BALOG, MAROŠ

Foto: archív Rómskeho literárneho klubu

Spisovateľ, básnik, herec, rómsky aktivista, moderátor, predseda Rómskeho literárneho klubu Píše po slovensky a po rómsky.
* 4.1.1976, Košice
Od roku 2002 žije v Banskej Bystrici.

Základné údaje

Absolvent Univerzity Filozofa Konštantína v Nitre, Fakulty sociálnych vied v odbore sociálna práca.

Písať básne začal ako šestnásťročný. Spočiatku to boli básne o láske a vzťahu k okolitému svetu. Neskôr prenikol do jeho tvorby najmä vzťah k Rómom a k rómstvu.

V rokoch 1992 až 1995 bol hercom – sólistom v rómskom profesionálnom divadle Romathan v Košiciach. Bol dopisovateľom rómskeho mesačníka Romano liľ nevo a neskôr aj šéfredaktorom rómskych novín SAM ADAJ. Je zakladateľom a predsedom Rómskeho literárneho klubu (2009), ktorý spolupracuje so spisovateľmi z Vyšegrádskych krajín a z Nemecka. Preložil viaceré diela do rómskeho jazyka. V rámci klubu sa zúčastňuje na besedách a čítaní literatúry na základných a stredných školách a v komunitných centrách.

Napísal a naštudoval divadelné hry: Rómeo a Júlia Romanes, s členmi neformálnej mládežníckej skupiny Magnetky (2010), Ona a On – Joj thaj Jov a Chcem iného muža – Kamav averes muršes, s členmi seniorského ochotníckeho rómskeho divadla v Banskej Bystrici (2014 a 2016). Hry boli naštudované v slovenskom a rómskom jazyku. Tretia z nich bola súčasťou programu celosvetového rómskeho festivalu Khamoro v roku 2016 v Prahe. Maroš Balog účinkuje ako rozhlasový a televízny moderátor. Je ženatý a má dve deti.

Tvorba:

Básne uverejnené v zbierkach Rómskeho literárneho klubu:

  • Svojho blata na nohách stras sa teraz a nie zajtra, Zodpovednosť, Som Róm! (Čierne vlasy/ Kale bala), 2009
  • Rodina – Dživipnaskero učhariben (Čierne vlasy/ Kale bala),2010
  • Mám sen – Hi man suno…Ste môj život, ste moje všetko (Písanie od srdca / Lekhaviben jilestar), 2011
  • Malý rómsky princ – Cikno romano princos (Slnko vo vlasoch – Kham andro bala), 2012
  • Ste môj život, ste moje všetko – San miro dzivipen, san miro savoro (Nelkáčik / O nelkáčikos), 2013
  • Hmmm… – Môj otec – Miro dat (Láska, Slzy a Smiech-Kamiben, Apsa thaj Asaviben), 2014
  • Rómski autori rozprávajú – O romane poeti vakeren/ diela uverejnené v rámci elektronickej knižnice, 2015
  • Adam a ja – o Adam thaj me – venované Adamovi /dielo pre mladého Róma z Banskej Bystrice, ktorý čelil obvineniu v Anglickom väzení za podpaľačstvo- (Písanie je naše rómstvo /o Nelkačikos II), 2015.
  • Holokaust v modernej podobe, či dobe?/Tvár genocídy Rómov v dvadsiatom prvom storočí/, Moje deti sú môj život – Mire čhavore hine miro dživipen. – (Píšeme a čítame spolu – Irinas thaj genas jekhetanes), 2016

Zdroj: Rómsky literárny klub (ROLIK)

Balvalfest

Medzinárodný hudobný rómsky festival Balvalfest od roku 2001 každoročne v mesiaci august  organizuje Kultúrno výchovné občianske združenie Láčho drom v spolupráci s Obecným úradom v Kokave nad Rimavicou. Festival sa koná na amfiteátri v Kokave nad Rimavcou. Zakladateľom a hlavným organizátorom festivalu je Vladimír Sendrei.

