ASIMILÁCIA RÓMOV

Proces splynutia dvoch či viacerých kultúrnych skupín do jedného celku so spoločnou kultúrou a vedomím spolupatričnosti. Výsledkom môže byť vzájomné premiešanie oboch kultúr a strata oboch pôvodných skupinových vedomí, ktoré sú nahradené novým spoločným povedomím. Častejšie sú prípady, keď početnejšia skupina (majorita) pohlcuje menšie (minoritné) skupiny, ktoré v dôsledku asimilácie strácajú vlastné kultúrne znaky a osvojujú si iné. Asimilácia môže byť aj politickým programom, keď sa predstavitelia dominantných skupín (národov)jej prostredníctvom snažia podriadiť minoritné skupiny žijúce v spoločnom štátnom útvare.
Prvými pokusmi o asimiláciu Rómov bola tzv. Regulácia Cigánov v 18. storočí. Nariadenia cisárskeho dvora Márie Terézie a Jozefa II. sa snažili o splynutie Rómov s miestnym roľníckym obyvateľstvom: nesmeli sa nazývať Cigáni ale Neubauer alebo Új-Magyar, nesmeli používať vlastný odev, vlastný jazyk, sobáše medzi sebou smeli uzatvárať len so súhlasom vrchnosti, deti im boli násilne odoberané a dávané na výchovu k sedliakom.

Asimilácia rómskeho obyvateľstva v 19. storočí sa prejavovala najmä vo vrstve kaviarenských hudobníkov, ktorí sa snažili splynúť so strednými vrstvami mestského obyvateľstva. Zo Súpisu Cigánov v Uhorsku z roku 1894 vyplýva, že Rómovia žijúci v oblasti južného Slovenska v tomto období upúšťali od používania rómskeho jazyka a jazykovo asimilovali v prospech maďarského jazyka.

Uznesenie Ústredného výboru Komunistickej strany Československa „O práci medzi cigánskym obyvateľstvom“ z 8. apríla 1958, priamo vytýčilo ako cieľ asimiláciu. Vychádzalo sa pritom z predpokladu, že nepriaznivá sociálna situácia „občanov cigánskeho pôvodu“ je dôsledkom zotrvávania pri tradičnom spôsobe života a že osvojenie si spôsobu života majoritného obyvateľstva je nevyhnutnou podmienkou ich začlenenia do spoločnosti. „Dôsledná riadená asimilácia etnografickej skupiny cigánov“ jednoznačne odmietala etnický princíp. V intenciách tohto zámeru bol prijatý Zákon č.74/1958 „O trvalom usídlení kočujúcich osôb“, ktorý násilne ukončil kočovný spôsob života olašských Rómov i realizácia Uznesenia vlády ČSSR č. 502 z roku 1965, na základe ktorého boli likvidované rómske osady a ich obyvatelia nedobrovoľne presídľovaní do českých krajov. Presadzovanie a vnucovanie kultúrneho modelu majoritnej spoločnosti nerátalo s akýmikoľvek prejavmi inoetnickej – rómskej kultúry: zakazovalo sa vydanie rómskeho slovníka, rómskej periodickej či inej tlače o Rómoch, podľa osobitného pokynu Ministerstva kultúry SSR nebolo dovolené zriaďovanie samostatných rómskych súborov, orchestrov, záujmových krúžkov a podobne.

S rómskym obyvateľstvom sa v štáte nerátalo, čo sa prejavilo aj v Ústavnom zákone o postavení národností v Československej socialistickej republike (č. 144 Zb. z 27. 10. 1968), kde sú taxatívne vymenované jednotlivé národnosti, avšak Rómovia (Cigáni) sú opomenutí.

Aj keď štátna politika voči Rómom po roku 1989 akceptuje osobitnú etnicitu Rómov so všetkými právami ostatných etnických minorít (národnostných menšín), vo vedomí najširšej verejnosti naďalej prežíva názor, že tzv. rómsky problém sa vyrieši až vtedy, keď sa Rómovia prispôsobia majoritnému obyvateľstvu – naďalej teda pretrváva predstava asimilácie Rómov.

Literatúra/zdroje:

  1. A Magyarországban 1893. január 31-én végrehajtott czigányösszeirás erdeményei. Magyar statisztikai közlemények. Új folyam IX. Budapest 1895,
  2. JUROVÁ Anna: Rómovia v období od roku 1945 po november 1989. In Michal Vašečka (ed.) Čačipen pal o Roma. Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky 2002, -77.
  3. HORVÁTHOVÁ, Emília: Cigáni na Slovensku, Bratislava, SAV 1964.
  4. KANDERT, Josef: Asimilácia, heslo in: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska, 1. diel, Bratislava, Veda 1995

DIFERENCIÁCIA RÓMOV

Členenie Rómov na základe rôznych kritérií. Rovnako, ako na celom svete, tak aj na Slovensku, Rómovia netvoria jednoliate etnikum, líšia sa vzájomne na základe rôznych kritérií.
Samotný pojem Rómovia je v zmysle ponímania rady Európy a Európskej únie zjednocujúcim pre rôzne skupiny tohto etnika.

