B C D E F G H J K Ľ M N O P R S T U V W Z

STOJKA, CEIJA

Rómska spisovateľka, maliarka a hudobníčka Ceija Stojka, ktorá svojimi dielami upozorňovala na nacistické zločiny, nositeľka titulu profesorka (2009) za svoj dlhoročný boj proti rasizmu hlavne na akademickej pôde v Rakúsku.

(* 23.05.1933 Kraubath an der Mur, Steiermark, Rakúsko, † 28.01.2013 Viedeň, Rakúsko)

Jedna z najvýznamnejších rómskych umelkýň v Rakúsku, ktorá prežila Osvienčim – Birkenau, Ravensbrück (1944)  a Bergen-Belsen. Narodila sa v rodine obchodníka, ktorý predával kone a pre svoj pôvod sa s celou rodinou dostala do koncentračných táborov, odkiaľ sa jej podarilo zachrániť so svojimi 4 sestrami a matkou. Po vojne sa usadila vo Viedni, kde žila až do svojej smrti.

Okrem spisovateľskej činnosti sa venovala aj výtvarnej tvorbe, v ktorej sú charakteristické návraty k zážitkom z koncentračných táborov i obrazy z jej života a života jej rodiny pred a po druhej svetovej vojne.

Nositeľka viacerých ocenení:

  • Bruno-Kreisky-Preis für das politische Buch, 1993,
  • Josef-Felder-Preis, 2000
  • Goldenes Verdienstkreuz des Landes Wien, 2001
  • Humanitätsmedaille der Stadt Linz, 2004[3]
  • Goldenes Verdienstzeichen des Landes Oberösterreich, 2005[3]
  • Fernsehpreis der Österreichischen Erwachsenenbildung, 2006

Z rúk rakúskej ministerky kultúry dr. Claudie Schmied získala 16. októbra 2009 titul profesorka predovšetkým za svoj dlhoročný boj proti rasizmu hlavne na akademickej pôde, kde sa zameriavala na worskhopy, v ktorých vedie dialóg s väčšinovým obyvateľstvom, hlavne žiakmi a študentmi, objasňovala silu jazyka a analyzovala, ako môžu predsudky a stereotypy viesť k rasovo motivovanému násiliu a ako citliví Rómovia a Sintovia reagujú na protirómske vyjadrenia.

Viac ako 20 rokov podporovala vedcov z rôznych vedných odborov, študentov a novinárov, ktorí sa vo svojej práci venujú Rómom.

Literárna tvorba:

  • Wir leben im Verborgenen. Erinnerungen einer Rom-Zigeunerin (1988)– Žijeme ve skrytu: Vypravění rakouské Romky (český preklad – 2009) – autobiografické dielo
  • Reisende auf dieser Welt (1992)
  • Meine Wahl zu schreiben – ich kann es nicht Gedichte (2003)
  • Me Diklem Suno (Audio-CD)
  • Träume ich, dass ich lebe? Befreit aus Bergen-Belsen (2005)

Linky:

video (v nemčine): Zeit zeugin Ceija Stojka (Očitý svedok Ceija Stojka)

rozhovor (v češtine): K psaní mě donutily lži popíračů holokaustu, říká Romka Ceija Stojka

SVÄTÁ SÁRA

  • patrónka Rómov
  • nájdeme aj pod pojmom Kali Sára – čierna Sára, Čierna Madonna

Procesia

 Procesia  so svätou Sárou sa koná každý rok 24. mája. Pri tejto príležitosti sa stretávajú prevažne Rómovia zo západnej Európy v juhofrancúzskom meste Les Saintes  Maries de la Mer (Sväté Márie z mora). V miestnom kostole z 9. – 15. storočia sú uložené pozostatky svätíc. Márie Salome – matka staršieho Jakoba a Márie Jakobey – sestra alebo sesternica Panny Márie. V krypte pod kostolom sa nachádza aj plastika ženy s tmavšou pleťou- svätá Sára. Predpokladá sa, že práve preto si ju Rómovia vybrali ako svoju patrónku. Kult svätej Sáry vznikol spontánne a z duchovnej potreby Rómov.

Existuje zmienka o procesiách z roku 1855,  ktorá je dokladom  rozšírenosti tohto kultu. No procesie so sochou svätej Sáry povolila cirkev až v roku 1935. Pričinil sa o to markíz Falco de Baroncelli. Cirkev sa na týchto procesiách účastní až od roku 1953.

