskumov najmä najmä v oblasti výchovy a vzdelávania rómskej mládeže,  socializácie rómskeho spoločenstva a histórie rómskeho etnika
  • člen Rady pre rómsky jazyk a literatúru, Česko-slovenskej medzirezortnej komisie na riešenie rómskej problematiky, člen špeciálnych komisií pri Ministerstve kultúry SR, Ministerstve školstva, vedy a výskumu SR,  Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR, pri Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.
  • zakladateľ a predseda Zduženia inteligencie Rómov na Slovensku

Pôsobenie a aktivity:  
do 1975: učiteľ v základnej škole, pedagóg na Vysokej škole technickej v Bratislave
1990: zakladateľ a predseda Zduženia inteligencie Rómov na Slovensku
1995 -2000: vysokoškolský pedagóg na Katedre rómskej kultúry (Ústave romologických štúdií Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre).
2000: vedúci Ústavu romologických štúdií Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre

Vzdelanie: 
1975: ukončil štúdium na Vysokej škole politickej v Prahe v odbore filozofia a politológia
1976: dizertácia – PhDr. na Vysokej škole politickej v Prahe v odbore filozofia a politológia
1981: získal vedeckú hodnosť CSc. na Akadémii spoločenských vied v Moskve

Literatúra/zdroje:

  1. TANCOŠ, Július, LUŽICA, René: Zatratení a zabudnutí. Bratislava, IRIS 2002.
  2. kolegovia: Jubilant Július Tancoš. [online]. In: Náš Čas (Časopis Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.) 10/20001. [cit. 28. 1. 2012]. str. 2.  Dostupné na internete: http://www.ukf.sk/dokumenty/ouniverzite/nascas/2001-10.pdf.
  3. Interné dokumenty Ústavu romologických štúdií Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.