Balvalfest vytvára príležitosť prezentovať kvalitu a profesionalitu rómskych hudobných zoskupení, tanečných súborov zo Slovenska i zahraničia (Česko, Poľsko, Maďarsko, Slovinsko, Srbsko, Rumunsko, Rakúsko). Festival Balvafest svojim hosťom ponúka široký sortiment hudobnej, tanečnej i speváckej zmesi rómskej kultúry z rôznych kútov Európy. Okrem interpretov tradičnej rómskej hudby na ňom účinkujú i predstavitelia rómskejo jazzu, popu, či rapu. Balvafest je otvorený aj pre amatérske hudobno-dramatické telesa zo Slovenska. Festival je obohatený o spevácke a tanečné workshopy, výstavy fotografií zo života Rómov, premietanie filmov s rómskou tematikou, ochutnávky rómskych jedál, ukážky rómskych remesiel.

Významní účinkujúci zo Slovenska:

  • Bartošovci, Čierny Balog
  • Cimbalovka Vojtecha Klinca, Detva
  • Romathan, Košice
  • trio Trival, Košice
  • Monika Rigová a Virág Dragovič, Štvrtok na Ostrove
  • dievčenská kapela Luna, Ružomberok
  • spevácke chlapčenské trio Kaľi čercheň, Košice
  • Bachtale čhave, Banská Bystrica
  • Diabolské husle
  • Holub kvarteto, Prešov
  • súbor Romka, Detva
  • Rytmus Patrik Vrbovský
  • Sendreiovci a Kokavakere lavutara, Kokava nad Rimavicou

Významní účinkujúci z Česka:

  • Ida Kelarová a detský súbor Apsora (Slzičky)
  • Bengale čhave
  • Bengas z Prahy
  • Antonín Gondolán
  • Věra Bílá a skupina Kale
  • Terne čhave
  • Trio cimbal
  • Kandráčovci

Významní účinkujúci z Maďarska

  • Parno graszt
  • Pupa Karol
  • Notan Mary
  • Fleáre Beás Banda
  • Várady Roma Caffé
  • speváčka Notar Mary
  • Romano Drom
  • Balogh Brothers
  • Ruzsa Nikolič – Lakatos Band (rakúsko – maďarsko – juhoslovanská rodinná hudobná skupina)

Cimbal band (srbsko –maďarská kapela)

BANGA, DEZIDER



Rómsky básnik, spisovateľ, dramaturg, prekladateľ, šéfredaktor, nositeľ vysokého štátneho vyznamenania – Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry, osobitne rómskej literatúry (2009).

* 24. august 1939 – Hradište (okr. Poltár) – žije v Bratislave

Pôsobenie a aktivity: 

  • štúdium slovenčiny a dejepisu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
  • stredoškolský profesor na Gymnáziu v Trebišove
  • dramaturg v Slovenskej televízii – Košice
  • 1979-85: redaktor spoločenského mesačníka Nová cesta, Bratislava
  • 1986-1990: šéfredaktor spoločenského mesačníka Nová cesta, kde pôsobil až do zániku periodika
  • 1990: predseda občianskeho združenia Romani kultura, šéfredaktor kultúrno-spoločenského mesačníka Roma a detského časopisu Luluďi, majiteľ kníhtlačiarne

Ocenenia:

2009: Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry, osobitne rómskej literatúry

Tvorba: 
poézia

1967: Záružlie a lekno
1970: Rozhovory s nocou, Modrá búrka
1983: Horiaca višňa
1989: Magnólie zhasínajú (výber)
1992: Lúčenie s ohňom (In: Lyrika ( výber tvorby: Pieseň nad vetrom, Záružlie a lekno, Rozhovory s nocou, Modrá búrka, Horiaca višňa, Lúčenie s ohňom)
1999: Slnečný vánok
2004: Agáty neumierajú

tvorba pre deti a mládež:

1970: Čierny vlas – výber z rómskych ľudových rozprávok
1993: Romano hangoro/Rómsky šlabikár, Paramisa – antológia rómskych ľudových rozprávok (editor) 1996: Maľovaná rómčina

editorská a prekladová tvorba:

