Absolventka Strednej ekonomickej školy v Lučenci. Od ukončenia štúdia až do dôchodku pracovala ako ekonómka. Písať začala až na dôchodku, avšak k písaniu poézie i prózy inklinovala už vo svojich dievčenských rokoch. Písala príbehy o láske a rodine, pričom čerpala zo svojich spomienok, ale aj zo spomienok svojich rodičov a starých rodičov. Ak načrie vo svojej tvorbe do súčasnosti, píše prevažne o ťažkom osude mnohých Rómov. Tvorí v rómskom jazyku. Podľa jej slov preklad do slovenského jazyka je ľahší, pretože svoje city vie ľahšie vyjadriť vo svojom materinskom jazyk. Je členkou Rómskeho literárnemu klubu. Dve jej diela sa stali predlohami divadelných hier – Ona a on a Chcem iného muža, ktoré naštudovali členovia Rómskeho literárnemu klubu. Spolu s ostatnými členmi klubu sa zúčastňuje literárnych besiedok – Živá knižnica na základných a stredných školách a v komunitných centrách. Je vydatá, má tri dcéry, šesť vnúčat a jedného pravnuka.
Tvorba:
Básne uverejnené v zbierky ROLIK-u (Rómsky literárny klub):
Rok 2014 – Na čo čakáme, Prisahaj / Láska, Slzy a Smiech-Kamiben, Apsa thaj Asaviben
Rok 2015 – „Bojte sa!“, hovorieval…, Chcem iného muža, Keď odídem, Janko, Anička – Píšeme a čítame spolu / O Nelkačikos II.
Rok 2016 – Spomienka, Otázky, Bez mamy / Píšeme a čítame spolu/ Irinas thaj genas jekhetane
Rok 2017 – Aj takto MY nakupujeme, Som človek, BRATIA, Keď sa narodíš, máš žiť v rodine / Mám sen – Hi man suno
Postup
Surové zemiaky postrúhame, ako keď ideme robiť cesto na zemiakové placky. Zmiešane ich s múkou, ale iba tak, aby cesto nebolo priveľmi husté, pretože potom bude gója veľmi tvrdá. Premiešame ešte s postrúhaným cesnakom, pridáme apoň tri štipky majoránky, trochu mletého čierneho korenia a soli. Môžeme primiešať aj za jednu polievkovú lyžicu bravčovej masti, ale tiež nemusíme. Záleží od toho, kto to má ako radšej. Zmes potom naplníme do vyčistených bravčových čriev a na koncoch uzatvoríme podobne, ako sa plnia klobásy a uzatvárajú klobásy.
Góju dáme variť, pričom vo vare musí zotrvať aspoň 20 minút. Po uvarení necháme vychladnúť.
Na panvici rozpustíme bravčovú masť a góju vypražíme podobne ako jaternicu. Prípadne môžeme masťou potrieť plech a góju pečieme v trúbe.
Jazzový huslista, klavirista, spoluzakladateľ skupiny „Quintett du Hot Club de France“ spolu s Django Reinhardtom.
* 26. januára 1908 – Paríž
† 1. decembra 1997 – Paríž
Stéphane Grappelli sa narodil v Paríži talianskym rodičom. Svoju umeleckú kariéru začala ako hráč na piano k nemým filmom. V rokoch 1924- 1928 vyštudoval konzervatórium v Paríži. Po období prežitom v skvelej hudobnej spoločnosti Djanga Reinhardta, Stéphane Grappelli nahral hudobné nahrávky s excelentnými muzikantmi, ako boli klavirista Oscar Peterson (1973), Earl Hines (1974), George Shearing (1977), Mechel Petrucciani (1990), Martial Solalom (1980,1988), McCoy Tyner (1990,2007) huslist Jean Luc Ponty, výnimočný vibrafonista Gary Burton, spevák Paul Simon, hráč na mandolínu Dávid Grisman a rocková skupina Pink Floyd ( v roku 2011) s ktorou nahral známu skladbu „Wish You Were Here“, s klasickým virtuóznym huslistom Yehudi Menuhinom. Pod dirigentskou taktovkou nemenej známeho dirigenta André Previna nahral krásne orchestrálne nahrávky.
