Romano kher – Rómsky dom o.z.
Ján Bihary
Hudobník, huslista, skladateľ
* 21. 10. 1764 – Veľké Blahovo (okres Dunajská Streda)
† 26. 4. 1827 – Budapešť (Maďarská republika)
Základné údaje:
Literatúra/zdroje:
MANN, Arne, PhDr., CSc. a ZELINOVÁ, Hana, PhDr.: Galéria rómskych osobností. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku 2010 [rukopis].
Amatérsky výtvarník
27. 09. 1966, Trebišov
Žije v Nižnom Žipove.
Výtvarné umenie ho priťahovalo už na základnej škole. Intenzívnejšie sa mu začal venovať až na vojenskej základnej službe. Vyučil sa za automechanika, ale pracoval aj v stavebníctve a iných oblastiach. Od roku 2015 sa venuje výlučne maľovaniu.
Jozef Cichý objavil v sebe hlboký vzťah k zobrazovaniu ľudskej podoby. Okrem vizionárskej motivácie, ktorú uplatnil v psychologicko-filozofickej štruktúre obrazu „Vízia“, sa zaujíma o konkrétneho človeka a jeho osobný vzhľad, študuje jeho náladu a vytvára charakterové portréty. V umení ho ovplyvnili predovšetkým Salvador Dalí, Leonardo da Vinci, Michelangelo Buonarotti a Rafael Santi. Pracuje predovšetkým s akrylovými a olejovými farbami, maľuje prevažne na plátno a sololit.
Jeho obrazy sa momentálne nachádzajú v približne 30 obciach v domoch smútku, v niekoľkých kostoloch na východnom Slovensku. (Napr. Zemplínsky Branč, Cejkov, Sirník, Hraň, Slavkovce, Plechotice a ďalšie). Okrem sakrálnych motívov, ktoré sú veľkoformátové sa venuje aj rómskej téme a zaujíma ho rodina. Je autorom ilustrácií rozprávok Jozefa Šándora Čierna ruža, ktorú vydalo občianske združenie Jekhetane. Práce Jozefa Cichého videli návštevníci mnohých výstav na Slovensku i v zahraničí.
Výstavy
Trenčín 2002
Žilina, „Aj Rómovia majú svoj sen“ – vernisáž deviatich rómskych výtvarníkov – vernisáž realizovaná v spolupráci s Domom Matice slovenskej v Žiline a OZ Jekhetane-Spolu 2007
Brno, „Splnený sen“ – autorská výstava Múzeum rómskej kultúry 2008
Odtlačky srdca na paletách rómskych výtvarníkov, Zichyho palác 2016
Michalovce, „Romane čercheňa – Rómske hviezdy“ , 2006, 2014, 2015
Ilustrácie
Čierna ruža/E kaľi ruža
Rómske rozprávky/Romane paramisa
Vydalo Združenie JEKHETANE-SPOLU, Prešov, 2008
Obrázok, Vízia. Olej na preglejke, 100 x 72 cm, vlastník Múzeum rómskej kultúry na Slovensku, Slovenské národné múzeum
Výtvarník, rezbár a kamenár
* 25. 3. 1939 – Martin
† 18. 11. 2010 – Horná Štubňa (okres Turčianske Teplice)
Základné údaje:
Pôsobenie a aktivity:
1954: až do dôchodku nástrojár v Závodoch ťažkého strojárstva v Martine
2000: výstavy s ukážkami rôznych postupov (nemecko, Česko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko…)
Literatúra/zdroje:
MANN, Arne, PhDr., CSc. a ZELINOVÁ, Hana, PhDr.: Galéria rómskych osobností. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku 2010 [rukopis].
Pavla Cicková, rodená Čipčalová
Poetka píšuca v slovenskom a rómskom jazyku, ilustrátorka a občianska aktivistka.
*12.5.1958 Vigľaš, okr. Detva
Žije vo Zvolene.
