B C D E F G H J K Ľ M N O P R S T U V W Z
De Di Dz

DEPUTÁTNY KOVÁČ

Tvoril kvalitatívne odlišnú formu vykonávania kováčskeho remesla u Rómov. Jednalo sa o najímanie si rómskych kováčov obcou. Takýto kováč uzatvoril dohodu s gazdovským spoločenstvom obce a nasťahoval si svoju dielnu do obecnej kováčskej dielne, ktorá mala aj obytnú časť spolu so svojou rodinou.
Rozložil si svoje náradie a počas doby, kedy bola uzatvorená medzi obcou a kováčom dohoda pracoval rómsky kováč podľa požiadaviek sedliakov. Niektoré práce robil podľa zmluvy bezplatne, iné si dával zaplatiť. Bezplatne sa spravidla vykonávali jednoduché práce, ako napr. zváranie reťazí. Od obce dostal takýto kováč okrem ubytovania a malej záhradky na pestovanie zemiakov, kukurice a zeleniny aj naturálie: od každého sedliaka do roka jeden chlieb, za každý pár koní jednu mericu zrna a uhlie. Keď dostal z inej obce výhodnejšiu ponuku zmluvu neobnovil, uzatvoril novú zmluvu a spolu s rodinou sa presťahoval. Tento spôsob najímania kováčov bol známy i v Maďarsku a Burgenlande, kde sa s deputátnych kováčov stali trvalí dedinskí kováči.  Treba však povedať, že tento druh najímania kováčov bol na našom území pomerne zriedkavý vzhľadom k tomu, že od obecných kováčov sa očakávala i zručnosť podkúvania koní a väčšina rómskych kováčov nemala vykonané podkúvačské skúšky.

Literatúra:

  1. BOTÍK, J. a kol. Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska I. Bratislava: VEDA, 1995, s. 262-264.
  2. BOTÍK, J. Kováčske náhrobníky Rómov v Dunajskej Lužnej. In: Obyčajové tradície pri úmrtí a pochovávaní na Slovensku. Bratislava: Lúč, 2001, s.
  3. HORVÁTHOVÁ, E. Cigáni na Slovensku. Bratislava: Vydavateľstvo slovenskej akadémie vied, 1964, s. 189-201.
  4. MANN, A. Rómski kováči. In: Ľudové kováčstvo : techniky a funkcie výzdoby : zborník zo sympózia remeselníkov. Bratislava: ÚĽUV, 2005. S. 38-46.
  5. MANN, A. Prvé výsledky výskumu rómskeho kováčstva na Slovensku. In: Neznámi Rómovia. Zo života a kultúry Cigánov-Rómov na Slo-vensku. Bratislava, Ister Science Press, 1992, s. 103-111.

DETSKÝ FOLKLÓRNY SÚBOR KALE JAKHA

Miesto pôsobenia: Humenné – Podskalka

Vznik: 1990

Zakladatelia: Michal Kašo, Gabriel Holub, Radoslav Toček

Pôvodný zriaďovateľ: Centrum voľného času Dúha v Humennom

Súčasný zriaďovateľ: Komunitné rómske centrum a ICM – Klub mladých Humenné – Podskalka

Vedúci telesa, umelecký vedúci, vedúci speváckej aj hudobnej zložky: Michal Kašo

Pedagóg tanca: Tomáš Hospody, súčasní sólisti Marek Dodič, Róbert Lakatoš, Mário Maľar. Spolupracuje aj so základnou a materskou  školou na Podskalke

Hudobná zložka: Gabriel Kašo a Stanislav Holub

Súbor absolvuje vystúpenia pre potreby mesta a regiónu, napríklad pre Centrá voľného času,  školy, kluby dôchodcov, klub pre nevidiacich, v kostole, vo Vihorlatskom múzeu. Okrem toho súbor vystupoval na rôznych súťažiach, festivaloch a koncertoch v Humennom, v Michalovciach, v Nižnom Hrabovci, v Osadnom, v Stropkove, vo Svidníku, v Prešove, v Kežmarku, v Starej Ľubovni, v Poprade, v Revúcej, v Galante, v Rakovciach, v Zbudskom Dlhom, vo Vyšnej Jablonke, v Raslaviciach, v Bratislave.