Diferenciácia Rómov je možná z niekoľkých aspektov, napríklad:

  • subetnické hľadisko– na Slovensku žijú starousadlí Rómovia (Rumungri), olašskí Rómovia (Vlachike Roma), zvyšky nemeckých Sintov, v Európe žije mnoho ďalšie skupiny, napr. Manušovia (Francúzsko), Kalé (Španielsko).
  • stratifikačné hľadisko– vo vzťahu s pracovným prostriedkom, vzdelaniu, bohatstvu, napríklad obyvatelia osád, podnikatelia
  • iné hľadisko(jazykové dialekty, kultúrne špecifiká a pod.)

Neuvedomovanie si diferenciácie rómskeho etnika súvisí s jedným z najčastejších stereotypov – Rómovia sú chudobní, nevzdelaní, žijú na okraji spoločnosti, bohatí Rómovia sú len výnimkou).

Historické korene diferenciácie Rómov:

Rómovia prichádzali do Európy pravdepodobne vo viacerých vlnách, po prechodnom usídlení v oblasti Balkánu (najmä dnešného Grécka) postupne prechádzali do strednej a západnej Európy. Prenasledovanie v 15.-18. storočí v západnej Európe im neumožnilo usadzovanie. Iná bola situácia v strednej a juhovýchodnej Európe, kde v dôsledku politickej situácie (expandujúcej Osmanskej ríši) bol prístup k Rómom tolerantnejší: v priebehu 16.-17. dochádzalo k usadzovaniu Rómov tak na územiach okupovaných Turkami ako i za ich hranicami, teda i na Slovensku. Rozdielne geografické podmienky a vzťahy s miestnym majoritným obyvateľstvom sa prejavili aj v orientácii na rôzne remeslá a služby, ktoré mu ponúkali. Tieto okolnosti mali dopad i na diferenciáciu Rómov. Kým väčšina Rómov vo východnej Európe žije prevažne usadlým spôsobom života, v západnej Európe môžeme dodnes stretnúť početne menšie skupiny kočujúcich skupín, najmä Kalé a Manuša. Početnou skupinou tu boli nemeckí Sintovia, títo boli však počas druhej svetovej vojny takmer vyvraždení.

Na území Slovenska žijú starousadlí Rómovia, ktorí sa podľa jazykového prostredia majoritného obyvateľstva v ktorom žijú delia na slovenských – slovačike Roma a maďarských – ungrike Roma. Od nich sa výrazne spôsobom života odlišujú bývalí kočovní – olašskí Rómovia vlašike Roma. Sami sa delia do niekoľkých podskupín, najpočetnejší sú Lovári(bývalí priekupníci s koňmi), Kalderaši(kotlári) a Bougešti. Osobitnou skupinou sú rumunskí korytári –Bajáši. V balkánskych krajinách môžeme stretnúť kočovných medvediarov Ričkari, Ursari.

Na Slovensku sa môžeme stretnúť i s ďalšími termínmi, ktoré vyjadrujú sociálnu dištanciu jednotlivých rómskych lokálnych spoločenstiev s rozdielnym socioekonomickým statusom, napr.: znevažujúce degeši, dupkoši, rukoňare, džuklara, na druhej strane uznalivé láčhe/žuže Roma. Často sa uvádza aj termín Rumungri – týmto označujú olašskí Rómovia ostatných Rómov, má však negatívne, znevažujúce zafarbenie.

Literatúra/zdroje:

  1. KOLEKTÍV AUTOROV: Chudoba Rómov a sociálna starostlivosť o nich v Slovenskej republike. Svetová banka, Nadácia S.P.A.C.E., INEKO, Bratislava 2002.
  2. MATULAY, Stanislav, BOŽÍK, Jozef, VALACH, Michal: O etnických Rómoch žijúcich na Slovensku v osídleniach na nízkom stupni socio-kultúrneho rozvoja. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety,  Bratislava 2011. 148 s.

DISKRIMINÁCIA

Z latinského  discriminare – rozlišovať. Používaním získal výraz v právnickom i všeobecnom jazyku negatívny význam: rozlišovať s negatívnym dopadom na konkrétnu skupinu ľudí. Rozlišujeme dva typy diskriminácie: priamu a nepriamu.

Princíp rovnosti ľudí predpokladá rovné zaobchádzanie s jednotlivcami. Ak je zásada rovného zaobchádzania inou fyzickou či právnickou osobou alebo orgánmi verejnej správy porušená, dochádza

k právne postihnuteľnej diskriminácii.

