Encyclopedia

Vlastné označenie príslušníkov rómskeho etnika (endoexonym). Doposiaľ najstarší dôkaz o jeho používaní príslušníkmi tohto etnika nachádzame v diele spišského učenca Samuela Augustiniho ab Hortis „Cigáni v Uhorsku“ z roku 1776.
Romisti predpokladajú jeho kontinuitné používanie od príchodu Rómov do Európy, ktoré nahradilo predchádzajúce pomenovania Dóm/Dómovia a Lóm/Lómovia. V medzivojnovom období existoval Športový klub Roma Košice, v rokoch 1969-1973 pôsobili český a slovenský Zväz Cigánov-Rómov.

Termín Róm/Rómovia nahradil rozšírený exoetnonym (pomenovanie príslušníkmi iného etnika) Cigán/Cigáni, ktorý Rómovia vnímajú ako pejoratívny (v slovenskom jazyku Cigán = príslušník etnika, Róm, cigáň = klamár, luhár).

Na používanie termínu Róm/Rómovia požiadali svetovú verejnosť už delegáti 1. svetového kongresu Rómov v roku 1971 v Orpingtone pri Londýne (Veľká Británia), na Slovensku sa začalo toto pomenovanie oficiálne používať až od roku 1991.

Rómovia rozlišujú medzi etnonymom Rom/Roma a termínmi rom/romňi, ktoré znamenajú v rómčine manžel/manželka.

(pozri tiež Rómovia)

Literatúra/zdroje:

1. AUGUSTINI, Samuel ab Hortis: Cigáni v Uhorsku. Bratislava, Štúdio –dd-, 1995.
2. BOTÍK, Ján: Etnonym, heslo in: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska, 1. diel, Bratislava, Veda 1995.
3. Krátky slovník slovenského jazyka, Bratislava, veda 1987.
4. MANN, Arne B.: Formovanie identity Rómov na Slovensku po roku 1918. In: My a tí druhí v modernej spoločnosti. (edd. G. Kiliánová, E. Kowalská, E. Krekovičová), Bratislava, Veda 2009, s. 452-473.

(v rómčine: rom – „muž“, „človek“)
Súhrnné pomenovanie  najväčšej etnickej menšiny v Európe, ktorá sa skladá z rôznych etnických skupín (ktoré sa samy označujú ako Rómovia, Cigáni, Kočovníci, Manušovia, Aškali, Sintovia…), ktorí pochádzajú zo severnej Indie, odkiaľ sa začali sťahovať okolo 3. storočia, ich spoločným znakom je jazyk – rómčina a žijú ako menšiny vo väčšine štátov Európy.

Pomenovanie:

Pojem Róm/Rómovia zaviedli delegáti 1. svetového kongresu Rómov (8. – 12. apríl 1971 v Orpingtone pri Londýne (Veľká Británia), kde v mene práve založenej Medzinárodnej rómskej únie (Maškarthemutňi rromaňi khetaňiben – International Rromani union (IRU)) požiadali svetovú verejnosť, aby ich neoslovovali dovtedy zaužívanými cudzími pomenovaniami (Cigán, Zigeuner, Gitanos, Gypsies), ale aby rešpektovali ich vlastné meno (etnonymum) – Róm.

Počet a charakteristika:

Počet Rómov v Európe sa odhaduje na 10-12 miliónov, pričom žijú vo všetkých 27 členských krajinách EÚ. Ich situáciu však charakterizuje neustála diskriminácia a sociálne vylúčenie. Rómovia sú ohrozovaní chudobou, nezamestnanosťou, stereotypmi a predsudkami. (1)

V Slovenskej republike sa oficiálne pojem Róm/Rómovia spravidla používa na označenie:
Rómovia ako národnostná menšina – uznanie Rómov za národnosť, t.j. uznanie etnickej svojbytnosti Rómov na úrovni ostatných etnických minorít žijúcich na území SR a tak zabezpečenie ich politicko-právnu rovnoprávnosti prijala Vláda Slovenskej republiky 9. apríla 1991 uznesením č. 153 (3)
Rómovia ako etnikum označené väčšinovým obyvateľstvom – “používanie termínu Róm/Rómovia, ktorý vyvoláva aj istú mieru nejasností najmä vo vzťahu k oficiálnej sebaidentifikácii v národnostnej kategórii (viď. sčítanie ľudu z roku 2001 s 1,7 % obyvateľov) a „neoficiálnej štatistike“ (odhad reálne žijúcich Rómov na Slovensku od 300-400 tisíc). Róm je hneď v úvode koncepcie definovaný ako občan, spoluobčan, ktorý je za Róma považovaný väčšinovým obyvateľstvom. Zároveň je dôraz kladený na medzinárodne prijaté závery a odporúčania o používaní pojmu Rómovia (Svetový národný kongres Rómov)” (2)
Rómovia ako etnikum v sebaidentifikácii – “požiadavka akceptácie súčasnej romologickej diskusie, ktorá zohľadňuje žiadúcu zmenu postavenia Rómov na Slovensku: vo vzťahu k tradičnej rómskej kultúre s množstvom pozitívnych prvkov v socio-kultúrnych oblastiach, nadčasovosťou prínosu rómskych umeleckých a iných osobností (táto diskusia predstavuje tradície a ďalšie socio-kultúrne a normatívne prvky rómskej kultúry, obyčajové právo, etiku, obradový folklór, tradičné rómske remeslá, kategórie duchovných a materiálnych hodnôt rómskej kultúry),