Pri soche svätej Sáry sa modlí, zapaľujú sa sviečky, hladia a bozkávajú sochu na tvár, prosí sa o uzdravenie a prespáva sa v krypte pri soche. V deň procesie sa socha zaodeje do rúch, ktoré jej prinesú pútnici. Následne sa v sprievode vynáša k moru, pričom pútnici sa ponoria po pás do mora. Na druhý deň sa procesia opakuje so sochami svätých Márií 25. mája.

Možné vysvetlenia, prečo sa svätej Sáre prinášajú rúcha a vchádza sa do mora možno nájsť v legendách o nej.

Legenda

Legenda hovorí, že svätá Sára bola Rómka, ktorá žila so svojím kmeňom na pobreží. V sne mala zjavenie v ktorom ju ženy na lodi prosili o pomoc. Boli to spomínané Mária Salome a Mária Jakobey. No môžeme sa stretnúť aj s rozprávaním o tretej Márii. Márii Magdaléne. Hneď ako sa zobudila, išla k moru, ktoré bolo rozbúrené. Zvliekla si šaty a more sa upokojilo. Nájdeme aj verziu, že si zvliekla šaty a pomocou nich obe Márie vytiahla na breh. Tie potom sv. Sáru pokrstili a spoločne šírili kresťanstvo.

Iná legenda hovorí, že sa svätá Sára bola slúžkou Márii( Mária Salome a Mária Jakobey), ktoré sa plavili na lodi z Palestíny, pretože spolu s Máriou Magdalénou, Lazarom a Martou boli vyhnaní po smrti Ježiša Krista.

Taktiež sa možno stretnúť s postavou svätej Sáry ako osoby, ktorá stála pri prázdnom hrobe Ježiša Krista spolu s Pannou Máriou a Martou.

Jedným z vysvetlení, prečo pútnici vchádzajú do mora je ich snaha sa dostať čo najbližšie k Svätej Zemi. Ďalšie vysvetlenie je, že vyprevádzajú sväté odkiaľ prišli. Existujú aj názory, že sa jedná o rituál určený indickej bohyni Kali, ktorý sa zachoval. Vstupom svätej Sáry do mora voda nadobúda liečivé schopnosti, a preto do nej vchádzajú aj pútnici. Iná verzia hovorí o tom, že tento zvyk súvisí s čiernou bohyňou, ktorá sa tu uctievala pred príchodom kresťanstva.

Bibliografia:

Mann, A. 2000 : Rómsky dejepis, doplnkový učebný text pre 2 stupeň ZŠ, Kalligram Bratislava 2000. 52 s.

Mann, A. 2004: Duchovná kultúra Rómov. In: Dingir, časopis o současné náboženské scéňe, Praha 2004, roč. 7, č. 1, s. 10-13. (ISSN: 1212-1371)

Mann, A. 1995: Duchovný rozvoj-podmienka urýchlenia spoločenského rastu rómskeho obyvateľstva na Slovensku. In: SLezský sborník, Opava, 93, 1995, č. 1-2, s. 157-158

Dvořáková, H.2004 : Romske poutě a svatá Sára [online] Dingir, časopis o současné náboženské scéne (Praha), 2004  Dostupné na  internete:http://www.dingir.cz/archiv/Dingir104.pdf

Saint Sarah [online] Dostupné na  internete:  http://translate.google.sk/translate?hl=sk&langpair=en%7Csk&u=http://en.wikipedia.org/wiki/Saint_Sarah&ei=6D2gUMn1BI7Ksgb44IDYCg

 

TAIKON, KATARINA

Rómska spisovateľka a herečka zo Švédska, ktorá sa narodila v cigánskom tábore pri švédskom meste Örebro a medzinárodne sa preslávila svojou trinásťdielnou autobiografickou sériou príbehov o dievčatku Katici.
(* 29.07.1932 Őrebro, † 30.12.1995 Ytterhogda, Švédsko)

