BALOG, MAROŠ

Foto: archív Rómskeho literárneho klubu

Spisovateľ, básnik, herec, rómsky aktivista, moderátor, predseda Rómskeho literárneho klubu Píše po slovensky a po rómsky.
* 4.1.1976, Košice
Od roku 2002 žije v Banskej Bystrici.

Základné údaje

Absolvent Univerzity Filozofa Konštantína v Nitre, Fakulty sociálnych vied v odbore sociálna práca.

Písať básne začal ako šestnásťročný. Spočiatku to boli básne o láske a vzťahu k okolitému svetu. Neskôr prenikol do jeho tvorby najmä vzťah k Rómom a k rómstvu.

V rokoch 1992 až 1995 bol hercom – sólistom v rómskom profesionálnom divadle Romathan v Košiciach. Bol dopisovateľom rómskeho mesačníka Romano liľ nevo a neskôr aj šéfredaktorom rómskych novín SAM ADAJ. Je zakladateľom a predsedom Rómskeho literárneho klubu (2009), ktorý spolupracuje so spisovateľmi z Vyšegrádskych krajín a z Nemecka. Preložil viaceré diela do rómskeho jazyka. V rámci klubu sa zúčastňuje na besedách a čítaní literatúry na základných a stredných školách a v komunitných centrách.

Napísal a naštudoval divadelné hry: Rómeo a Júlia Romanes, s členmi neformálnej mládežníckej skupiny Magnetky (2010), Ona a On – Joj thaj Jov a Chcem iného muža – Kamav averes muršes, s členmi seniorského ochotníckeho rómskeho divadla v Banskej Bystrici (2014 a 2016). Hry boli naštudované v slovenskom a rómskom jazyku. Tretia z nich bola súčasťou programu celosvetového rómskeho festivalu Khamoro v roku 2016 v Prahe. Maroš Balog účinkuje ako rozhlasový a televízny moderátor. Je ženatý a má dve deti.

Tvorba:

Básne uverejnené v zbierkach Rómskeho literárneho klubu:

  • Svojho blata na nohách stras sa teraz a nie zajtra, Zodpovednosť, Som Róm! (Čierne vlasy/ Kale bala), 2009
  • Rodina – Dživipnaskero učhariben (Čierne vlasy/ Kale bala),2010
  • Mám sen – Hi man suno…Ste môj život, ste moje všetko (Písanie od srdca / Lekhaviben jilestar), 2011
  • Malý rómsky princ – Cikno romano princos (Slnko vo vlasoch – Kham andro bala), 2012
  • Ste môj život, ste moje všetko – San miro dzivipen, san miro savoro (Nelkáčik / O nelkáčikos), 2013
  • Hmmm… – Môj otec – Miro dat (Láska, Slzy a Smiech-Kamiben, Apsa thaj Asaviben), 2014
  • Rómski autori rozprávajú – O romane poeti vakeren/ diela uverejnené v rámci elektronickej knižnice, 2015
  • Adam a ja – o Adam thaj me – venované Adamovi /dielo pre mladého Róma z Banskej Bystrice, ktorý čelil obvineniu v Anglickom väzení za podpaľačstvo- (Písanie je naše rómstvo /o Nelkačikos II), 2015.
  • Holokaust v modernej podobe, či dobe?/Tvár genocídy Rómov v dvadsiatom prvom storočí/, Moje deti sú môj život – Mire čhavore hine miro dživipen. – (Píšeme a čítame spolu – Irinas thaj genas jekhetanes), 2016

Zdroj: Rómsky literárny klub (ROLIK)

Balvalfest

Medzinárodný hudobný rómsky festival Balvalfest od roku 2001 každoročne v mesiaci august  organizuje Kultúrno výchovné občianske združenie Láčho drom v spolupráci s Obecným úradom v Kokave nad Rimavicou. Festival sa koná na amfiteátri v Kokave nad Rimavcou. Zakladateľom a hlavným organizátorom festivalu je Vladimír Sendrei.

Balvalfest vytvára príležitosť prezentovať kvalitu a profesionalitu rómskych hudobných zoskupení, tanečných súborov zo Slovenska i zahraničia (Česko, Poľsko, Maďarsko, Slovinsko, Srbsko, Rumunsko, Rakúsko). Festival Balvafest svojim hosťom ponúka široký sortiment hudobnej, tanečnej i speváckej zmesi rómskej kultúry z rôznych kútov Európy. Okrem interpretov tradičnej rómskej hudby na ňom účinkujú i predstavitelia rómskejo jazzu, popu, či rapu. Balvafest je otvorený aj pre amatérske hudobno-dramatické telesa zo Slovenska. Festival je obohatený o spevácke a tanečné workshopy, výstavy fotografií zo života Rómov, premietanie filmov s rómskou tematikou, ochutnávky rómskych jedál, ukážky rómskych remesiel.

