Tag: Kultúra

Primáš, hudobný skladateľ a textár, významný interpret a propagátor slovenskej ľudovej piesne.

* 1. 4. 1890 – Veľké Chlievany (okres Topoľčany)
† 21. 6. 1956 – Bratislava

Základné údaje:

• primáš, interpret a upravovateľ slovenských a maďarských ľudových piesní
• skladateľ a textár populárnych serenád a tanečných piesní
• už ako 10-ročný chlapec sa stal primášom
• autor viac ako 60-tich piesní, v ktorých pracuje s ľudovým motívom na pôde tanečnej hudby (napr. Carmen, Cigánove husle, Dínom dánom, Ja som šuhaj, Srdiečko ti z lásky dám Tancuj milá, Tulipán, Vieročka)
• ako primáš pôsobil v Berlíne, Budapešti, Drážďanoch, Prahe, Štokholme a vo Viedni.
• stál pri zrode Spolku ľudových hudobníkov v Bratislave (1920)
• zakladateľ a prvý predseda Zväzu hudobníkov Slovenska (1927)
• považovaný za najväčšieho priekopníka v žánri nazvanom ľudový fox
• 8. 1926 – z kaviarne Astória sa vysielala tanečná hudba v podaní kapely Jožka Pihíka. Bol to prvý bratislavský prenos v rámci vysielania rádia na Slovensku.

 Literatúra/zdroje:

1. DRAXLER, Vladimír: História Slovenského rozhlasu. [online]. In: Slovenský rozhlas. [cit. 10. 1. 2012].  
2. PROFOUS, Martin: Pihík, Josef. [online]. In: Český hudební slovník osob a institucí. Datum poslední změny: 9.12.2009 Ústav hudební vědy Filozofické fakulty Masarykovy univerzity, Centrum hudební lexikografie. [cit. 10. 1. 2012].  Dostupné na internete:http://www.ceskyhudebnislovnik.cz/slovnik/index.php?option=com_mdictionary&action=record_detail&id=1002599
3. SZABÓ, Ivan: Príbehy primášov, Vydavateľstvo Štúdio humoru satiry atď., 2008, ISBN 978-80-85451-40-5.

Neautorizované zdroje tretích strán

1. Čo, čo, čo. Spieva Dr. Janko Blaho. Hrá Cigánska kapela Jožka Pihíka. [online]. [cit. 11. 1. 2012]. Dostupné na internete:http://www.youtube.com/watch?v=gRrz_-C3wmc
2. Kde si bola tej noci. Spieva Dr. Janko Blaho. Hrá Cigánska kapela Jožka Pihíka. [online]. [cit. 11. 1. 2012]. Dostupné na internete:http://www.youtube.com/watch?v=JBl0pXYfd40
3. Keď sa Jano na vojnu bral. Včera bola sobota. Spieva Dr. Janko Blaho. Hrá Cigánska kapela Jožka Pihíka. [online]. [cit. 11. 1. 2012]. Dostupné na internete: http://www.youtube.com/watch?v=OqSSE-u2raA&feature=related
4. Slovenské čardáše. Spieva Dr. Janko Blaho. Hrá Cigánska kapela Jožka Pihíka. [online]. [cit. 11. 1. 2012]. Dostupné na internete:http://www.youtube.com/watch?v=Fq9TOZhhf0E
5. Srdce ti dám. Spieva Dr. Janko Blaho. Hrá Cigánska kapela Jožka Pihíka. [online]. [cit. 11. 1. 2012]. Dostupné na internete:http://www.youtube.com/watch?v=Xd2pwyHKyDg

Husľový virtuóz, hudobník, primáš vojenskej verbovacej kapely, primáš vlastnej kapely – „banda“.

* 1800 – Tekovské Lužany (okr. Levice)
† 22. marec 1886 – Liptovský Mikuláš

Základné údaje:

• Vynikal svojím naturizmom, patril medzi tzv. sluchárov (neovládal noty, no na bravúrnu interpretáciu mu stačilo jedno počutie melódie). Piesne sa učil počúvaním spevu žien pri poľných prácach.
• Hrával aj na divadelných predstaveniach ľupčianskeho ochotníckeho „Národnjeho slovenského divadla“ a na tanečných zábavách.
• Piťo sa stal priamym symbolom národnobuditeľskej myšlienky, šíriacej sa prostredníctvom ľudovej a z nej sa inšpirujúcej národnej piesne. V časoch násilnej maďarizácie hrával slovenský repertoár čo si vyžadovalo nemalú dávku osobnej odvahy. Hoci sám inklinoval k maďarskej národnosti a po príchode na Liptov po slovensky takmer nevedel, znamenal napokon pre formovanie národného vedomia na Liptove veľmi mnoho. V Liptovskom Mikuláši pravidelne hrával na spoločenských a národných stretnutiach, ktoré organizovali Slovenská beseda, Tatran a Kasíno, v Martine zase na matičných zhromaždeniach – poznali ho všetci významní slovenskí vlastenci: Kuzmány, Moyses, Paulini, Francisci, Hodža, Hurban, Sládkovič atď.
• Stal sa súčasťou diel svojich rovesníkov i ďalších autorov (Andrej Sládkovič: Svätomartiniáda, Daniel Bachát (Miloslav Dumný): Zahraj Piťo, Pavel Kokeš (Kýčerský): Piťove husle, Ján Lehotský: Zo starých časov, Svetozár Hurban Vajanský: Piťove Husle).
• Jeho husle sú uložené v zbierkovom fonde Literárneho múzea – Pamätníka slovenskej literatúry Matice slovenskej v Martine.

Pôsobenie a aktivity:

pred 1836: dvanásťročná služba v pešom pluku v talianskom Miláne, kde hral na husliach a lesnom rohu

po 1836: ukončenie služby v pozícii primáša vojenskej verbovacej kapely vo v Liptovskom Svätom Mikuláši, založenie 12-14 člennej kapely – „bandu“, s ktorou väčšinou hráva na Liptove a v blízkych stoliciach

1861: účasť na historickom výstupe slovenských národovcov na Kriváň v roku Memoranda dňa 3. septembra.

1863: vystúpenie na Matičnom zhromaždení v Martine.

Tvorba:

1860: Švihorská (Švihorská duma) – skladba komponovaná ako fantázia na kurucké vojenské motívy najobľúbenejšia a zároveň najvzácnejšia, zložil ju s Piťovou pomocou Juraj Luby. (V roku 1980 skladbu nahral aj Rinaldo Oláha na gramoplatni Melódie kraja.)

zbierka liptovských trávnic – zaznamenal a zharmonizoval ich jeho syn Alexander. (Po úprave pre klavír vyšli v dvoch zošitoch v roku 1905 a 1906 v Ružomberku.)

O ňom:

• autorom fotografií J. Piťa je P. B. Socháň
• jeho najznámejšia podobizeň je olejový portrét od Petra Bohúňa, ktorý dali z vďačnosti vyhotoviť Liptáci. Nachádza sa v zbierke Magyar Nemzeti Múzeum v Budapešti.

 Literatúra/zdroje:

1. Jožko Piťo. [online]. [cit. 8. 1. 2012]. Dostupné na internete: http://www.partizanskalupca.com/index.php?option=com_content&view=article&id=80%3Ajoko-pio&catid=46%3Aosobnosti-obce&Itemid=203f
2. FABIÁNOVÁ, Vlasta: Folklórna tvorba Rómov. Nitra 2003.
3. LUKÁČOVÁ, Alžbeta: Ritualizácia produkcie slovenských ľudových hudieb na národno-deklaračných podujatiach [online]. In: PŘIBYLOVÁ, Irena, UHLÍKOVÁ, Lucie [zost.]: Od folkloru k world music: HUDBA A RITUÁL. Městské kulturní středisko, Náměšť nad Oslavou 2010, s. 66-83. [cit. 1. 1. 2012]. 
4. MAJERČIAK, Vladimír: Čestný slovenský hudec Jožko Piťo. In: Literárno-múzejný letopis MS, 19. Martin 1985.
5. MAJERČIAK, Vladimír a kol.: Jožko Piťo – najslávnejší interpret slovenských ľudových piesní. Liptovský Mikuláš 2000.
6. MAJERČIAK, Vladimír: Legendárny primáš Jožko Piťo. In: Neznámi Rómovia, Bratislava 1992.
7. PAŠKA, Laco, VRLÍK, Peter [zost.]: Jožko Piťo – najslávnejší interpret slovenských ľudových piesní. Dom Matice slovenskej, Liptovský Mikuláš 2000.