Základné údaje:
Katarina Taikonová sa narodila v cigánskom tábore pri švédskom meste Örebro, málo mohla chodiť do školy. Čítať a písať sa naučila v Ľudovej škole pre dospelých až keď mala 26 rokov. O niekoľko rokov neskôr napísala svoju prvú knihu. Súčasne začala verejne vyzývať na zrovnoprávnenie Rómov vo Švédsku. Mala veľké politické nadanie a bola obratnou diskutérkou, vzbudzujúcou rešpekt. Je svetoznáma autorka trinásťdielnej autobiografickej série príbehov o dievčatku Katici. Na pozadí života v cigánskom tábore a konfliktov s väčšinovou švédskou spoločnosťou sleduje, ako sa Katici – Katarina vyvíja od dieťaťa po mladú ženu. Hovorí aj o svojej svadbe v trinástich rokoch, úteku z manželstva, ťažkostiach pri dosahovaní vzdelania, o tom ako si zarábala na živobytie tancom, veštením a predávaním medených panvíc a zároveň odzrkadľuje vzťahy Rómov a majoritnej švédskej spoločnosti.

Dielo Katici bolo v roku 1979 aj sfilmované.

Dielo:
Katitzi (1969)
Ospravedlňujem sa, že vás obťažujem! (1970)
Niki (1970)
Gypsy (1970)
Katitzi – ďalšie príbehy (1971 -1981)

TÝŽDEŇ RÓMSKEJ KULTÚRY

Týždeň rómskej kultúry je kultúrno-spoločenské podujatie.

Prvý ročník: 2004

Miesto: Nitra

Organizátor: Ústav romologických štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre

Základné informácie

Podujatie, ktoré sa už tradične koná v apríli v Nitre pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov a trvá približne týždeň. Jeho súčasťou sú rôznorodé aktivity – tradične sú to workshopy, prednášky a odborné diskusie, živá knižnica „Príbehy úspešných Rómov“ pre nitrianskych stredoškolákov, verejná prezentácia rómskych umelcov, Týždeň rómskej kuchyne a vyvrcholením celého týždňa je kultúrne podujatie ako dôstojné ukončenie pripomienky Medzinárodného dňa Rómov.

Týždeň rómskej kultúry vznikol ako aktivita študentov Ústavu romologických štúdií (v tom čase Katedry rómskej kultúry) v roku 2004, po prvom ročníku podujatie zastrešilo samotné pracovisko a všetky ďalšie ročníky boli organizované v spolupráci pedagógov a študentov.

Zdroje

https://www.facebook.com/urs.ukf/

http://urs.web2v.ukf.sk/category/2019/

 

UMELECKÉ KOVÁČSTVO

Schopnosti a pracovitosť niektorých rómskych kováčov boli dôvodom sociálnej diferenciácie, ktorá sa začína prejavovať v medzivojnovom období. Spomedzi rómskych kováčov sa začali vyčleňovať jednotlivci, ktorí sa začali orientovať na náročnejšie práce. Viacerí z nich nadobudli nové zručnosti počas vojenskej služby a naplno ich využili až po návrate domov. Mnohí získali i podkúvačské osvedčenie, čím sa rozšírilo pole ich pôsobnosti.

Začali zhotovovať železné pluhy, niektorí  kompletné okovania vozov (čo sa považovalo za najťažšiu kováčsku prácu) na ktoré si vyrážali i svoje iniciály. Títo kováči boli zväčša významnými autoritami vo svojej osade, ale i v blízkom okolí. Boli pravidelne v styku s majoritnou spoločnosťou. Stávalo sa, že obec sa ich snažila získať za obecných kováčov.

Strom života, autor Róbert Rigó, umelecký kováč. Foto: OZ Chartikano

Po druhej svetovej vojne sa rozvinulo rómske umelecké kováčstvo a kováči začali vyrábať kríže na hroby, rôzne mreže pomocou modernej kováčskej, zámočníckej a zváracej techniky. Vyrábali sa i svietniky, zábradlia a lavičky. Špecifickým smerom sa rozvinulo umelecké kováčstvo v obci Dunajská Lužná. Schopnosti tunajších rómskych kováčov sa využívajú pri rekonštrukciách bratislavských barokových a rokokových palácov, ale i na realizáciu kovových prác podľa návrhu výtvarníkov.