• vo vzťahu k rómskej národnej kultúre (etnická revitalizácia, sebaidentifikácia v národnostnej kategórii, generovanie a konštruovanie rómskeho národa a iné aktuálne otázky v súvislosti so zmenami),
• rómskych okrajových komunít, vykazujúcich prvky marginalizácie a žijúcich v prostredí „kultúry chudoby“ (terminológia antropológa Oscara Lewisa), ktoré vykazujú črty špecifických vzorcov správania (silný pocit marginality, bezmocnosti, závislosti a podradenosti, výlučné zameranie na prítomnosť, prežívanie zo dňa na deň, minimálna sociálna organizácia, chudoba, rezignácia, apatia…) a evidencie ich života ako sociálneho problému, nie ako etnickej danosti života integrovaných Rómov. (2)

Literatúra/zdroje:

1. Úrad vlády Slovenskej republiky: Európska únia a Rómovia. [online]. In: EuroInfo. [cit. 14. 1. 2012] Dostupné na internete:http://www.euroinfo.gov.sk/europska-unia-a-romovia/
2. Vláda Slovenskej republiky: Strednodobá koncepcia rozvoja rómskej národnostnej menšiny v Slovenskej republike – Solidarita -Integrita – Inklúzia • 2007 – 2013, Bratislava, schválená 26.03.2008. [online]. [cit. 14. 1. 2012]. Dostupné na internete:http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-100794?prefixFile=m_
3. Vláda Slovenskej republiky 9. apríla 1991: Uznesenie č. 153 – rámcový dokument Zásady vládnej politiky k Rómom a ich rozpracovanie v rezortoch školstva, mládeže a športu, kultúry, práce a sociálnych vecí.

Jedna z tzv. tradičných menšín na území súčasného Slovenska. Štatút národnosti bol Rómom priznaný   9. apríla 1991 prijatím Zásad prístupu k Rómom Vládou Slovenskej republiky. Pri sčítaní obyvateľstva sa k rómskej národnosti prihlásilo 75 802 obyvateľov (1,4% všetkých obyvateľov Slovenska). V roku 2001  podľa výsledkov sčítania obyvateľov rómsku národnosť uviedlo  89 920 (1,7%) obyvateľov Slovenskej republiky a v roku 2011sa počet prihlásených obyvateľov zvýšil na 105 738 (2%).  Základné práva príslušníkov národnostných menšín sú zakotvené v Ústave SR (čl. 33 a 34) a vo viacerých parciálnych zákonoch (napríklad zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín, zákon č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín, zákon č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku, zákon č. 154/1994 Z. z. o matrikách, zákon č. 29/1994 Z. z. o sústave základných a stredných škôl). Z hľadiska medzinárodných garancií  je pre postavenie národnostných menšín relevantný napríklad Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane práv národnostných menšín alebo Európska charta regionálnych a/alebo menšinových jazykov a niektoré medzištátne zmluvy.

Ústavná ochrana menšín v Slovenskej republike je postavená na zásade rovnosti a nediskriminácie. Medzi osobitné práva, ktoré príslušníkom národnostných menšín zaručuje Ústava SR, patrí, napríklad, právo na rozvoj vlastnej kultúry, právo rozširovať a prijímať informácie v materinskom jazyku, právo združovať sa v národnostných združeniach, právo na osvojenie si štátneho jazyka a právo na vzdelanie v materinskom jazyku, právo používať materinský jazyk v úradnom styku, právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín.

Medzi atribúty, ktoré sa rozvíjajú v intenciách štatútu rómskej národnostnej menšiny, patrí rómsky jazyk (štandardizovaný v roku 2008) a jeho emancipácia v literatúre, divadle, vzdelávaní, lingvistike či žurnalistike,  uchovávanie a prezentácia kultúrnych javov označovaných ako tradičná rómska kultúra,  súčasné rómske umenie a činnosť  rôznych združení.