Stéphane Grappelli predstavuje svet jazzových huslí. Je spoluzakladateľom francúzskeho jazzu – rómskeho jazzu. Počas účinkovania v kvintete s Reinhardtom síce Grapelliho uznávali ako skvelého sólistu- huslistu, stredobodom pozornosti sa stával výnimočný gitarista Django Reinhardt. S.Grappelli vzdelávaný od detstva k umeniu, študovaný huslista, nebol doceňovaný tak, ako mu prináležalo z hľadiska muzikantskej tvorby. Grappelliho postavenie sa na scéne jazzu upevnilo, v druhej polovici 60 rokov a odvtedy jeho spôsob hry na husliach získal nadčasový význam. Napriek tomu, že nebol rómskeho pôvodu, ostáva podnes ako vzorový model hry rómskeho jazzu platný do súčasnosti. Jeho spoluhráči i recenzenti zdôrazňujú v jeho hre sugestívnosť podania baladických štandardov ako aj jeho individuálny spôsob prepojenia francúzskej elegancie a emocionálnej hĺbky (muzikantskej vyspelosti). Jeho poznávacím hudobným prejavom sa stali plynulé dlhé frázy a osobitný-vrúcny tón, ktorý po ňom prebrali (kopírovali) mnohí jeho nasledovníci. Grappelli si udržal desaťročia svoj štýl, nič na ňom nemenil, bol to jeho rukopis a na druhej strane jeho hra nepôsobila zastarane. Jeho hudba bola aktuálne svieža, pretože základy a princípy jazzovej interpretácie sú nemenné.
Grappelliho samostatná kariéra sa začala v roku 1939. V období vypuknutia vojny, ktorá ho zastihla v Londýne na zájazde s Django Reinhardtom, ktorý sa rozhodol vrátiť do Paríža. S. Grappelli zostal v Londýne, kde vytvoril spoločnú skupinu s vtedy ešte neznámym klaviristom Georgeom Shearingom. Po vojne hral príležitostne bez väčšieho ohlasu publika. V tom období sa opäť spojili umelecké cesty Reinhardta s Grappellim. Nová doba priniesla nové džezové postupy, do ktorých sa obaja muzikanti nezmestili, alebo skôr svoj rukopis nemienili meniť a tak sa preniesla hra týchto výnimočných umelcov do komorného prostredia kaviarní, barov. Začiatkom 60 rokov sa domovským miestom Grappelliho stal hotel Hilton. Zlomovým obdobím pre umelca sa stal album Violin Summit (1966) nahraný na koncerte v Bazileji, na ktorom participovali skvelí huslisti Jean –Luc-Ponty, Svend Asmussen a Stuff Smith. Týmto albumom sa potvrdilo opodstatnené miesto huslí v jazzovom svete a v pokračovaní projektov v danom štýle. S menovanými a mnohými ďalšími huslistami (Joe Venuti ai.) postuptne Grappelli nahral množstvo excelentných albumov. Veľký komerčný úspech mali nahrávky s Yehudi Menuhinom (zo stretnutí v rokoch 1973 -1980 vzniklo šesť titulov), ktoré inšpirovali „klasicky“ orientovaných hudobníkov k spoločnému muzicírovaniu (Grappelli &Yo-Yo Ma, 1989). Počas celej Grappelliho kariéry vznikali vystúpenia v „reinhardtovskom“ obsadení , výlučne strunových nástrojov, ktoré verne alebo s inovatívnymi prvkami rozvíjali pôvodný model gypsy jazzu. Zaujať Reinhardtovo miesto pri Grappellim bolo prestížnou záležitosťou pre mnohých výnimočných gitaristov. Grappelli spolupracoval s osobnosťami ako Barney Kessel (I Rememeber Django, MF SL 1969), Philip Catherine (1979), Joe Pass v triu s kontrabasistom Nielsom-Henningom v roku 1979, Bucky Pizzarelli (Duet , Blac And Blue 1979), spoločné hranie so S. Grappellim vyhľadával aj skvostný mandolinista David Grisman ako aj Duke Ellington.
Autentickú predvojnovú podobu gypsy jazzu dôsledne sledovala skupina Hot Club of London, ktorú pre spoluprácu s Grappellim takmer každoročne zostavoval gitarista Diz Disley. Skvelý svetový muzikant prijal štýlovosť Djanga Reinhardta a tak sa rómsky jazz stal svetovo uznávaným štýlom, ktorého interpretácia je o emóciách a najmä o virtuóznej interpretácii muzikantov. Aký silný rukopis zanechal Django Reinhardt vo svete hudby postavený na umeleckom kumšte. Do francúzskeho jazzu po roku 1945 nesporne patrí vynikajúci huslista Jean-Luc Ponty a Didier Lockwood.
