Tag: Kultúra

Ján Gašpar – Hrisko

vynikajúci cimbalista

Prvý cimbalista, sólista Slovenského ľudového  umeleckého  kolektívu od roku 1948,

sólista Brnenského rozhlasového orchestra ľudových nástrojov od roku 1954
(kde pôsobil 26 rokov)

* 14. júna 1921 v Očovej

†13. júna 1980 v Brne

Ján Gašpar Hrisko pochádzal z muzikantskej rodiny z Očovej.
(Bol príbúzný Rinalda Oláha zo Zvolenskej Slatiny i  Jána Berkyho- Mrenicu z Očovej). Jeho otec bol huslista, venoval sa ľudovej hudbe. Snom jeho otca bolo, aby sa stal primášom, Jána Gašpara ale viac lákal cimbal, ktorému ostal verný do konca života. Ovládal však aj  husle, bol vynikajúcim spevákom a tanečníkom.   Pochádzal z chudobnej rodiny, náklady na štúdium v hudobnej škole vo Zvolene hradil z peňazí, ktoré zarobil v kameňolome. Po absolvovaní hudobnej školy, nastúpil na konzervatórium v Bratislave, ktoré však neukončil. V roku 1948 bol sólistom a prvým cimbalistom zakladajúceho umeleckého telesa SĽUK (Slovenský ľudový umelecký kolektív)  a  v roku 1954 sa stal sólistom Brnenského rozhlasového orchestra ľudových nástrojov ďalej iba BROLN).

Ako muzikant, upravovateľ ľudových piesní a interpret hry na cimbal sa Ján Gašpar Hrisko vyznačoval ľahkosťou hry. Jeho hudobné úpravy ľudových piesní, najmä z rodného  Podpoľania, si zachovali  žáner a kolorit daného regiónu. V  jeho úpravách pre cimbal a orchester sú známe  skladby z východného Slovenska, ale aj rómske baladické a veselé piesne, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou programu BROLN-u, s ktorým účinkoval v Ázii (Vietnam, Mongolsko, Severná Kórea, Severnej  Amerike a mnohých štátoch Európy.  Pre orchester bol Ján Gašpar Hrisko veľkým prínosom nielen ako muzikant- sólista, ale aj upravovateľ hudobných skladieb. Známa je jeho hudobná úprava Východoslovenského cigánskeho tanca, skladba z Podpoľania pod názvom Očovské nôty.

Od 50-tych rokov žil v Brne, kde i zomrel, pochovaný je v Očovej.  Synovia Jána Gašpara Hriska,  Ján a Ivan pokračujú v tvorbe  a hudobnej tradícii svojho otca v Brne v cimbalovej ľudovej hudbe Ivana Gašpara Hrisku ml..

Tvorba:

Úprava ľudových piesní

Literatúra/zdroje:

Anina Botošová – zo zápisníka o mojej rodine

Miesto pôsobenia: Detva

Vznik: 1991

Usporiadateľom celoslovenskej súťažnej prehliadky v speve rómskych piesní je Občianske združenie Klub Spolu a Kultúrne centrum Andreja Sládkoviča. Spoluusporiadateľmi sú mesto Detva, Podpoliankse osvetové stredislo vo Zvolene, folklórny súbor Romka z Detvy a v niektorých ročníkoch aj Banskobystrický kraj. Podujatie sa už tradične uskutočňuje v mesiaci október v Kultúrnom centre Andreja Sládkoviča (pôvodný názov Dom kulúry A. Sládkoviča).

Účastníci Jiloskero hangoro súťažia v troch vekových kategóriách:

• od 6 do 10 rokov
• od 11 do 16 rokov
• od 17 rokov

Prioritou súťaže je pripomínať a zachovávať autentické rómske piesne, ktoré sa vytrácajú z rómskej kultúry. Kritériami hodnotenia sú pôvodnosť rómskej piesne a používanie akustických hudobných nástrojov v doprovode – sláčikové alebo cimbalové hudby. Hodnotí sa výber piesne, vek piesne. Súťaž podnecuje k zisťovaniu a hľadaniu piesní od starých ľudí, od starých, či prastarých rodičov. V tomto smere je táto súťaž ojedinelá. Jiloskero hangoro nežije len v povedomí Rómov, ale zaradila sa medzi tradičné podujatia Podpolianskeho regiónu. Súťaže sa zúčastňujú prevažne deti a mládež z celého Slovenska, ale v tretej kategórii súťažia aj starí ľudia.

Program podujatia tvoria aj výstavy prác rómskych detí, výstavy rómskych maliarov, rezbárov, kováčov, workshopy rómskych ľudových remesiel, napríklad tkanie tzv. cigánskych tkaníc, práca s drôtikami, výroba šperkov z drôtikov, košikárstvo, kotlárstvo.

Literatúra/zdroj:

Belišová, Jana, PhD.