V Dunajskej Lužnej na pôsobí viac ako desať dielní umeleckých kováčov, ktoré sú vybavené modernou technikou. Sortiment ich výrobkov je skutočne rôzny: kovania architektúry, náhrobné kamene a mreže, ale aj drobnejšie predmety ako sú svietniky. Zaujímavosťou sú i kováčske náhrobníky, ktoré  tvora jednu z pozoruhodnosti obce Dunajská Lužná. Nachádzajú sa na hroboch cintorína v miestnej časti Nové Košariská. Boli vytvorené miestnymi umeleckými kováčmi a vykazujú vysoký stupeň umeleckej a estetickej kvality. Viaceré z týchto krížov, najmä dekoratívne prvky na nich boli presne vytvarované aj zakomponované do celkového výzoru náhrobníka majú vysokú umeleckú hodnotu. Na náhrobníkoch sa často opakujú rôzne motívy. Jedným z najčastejších je motív hada a srdca. Had zobrazuje tajomné zviera, ktoré evokuje predstavu znovuzrodenia vzhľadom k tomu, že každý rok zvlieka svoju kožu, ale i predstavu zla, čo má svoj pôvod v biblickom texte o stvorení sveta. Náhrobníky v Dunajskej Lužnej môžeme zaradiť do kategórie špičkovej tvorby umeleckého kováčstva na Slovensku. Rómski umeleckí kováči v Dunajskej Lužnej v roku 1999 otvorili kováčsky dvor Hefaiston, ktorý prezentuje tradičné rómske kováčstvo a umelecké kováčstvo.

Róbert Rigó, umelecký kováč z Dunajskej Lužnej. Foto: Maňo Štrauch

Od roku 2003 sa v Dunajskej Lužnej každoročne koná Európske rómske kováčske sympózium. Ide o medzinárodné stretnutie umeleckých kováčov, ktorí na tomto sympóziu prezentujú svoje výrobky a kováčske umenie. Sympózium organizuje občianske združenie Chartikano, pod vedením kováčskeho majstra Róberta Riga.

Literatúra:

  1. BOTÍK, J. a kol. Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska I. Bratislava: VEDA, 1995, s. 262-264.
  2. BOTÍK, J. Kováčske náhrobníky Rómov v Dunajskej Lužnej. In: Obyčajové tradície pri úmrtí a pochovávaní na Slovensku. Bratislava: Lúč, 2001, s.
  3. HORVÁTHOVÁ, E. Cigáni na Slovensku. Bratislava: Vydavateľstvo slovenskej akadémie vied, 1964, s. 189-201.
  4. MANN, A. Rómski kováči. In: Ľudové kováčstvo : techniky a funkcie výzdoby : zborník zo sympózia remeselníkov. Bratislava: ÚĽUV, 2005. S. 38-46.
  5. MANN, A. Prvé výsledky výskumu rómskeho kováčstva na Slovensku. In: Neznámi Rómovia. Zo života a kultúry Cigánov-Rómov na Slovensku. Bratislava, Ister Science Press, 1992, s. 103-111.

 

 

Výtvarné umění. Sbírky Muzea romské kultury

HORVÁTHOVÁ  JANA (ed.): Výtvarné umění. Sbírky Muzea romské kultury. Rómski autori. Prírastky 1991–2005. Brno: Muzeum romské kultury o.p.s., datované 2005, vyšlo 2006.

Publikácia Výtvarné umění je doposiaľ najucelenejšou prehliadkou voľnej tvorby Rómov na území bývalého Československa. Menšinovo sú v nej zastúpení aj zastúpení aj výtvarníci zo zahraničia, resp. Rakúska, Bulharska a Poľska. Vysoká kvalita reprodukcií, konzekventný preklad, sprievodné texty a popisky, i fotografie a životopisy jednotlivých výtvarníkov zaraďujú Muzeum romské kultúry k významným inštitúciám vo svete.

Vstup tvorí príspevok Kataríny Čiernej zo Slovenskej národnej galérie, v ktorom opisuje históriu naivného umenia od Gauguinovej cesty na Tahiti po dnešné uctievanie neškolenej tvorby. Brnenská zbierka je rozdelená do dvoch hlavných prúdov, do umenia insitného a amatérskeho. Medzi amatérskych maliarov zaraďuje maliarov z Detvy –Jána Berkyho, Dušana Oláha, Tibora Červeňáka. Za amatérskeho umelca považuje Ruda Dzurku. Katarína Čierna oceňuje početnosť zbierky, ale aj jej kvalitu a vysoko si cení cit a vkus autorov.

