MESTÁ A OBCE

Rómska národnostná menšina je druhou najpočetnejšou národnostnou menšinou na Slovensku z 13 registrovaných národnostných menšín, hneď po maďarskej národnostnej menšine.  Vo viac ako 50 obciach tvoria Rómovia vyše  20% obyvateľstva. Cieľom informácií, ktoré prinášame v 1. rómskej multimediálnej encyklopédii o obciach je predstaviť ich  verejnosti aj z pozitívnej stránky, nielen formou, ako ich najčastejšie prezentuje väčšina médií.

Chceli sme ukázať, že Rómovia majú v obciach svoju históriu, svoju kultúru, svoje osobnosti. Mnohí sa podieľajú na miestnom politickom a sociálnom živote v obci. Väčšina obcí, ktoré sme do encyklopédie vybrali uskutočnila projekty zamerané na inklúziu Rómov financované zo štátnych finančných zdrojov alebo z Európskych štrukturálnych fondov. Podobne ako v iných obciach sa tu konajú slávnostné podujatia, tradičné stretnutia, športové akcie a ich prirodzenou súčasťou sú Rómovia.

Heslá sme pripravili v spolupráci s obcami a medzi tými, kto nám odporučil vybrať práve uvedené obce, bol aj Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.

zobraziť všetky mestá a obce v Amari Luma

Ak si myslíte, že aj Vaša obec patrí medzi tie, v ktorých sú Rómovia aktívni a pričiňujú sa o zlepšenie svojho života a spoločenského života v obci, dajte nám vedieť. Napíšte nám na adresu: romanokher7@gmail.com

MOJMÍROVCE

Obec: Mojmírovce

Kraj: Nitriansky

Okres: Nitra

Región: Nitriansky

Rozloha:  19 862 965 m2

Celkový počet obyvateľov:  2 806

Približný počet Rómov: 500

Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti: 7

Hustota obyvateľstva: 135,6 km2

Ekonomika v obci:

  • Poľnohospodárske družstvo Mojmírovce má vyspelú rastlinnú a  živočíšnu výrobu, moderné mechanizmy, stredisko investičnej výstavby, plastikársky program, vlastný bitúnok a výrobu mäsových výrobkov. V rastlinnej výrobe sa pestujú jablká, broskyne, vinič a dorába sa kvalitné víno.
  • Kaštieľ Mojmírovce, s. r. o., zariadenie situované v historickom parku poskytuje ubytovacie, stravovacie a vzdelávacie služby.
  • Tauris Nitria, s. r. o., podnik vznikol v roku 1993, produkuje certifikované mäsové výrobky.
  • Penzión Bruder

Vierovyznanie majoritného obyvateľstva:

rímskokatolícke: 87,9 %

evanjelické augsburského vyznania: 1,4 %

Vierovyznanie rómskeho obyvateľstva: 

rímskokatolícke

Dejiny obce:

Obec Mojmírovce leží na Nitrianskej tabuli, ktorá je súčasťou Podunajskej nížiny. Obec je vzdialená od mesta Nitry 14 km. Je typickou vidieckou obcou s rozvinutou poľnohospodárskou výrobou. Rozkladá sa v Urmínskej kotline pri potoku Cedron, po oboch brehoch sú vŕšky Nitrianskej kopcoviny. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1156 (laténske kostrové pohrebisko, slovanský kostrový hrob z 11. storočia). V 18. storočí sa obec stala strediskom panstva rodu Huňadyovcov. Správcom ich panstva boli Appelovci. V 19. storočí bol v obci zaznamenaný rozkvet remeselníctva. V roku 1871 tu bolo 44 remeselníkov, najviac čižmárov. Založilo sa úverové družstvo, továreň na výrobu šumivého vína a teheľňa. Fungoval tu aj bitúnok a pivovar. Po celospoločenských zmenách v roku 1989 vidieť výrazný rozvoj podnikania. Vznikali malé prevádzky s približne desiatimi zamestnancami, drobné služby, rozvoj školstva a obchodnej siete.

Dejiny Rómov v obci:

V Mojmírovciach (v bývalom Urmíne) sa začali Rómovia usádzať koncom 17. storočia. V urmínskej matrike označovali Rómov ako„zingari“. V 18. storočí ich  v matrikách označovali ako „aegyptii“, čiže Egypťania. Neskôr sa označovali ako „neocoloni“ – novousadlíci. S prvou rómskou rodinou sa v Urmíne stretávame v roku 1698. V 2. polovici 18. storočia žilo v Urmíne šesť cigánskych rodín: Horvátovci, Čukanovci, Verešovci, Kudriovci, Kulišovci a Kančovci. V 19. storočí  žili  v Urmíne rodiny Kurucová, Tatajová, Kudriová, Kolompárová, Karvajová, Mihóková, Búžiková, Bandriová, Kompasová, Majgetová. Urmínčania nazývali rómsku osadu Cigánske námestie.

