Tag: Kultúra

Primáš, hudobný skladateľ a textár, významný interpret a propagátor slovenskej ľudovej piesne.

* 1. 4. 1890 – Veľké Chlievany (okres Topoľčany)
† 21. 6. 1956 – Bratislava

Základné údaje:

• primáš, interpret a upravovateľ slovenských a maďarských ľudových piesní
• skladateľ a textár populárnych serenád a tanečných piesní
• už ako 10-ročný chlapec sa stal primášom
• autor viac ako 60-tich piesní, v ktorých pracuje s ľudovým motívom na pôde tanečnej hudby (napr. Carmen, Cigánove husle, Dínom dánom, Ja som šuhaj, Srdiečko ti z lásky dám Tancuj milá, Tulipán, Vieročka)
• ako primáš pôsobil v Berlíne, Budapešti, Drážďanoch, Prahe, Štokholme a vo Viedni.
• stál pri zrode Spolku ľudových hudobníkov v Bratislave (1920)
• zakladateľ a prvý predseda Zväzu hudobníkov Slovenska (1927)
• považovaný za najväčšieho priekopníka v žánri nazvanom ľudový fox
• 8. 1926 – z kaviarne Astória sa vysielala tanečná hudba v podaní kapely Jožka Pihíka. Bol to prvý bratislavský prenos v rámci vysielania rádia na Slovensku.

 Literatúra/zdroje:

1. DRAXLER, Vladimír: História Slovenského rozhlasu. [online]. In: Slovenský rozhlas. [cit. 10. 1. 2012].  
2. PROFOUS, Martin: Pihík, Josef. [online]. In: Český hudební slovník osob a institucí. Datum poslední změny: 9.12.2009 Ústav hudební vědy Filozofické fakulty Masarykovy univerzity, Centrum hudební lexikografie. [cit. 10. 1. 2012].  Dostupné na internete:http://www.ceskyhudebnislovnik.cz/slovnik/index.php?option=com_mdictionary&action=record_detail&id=1002599
3. SZABÓ, Ivan: Príbehy primášov, Vydavateľstvo Štúdio humoru satiry atď., 2008, ISBN 978-80-85451-40-5.

Neautorizované zdroje tretích strán

1. Čo, čo, čo. Spieva Dr. Janko Blaho. Hrá Cigánska kapela Jožka Pihíka. [online]. [cit. 11. 1. 2012]. Dostupné na internete:http://www.youtube.com/watch?v=gRrz_-C3wmc
2. Kde si bola tej noci. Spieva Dr. Janko Blaho. Hrá Cigánska kapela Jožka Pihíka. [online]. [cit. 11. 1. 2012]. Dostupné na internete:http://www.youtube.com/watch?v=JBl0pXYfd40
3. Keď sa Jano na vojnu bral. Včera bola sobota. Spieva Dr. Janko Blaho. Hrá Cigánska kapela Jožka Pihíka. [online]. [cit. 11. 1. 2012]. Dostupné na internete: http://www.youtube.com/watch?v=OqSSE-u2raA&feature=related
4. Slovenské čardáše. Spieva Dr. Janko Blaho. Hrá Cigánska kapela Jožka Pihíka. [online]. [cit. 11. 1. 2012]. Dostupné na internete:http://www.youtube.com/watch?v=Fq9TOZhhf0E
5. Srdce ti dám. Spieva Dr. Janko Blaho. Hrá Cigánska kapela Jožka Pihíka. [online]. [cit. 11. 1. 2012]. Dostupné na internete:http://www.youtube.com/watch?v=Xd2pwyHKyDg

Husľový virtuóz, hudobník, primáš vojenskej verbovacej kapely, primáš vlastnej kapely – „banda“.

* 1800 – Tekovské Lužany (okr. Levice)
† 22. marec 1886 – Liptovský Mikuláš

Základné údaje:

• Vynikal svojím naturizmom, patril medzi tzv. sluchárov (neovládal noty, no na bravúrnu interpretáciu mu stačilo jedno počutie melódie). Piesne sa učil počúvaním spevu žien pri poľných prácach.
• Hrával aj na divadelných predstaveniach ľupčianskeho ochotníckeho „Národnjeho slovenského divadla“ a na tanečných zábavách.
• Piťo sa stal priamym symbolom národnobuditeľskej myšlienky, šíriacej sa prostredníctvom ľudovej a z nej sa inšpirujúcej národnej piesne. V časoch násilnej maďarizácie hrával slovenský repertoár čo si vyžadovalo nemalú dávku osobnej odvahy. Hoci sám inklinoval k maďarskej národnosti a po príchode na Liptov po slovensky takmer nevedel, znamenal napokon pre formovanie národného vedomia na Liptove veľmi mnoho. V Liptovskom Mikuláši pravidelne hrával na spoločenských a národných stretnutiach, ktoré organizovali Slovenská beseda, Tatran a Kasíno, v Martine zase na matičných zhromaždeniach – poznali ho všetci významní slovenskí vlastenci: Kuzmány, Moyses, Paulini, Francisci, Hodža, Hurban, Sládkovič atď.
• Stal sa súčasťou diel svojich rovesníkov i ďalších autorov (Andrej Sládkovič: Svätomartiniáda, Daniel Bachát (Miloslav Dumný): Zahraj Piťo, Pavel Kokeš (Kýčerský): Piťove husle, Ján Lehotský: Zo starých časov, Svetozár Hurban Vajanský: Piťove Husle).
• Jeho husle sú uložené v zbierkovom fonde Literárneho múzea – Pamätníka slovenskej literatúry Matice slovenskej v Martine.