Medzi najvýznamnejšie vystúpenia patrí účinkovanie na Medzinárodnom festivale Rómov v Budapesšti v roku 2002 a na  Stretnutí národnostných menín v Štátnom divadle v Košiciach.

Súbor v roku 2009 naštudoval autorský muzikál Michala Kašu „Láska pri rómskej vatre“.

Literatúra/zdroje:

Belišová, Jana, PhD.

DETSKÝ FOLKLÓRNY SÚBOR KESAJ ČHAVE

Miesto pôsobenia: Kežmarok

Vznik: 2000

Zakladatelia: Helena Akimová a Dušan Sýkora

Zriaďovateľ: občianske združenie Kežmarský hlas

Vedúca súboru a vedúca speváckej zložky: Helena Akimová

Umelecký vedúci a vedúci hudobnej zložky: Ivan Akimov

Vedúci tanečnej zložky: Stanislav Pišta a Ivana Pištová

Návrh kostýmov: Miroslav Gulyas

So súborom spolupracoval Johann Le Berre z Francúzska.

Účasť na domácich festivaloch a podujatiach:

  • Medzinárodný festival detských folklórnych súborov Bratislava
  • Festival rómskej kultúry Horného Spiša Kežmarok
  • Letný rómsky festival Spišská Nová Ves
  • Medziosadový festival Rómske hudobné prekáračky: Stráne pod Tatrami, Rakúsy, Jurské, Kubachy, Veľká Lomnica
  • Vernisáž výstavy Ma bisteren! Bratislava
  • Medzinárodný festival Jánošíkové dni Terchová
  • Dni židovskej kultúry Giraltovce
  • Dobrý festival Prešov

Účasť na zahraničných festivaloch a podujatiach:

Česká Republika

  • Karvinský Rómsky Festival Karviná
  • Svätenie Jari s vílou Kesaj, Divadlo Na Dobešce, Praha
  • Svätenie Jari s vílou Kesaj, Kultúrní sál Záhrada, Praha
  • Svetový Rómsky Festival Khamoro Praha
  • Vyšehraní 2007, Festival divadla a hudby „Vyšegrad na Vyšehrade“, Praha
  • Gypsy Celebration Svojanov
  • Rómsky festival Šukar džives Hradec Králové
  • Májove reje na Dobešce, Divadlo na Dobešce, Praha

Dánsko

  • Festival Performer’s house, Silkeborg

Francúzsko   

  • Festival „Aux Actes Citoyens!“ Tomblaine, Nancy
  • Festival des Enfants du Monde – RIFE
  • Dni slovenskej kultúry – Bosc le Hard
  • Tourneé CIOFF 2005
  • Festival du Plateau, Danses et Musiques du Monde, Perpezac le Blanc
  • Inter’Folk, Festival Folklorique du Puy en Velay
  • Festival de Montignac
  • Festival des Danses, Musiques et Voix du Monde, Felletin
  • Festival International de Folklore, Port sur Saône
  • Les Estivales, Evron
  • Comité des Fêtes du Guézy, La Baule
  • Mondial’Folk, Plozévet
  • Festival des Cultures du Monde, Saintes
  • Les Sacres du Folklore, Reims
  • Festival des Rythmes et Couleurs du Monde, Valentigney
  • Résidence Autrans
  • Fête des Langues du Monde, Decazeville
  • Festival Villes des Musiques du Monde, Aubervillier
  • Fête Rrom du Parc Montreau, Montreuil
  • Festival Latcho Divano, Marseille
  • Zénith de Paris, spectacle avec les Ogres de Barback
  • Festival Akana bis, Squat des caravanes, Montreuil
  • Grande Fête Rromani, Thèâtre de la Parole Errante, Montreuil
  • Medzinárodny folklórny festival v Issoire
  • Rómske slovensko rumunské tvorivé dielne v Autrans
  • Festival piesni, tancov a hudby sveta v Sarran
  • Festival v Montoire
  • Festival des Folklores du monde, Fête du Houblon, Haguenau
  • Grand Bal Tsigane, Festival Migrant’Scène Cimade, Montreuil
  • Rómske Vianoce – Vianoce Nádeje, Manifestácia, Parvis des Droits de l’Homme, Trocadéro, Sylvester, Cirkus Romanés, Paris
  • Concert pour changer les destins, Montreuil

