JÁN GAŠPAR – HRISKO

Ján Gašpar – Hrisko

vynikajúci cimbalista

Prvý cimbalista, sólista Slovenského ľudového  umeleckého  kolektívu od roku 1948,

sólista Brnenského rozhlasového orchestra ľudových nástrojov od roku 1954
(kde pôsobil 26 rokov)

* 14. júna 1921 v Očovej

†13. júna 1980 v Brne

Ján Gašpar Hrisko pochádzal z muzikantskej rodiny z Očovej.
(Bol príbúzný Rinalda Oláha zo Zvolenskej Slatiny i  Jána Berkyho- Mrenicu z Očovej). Jeho otec bol huslista, venoval sa ľudovej hudbe. Snom jeho otca bolo, aby sa stal primášom, Jána Gašpara ale viac lákal cimbal, ktorému ostal verný do konca života. Ovládal však aj  husle, bol vynikajúcim spevákom a tanečníkom.   Pochádzal z chudobnej rodiny, náklady na štúdium v hudobnej škole vo Zvolene hradil z peňazí, ktoré zarobil v kameňolome. Po absolvovaní hudobnej školy, nastúpil na konzervatórium v Bratislave, ktoré však neukončil. V roku 1948 bol sólistom a prvým cimbalistom zakladajúceho umeleckého telesa SĽUK (Slovenský ľudový umelecký kolektív)  a  v roku 1954 sa stal sólistom Brnenského rozhlasového orchestra ľudových nástrojov ďalej iba BROLN).

Ján Gašpar Hrisko, foto: archív rodiny Jána Berkyho Mrenicu

Ako muzikant, upravovateľ ľudových piesní a interpret hry na cimbal sa Ján Gašpar Hrisko vyznačoval ľahkosťou hry. Jeho hudobné úpravy ľudových piesní, najmä z rodného  Podpoľania, si zachovali  žáner a kolorit daného regiónu. V  jeho úpravách pre cimbal a orchester sú známe  skladby z východného Slovenska, ale aj rómske baladické a veselé piesne, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou programu BROLN-u, s ktorým účinkoval v Ázii (Vietnam, Mongolsko, Severná Kórea, Severnej  Amerike a mnohých štátoch Európy.  Pre orchester bol Ján Gašpar Hrisko veľkým prínosom nielen ako muzikant- sólista, ale aj upravovateľ hudobných skladieb. Známa je jeho hudobná úprava Východoslovenského cigánskeho tanca, skladba z Podpoľania pod názvom Očovské nôty.

Od 50-tych rokov žil v Brne, kde i zomrel, pochovaný je v Očovej.  Synovia Jána Gašpara Hriska,  Ján a Ivan pokračujú v tvorbe  a hudobnej tradícii svojho otca v Brne v cimbalovej ľudovej hudbe Ivana Gašpara Hrisku ml..

Tvorba:

Úprava ľudových piesní

Literatúra/zdroje:

Anina Botošová – zo zápisníka o mojej rodine

JILOSKERO HANGORO SÚŤAŽ V SPEVE RÓMSKYCH ĽUDOVÝCH PIESNÍ

Miesto pôsobenia: Detva

Vznik: 1991

Usporiadateľom celoslovenskej súťažnej prehliadky v speve rómskych piesní je Občianske združenie Klub Spolu a Kultúrne centrum Andreja Sládkoviča. Spoluusporiadateľmi sú mesto Detva, Podpoliankse osvetové stredislo vo Zvolene, folklórny súbor Romka z Detvy a v niektorých ročníkoch aj Banskobystrický kraj. Podujatie sa už tradične uskutočňuje v mesiaci október v Kultúrnom centre Andreja Sládkoviča (pôvodný názov Dom kulúry A. Sládkoviča).

Účastníci Jiloskero hangoro súťažia v troch vekových kategóriách:

  • od 6 do 10 rokov
  • od 11 do 16 rokov
  • od 17 rokov

Prioritou súťaže je pripomínať a zachovávať autentické rómske piesne, ktoré sa vytrácajú z rómskej kultúry. Kritériami hodnotenia sú pôvodnosť rómskej piesne a používanie akustických hudobných nástrojov v doprovode – sláčikové alebo cimbalové hudby. Hodnotí sa výber piesne, vek piesne. Súťaž podnecuje k zisťovaniu a hľadaniu piesní od starých ľudí, od starých, či prastarých rodičov. V tomto smere je táto súťaž ojedinelá. Jiloskero hangoro nežije len v povedomí Rómov, ale zaradila sa medzi tradičné podujatia Podpolianskeho regiónu. Súťaže sa zúčastňujú prevažne deti a mládež z celého Slovenska, ale v tretej kategórii súťažia aj starí ľudia.

Program podujatia tvoria aj výstavy prác rómskych detí, výstavy rómskych maliarov, rezbárov, kováčov, workshopy rómskych ľudových remesiel, napríklad tkanie tzv. cigánskych tkaníc, práca s drôtikami, výroba šperkov z drôtikov, košikárstvo, kotlárstvo.

Literatúra/zdroj:

Belišová, Jana, PhD.

JONÁŠOVÁ, HELENA, PhDr.

 Foto: Arne B. Mann

PhDr. Helena Jonášová bola aktivistka a sociálna pracovníčka.

*6. júl 1944, Banská Bystrica – †5. októbra 2018, Banská Bystrica

Vysokoškolské štúdium absolvovala v rokoch 1993 – 1997 v odbore sociálna práca so zreteľom na rómske spoločenstvo na Univerzite Konštantína Filozofa, Fakulte sociálnych vied a zdravotníctva v Nitre, kde v roku 2005 získala aj akademický titul PhDr. V rokoch 2000 – 2001 na škole pôsobila aj ako pedagogička.

Pred rokom 1989 pracovala v textilnom podniku Slovenka, ale tiež sa angažovala v rómskej tematike. Po roku 1989 využila priestor pre rozvoj rómskej menšinovej kultúry, ale predovšetkým sa angažovala v oblasti pomoci ľuďom z marginalizovaných rómskych komunít.

V rokoch 1991 – 2000  pracovala ako sociálna pracovníčka na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnej pomoci.

Po roku 2000 až takmer do svojej smrti pôsobila v občianskom združení Kultúrne Združenie Rómov Slovenska so sídlom v Banskej Bystrici, kde pôsobila ako štatutárna zástupkyňa. Združenie realizovalo rôzne rozvojové projekty zamerané na zlepšenie situácie v rómskych komunitách, prostredníctvom terénnej sociálnej práce, realizáciou vzdelávacích projektov, projektov zameraných na komunitný rozvoj, vrátane projektov podporujúcich rodovú rovnosť a odstraňovanie rodových stereotypov. Jedným z významných kultúrnych projektov Združenia bol multižánrový festival Ľudia z rodu Rómov. Doposiaľ sa konalo 16. ročníkov. Združenie sa tiež orientovalo na prácu s rómskymi seniormi. Práci s touto cieľovou skupinou venovala veľkú pozornosť, priniesla viaceré inšpiratívne metódy zapájania seniorov a senioriek do verejného života.

 

Zdroje:

https://issuu.com/jekhetane-spolu/docs/romano_04_2018

http://www.portalsvk.sk/video/helena-jonasova-rozpravanie-370/