Prvý huslista, (primárius), vedúci hudobník ľudového hudobného súboru, založeného na sláčikovej interpretácii hudby.
Známi rómski primáši zo Slovenska (chronologicky):

• CINKA, Panna (1711-1772)
• BIHARY, Ján (1764-1827)
• PIŤO, Jožko (1800-1886)
• ŠARKOZI, František (1820-1897)
• BERKI-ROŽŇAVSKÝ, Florián (1855-1893)
• HORVÁTH, František (1855-1939)
• PIHÍK, Jožko (1890-1956)
• FARKAŠ, Eugen (1919-1974)
• OLÁH, Rinaldo (1929-2006)
• BERKY-MRENICA, Ján (1939-2008)

Literatúra/zdroje:

1. DRABBOVÁ, Mária: S hudbou v srdci. [online]. In: Múzejné noviny, Humenné, máj 2007, s.2. [cit. 11. 1. 2012]. Vydalo Vihorlatské múzeum v Humennom. 
2. SZABÓ, Ivan: Príbehy primášov. Vydavateľstvo Štúdio humoru satiry atď., 2008, ISBN 978-80-85451-40-5
3. Vihorlatské múzeum v Humennom: Rómske hudobníctvo na Slovensku. [online]. In: Vihorlatské múzeum v Humennom. 19. Október 2011. [cit. 11. 1. 2012]. 

Rómsky gitarista, skladateľ, džezový muzikant

* 23. januára 1910 – Leberchies, Belgicko

† 16. mája 1953 – Fontainebleau, Francúzsko

Django Reinhardt, občianskym menom Jean Baptiste Reinhardt, bol belgický legendárny jazzový gitarista rómskeho pôvodu a zakladateľ nového žánru, tzv. rómskeho jazzu, nazývaného aj gypsy jazz, gypsy swing, alebo po francúzsky „manouché jazz“. Prezývka Django znamená v rómskom jazyku „prebúdzam“ a u neho táto prezývka bola doslova opisom jeho osoby. Svojou hrou prebúdzal poslucháčov k vnímaniu hudby, v hudbe prebúdzal svoj pôvod a tak hudobnému svetu dal nové vnímanie džezovej (jazzovej) interpretácie ako niečo emotívne a najmä muzikantsky silné. Django hral sóla na gitare iba dvoma prstami, nakoľko o ostatné prišiel pri požiari. Napriek tomuto handicapu, nik z poslucháčov publika si tento nedostatok nevšimol. Tak skvostne si upravil svoje skladby, že hra na gitare v jeho rukách bola virtuózna.

Django Reinhardt ovplyvnil svoju hrou veľa významných hudobníkov a excelentných interpretov, ktorí sa inšpirovali hrou Djanga Reinhardta (Stephane Grappelli – huslista, Jean – Luc Ponty – priekopník akustických huslí). Django Reinhardt založil svetoznámy Hot Club Quintet spolu so Stéphane Grappelim Pre toto hudobné teleso bolo výnimočné, že bolo založené výlučne zo strunových nástrojov. Uvedená zvuková podoba kvintetu bola ojedinelá, ale novátorská a zvukovo zaujímavá. Takéto zloženie hudobnej skupiny dávalo priestor pre virtuózne interpretačné zaskvenie sa členov tohto zoskupenia.

Vytvoril nový žáner v hudbe a to rómsky džez (jazz), venoval sa swingu a ten tiež dal do novej muzikantskej polohy, ktorá je vnímaná ako rómsky swing. Hral na akustickej gitare, klasickej gitare a bendžo. Aktívne pôsobil vo svete hudby od roku 1928 do roku 1953.

Najznámejšie autorove skladby sú Minor Swing, Daphne, Belleville, Djangology, Swing 42, Nuages.

Diskografia Djanga Reinhardta
1945 – Paris 1945
1947 – Ellingtonia – with the Rex Steward Band – Dial 215
1949 – Djangology
1951 – Django Reinhardt and the Hot Club Quintet
1951 – At Club St. German
1953 – Django Reinhardt et Ses Rythmes
1954 – The Great Artistry of Django Reinhardt
1955 – Django´s Guitar
1959 – Django Reinhardt and His Rhythm
1980 – Routes to Django Reinhardt
1996 – Imagine
2001 – All Star Sessions
2001 – Jazz in Paris: Swing 39
2002 – Djangology (remastrované) nahraté v roku 1948
2003 – Jazz in Paris: Nuits de Saint –Germain des-Prés
2003 – Jazz in Paris: Nuages
2004 – Le Génie Vagabond
2008 – Django on the Radio (1945-1953)

Zdroj fotografie: Wikimedia Commons

Zdroj textu: Wikipedia, the free encyclopedia. Categories: Jazz guitarists, Gypsy jazz, Jazz musicians from France, Roma Men, Jazz musicians from Belgium.