1964: Pieseň nad vetrom (výber 42 cigánskych ľudových piesní v autorovom preklade)
1993: Verše z vrbiny – antológia rómskej autorskej poézie scenáristická tvorba:
1969: Epaš
1971: Buroviarko
1972: Barborkin pavúk, Čierny vlas, Rozprávky z dlane, Tehliar a kráľ
1977: Slimáčik bubienok
1978: Dievča s ružami v šľapajach
1979: Rozprávky z lúky

Literatúra/zdroje:

  1. BAGIN, Albín: Báseň ako kvapka dažďa. In: Priestory textu. Bratislava: Smena 1971. s. 89 – 93.
  2. BANGA, Dezider: Lyrika. Pre Romani kultúru – kultúrnu organizáciu v Bratislave vydalo Vydavateľstvo Mikromex. Bratislava 1992. ISBN: 80-85584-00-X. 230 s.
  3. LITERÁRNE INFORMAČNÉ CENTRUM: Banga, Dezider (1939).[online]. In: Zoznam slovenských spisovateľov [cit. 8. 1. 2012]. Dostupné na internete:<http://www.litcentrum.sk/39885>
  4. MORAVČÍK, Štefan: Čím by sme boli bez luny. In: Banga, Dezider: Magnólie zhasínajú. Bratislava 1989.
  5. MORAVČÍK, Štefan: Čím by sme boli bez luny. In: Banga, Dezider: Lyrika. Pre Romani kultúru – kultúrnu organizáciu v Bratislave vydalo Vydavateľstvo Mikromex. Bratislava 1992. ISBN: 80-85584-00-X. 230 s.
  6. JURÍK, Ľuboš: Cesty za lepším životom (rozhovor s D. Bangom). [online]. In: EUROREPORT plus. Október/november 2010, s.42-43. [cit. 8. 1. 2012].

BARNA, MICHAL

Hudobník a vynikajúci interpret – huslista zo Spišskej župy

* † žil okolo roku 1737 v Spišskej župe

Základné údaje:

  • dvorný hudobník Imricha Čákyho na panstve v Iliašovciach, neskôr grófa Illesházyiho
  • hral na dvore jeho Eminencie kardinála
  • jeho pravá podoba v životnej veľkosti a čákyovskej livreji je vystavená v kaštieli Jána Radvanského v Radvani s nápisom Barna Mihály a pochvalný výrok “Magyar Orpheus” (t.j. Uhorský Orfeus)

Literatúra/zdroje:

  1. DRABBOVÁ, Mária: S hudbou v srdci. [online]. In: Múzejné noviny, Humenné, máj 2007, s.2. [cit. 11. 1. 2012]. Vydalo Vihorlatské múzeum v Humennom.
  2. KOLLÁROVÁ, Zuzana: Život spišských Rómov do roku 1918 v historickej literatúre. [online]. In: Človek a spoločnosť (Internetový časopis pre pôvodné teoretické a výskumné štúdie z oblasti spoločenských vied). Spoločenskovedný ústav SAV, Košice. ISSN 1335-3608. č.1-2001. [cit. 11. 1. 2012]. Dostupné na internete:<http://www.saske.sk/cas/archiv/1-2001/kollarova.html>
  3. SZABÓ, Ivan: Príbehy primášov, Vydavateľstvo Štúdio humoru satiry atď., 2008, ISBN 978-80-85451-40-.

BERKY-DUŠÍK, IVAN

Foto: archív Ivana Dušíka

Výtvarmík, drevorezbár
*18.10.1970 vo Zvolenskej Slatine.

Napriek tomu, že nemá výtvarné vzdelanie, k svojej tvorbe pristupuje veľmi zodpovedne a profesionálne, každá socha z dreva má detailnú kresbu a potom spracovanie v dreve.