Správa obce:

V obecnej samospráve nie sú zastúpení Rómovia.

Úspešné projekty zamerané na Rómov: 

  • Sociálne začleňovanie Rómov vo vybraných obciach Nitrianskeho samosprávneho kraja (2008 – 2009) – v spolupráci s OZ Za lepší život (podporený Fondom sociálneho rozvoja).
  • TANODA (2010 – 2011) – voľnočasové aktivity, mimoškolská činnosť v spolupráci s OZ z Rimavskej Seče  (podporený Rómskym vzdelávacím fondom).
  • Ukážme sa, Rómovia –  Sikaven amen Roma (2009 – 2010) doučovanie rómskych  detí, vedenie  krúžku šikovných rúk – výtvarná tvorba, poskytovanie sociálneho poradenstva, (podporený Úradom vlády SR).
  • Farebný svet Coloriskeri luma – čitateľsko-výtvarná súťaž –  (2009 – 2013)  v spolupráci s OZ Romano kher – Rómsky dom (podporený Úradom vlády SR).
  • Multikulti vo vybraných školách NSK – (2009 – 2010). Cieľom bolo vzdelávať učiteľov základných škôl v Mojmírovciach a vo Svätoplukove v oblasti multikultúrnej výchovy s dôrazom na romistiku – (podporený Nadáciou otvorenej spoločnosti).
  • Projekt Roma fashion, 2010 – cieľom bolo  naučiť 15  rómskych žien šiť a komunikovať pri hľadaní pracovného miesta. Výsledkom bolo ušitie krojov pre deti z tanečných súborov v Mojmírovciach a Zbehoch.
  • Občianska participácia rómskych žien  – projekt prebieha. Cieľom projektu je podpora občianskej participácie a lokálneho aktivizmu  rómskych žien prostredníctvom neformálneho vzdelávania, tvorby komunitných plánov, podpory aktivít priamo v lokalitách prostredníctvom podpory politickej participácie a formovania miestnych akčných skupín.

Kurz šitia pre rómske ženy.

Terénna sociálna práca:  
v obci pracuje jedna terénna sociálna pracovníčka.

Základné a stredné školy: 

V obci je materská škola, základná škola  pre prvý a druhý stupeň a základná umelecká škola.

Stredné školy, ktoré navštevujú rómski žiaci:

Odborné učilište internátne, Mojmírovce

Učni majú možnosť po vyučovaní navštevovať krúžky:

turistický, tanečný, šikovných rúk, športový, počítačový, matematický, studeného občerstvenia.

Ocenenia, ktoré získali rómski žiaci v umeleckých, vedomostných alebo športových súťažiach:

Fotosútaž 2013 – Ema Kurucová – 1.miesto a Zuzana Lakatošová – 1.miesto

Kultúrne podujatia, ktoré organizujú Rómovia: 

Medzinárodný deň Rómov  (2009)

Klub Romale pracuje od roku 2006. Členmi sú deti zo základnej školy. Klub vedú dobrovoľníčky Alžbeta Zemanová (na obr. zľava)  a Dana Bandryová .

Rómske osobnosti: 

Ján Kozma, hudobník, cimbalista, vedúci kapely, ktorá úspešne reprezentovala Slovensko aj v zahraničí. Deti Jána Kozmu pokračujú v hudobnej tradícii svojho otca.

Ladislav Kozma, hudobník, sólový klavirista, vedie umeleckú  agentúru.

Ocenenia, ktoré získali Rómovia v športe, kultúre a v iných oblastiach: 

Ján Kozma dostal ocenenie od obce v roku 2009.

 

MOST DO EURÓPY – MAXIMÁLNE ČERPANIE EU FONDOV PRE RÓMOV (MAKING THE MOST OF EU FUNDS FOR ROMA – MTM)

Slovenská aplikácia medzinárodného rómskeho programu Nadácií otvorenej spoločnosti (Open Society Foundations Budapest) s názvom Making the Most of EU Funds for Roma (MtM), ktoré pomáhajú rozvoju Rómov v krajinách zapojených do Dekády začleňovania rómskej populácie 2005 – 2015.
Program sa zameriava sa na inkluzívne politiky ústrednej štátnej správy, ako aj na integračné programy na miestnej úrovni a podporu prostredníctvom navrhovania a implementácie programov financovaných Európskou úniou zameraných na Rómov, advokáciu a budovanie kapacít pre obce, ústredné štátne orgány a MVO pracujúce v oblasti inklúzie Rómov. Tento program v jednotlivých krajinách aplikujú a na celoštátnej úrovni koordinujú Partneri pre prípravu projektov (Project Generation Facility – PGF).