Vyštudovala odbor sociálna práca na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Banskej Bystrici. Niekoľko rokov pracovala ako terénna sociálna pracovníčka, od roku 2005 pôsobí ako asistentka učiteľa pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a pre deti so zdravotným postihnutím. Od detstva inklinovala k písaniu a kresleniu. K písaniu poézie ju inšpirovala potreba spovede duše, srdca a mysle. Sprvoti to boli básne o láske, prírode, až v dospelosti začala jej tvorba naberať angažovaný smer, väčšinou o rómstve. Autorka reaguje na dianie v spoločnosti a na neľahký osud mnohých Rómov. O svojej tvorbe hovorí, že ju uverejňuje len vtedy, ak je s ňou vnútorne stotožnená a cíti, že sú výpoveďou toho, čo prežíva. Časť jej diela tvoria výpovede ženskej duše, tzv. osobná poézia. V rokoch 2000-2016 bola dopisovateľkou periodika Romano nevo ľil.
Vyrastala v robotníckej rodine. Túžba po vyššom vzdelaní ju motivovala k tomu, že začala externe študovať vo veku 49 rokov a školu aj úspešne ukončila. Je členkou Rómskeho literárneho klubu. Angažovala sa aj v rómskej politike, najmä v ženskom hnutí Forum palo romňa. Je vydatá, má dve dcéry a vnuka.
Tvorba:
Básne uverejnené v zbierkach Rómskeho literárneho klubu:
Foto: archív Rómskeho literárneho klubu
Zdroj: Rómsky literárny klub (ROLIK)
Ojedinelý celovečerný hraný film slovenského režiséra Martina Šulíka z rómskeho prostredia, ktorého dej sa odohráva v autentickom rómskom prostredí a hrajú v ňom skutoční Rómovia, ktorí hovoria svojím jazykom.
Film si krátko po svojej premiére získal tisícky fanúšikov a odniesol niekoľko cien z medzinárodných festivalov.
Základné údaje:
Výroba klincov vyžadovala najmenej náročnú technológiu spracovania železa. Špecifikom rómskeho spôsobu výroby klinca bola skutočnosť, že sa vyrábal z odpadových materiálov železa a starých nepotrebných kovových súčastí z domácností (podkovy, ráfy).
Koncom devätnásteho storočia boli rómski výrobcovia klincov najpočetnejšie zastúpení na Spiši, uplatnili sa najmä v oblastiach, kde prevládal šindeľ, ako materiál na pokrytie strechy. Výrobu klincov vykonávali najmä kováči pracujúci na zemi. Okrem nákovy, kladiva, sekáča a klieští na túto prácu potrebovali i klincovnicu. Je to pás železa s prebitou dierou na vykovanie hlavy klinca. Vyspelejší kováči vyrábali klince na veľkých nákovách v zápustkoch. Výroba tohto klinca spočívala v troch krokoch: na železnom prúte vykuli hrot, nasekali a odlomili potrebnú dĺžku a v klincovnici rozkovali hlavu klinca. Na jedno zohriatie materiálu ukuli rómski kováči dva až tri klince. Medzi ďalšie významné výrobky rómskych kováčov patrili podkovy, aj napriek tomu, že väčšina rómskych kováčov neboli podkúvači. Väčšina výrobkov rómskeho kováčstva v minulosti slúžila na praktické použitie v oblasti poľnohospodárstva a chovu hospodárskych zvierat. Až v neskoršom období sa rozvinulo umelecké kováčstvo.
Literatúra:
Legendárna rómska primáška a hudobníčka známa v celom Uhorsku, Poľsku a Rumunsku (niekedy uvádzaná ako Cinková Panna)
* 1711 – Gemer (okr. Rimavská Sobota)
† 5. február 1772, pochovaná v Gemeri
Základné údaje
Tvorba
Literatúra/zdroje
Tvoril kvalitatívne odlišnú formu vykonávania kováčskeho remesla u Rómov. Jednalo sa o najímanie si rómskych kováčov obcou. Takýto kováč uzatvoril dohodu s gazdovským spoločenstvom obce a nasťahoval si svoju dielnu do obecnej kováčskej dielne, ktorá mala aj obytnú časť spolu so svojou rodinou.