Ivan Berky-Dušík zhotovuje drevorezby na zákazky. Jeho dielo zdobí budovu miestneho úradu vo Zvolenskej Slatine pre ktorý zhotovil obecný znak. V roku 2003 sa stal víťazom konkurzu, ktoré vyhlásilo Múzeum rómskej kultúry Brne na tému holokaust. Podľa zadania múzea vzniklo drevené súsošie pod názvom Pieta, ktoré je súčasťou stálej expozície uvedeného múzea. Jeho veľkým vzorom bol známy slovenský sochár Ján Kulich, rodák zo Zvolenskej Slatiny. Ivanovi Berkymu-Dušíkovi je blízka téma so sakrálnou tematikou, ale spracováva aj drevené plastiky zo života Rómov. Jeho výtvarné aj rezbárske práce sú súkromným majetkom mnohých objednávateľov jeho umeleckých prác. Svojimi karikatúrami prispieval aj do periodika Romano nevo ľil

Jeho kresby ceruzkou majú atmosféru návratov do mladosti, do obdobia, keď žila jeho rodina a najmä otec, významný huslista, primáš, Ján Dušan Berky. K tomuto hudobníkovi chodili na náčuvy významní folkloristi, muzikológovia a muzikanti. Bol jedinečným nositeľom vrchárskeho folklóru. Podobizeň jeho otca sa v prácach Ivana Berkyho-Dušíka objavuje pravidelne. Tvár svojho otca má v srdci a v ruke, sú v ňom pretavené cit a láska syna k otcovi.

Výstavy a tvorba
Sochárske sympózium, Rómska socha, Múzeum romské kultúry v Brne, 2014
Ilustrácia knihy Rómske múdre slová, Berky Mrenica Ján, Botošová Anina, 2006.

Zdroj: Anina Botošová

BERKY-ĽUBORECKÝ, JÁN

Spisovateľ, spoluautor Slovníka slovensko-rómskeho a rómsko-slovenského.
* 20. jún 1940 – Zvolen
† 1. jún 2005 – Hrubá Borša (okres Senec)

Základné údaje:

  • odborník v oblasti knihovedy
  • autor literatúry pre deti a mládež
  • prekladateľ do rómskeho jazyka (rozprávky Eleny Lackovej)
  • spoluautor Slovníka slovensko-rómskeho a rómsko-slovenského

Pôsobenie a aktivity:

1962-1965: metodik v Ústrednej knižnici SAV
1965-1971: metodikv Slovenskej technickej knižnici
1971-1976: Ministerstvo zdravotníctva SR
1977: metodik, výskumný pracovník Ústavu vedeckých zdravotníckych informácií
1977: prednášateľ – rómsky jazyk a literatúra na Pedagogickej fakulte Univerzity KOnštantína Filozofa v Nitre

Literatúra/zdroje:

  1. MANN, Arne, PhDr., CSc. a ZELINOVÁ, Hana, PhDr.: Galéria rómskych osobností. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku 2010 [rukopis].

BERKY-MENICA, JÁN ML.

Ján Berky-Mrenica ml.
* 4. 7.1962 vo Zvolene

Vzdelanie:
1983 Konzervatórium v Bratislave , odbor husle
Profesorka A. Šestáková, žiačka legendárneho husľového virtuóza Leonida Kogana

Umelecké pôsobenie:

Základné údaje:

Spoluzakladateľ a dlhoročný vedúci umeleckého telesa Diabolské husle. Novátor v oblasti spájania rôznych hudobných žánrov – etna, folklóru, jazzu, vážnej hudby, tanca a hudby v netradičnom zoskupení, ktorých výstupom sú komponované programy spájajúce hudobné svety ohnivého španielskeho flamenca v podaní svetoznámej tanečnice flamenca Bettiny Castano a štylizovaného slovenského a rómskeho folklóru.

Vo svojich programoch účinkoval so špičkovými slovenskými a zahraničnými spevákmi a interpretmi , medzi ktorých nesporne patria – bratia Dvorskí, Jolana Fogašová, L.Vargicová, Janka Bernáthová, Otokar Klein, Martin Babjak a i.

Bol jedným zo zakladateľov myšlienky podpory talentovaných detí zo sociálne a inak znevýhodneného prostredia v organizácii Divé maky. Umelecky sa podieľal na pôvodnom rómskom muzikáli – Cigánske hviezdy, ktorý vznikol v Poľsku so slávnymi interpretmi rómskej hudby. Vytvoril aranžmány na profilových CD nosičoch Diabolských huslí, ale aj pre súbory Technik Gymnik, Čarovné ostrohy a i.