Pôsobenie a aktivity:

pred 1836: dvanásťročná služba v pešom pluku v talianskom Miláne, kde hral na husliach a lesnom rohu

po 1836: ukončenie služby v pozícii primáša vojenskej verbovacej kapely vo v Liptovskom Svätom Mikuláši, založenie 12-14 člennej kapely – „bandu“, s ktorou väčšinou hráva na Liptove a v blízkych stoliciach

1861: účasť na historickom výstupe slovenských národovcov na Kriváň v roku Memoranda dňa 3. septembra.

1863: vystúpenie na Matičnom zhromaždení v Martine.

Tvorba:

1860: Švihorská (Švihorská duma) – skladba komponovaná ako fantázia na kurucké vojenské motívy najobľúbenejšia a zároveň najvzácnejšia, zložil ju s Piťovou pomocou Juraj Luby. (V roku 1980 skladbu nahral aj Rinaldo Oláha na gramoplatni Melódie kraja.)

zbierka liptovských trávnic – zaznamenal a zharmonizoval ich jeho syn Alexander. (Po úprave pre klavír vyšli v dvoch zošitoch v roku 1905 a 1906 v Ružomberku.)

O ňom:

• autorom fotografií J. Piťa je P. B. Socháň
• jeho najznámejšia podobizeň je olejový portrét od Petra Bohúňa, ktorý dali z vďačnosti vyhotoviť Liptáci. Nachádza sa v zbierke Magyar Nemzeti Múzeum v Budapešti.

 Literatúra/zdroje:

1. Jožko Piťo. [online]. [cit. 8. 1. 2012]. Dostupné na internete: http://www.partizanskalupca.com/index.php?option=com_content&view=article&id=80%3Ajoko-pio&catid=46%3Aosobnosti-obce&Itemid=203f
2. FABIÁNOVÁ, Vlasta: Folklórna tvorba Rómov. Nitra 2003.
3. LUKÁČOVÁ, Alžbeta: Ritualizácia produkcie slovenských ľudových hudieb na národno-deklaračných podujatiach [online]. In: PŘIBYLOVÁ, Irena, UHLÍKOVÁ, Lucie [zost.]: Od folkloru k world music: HUDBA A RITUÁL. Městské kulturní středisko, Náměšť nad Oslavou 2010, s. 66-83. [cit. 1. 1. 2012]. 
4. MAJERČIAK, Vladimír: Čestný slovenský hudec Jožko Piťo. In: Literárno-múzejný letopis MS, 19. Martin 1985.
5. MAJERČIAK, Vladimír a kol.: Jožko Piťo – najslávnejší interpret slovenských ľudových piesní. Liptovský Mikuláš 2000.
6. MAJERČIAK, Vladimír: Legendárny primáš Jožko Piťo. In: Neznámi Rómovia, Bratislava 1992.
7. PAŠKA, Laco, VRLÍK, Peter [zost.]: Jožko Piťo – najslávnejší interpret slovenských ľudových piesní. Dom Matice slovenskej, Liptovský Mikuláš 2000.

Prvý huslista, (primárius), vedúci hudobník ľudového hudobného súboru, založeného na sláčikovej interpretácii hudby.
Známi rómski primáši zo Slovenska (chronologicky):

• CINKA, Panna (1711-1772)
• BIHARY, Ján (1764-1827)
• PIŤO, Jožko (1800-1886)
• ŠARKOZI, František (1820-1897)
• BERKI-ROŽŇAVSKÝ, Florián (1855-1893)
• HORVÁTH, František (1855-1939)
• PIHÍK, Jožko (1890-1956)
• FARKAŠ, Eugen (1919-1974)
• OLÁH, Rinaldo (1929-2006)
• BERKY-MRENICA, Ján (1939-2008)

Literatúra/zdroje:

1. DRABBOVÁ, Mária: S hudbou v srdci. [online]. In: Múzejné noviny, Humenné, máj 2007, s.2. [cit. 11. 1. 2012]. Vydalo Vihorlatské múzeum v Humennom. 
2. SZABÓ, Ivan: Príbehy primášov. Vydavateľstvo Štúdio humoru satiry atď., 2008, ISBN 978-80-85451-40-5
3. Vihorlatské múzeum v Humennom: Rómske hudobníctvo na Slovensku. [online]. In: Vihorlatské múzeum v Humennom. 19. Október 2011. [cit. 11. 1. 2012].