Macedónsko

  • Feryp’Fest, Európske fórum mladých Rómov, Ohrid

Maďarsko

  • Medzinárodny putovný festival rómskeho tanca, Satorajujléhy
  • Sziget festival, Budapešť

Poľsko

  • Dni Huculskie, Regetow
  • Europejskie nadbužaňskie spotkania folklorystyczne, Sokolow
  • Rzeki lacza kultury, Lazienky Krolewskie, Amfiteatr, Teatr na Wyspie, Waršawa

Rakúsko

  • ARTE party, 3raum-anatomietheater, Viedeň
  • Confèrence / spectacle, Institut Français de Vienne, Viedeň

Slovinsko

  • Festival Stična,  Stična

Švajčiarsko

  • Les Yeux de la Ville 04, Genéve

Taliansko

  • Auditorium Zanon, Udine
  • La Plaza, Benátky
  • CaMuse,Vicenza

Ocenenia:

  • Le Prix Coup de Coeur
  • Les Sacres du Folklore
  • Reims, Francúzsko
  • RIFE, Francúzsko

Literatúra/zdroj:

Belišová, Jana, PhD.

DIDI, ĽUDOVÍT

spisovateľ, pedagóg

* 6. 1. 1931 Púchov

† 15.9. 2013 Vráble

Ocenenia

Čestné uznanie mesta Vráble za celoživotnú prácu, 2005

Vzdelanie:

Vysoká škola politických a hospodárskych vied, Praha

Pedagogický inštitút pre učiteľov národných škôl, Nitra

Životopis

Ľudovít Didi vyrastal u starých rodičov, otec bol neznámy a mama cestovala za prácou do Čiech. Už ako malý chlapec slúžil a vypomáhal u bohatých sedliakov na gazdovstvách.

Napriek ťažkému a chudobnému detstvu sa veľmi dobre učil a vyštudoval pedagogiku. Učiteľskej práci sa venoval niekoľko rokov, pôsobil v Novom Meste nad Váhom, Nitre, Kolačkove na východnom Slovensku a vo Vrábľoch.

Pre jeho pevný a zásadový postoj ho v roku 1968 prenasledovali. Verejne vyhlásil, že nesúhlasí so vstupom spojeneckých vojsk na územie vtedajšej ČSSR a to sa mu stalo osudným.

Vylúčili ho zo štúdia na Vysokej škole v Prahe a musel opustiť aj učiteľské miesto. Rok bol bez práce. Ťažko nadobudnutý majetok rozpredával.

Mal tri deti, preto nastúpil do práce na pozíciu vrátnika, neskôr robotníka v chemickej prevádzke. Náročné pracovné podmienky ho pripravili o zdravie a podstúpil náročnú operáciu žalúdka. Zo zdravotných dôvodov ho preradili na menej nebezpečnú prevádzku.

Ľudovít Didi bol už na polovičnom invalidnom dôchodku, keď prišla nežná revolúcia. Rehabilitovali ho, udelili mu titul inžiniera ekonomických vied a vymenovali ho za riaditeľa detského domova v Kolíňanoch pri Nitre. Pod jeho vedením sa detský domov rozrástol o novú telocvičňu a knižnicu. Z tohoto miesta odišiel do dôchodku.