Koncertoval na viacerých popredných pódiách:  Komische Oper v Berlíne,  Royal Opera House v Londýne, Hans Max Saal v Mníchov, Smetanova síň v  Prahe, Konzert und Kongressaal v Luzerne, Concert Hall v Melbourne a v iných mestách v zahraničí.

Jeho spolupráca s gitaristom, 29svetového formátu Harry Stojkom z Rakúska- vyústila do programu, „GIPSYSOUL“ Ďalší program vytvoril so Stochelo Rosenbergom, fenomenálnym gitaristom z Holandska pod názvom Diabolské husle a Gipsy Jazz.

Pôsobenie a aktivity:
1983-1986 Slovenský umelecký kolektív
1986-1988 Koncertný Slovenský ľudový orchester od roku 1989 Diabolské husle
Od roku 1997 vedúci umeleckého telesa Diabolských huslí

Tvorba:
spolupráca na tvorbe knihy najznámejších rómskych piesní: Náne odá lavutári (1993)
Strom celovečerný program SĽUKu – autor hudobných úprav
Cinka Panna, autor hudobných úprav
CD Diabolské husle v opere, 2015

Ocenenia:
1999, Zlatá platňa v roku za album „Gypsy Dance“
1999, 1.miesto na celosvetovej súťaži folklórnych hudieb poľskom Cziechoczinku
2000, Cena slovenskej hudobnej akadémie „Grammy“- interpret roka, album roka, najlepší orchester
2000, Najlepší world music program „GIPSYSOUL“ s Harry Stojkom
2017, Ocenenie –Identifikačný kód Slovenska

Zdroj: Anina Botošová

BERKY-MRENICA, JÁN

Ján Berky-Mrenica

Husľový virtuóz, upravovateľ, zberateľ ľudových piesní, rómskych múdrych slov. Vynikajúci huslista, dlhoročný koncertný majster v Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve, zakladateľ orchestra Diabolských huslí.

* 11. máj 1939 – Očová
† 12. október 2008 – Očová

Husľový virtuóz, upravovateľ, zberateľ ľudových piesní, rómskych múdrych slov. Vynikajúci huslista, dlhoročný koncertný majster v Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve, zakladateľ orchestra Diabolských huslí.

Pochádzal z chudobnej rodiny. Ako veľmi malý chlapec, ani nie šesť ročný, po vojne v dňoch slobody, stratil tragicky svoju mamu, o ktorej často rozprával ako o krásnej žene, ktorá vedela všetky svoje deti (a bolo ich päť) pohladiť a láskavo vychovávať. V spomienkach sa k nej vracia ako k maminke, ktorá krásne spievala. Rodinní príslušníci tvrdia, že talent zdedil páve po svojej mame. Ján Berky Mrenica bol vychovávaný k skromnosti, ale najmä v rodine, kde sa striedali „nové „ mamy , z ktorých žiaľ, ani jedna nevydržala vo viacpočetnej rodine dlho, pretože starosť o 5 detí bola náročná. Každá nová macocha, ako vo svojich spomienkach na detstvo Ján Berky Mrenica spomína, ostala len krátko, ale pri odchode z rodiny si nezabudla zobrať niečo z biednej rodiny, buď to bol lopár, alebo miska na halušky. Až raz prišla nová žena, macocha, ktorá so sebou doniesla tri deti, celý jej majetok a tá ostala v rodine Berkyovej. Tak v malom drevenom domčeku v Očovej žilo osem detí. Ťažko, ale v súdržnosti. Ján Berky Mrenica prijal nových súrodencov za svojich a dokonca života si ich vážil. Prídomok Mrenica, dostal umelec na základe jeho záľuby v mladosti. Veľmi rád bol pri vode, kde chytal ryby a medzi nimi ryby – mreny. Priestor pri vode bol aj jeho priestorom, kde hrával na husličkách. Doma v stiesnenom priestore nebolo kde. Tak ho okolie začalo prezývať Janko Mrienko, alebo Janko Mrenica. Bola to prezývka, ktorá ho charakterizovala a najmä identifikovala medzi berkyovcami hudobníkmi , ktorých v okolí bolo niekoľko a s tým istým menom a priezviskom.