Editorka Jana Horváthová objasňuje začiatky zbierky, ktorá vznikala pri etnografických výpravách na Slovensko za ukážkami rómskych tradičných remesiel. Popri výrobkoch kováčov, kotlárov a korytárov sa výskumníci stretávali so spontánne vznikajúcim výtvarným umením. S podporou Štěpána Axmana a jeho krúžku hmatového modelovania Boženka v roku 1997 vznikla putovná výstava E luma romane jakhenca/Svet očami Rómov, kterú pomenovala a viedla práve Jana Horváthová. Výstavu mohli vidieť expozície v Rakúsku, Švédsku, Dánsku, Holandsku, ale aj v USA.

Katalóg sa delí na tri časti: ľudové umenie, obrazy a sochy. Editorka názorne ukazuje korene dnešnej voľnej tvorby, ktorá sa vznikla z pôvodných remesiel a tradičných dekorácií rómskych príbytkov, akými boli maľované taniere, okrasné maľby na stenách a pod. Mnohých výtvarníkov motivovala k tvorbe strata zamestnania po roku 1989, ale aj pobyt v nápravno-výchovných ústavoch. Prevládajú mená českých a slovenských autorov, ale čitateľ nájde aj plátna súrodencov Stojkovcov z Rakúska, grfikyAlfréda Ullricha tiež z Rakúska, oleje a akvarely Edwarda Majewskeho z Poľska a kresbu Vassileva Vaska z Bulharska.

Výtvarníci opisovaní v zbierke sú samoukovia, bez výtvarného vzdelania a väčšina z nich tvorí vo voľnom čase pre potešenie.

WAJS-PAPUSZA, BRONISŁAWA

Zdroj: Wikimedia Commons

Rómska poetka a speváčka, ktorá žila v Poľsku.
* 17. augusta 1908, Lublin
† 8. februára 1987, Inowrocław

Vyrastala v kočovníckej rodine. Čítať, písať a počítať sa naučila nie v škole, ale v kontakte s Nerómami. Vydať sa musela ako 15-ročná za staršieho muža Dioníza Wajsa, v manželstve bola nešťastná. Svoj smútok neskôr prenášala do piesní a balád, ktoré skladala a spievala.

V roku 1949 ju počul poľský básnik a spisovateľ Jerzy Ficowski, ktorý okamžite rozpoznal jej talent. Umožnil jej publikovať poéziu v časopise Problemy a predstavil ju poľskej verejnosti.

Rómovia jej priateľstvo s Ficowskim a jej aktivity vnímali negatívne, stotožňovali si ich aj s represívnymi opatreniami zo strany štátu a Papuszu obvinili, že zverejnila informácie, ktoré   pomohli k násilnému usadeniu. Jej rómska skupina ju vyhlásila za „nečistú“, vylúčili ju spomedzi seba, čo je najhoršia forma sociálnej ostrakizácie. Prejavilo sa to na jej psychickom stave, musela sa takmer rok liečiť v psychiatrickej liečebni. Viac ako 30 rokov potom prežila v osamotení a v izolácii v západnom Poľsku v meste Gorzów Wielkopolski, kde je umiestnená aj jej pamätná tabuľa.

Tvorba:

Jej tvorba bola publikovaná v dielach iných autorov alebo v literárnych časopisoch a okrem toho tiež:

Papusza (1973), Pieśni mówione (preklad a úvod Jerzy Ficowski), Łódź.

Papusza (1990), Lesie ojcze mój, Czytelnik, Warszawa. Papusza czyli wielka tajemnica (1992), Gorzów Wielkopolski.