Na Slovensku sa program realizuje od augusta 2008. Partnerom a kordinátorom programu pre Slovensko je Rómsky inštitút, n.o. Rómsky inštitút, n.o. v rámci programu Most do Európy poskytuje bezplatnú technickú a odbornú pomoc pri vypracovávaní projektov financovaných zo štrukturálnych fondov EÚ lokalitám, v ktorých žijú príslušníci marginalizovaných rómskych komunít.

V rámci tohto programu Rómsky inštitút, n. o. poskytol asistenciu pri príprave 104 projektov v 65 lokalitách, z ktorých viac ako polovica už finančnú podporu zo štrukturálnych fondov EÚ už čerpá.

Zdroj:

Most do Európy

Making the Most of EU Funds for Roma (MtM)

MÚČNE POKRMY

Najčastejšie pripravované pokrmy boli múčne jedlá ako múkové placky – marikľa, trhance – parade, paranči, parado chumer, halušky –rojako chumer, čingerda, plnené taštičky – pišota. Radia sa k najstarším jedlám Rómov.

Viaceré múčne jedlá sa pripravovali z jednoduchého cesta pripraveného z múky, vody a štipky soli. Cesto sa vypracovalo v rukách a používalo na rôzne druhy cestovín. Z takéhoto cesta sa pripravovali aj placky – marikľe. Z cesta sa vyvaľkali alebo iba vyformovali placky a piekli na kameni alebo platni sporáka.

Jednoduchou cestovinou boli trhance, z kúska cesta sa v prstoch trhali maličké kúsočky a tie sa hádzali do vriacej vody. Istú zručnosť si vyžadovala príprava parado chumer – párancov- cca 10 -12 cm dlhej cestoviny. Pripravovali sa tiež múkové halušky – čingerda. Ak bol dostatok surovín, pripravovali sa aj halušky zo zemiakového cesta, ktoré sa hádzali z drevenej doštičky lyžicou alebo nožom alebo sa použili dve lyžice – nazývali sa -rojako chumer (lyžicové cesto).

Rómovia nepiekli kvasený chlieb, lebo vyžadoval zložité vybavenie, predovšetkým špecifickú pec. Zriedkavo sa tiež pripravovali sladké múčne jedlá. Niektoré slávnostné príležitosti (krstiny, svadby) si vyžadovali koláče, tie si nechávali piecť u žien v dedine.   Neskôr rómska kuchyňa začala preberať recepty, ktoré upravila podľa svojich možností a chutí. Napríklad závin z múky, vody a vajíčok nazývali džatky alebo kuľašu. Cesto sa položilo na plachtu na zemi, kde sa roztlačilo, posypalo, zavinulo a nechalo sa variť. Po vybratí sa položilo na plachtu, kde sa nechalo odkvapkať.

V neskoršom období nájdeme ako tradičné sladké jedlo págle. Cesto, ktoré je podobné ako kysnuté knedle sa vyvaľkalo a na plechu pieklo. Po vybratí sa nakrájalo na kocky a v sitku prelialo vriacou vodou. Págle. zmäkli, mohli sa posypať makom, orechmi, alebo tvarohom a zaliali sa teplým mliekom.

Literatúra/zdroje:

Horváthová E. Tradičná rómska strava. In: Antalógia rómskych tradícií a remesiel. Bratislava:

Štátny pedagogický ústav, 2007, s. 90-98

Daneková A. Tradičné jedlá rómskych komunít na Slovensku. In: Chute a vône Slovenska.

Martin: Slovenské národné múzeum, 2007, s. 67 – 78

MÚZEUM KULTÚRY RÓMOV NA SLOVENSKU

Pracovisko Slovenského národného múzea – Etnografického múzea v Martine, ktorého prvoradým poslaním je dokumentácia hmotnej a duchovnej kultúry Rómov v minulosti i prítomnosti.