Ján Berky Mrenica bol s hudbou spätý celý život, hľadal a našiel v nej zmysel svojho života. V rodnej obci Očová, od svojich siedmych rokov chodieval hrávať so svojím otcom na svadby, krstiny, alebo len tak pod oblok bohatým gazdom, alebo pri dedinských tradičných oslavách. Tak sa chýr o mladom huslistovi s „chabými“ husličkami rýchlo šíril do okolitých dedín, kde si ho pozývali bohatí gazdovia, ktorí mu dali výslužku v podobe chlebíka, klobások, slaninky ale aj peniažky. Prvé ozajstné husle mu podarovala očovianka – vdovica s tým, že sa dostanú do dobrých rúk. A tak ho tieto husle sprevádzali dlhé roky. Po ukončení ľudovej školy, mal túžbu študovať husle na konzervatóriu v Bratislave. Talentové skúšky urobil, len ortieľ rodiny znel, že na hudobné vzdelanie otec nemá peniaze, syn musí ísť študovať tam, kde dostane jedlo, ošatenie a strechu nad hlavou. Tak sa dostal na základe náboru v škole do učilištia do Partizánskeho do učenia v odbore zámočníctvo. Prsty hudobníka sú veľmi citlivé a ak má na prstoch mozole, ťažko sa hrá na nástroji. Ján Berky bol veľmi vytrvalý a aj na učilišti išiel za svojím snom, založil hudobnú inštrumentálnu skupinu, s ktorou hrával na večierkoch, absolvoval súťaže. Sen o štúdiu na konzervatóriu v ňom zotrval a podporovali ho v ňom aj majstri výcviku, ktorí mu povedali: „Janko, škoda Tvojich šikovných prstov, choď na talentové skúšky na konzervatórium do Bratislavy – Ty si hudobník jedinečný, zámočníkov je veľké množstvo , ale taký huslista ako si Ty, len jeden.“ Pomohli mu aj finančne na cestu. Talentové skúšky urobil a tak sa mladému hudobníkovi splnil sen. Stal sa žiakom Štátneho konzervatória v Bratislave a pod svoju ochranu a vedenie si ho zobral významný pedagóg Albín Vrteľ. V tom časovom období sa realizoval aj konkurz do Slovenského ľudového umeleckého kolektívu, ktorého spoluzakladateľom bol vynikajúci huslista Rinaldo Oláh(bratranec) rodák z Podpoľania. Konkurz úspešne zrealizoval a tak sa ako skoro 19 ročný mladý hudobník stal členom SĽUKu.

V SĽUK-u prežil Ján Berky Mrenica ako tutti orchestrálny hráč, neskôr sa stal vedúcim malej skupiny SĽUKu a po odchode Rinalda Oláha zo SĽUKu sa stal koncertným majstrom orchestra. Mal šťastie na skvostných dirigentov orchestra, medzi ktorých nesporne patril Tibor Andrašovan, ktorý mal vrúcny vzťah k folklóru a vážil si talentovaných muzikantov. Ján Berky Mrenica rád spomína na obdobie, kedy tvoril spolu s pánom Tiborom Andrašovanom program pre koncertné turné po USA. Obidvaja vedeli, že americký poslucháč je komerčným poslucháčom, ale akoby sa dohodli pri finálnom zostavení programu, vybrali tie najlepšie skvosty z repertoáru SĽUK-u a mali úspech. Keď vystupovali pre amerických Slovákov, prišiel na pódium farár slovenského pôvodu a odovzdal Jánovi Berky Mrenicovi husle so slovami: “Janko, na týchto žltých husliach sa nehralo viac ako 20 rokov, lebo nemali dobrého vhodného majiteľa dnes po koncerte viem, že patria do tvojich rúk, alebo do rúk tvojho pokolenia , daj týmto husliam dušu“ a tak sa stalo, na žltých amerických husliach, ako sa im dodnes v rodine „berkyovcov“ vraví, hrá syn Jána Berkyho Mrenicu so srdcom a muzikantským fortieľom.