Viac na https://www.dzaniben.cz/files/9253c061c3298b3c8021a25edd2cf1bf.pdf

ZLEPŠENIE SITUÁCIE RÓMOV NA SPIŠI

Zlepšenie situácie Rómov na Spiši SR 9813.04  – PHARE 1998

Termín realizácie: (1998 – 2001)

Projekt realizovala (koordinovala):

Sekcia ľudských práv a menšín na Úrade vlády SR

Obsah projektu:

  • Projekt sa zameriaval na vytvorenie modulu špeciálneho tréningového programu pre komunitných pracovníkov. Priority projektu sa dali zhrnúť do nasledovných, vzájomne prepojených bodov:
  • zlepšenie vzdelanosti a kultúrneho života (rekonštrukcia materských škôl a komunitných centier, kde je vytváraný priestor na rozvíjanie kultúry a vzdelávania na princípoch tolerancie a spolužitia minoritnej a majoritnej skupiny obyvateľov),
  • zvýšenie uvedomenia si základných ľudských a občianskych práv a záväzkov u rómskej populácie (prostredníctvom rôznych krúžkov a informačných stretnutí v komunitných centrách alebo v rómskych osadách),
  • vytvorenie pracovných príležitostí pre Rómov (projekt prispel k vytvoreniu približne 50 pracovných miest pre príslušníkov Rómskej menšiny),
  • zlepšenie životnej úrovne (v súčinnosti s vládou SR a miestnymi samosprávami).

Cieľová skupina

  • terénni sociálni pracovníci
  • mediátori komunitných centier
  • rómska  komunita v Spiškom regióne
  • miestna samospráva

Ciele projektu:

Cieľom projektu bolo aktívne prispieť k zlepšeniu situácie  rómskej menšiny na Spiši a zlepšenie vzťahov medzi rómskou a nerómskou populáciou.  Prioritným cieľom projektu bolo zvýšenie štandardu bývania, zlepšenie kultúrnej a vzdelanostnej úrovne dospelých a detí a zvyšovanie úrovne zamestnanosti pri tvorbe nových pracovných miest.
Zmyslom programu bola mobilizácia znevýhodnených skupín obyvateľstva na strednom Spiši za účelom ich väčšej sociálnej aktivizácie a následne podpora ich mikroekonomických aktivít s cieľom napomôcť im stať sa menej závislými od sociálnej a finančnej podpory štátu a podľa možnosti vedieť sa o seba ekonomicky postarať.
Ďalšou úlohou tohto pilotného projektu bolo aktívne prispieť k zlepšeniu situácie rómskej menšiny na Spiši redukciou intolerancie a zlepšením vzťahov medzi rómskou a nerómskou populáciou.

Výstupy a výsledky

  • zlepšenie vzdelanosti a kultúrneho života (materské školy a komunitné centrá prešli rekonštrukciou),
  • zlepšenie sa vzťahov medzi majoritou a minoritou,
  • zvýšenie povedomia Rómov o ich základných ľudských a občianskych právach, ale i záväzkov, a to vďaka personálu programu a sociálnym pracovníkom v regióne,
  • vytvorenie 50 pracovných miest pre príslušníkov rómskej menšiny.

Projekt bol pilotný, jeho výsledky slúžili pre ďalšie projekty pre národnostné menšiny, napr. projekt Phare 2000 – ZLEPŠENIE SITUÁCIE RÓMOV V SLOVENSKEJ, Phare 2001- PODPORA RÓMSKEJ MENŠINY V OBLASTI VZDELÁVANIA a ďalšie.

Suma, ktorou bol projekt podporený :

Dotácia z PHARE: 450 000 EUR
Kofinancovanie: 100 000  EUR

Použitá literatúra:

  • ŠRÁMKOVÁ, K. Bakalárska práca – Masarykova Univerzita v Brně, (2006): Phare a riešenie rómskej otázky v “pomečiarovskej” ére, In: Posun rómskej otázky na Slovensku v súvislosti s jeho vstupom do Európskej únie/
  • Úrad vlády SR, Sekcia ľudských práv a menšín, Odbor koordinácie projektov, PREHĽAD PROJEKTOV PHARE POD GESCIOU PODPREDSEDU VLÁDY SR PRE ĽUDSKÉ PRÁVA, MENŠINY A REGIONÁLNY ROZVOJ. 
  • RIGOVÁ, S., MACZEJKOVÁ, M., (2002): Projekty s ambíciou zlepšiť situáciu v materských školách/Vzdelávací systém a Rómovia. In VAŠEČKA, Mchal. Čačipen pal o roma. Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku. Bratislava : Inštitút pre verejné otázky, s. 703 – 704. ISBN 80-88935-41-5
  • Stratégie vlády SR na riešenie problémov rómskej komunity za rok 2001, Implementácia projektov PHARE pre národnostné menšiny v roku 2001- Zlepšenie situácie Rómov na Spiši – SR 9813.04.