Rozložil si svoje náradie a počas doby, kedy bola uzatvorená medzi obcou a kováčom dohoda pracoval rómsky kováč podľa požiadaviek sedliakov. Niektoré práce robil podľa zmluvy bezplatne, iné si dával zaplatiť. Bezplatne sa spravidla vykonávali jednoduché práce, ako napr. zváranie reťazí. Od obce dostal takýto kováč okrem ubytovania a malej záhradky na pestovanie zemiakov, kukurice a zeleniny aj naturálie: od každého sedliaka do roka jeden chlieb, za každý pár koní jednu mericu zrna a uhlie. Keď dostal z inej obce výhodnejšiu ponuku zmluvu neobnovil, uzatvoril novú zmluvu a spolu s rodinou sa presťahoval. Tento spôsob najímania kováčov bol známy i v Maďarsku a Burgenlande, kde sa s deputátnych kováčov stali trvalí dedinskí kováči. Treba však povedať, že tento druh najímania kováčov bol na našom území pomerne zriedkavý vzhľadom k tomu, že od obecných kováčov sa očakávala i zručnosť podkúvania koní a väčšina rómskych kováčov nemala vykonané podkúvačské skúšky.
Literatúra:
Miesto pôsobenia: Humenné – Podskalka
Vznik: 1990
Zakladatelia: Michal Kašo, Gabriel Holub, Radoslav Toček
Pôvodný zriaďovateľ: Centrum voľného času Dúha v Humennom
Súčasný zriaďovateľ: Komunitné rómske centrum a ICM – Klub mladých Humenné – Podskalka
Vedúci telesa, umelecký vedúci, vedúci speváckej aj hudobnej zložky: Michal Kašo
Pedagóg tanca: Tomáš Hospody, súčasní sólisti Marek Dodič, Róbert Lakatoš, Mário Maľar. Spolupracuje aj so základnou a materskou školou na Podskalke
Hudobná zložka: Gabriel Kašo a Stanislav Holub
Súbor absolvuje vystúpenia pre potreby mesta a regiónu, napríklad pre Centrá voľného času, školy, kluby dôchodcov, klub pre nevidiacich, v kostole, vo Vihorlatskom múzeu. Okrem toho súbor vystupoval na rôznych súťažiach, festivaloch a koncertoch v Humennom, v Michalovciach, v Nižnom Hrabovci, v Osadnom, v Stropkove, vo Svidníku, v Prešove, v Kežmarku, v Starej Ľubovni, v Poprade, v Revúcej, v Galante, v Rakovciach, v Zbudskom Dlhom, vo Vyšnej Jablonke, v Raslaviciach, v Bratislave.
Medzi najvýznamnejšie vystúpenia patrí účinkovanie na Medzinárodnom festivale Rómov v Budapesšti v roku 2002 a na Stretnutí národnostných menín v Štátnom divadle v Košiciach.
Súbor v roku 2009 naštudoval autorský muzikál Michala Kašu „Láska pri rómskej vatre“.
Literatúra/zdroje:
Belišová, Jana, PhD.
Miesto pôsobenia: Kežmarok
Vznik: 2000
Zakladatelia: Helena Akimová a Dušan Sýkora
Zriaďovateľ: občianske združenie Kežmarský hlas
Vedúca súboru a vedúca speváckej zložky: Helena Akimová
Umelecký vedúci a vedúci hudobnej zložky: Ivan Akimov
Vedúci tanečnej zložky: Stanislav Pišta a Ivana Pištová
Návrh kostýmov: Miroslav Gulyas
So súborom spolupracoval Johann Le Berre z Francúzska.
Účasť na domácich festivaloch a podujatiach:
Účasť na zahraničných festivaloch a podujatiach:
Česká Republika
Dánsko
Francúzsko
Macedónsko
Maďarsko
Poľsko
Rakúsko
Slovinsko
Švajčiarsko
Taliansko
Ocenenia:
Literatúra/zdroj:
Belišová, Jana, PhD.