So SĽUK-om prešiel Ján Berky Mrenica takmer celý svet, na svoje cesty rád spomínal a zapisoval si svoje zážitky, spomienky z ciest do malých čiernych kalendárikov – notesov. Za najzaujímavejší zájazd umeleckého telesa považoval Ján Berky Mrenica turné po Indii v roku 1974 , na ktorom prežil veľa krásnych stretnutí, dojímavé uznanie na javisku a v tejto krajine pochopil, že možno dlhá cesta Rómov je práve z tejto krajiny, ktorá je krajinou rôznych náboženstiev, stretu blahobytu s chudobou a najmä je táto krajina o ľuďoch, ktorí prežívajú s pokorou a vierou, ktorá ich drží každý deň pri živote. Opakovane koncertoval Ján Berky Mrenica v USA, v Nórsku, Švédsku, na Filipínach, vo Francúzsku, Taliansku… V každej krajine si našiel vzácnych priateľov a hoci jazyková bariéra bola veľká, ľudská blízkosť stierala tieto mosty. Ján Berky Mrenica pri koncipovaní umeleckých programov nikdy nezabudol vsunúť aj rómske skladby, najmä Cigánsky plač a virtuózne skladby s kadenciami inšpirované motívmi rómskych piesní. Tak vnášal do svojich programov poznanie o inej kultúre ,ktorú povýšil na vysokú umeleckú úroveň a potlesk divákov a opakované návraty na pódium boli tou výpovednou hodnotou, ktorá presvedčila publikum o tom, ako je dôležité vnímať umenie cez multikultúrne zobrazenie. Ján Berky Mrenica počas svojho umeleckého života bol novátor, spájal prvky folklóru s jazzovými prvkami, tak vznikol krásny projekt s veľkým orchestrom Gustáva Broma a ľudovej hudby Jána Berkyho Mrenicu, naštudoval krásny, skvostný program s významnou šansonierkou Juditou Čerovskou s ktorou absolvoval koncertné turné vo Švédsku, komorný program Hanou Hegerovou, tvoril hudobné kompozície do filmov. Bol prvým, ktorý s eleganciou aranžoval klasickú vážnu hudbu pre ľudovú hudbu s cimbalom. Pozýval si na účinkovanie do svojich programov excelentných operných spevákov, ktorí spievali ľudové piesne nie operne, ale tak, aby sa ľudovej piesni ako majster Berky rád vravieval „neublížilo“, ale by národ spoznal akých nadaných spevákov má tento národ. Spolupracovali s ním operní speváci otec a synovia Malachovskí, Evička Blahová spolu s jej oteckom Jankom Blahom, Martin Babjak, František Zvarík, bratia Dvorskí… V jeho živote veľkú rolu zohrala Anna Nigutová Baková, A. Guzová, Mária Dóková a najmä Paľo Gábor, s ktorým pripravil veľa hudobných relácií a hudobných programov, v ktorých sa zameral na východniarsky folklór, ktorých jedinečným interpretom bol práve excelentný spevák Paľo Gábor. Krásny dramaturgický program, Káli Rosita (pre STV), vznikol v spolupráci s Jankou Kociánovou, ktorú trpezlivo učil spievať rómske piesne tak, aby textu rozumela, pretože umelec vždy vravel: „ak chcem pieseň vedieť zaspievať, musím jej rozumieť a tak vložiť seba do interpretácie”. Veľmi si ctil a do svojho repertoáru vždy začlenil skladbu v jeho úprave – Cigánsky plač, maestro vravieval:“ Je to hymnus bolesti, ktorú vytvoril rómsky národ v koncentračnom tábore, je to skladba plná bôľu matky a pre mňa skladba hymnická“, tak vravieval.