Základné údaje:

  • vznik:1. januára 2002 ako Dokumentačné centrum rómskej kultúry v Martine – súčasť Slovenského národného múzea – Etnografického múzea v Martine
  • cieľom je získavať, zhromažďovať a odborne spracovávať  a prezentovať doklady materiálnej a duchovnej kultúry Rómov, podnecovať a koordinovať výskum rómskej kultúry v spolupráci s čo najširším okruhom organizácií zaoberajúcich sa životom a kultúrou Rómov

Linkahttp://www.snm.sk/?muzeum-kultury-romov-na-slovensku-o-muzeu

MÚZEUM RÓMSKEJ KULTÚRY (MUZEUM ROMSKÉ KULTURY) V BRNE

Múzeum – štátna príspevková organizácia v Brne (Česká republika), ktorá buduje zbierkové fondy dokumentujúce kultúru a dejiny Rómov, prezentuje ich formou stálych expozícií, výstav, kolektívnych podujatí… V jej fondoch je aj značná časť duchovného i hmotného dedičstva Rómov zo Slovenska.

Základné údaje:

  • 1991:  vznik ako mimovládna nezisková organizácia na podnet rómskych intelektuálov
  • 2005: stáva sa štátnou príspevkovou organizáciou, buduje a zverejňuje prvé stále expozície na rozlohe 351 m2

Linka: http://www.rommuz.cz/

MY RÓMSKY NÁROD

 HANCOCK, Ian. 2005. My rómsky národ. Ame sam e Rromane džene.Bratislava: Petrus, 2005. 258s. ISBN 80-88939-97-6

Originál:
HANCOCK, Ian. 2002. We are the Romani people, Ame sam e Rromane džene. University of Hertfordshire, 2002. 208p. ISBN 978-1-902806-19-8.

O publikácii

Publikácia My rómsky národ, Ame sam e Rromane džene, v origináli We are the Romani people, Ame sam e Rromane džene, bola vydaná v roku 2002 a do slovenského jazyka preložená v roku 2005 (preložili: Ľuben Urbánek, Evelína Mäsiarová, Erika Godlová).

Na Slovensku je v predaji a záujemci si ju môžu vypožičať aj vo viacerých knižniciach.

Kniha je venovaná Rómom. Ako jej autor, profesor a lingvista Ian Francis Hancock  uvádza v jej úvode: ,,V celej Európe, Severnej a Južnej Amerike a v Austrálií, ako aj v častiach Afriky a Ázie žijú ľudia, ktorí sa nazývajú Rómami a uchovávajú si svoj jedinečný jazyk a kultúru. …,,Je to národ, ktorý má dvojakú identitu…“ Publikácia je určená pre každého, kto má záujem dozvedieť sa viac o rómskom národe a jeho ľuďoch. Hovorí o tom, ako vznikali predstavy o ,,Cigánoch“, o tom akí v skutočnosti sú, ako sa ľudia o nich a o ich súčasnom, ale aj minulom spôsobe života môžu dozvedieť viac (Hancock, 2005).

Publikácia pozostáva z 15-tich kapitol, ktoré sú ďalej členené do podkapitol. Čitateľ sa v nej dozvie zaujímavosti z oblasti kultúry Rómov, ich zvykov a tradícií, rituálov, ale aj mnoho zaujímavostí z ich kuchyne alebo z oblasti mágie. Samostatná kapitola je venovaná rómskemu jazyku. V úvodných kapitolách sa autor venuje pôvodu Rómov a ich migrácii z Indie do Európy, neskôr nasledujú časti o významných historických obdobiach rómskeho národa. Hancock zdôrazňuje a vysvetľuje pevné kultúrne putá s Indiou a ponúka informácie o najnovších výskumoch, ktoré dokazujú indický pôvod Rómov.

OBSAH

Predslov (Ken Lee)

Anglune lava (Jorge M. Fernández Bernal)

  1.  Dejiny
  2.  Rrobija: Nevoľníctvo
  3.  Buxljaripe: Na ceste do Európy
  4.  O Baro Porrajmos: Holokaust
  5.  Prečo existujú protirómske postoje
  6.  Obraz Cigána
  7.  Do akej miery sú Rómovia Indovia?
  8.  Do akej miery sú Rómovia Európania?
  9.  Kuchyňa
  10.  Zdravie
  11.  Ako sa správať k Rómom
  12.  Naliehavá potreba rómskych organizácií
  13.  Prínosy, výsledky a osoby hodné povšimnutia
  14.  Amari Čhib: Náš jazyk
  15.  Rómska gramatika

Zdroje:

Hancock, I. 2005. My rómsky národ. Ame sam e Rromane džene. Bratislava: Petrus, 2005. ISBN 80-88939-97-6

http://www.mestskakniznicabojnice.sk/katalog-knih/kniha.php?c=029377