GRAPPELLI, STÉPHANE

Jazzový huslista, klavirista, spoluzakladateľ skupiny „Quintett du Hot Club de France“ spolu s Django Reinhardtom.
* 26. januára 1908 – Paríž
† 1. decembra 1997 – Paríž
Stéphane Grappelli sa narodil v Paríži talianskym rodičom. Svoju umeleckú kariéru začala ako hráč na piano k nemým filmom. V rokoch 1924- 1928 vyštudoval konzervatórium v Paríži. Po období prežitom v skvelej hudobnej spoločnosti Djanga Reinhardta, Stéphane Grappelli nahral hudobné nahrávky s excelentnými muzikantmi, ako boli klavirista Oscar Peterson (1973), Earl Hines (1974), George Shearing (1977), Mechel Petrucciani (1990), Martial Solalom (1980,1988), McCoy Tyner (1990,2007) huslist Jean Luc Ponty, výnimočný vibrafonista Gary Burton, spevák Paul Simon, hráč na mandolínu Dávid Grisman a rocková skupina Pink Floyd ( v roku 2011) s ktorou nahral známu skladbu „Wish You Were Here“, s klasickým virtuóznym huslistom Yehudi Menuhinom. Pod dirigentskou taktovkou nemenej známeho dirigenta André Previna nahral krásne orchestrálne nahrávky.

Stéphane Grappelli predstavuje svet jazzových huslí. Je spoluzakladateľom francúzskeho jazzu – rómskeho jazzu. Počas účinkovania v kvintete s Reinhardtom síce Grapelliho uznávali ako skvelého sólistu- huslistu, stredobodom pozornosti sa stával výnimočný gitarista Django Reinhardt. S.Grappelli vzdelávaný od detstva k umeniu, študovaný huslista, nebol doceňovaný tak, ako mu prináležalo z hľadiska muzikantskej tvorby. Grappelliho postavenie sa na scéne jazzu upevnilo, v druhej polovici 60 rokov a odvtedy jeho spôsob hry na husliach získal nadčasový význam. Napriek tomu, že nebol rómskeho pôvodu, ostáva podnes ako vzorový model hry rómskeho jazzu platný do súčasnosti. Jeho spoluhráči i recenzenti zdôrazňujú v jeho hre sugestívnosť podania baladických štandardov ako aj jeho individuálny spôsob prepojenia francúzskej elegancie a emocionálnej hĺbky (muzikantskej vyspelosti). Jeho poznávacím hudobným prejavom sa stali plynulé dlhé frázy a osobitný-vrúcny tón, ktorý po ňom prebrali (kopírovali) mnohí jeho nasledovníci. Grappelli si udržal desaťročia svoj štýl, nič na ňom nemenil, bol to jeho rukopis a na druhej strane jeho hra nepôsobila zastarane. Jeho hudba bola aktuálne svieža, pretože základy a princípy jazzovej interpretácie sú nemenné.

Grappelliho samostatná kariéra sa začala v roku 1939. V období vypuknutia vojny, ktorá ho zastihla v Londýne na zájazde s Django Reinhardtom, ktorý sa rozhodol vrátiť do Paríža. S. Grappelli zostal v Londýne, kde vytvoril spoločnú skupinu s vtedy ešte neznámym klaviristom Georgeom Shearingom. Po vojne hral príležitostne bez väčšieho ohlasu publika. V tom období sa opäť spojili umelecké cesty Reinhardta s Grappellim. Nová doba priniesla nové džezové postupy, do ktorých sa obaja muzikanti nezmestili, alebo skôr svoj rukopis nemienili meniť a tak sa preniesla hra týchto výnimočných umelcov do komorného prostredia kaviarní, barov. Začiatkom 60 rokov sa domovským miestom Grappelliho stal hotel Hilton. Zlomovým obdobím pre umelca sa stal album Violin Summit (1966) nahraný na koncerte v Bazileji, na ktorom participovali skvelí huslisti Jean –Luc-Ponty, Svend Asmussen a Stuff Smith. Týmto albumom sa potvrdilo opodstatnené miesto huslí v jazzovom svete a v pokračovaní projektov v danom štýle. S menovanými a mnohými ďalšími huslistami (Joe Venuti ai.) postuptne Grappelli nahral množstvo excelentných albumov. Veľký komerčný úspech mali nahrávky s Yehudi Menuhinom (zo stretnutí v rokoch 1973 -1980 vzniklo šesť titulov), ktoré inšpirovali „klasicky“ orientovaných hudobníkov k spoločnému muzicírovaniu (Grappelli &Yo-Yo Ma, 1989). Počas celej Grappelliho kariéry vznikali vystúpenia v „reinhardtovskom“ obsadení , výlučne strunových nástrojov, ktoré verne alebo s inovatívnymi prvkami rozvíjali pôvodný model gypsy jazzu. Zaujať Reinhardtovo miesto pri Grappellim bolo prestížnou záležitosťou pre mnohých výnimočných gitaristov. Grappelli spolupracoval s osobnosťami ako Barney Kessel (I Rememeber Django, MF SL 1969), Philip Catherine (1979), Joe Pass v triu s kontrabasistom Nielsom-Henningom v roku 1979, Bucky Pizzarelli (Duet , Blac And Blue 1979), spoločné hranie so S. Grappellim vyhľadával aj skvostný mandolinista David Grisman ako aj Duke Ellington.
Autentickú predvojnovú podobu gypsy jazzu dôsledne sledovala skupina Hot Club of London, ktorú pre spoluprácu s Grappellim takmer každoročne zostavoval gitarista Diz Disley. Skvelý svetový muzikant prijal štýlovosť Djanga Reinhardta a tak sa rómsky jazz stal svetovo uznávaným štýlom, ktorého interpretácia je o emóciách a najmä o virtuóznej interpretácii muzikantov. Aký silný rukopis zanechal Django Reinhardt vo svete hudby postavený na umeleckom kumšte. Do francúzskeho jazzu po roku 1945 nesporne patrí vynikajúci huslista Jean-Luc Ponty a Didier Lockwood.

Zdroj textu: Wikipedia, the free encycklopedia. Categories: Musicians from Paris, Swing violinists, Gypsy jazz violinists, Grammy lifetime achievements award winners

Zdroj fotografie: Wikimedia Commons