V roku 1990 Ján Berky Mrenica odchádza zo SĽUKu po viac ako 32 rokoch pôsobenia v tomto profesionálnom folklórnom telese. Nová doba po roku 1989 priniesla nové vedenie, ktoré požiadalo, aby sa hudobníci, ktorí pôsobili v SĽUK-u sa podrobili konkurzu, či môžu v danom telese zotrvať, medzi nimi aj Ján Berky Mrenica. Rozhodnutie hudobníckej cti rozhodlo, odísť zo SĽUK-u, z umeleckého telesa, v ktorom prežil umelecký rast, ale najmä vďaka umeleckému vkladu Jána Berkyho Mrenicu, SĽUK mal kvalitného, výnimočného muzikanta, ktorý vždy profesionálne reprezentoval Slovensko v 32 štátoch sveta. Po výpovedi majstra sa k nemu pridalo 10 muzikantov a založili Violin Orchestra Bratislava. V roku 1995 založil Ján Berky Mrenica Diabolské husle, v ktorom pôsobili výnimoční muzikanti, medzi ktorých nesporne patrí jeho syn Ján Berky ml. a Martin Sleziak. Novému hudobnému telesu sa po umeleckej stránke darilo. Koncertné turné doma i v zahraničí o tom len nasvedčovali. V roku 1997 dostal Ján Berky Mrenica mozgovú príhodu. Choroba mu natrvalo vytrhla husle z rúk, ale sila vôle, rodina, ktorá bola súdržná mu dávala silu a chuť žiť. Počas choroby a keď sa zotavil a naučil písať ľavou rukou, napísal tri knihy, písal partitúry, chodil do škôl na besedy, aby dával silu mladým ľuďom ísť za svojím cieľom. Bol nesmerne silná osobnosť, mal charizmu v sebe a ľudskosť, ktorá bola čitateľná. Svoj kumšt odovzdal synovi, ktorý so cťou prebral rodinnú pochodeň.

Ján Berky Mrenica skonal 12. októbra 2008 v rodnej Očovej, obklopený milujúcou rodinou.

Tvorba:
Berky Mrenica, Ján: Náne odá lavutári (50 najznámejších rómskych piesní). WSA s.r.o., Bratislava 1993
Berky Mrenica, Ján: Veselo s husličkami po svete. Vydavateľstvo IRIS, Bratislava 2001
Berky Mrenica, Ján – Botošová, Anina: Rómske piesne a múdre slová. Vydavateľstvo Komprimt 2006
Čomaj, Ján: Mág z Očovej – Ján Berky Mrenica. Vydavateľstvo Perfekt, 2008
Berky Mrenica, Ján – Botošová, Anina: Rómske piesne a múdre slová. Vydavateľstvo Komprimt 2013

Diskografia:
1975 – A ja taká čarna
1980 – A kto beťár keď nie ja – Paľo Gábor
1980 – Na ľudovú nôtu
1988 – Káli Rosita -Jana Kociánová
1999 – Primášov sen
2000 – Folklorika – Martin Babjak
2001 – Veselo s husličkami po svete – CD nosič ako súčasť publikácie s výberom tých najkrajších inštrumentálnych skladieb
2003 – Na dobrú náladu

Ocenenia:
1995 – Posol Slovenska
1997 – Pribinov kríž
1997 – Slovak Gold
2003 – Krištáľové krídlo za rok 2002
2004 – Čestná cena desaťročia Slovak Gold
2006 – Cena Banskobystrického samosprávneho kraja
Zlatý nosič za predaj albumu Primášov sen

– – –

Zdroje:
– Ján Čomaj: Mág z Očovej
– Ján Berky Mrenica: Veselo s husličkami po svete
– Jozef Leikert: Osobnosti Slovenska II.diel

Fotografie: Súkromný archív rodiny Berkyovej

BERKY-ROŽŇAVSKÝ, FLORIÁN

Florián Berky-Rožňavský

Huslista, primáš

* 4. júl 1855 – Szécsény
† 22. august 1893 – Nálepkovo

Základné údaje:

  • primáš kniežaťa Karola Ľudovíta Habsburského

BIHARY, JÁN

Ján Bihary

Hudobník, huslista, skladateľ

* 21. 10. 1764 – Veľké Blahovo (okres Dunajská Streda)
† 26. 4. 1827 – Budapešť (Maďarská republika)

Základné údaje:

  • zakladateľ a primáš vlastnej kapely
  • hra na dvorných slávnostiach, korunováciách, dvorných plesoch
  • komponova piesne, verbunky

Literatúra/zdroje:

MANN, Arne, PhDr., CSc. a ZELINOVÁ, Hana, PhDr.: Galéria rómskych osobností. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku 2010 [rukopis].