Významní účinkujúci zo Slovenska:

  • Bartošovci, Čierny Balog
  • Cimbalovka Vojtecha Klinca, Detva
  • Romathan, Košice
  • trio Trival, Košice
  • Monika Rigová a Virág Dragovič, Štvrtok na Ostrove
  • dievčenská kapela Luna, Ružomberok
  • spevácke chlapčenské trio Kaľi čercheň, Košice
  • Bachtale čhave, Banská Bystrica
  • Diabolské husle
  • Holub kvarteto, Prešov
  • súbor Romka, Detva
  • Rytmus Patrik Vrbovský
  • Sendreiovci a Kokavakere lavutara, Kokava nad Rimavicou

Významní účinkujúci z Česka:

  • Ida Kelarová a detský súbor Apsora (Slzičky)
  • Bengale čhave
  • Bengas z Prahy
  • Antonín Gondolán
  • Věra Bílá a skupina Kale
  • Terne čhave
  • Trio cimbal
  • Kandráčovci

Významní účinkujúci z Maďarska

  • Parno graszt
  • Pupa Karol
  • Notan Mary
  • Fleáre Beás Banda
  • Várady Roma Caffé
  • speváčka Notar Mary
  • Romano Drom
  • Balogh Brothers
  • Ruzsa Nikolič – Lakatos Band (rakúsko – maďarsko – juhoslovanská rodinná hudobná skupina)

Cimbal band (srbsko –maďarská kapela)

BANGA, DEZIDER



Rómsky básnik, spisovateľ, dramaturg, prekladateľ, šéfredaktor, nositeľ vysokého štátneho vyznamenania – Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry, osobitne rómskej literatúry (2009).

* 24. august 1939 – Hradište (okr. Poltár) – žije v Bratislave

Pôsobenie a aktivity: 

  • štúdium slovenčiny a dejepisu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
  • stredoškolský profesor na Gymnáziu v Trebišove
  • dramaturg v Slovenskej televízii – Košice
  • 1979-85: redaktor spoločenského mesačníka Nová cesta, Bratislava
  • 1986-1990: šéfredaktor spoločenského mesačníka Nová cesta, kde pôsobil až do zániku periodika
  • 1990: predseda občianskeho združenia Romani kultura, šéfredaktor kultúrno-spoločenského mesačníka Roma a detského časopisu Luluďi, majiteľ kníhtlačiarne

Ocenenia:

2009: Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry, osobitne rómskej literatúry

Tvorba: 
poézia

1967: Záružlie a lekno
1970: Rozhovory s nocou, Modrá búrka
1983: Horiaca višňa
1989: Magnólie zhasínajú (výber)
1992: Lúčenie s ohňom (In: Lyrika ( výber tvorby: Pieseň nad vetrom, Záružlie a lekno, Rozhovory s nocou, Modrá búrka, Horiaca višňa, Lúčenie s ohňom)
1999: Slnečný vánok
2004: Agáty neumierajú

tvorba pre deti a mládež:

1970: Čierny vlas – výber z rómskych ľudových rozprávok
1993: Romano hangoro/Rómsky šlabikár, Paramisa – antológia rómskych ľudových rozprávok (editor) 1996: Maľovaná rómčina

editorská a prekladová tvorba:

1964: Pieseň nad vetrom (výber 42 cigánskych ľudových piesní v autorovom preklade)
1993: Verše z vrbiny – antológia rómskej autorskej poézie scenáristická tvorba:
1969: Epaš
1971: Buroviarko
1972: Barborkin pavúk, Čierny vlas, Rozprávky z dlane, Tehliar a kráľ
1977: Slimáčik bubienok
1978: Dievča s ružami v šľapajach
1979: Rozprávky z lúky

Literatúra/zdroje:

  1. BAGIN, Albín: Báseň ako kvapka dažďa. In: Priestory textu. Bratislava: Smena 1971. s. 89 – 93.
  2. BANGA, Dezider: Lyrika. Pre Romani kultúru – kultúrnu organizáciu v Bratislave vydalo Vydavateľstvo Mikromex. Bratislava 1992. ISBN: 80-85584-00-X. 230 s.
  3. LITERÁRNE INFORMAČNÉ CENTRUM: Banga, Dezider (1939).[online]. In: Zoznam slovenských spisovateľov [cit. 8. 1. 2012]. Dostupné na internete:<http://www.litcentrum.sk/39885>
  4. MORAVČÍK, Štefan: Čím by sme boli bez luny. In: Banga, Dezider: Magnólie zhasínajú. Bratislava 1989.
  5. MORAVČÍK, Štefan: Čím by sme boli bez luny. In: Banga, Dezider: Lyrika. Pre Romani kultúru – kultúrnu organizáciu v Bratislave vydalo Vydavateľstvo Mikromex. Bratislava 1992. ISBN: 80-85584-00-X. 230 s.
  6. JURÍK, Ľuboš: Cesty za lepším životom (rozhovor s D. Bangom). [online]. In: EUROREPORT plus. Október/november 2010, s.42-43. [cit. 8. 1. 2012].

BANYÁK, JOZEF

Foto: Archív J.B.

Jozef Banyák je režisér, scenárista, producent, kameraman.

*25. júna 1958, Bratislava

Obaja rodičia Jozefa Banyáka pochádzali z rómskych komunít s kováčskou tradíciou – matka z Dunajskej Lužnej a otec z Podunajských Biskupíc, kde aj Jozef Banyák vyrastal. Od detstva ho zaujímala literatúra a divadlo, ktorému sa venoval aj počas stredoškolského štúdia. Štúdium filmovej a televíznej réžie ukončil na VŠMU v r. 1982 a odvtedy realizoval desiatky hraných aj dokumentárnych filmov, z ktorých väčšina bola vyrobená pre verejnoprávnu STV, neskôr RTVS.

Jozef Banyák je predsedom občianskeho združenia OKNO, v rámci ktorého sa ako producent, režisér a kameraman venuje tvorbe dokumentárnych filmov. Orientuje sa najmä na tematiku národnostných menšín, najčastejšie rómskej. Od roku 2010 Jozef Banyák realizuje pre RTVS magazín o filme KINORAMA a od roku 2014 TV cyklus DIVADLO NÁS BAVÍ.

Hrané tituly:
TVÁR V ROSE podľa predlohy Jána Švantnera (1988)
DRAVÝ NÁLET PANNY PYJE podľa poviedky Petra Jaroša (1987)
ZLATÝ HLAS, rozprávka (2004)
OLÉ ZÁPRAŽKA, komédia (2010)

Dokumenty:
DIETKY (NE)VINNÉ (1993)
Z RUDŇAN DO BRONXU (2002)
HĽADANIE SPOLOČNÉHO ČASU (2003)
JEDEN DOMOV PRE VŠETKÝCH (2003)
KROK ZA KROKOM (2011)
ŠPECIÁLNA INTEGRÁCIA (2012)
ČAVALE (2013)
REPORTÉR (2013)
KVETY A KORENE (2014)
V ÚTVARE (2015)
CHLIEB AJ HRY (2014)
DVOJJAZYČNÍ (2016),
PIESEŇ NAD VETROM (2017),
MATERINSKÁ ŠKOLA (2018),
DOMOV (2019)
DRUHÉ DEJSTVO (2019)
DIVADLO ZA MREŽAMI (2020)

 

BARNA, MICHAL

Hudobník a vynikajúci interpret – huslista zo Spišskej župy

* † žil okolo roku 1737 v Spišskej župe

Základné údaje:

  • dvorný hudobník Imricha Čákyho na panstve v Iliašovciach, neskôr grófa Illesházyiho
  • hral na dvore jeho Eminencie kardinála
  • jeho pravá podoba v životnej veľkosti a čákyovskej livreji je vystavená v kaštieli Jána Radvanského v Radvani s nápisom Barna Mihály a pochvalný výrok “Magyar Orpheus” (t.j. Uhorský Orfeus)

Literatúra/zdroje:

  1. DRABBOVÁ, Mária: S hudbou v srdci. [online]. In: Múzejné noviny, Humenné, máj 2007, s.2. [cit. 11. 1. 2012]. Vydalo Vihorlatské múzeum v Humennom.
  2. KOLLÁROVÁ, Zuzana: Život spišských Rómov do roku 1918 v historickej literatúre. [online]. In: Človek a spoločnosť (Internetový časopis pre pôvodné teoretické a výskumné štúdie z oblasti spoločenských vied). Spoločenskovedný ústav SAV, Košice. ISSN 1335-3608. č.1-2001. [cit. 11. 1. 2012]. Dostupné na internete:<http://www.saske.sk/cas/archiv/1-2001/kollarova.html>
  3. SZABÓ, Ivan: Príbehy primášov, Vydavateľstvo Štúdio humoru satiry atď., 2008, ISBN 978-80-85451-40-.