Ako veľmi talentovaný a život milujúci človek sa až ako dôchodca rozhodol písať. Jeho román “Príbehy svätené vetrom” sa dočkali aj rozhlasového spracovania. Ide o autobiografický príbeh chlapca, ktorý svoje detstvo prežíva v biede, no napriek tomu nemá núdzu o veselé príbehy. Didi má štýl, akým azda pred ním tvoril iba známy maďarský spisovateľ, Róm Menyhert Lakatos. Živočíšnosť a pudovosť je pre knihu charakteristická práve tak ako pre život Rómov

v osadách. Autor nič nezakrýva, otvorene a úprimne spomína na detstvo prežité v chatrčke.

Autor priznáva, že pri písaní svojich spomienok sa neubránil emóciám, smútku, veselosti. Vydaniu jeho románu veľmi pomohol známy slovenský spisovateľ, textár Boris Filan, ktorý mal k Ľudovítovi Didimu priateľský vzťah.

Dielo je azda najhodnotnejšie z tých, ktoré rómski spisovatelia slovenským čitateľom ponúkli a obstojí v konkurencii s ktorýmkoľvek súčasným dielom. Štvrtý pripravovaný román už nestihol dokončiť. Malo ísť o humorné príbehy zo života obyvateľov rómskych osád.

Ľudovít Didi zomrel  vo Vrábľoch, v meste, kde prežil väčšinu svojho života.

Tvorba:         

Príbehy svätené vetrom, 2004

Cigánkina veštba, 2008

Čierny Róm a biela láska, 2011

Literatúra/zdroje:

Literárne informačné centrum.

DZURKO, RUDOLF

* 1. 7. 1941 – Pavlovce (okres Vranov nad Topľou)

† 23. 6. 2013 Praha

Rudolf Dzurko sa narodila v Pavlovciach, v okrese Vranov nad Topľou. V roku 1945 odišiel jeho otec, Vojtech Dzurko s rodinou do severných Čiech. Rudolf sa vyučil za obuvníka a v priebehu života pracoval ako murár, kurič a robotník v sklárňach. Vo voľnom čase vytvoril prvé sochy z pieskovca, drevorezby, bábky a masky. Neskôr začal pracovať a experimentovať so sklenenou drťou. Zdokonaľoval techniku lepenia skla na sklenený podklad a vytváral prvé obrazy zo sklenenej drtiny. Žil striedavo v Prahe a Úšteku v severných Čechách. V 80. rokoch odišiel do Prahy a  ako čiastočný invalidný dôchodca začal vyrábať originálne drevené šperky, ktoré predával na Karlovom moste. Najvýznamnejšie sú jeho sklenené obrazy.

Vietor im vzal otca – Dopis od draka (fotografia: ČTK)

Rudolf Dzurko drvil sklo v špeciálne upravenom mlynčeku a takto získaný farebný piesok nanášal špeciálnym vlastným lepidlom na sklenené tabule. Veľa jeho obrazov sa zaoberá rómskou tematikou, ale väčšina z nich dovoľuje nahliadnuť najmä do jeho snov, túžob, momentálnej nálady.

Ukrižovaný Rudo medzi ružami (fotografia: ČTK)

Jeho diela možno vidieť v mnohých galériách vo svete, v pražskom Národnom múzeu, Múzeu rómskej kultúry v Brne a v bratislavskej Slovenskej národnej galérii.

 

Literatúra/zdroje:

  1. eAntik.sk
  2. http://paris.czechcentres.cz/cs/novinky/decs-de-rudolf-dzurko/
  3. DZURKO, Rudolf: Rudolf Dzurko. Sdružení občanů a přátel Malé Strany a Hradčan a nadace Arbor vitae, Praha 1995.  (ISBN 80-9011964-0-3)
  4. KUMANOVÁ, Zuzana: RUDOLF DZURKO. [online].  In: Slovenský národopis. Recenzie.  [cit. 11. 12. 2011].  s.247-248.  Dostupné na internete:<http://www.sav.sk/journals/nar/full/sn297i.pdf>
  5. MANN, Arne, PhDr., CSc. a ZELINOVÁ, Hana, PhDr.: Galéria rómskych osobností. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku 2010 [rukopis].