Zdroj textu: Wikipedia, the free encycklopedia. Categories: Musicians from Paris, Swing violinists, Gypsy jazz violinists, Grammy lifetime achievements award winners
Na Slovensku patrí k najväčším menšinovým festivalom so silným ohlasom vo verejnosti a v médiách – záznamy z väčšiny ročníkov sú vysielané celonárodnými televíziami (RTVS alebo TA3). Festival organizuje občianske združenie Roma Production, riaditeľom je Jozef Šivák. Prvých 5 ročníkov sa konalo v Trebišove, od roku 2013 je festival realizovaný v Bratislave. Podujatie je prehliadkou rôznych foriem rómskeho umenia, tradičného aj moderného – predovšetkým hudby a spevu, ale aj výtvarného, dramatického a iného umenia.
2009 – Monika Rigó, skupina Perla i Bracia (Poľsko), Véra Bíla a Rosen Trio (Česká republika), Ricardo Kwiek (Nemecko), Dela Dap (Rakúsko), tanečný súbor Shukaripe (Bulharsko), Duvacki orkestar Kristali (Srbsko), Bohemiens a Khamoro (Slovensko);
2010 – Na prehliadke hudobných skupín vystúpili umelci z 10 krajín sveta – Macedónsko, Brazília, Argentína, Španielsko, Česko, Poľsko, Maďarsko, Nemecko, Švédsko a Slovensko;
2011 – Podujatie obohatili rómski umelci z Nemecka, Bulharska, Poľska, Ukrajiny, Česka, Španielska a Slovenska (Sabrosa);
2012 – Na hudobnom festivale vystúpili umelci z Brazílie, Maďarska, Českej republiky, Bulharska, Ukrajiny. Zo Slovenska sa festivalu zúčastnili: Lucka Podolínec, Gipsy Sociálka, kapela F6, raper B. G. Gangsta;
2013 – Na podujatie pricestovali umelci zo siedmich krajín okrem iného aj zoskupenie Anwar Khan Et Les Gitans Du Rajasthan z Indie. Súčasťou podujatia bola módna prehliadka z tvorby návrhára Pavla Berkyho;
2014 – Podujatie sa stalo súčasťou Kultúrneho leta a Hradných slávností v Bratislave. Zastúpené boli opäť viaceré krajiny – Česko (Ján Bendig, Mixes), Maďarsko (Karavan Familia), Ukrajina (Národný ansambel Slnečná Radvanka), Rumunsko (Zuralia orchestra) a, samozrejme, Slovensko (Vierka Berkiová, Gitana). Sprievodným podujatím bola módna šou z tvorby návrhárky Moniky Vontszemuovej;
2015 – Na podujatí vystúpili umelci z Ruska, Litvy, Lotyšska, Poľska a Švédska. Sprievodným podujatím bolo divadelné predstavenie – rekonštrukcia rómsko-nerómskej svadby.
2016 – Okrem tradične zastúpených krajín sa tento rok účastníkom predviedli aj umelci z Argentíny. Súčasťou podujatia bola prezentácia rómskych profesionálov „Rómovia ako ich nepoznáte“ a spevácko-tanečnej show „Noc v rómskom tábore“;
2017 – podujatie sa konalo v Trebišove aj v Bratislave. Súčasťou bola módna show troch rómskych dizajnérov, veľkolepá tanečno-spevácka show Storm of The Gypsy passion;
2018 – Podujatie otvoril koncert Jána Bendiga a jeho hostí a skupina Sare Roma ponúkla tanečno-divadelné predstavenie s názvom Av baxtalo;
2019 – Dvanásty ročník bol tematicky venovaný Nežnej revolúcii, otvárala ho diskusia, v ktorej vystúpili: Anna Koptová, Jana Horváthová a Arne B. Mann. Z hudobníkov vystúpili: Kale a speváčky Gitana, Gipsy Casual (Rumunsko) a Igor Kmeťo ml. a jeho hostia.
Foto: Roma ProductionFoto: Roma ProductionFoto: Roma Production
Gašparová Eva
Jazzový huslista, klavirista, spoluzakladateľ skupiny „Quintett du Hot Club de France“ spolu s Django Reinhardtom.