Za priamu diskrimináciu sa považuje také nerovné zaobchádzanie, ktoré rozlišuje medzi jednotlivcami na základe ich príslušnosti (či je zdanlivá, alebo skutočná) k určitej skupine. Podstata diskriminácie je však naplnená až v prípade, keď dochádza k rozlišovaniu bez legitímne sledovaného cieľa a obeť diskriminácie je týmto zaobchádzaním poškodzovaná. V slovenskom práve (prijatom na základe smerníc Európskej únie) sú kritériá definujúce základ diskriminačného správania konkrétne vymenované (s tým, že tento zoznam nemôžeme považovať za definitívny a nemenný); slovenský antidiskriminačný zákon zakazuje diskrimináciu z dôvodu: „pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia“ (§2, ods.1).

Priama diskriminácia

Priama diskriminácia je v rovnakom zákone definovaná ako „konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii“ (§2a, ods. 2).

Nepriama diskriminácia

Existujú prípady, keď zdanlivo rovnaký prístup môže ublížiť a práve rozdielne zaobchádzanie v intenciách dosiahnutia skutočnej rovnosti (reálnej/materiálnej/de facto), ktorá smeruje k vyrovnaniu možností jednotlivcov, pripúšťa aj rozlišovanie na základe „zakázaných“ kritérií. Ak identický prístup k rôznym jednotlivcom vo výsledku vedie k zhoršeniu ich situácie, hovoríme o nepriamej diskriminácii. Slovenský antidiskriminačný zákon definuje nepriamu diskrimináciu ako „navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú osobu v porovnaní s inou osobou.

Nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu (§2a, ods. 3).

verejné inštitúcie na ochranu ľudských práv

Na Slovensku existuje niekoľko verejných inštitúcií, na ktoré sa občania v konkrétnych situáciách súvisiacich s diskrimináciou môžu obrátiť. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva zabezpečuje právnu pomoc obetiam diskriminácie a prejavov intolerancie. Verejný ochranca / verejná ochrankyňa práv sa zaoberá prípadmi porušení základných práv fyzických i právnických osôb vo vzťahu k verejným inštitúciám, teda i v prípadoch, keď sa verejné inštitúcie dopustia diskriminačného konania. Centrum právnej pomoci poskytuje právnu pomoc osobám bez finančných prostriedkov („v materiálnej núdzi“).

Zdroj/literatúra:

Informačný server zaoberajúci sa diskrimináciou: www.diskriminacia.sk

Poradňa pre občianske a ľudské práva. Diskriminácia na Slovensku: Hľadanie bariér v prístupe k účinnej právnej ochrane pred diskrimináciou. 2012 (tato publikácia obsahuje tiež prehľad rozhodovania slovenských súdov v prípadoch diskriminácie)

DOČASNÉ VYROVNÁVACIE OPATRENIA

Dočasné vyrovnávacie opatrenia slúžia k napraveniu znevýhodneného postavenia príslušníkov určitých skupín; ich cieľom je skutočná rovnosť príležitostí pre všetkých. Zohľadňujú to, že príslušníci niektorých menšín sú kvôli historickej, respektíve prebiehajúcej diskriminácii vo faktickom znevýhodnení  a koncept formálnej rovnosti toto znevýhodnenie len prehlbuje. Preto je nutné príslušníkom marginalizovaných skupín ponúknuť také prostriedky, ktoré im umožní vyrovnať existujúce znevýhodnenia a dosiahnuť tak rovnosť skutočnú (reálne/de facto/materiálnu rovnosť).

Tieto opatrenia teda nie sú považované za diskriminačné vo vzťahu k príslušníkom väčšiny, ale napomáhajú k zlepšeniu východiskovej pozície príslušníkom znevýhodnených skupín tak, aby mohli skutočne stáť na rovnakej štartovacej čiare ako všetci ostatní. Definičné znaky dočasných vyrovnávajúcich opatrení sú ich dočasnosť, nevyhnutnosť a primeranosť s ohľadom na dosiahnutie stanoveného cieľa a súhlas dotknutých skupín.

Zakotvenie možnosti, v niektorých prípadoch až povinnosti, prijímania dočasných vyrovnávacích opatrení nájdeme v rôznych medzinárodnoprávnych dokumentoch. Orgány Európskej únie v rôznych materiáloch tiež zdôrazňujú, že dočasné vyrovnávacie opatrenia sú nielen legitímne, ale v niektorých prípadoch aj potrebné prostriedky na prekonanie diskriminácie a dosiahnutie skutočnej rovnosti. Smernice Rady Európskej únie 2000/43/ES, týkajúce sa rovného zaobchádzania bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod, uvádzajú, že „pre zabezpečenie úplnej rovnosti v praxi nebráni zásada rovnakého zaobchádzania žiadnemu členskému štátu zachovávať alebo prijímať osobitné opatrenia na predchádzanie nevýhodám súvisiacich s rasou alebo etnickým pôvodom a pre ich vyrovnanie.“

Na túto časť smernice sa odvoláva tiež Európska komisia v dokumente nazvanom  Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020, v ktorom zároveň pripomína, že „na dosiahnutie výrazného pokroku pri integrácii Rómov je teraz dôležité zvýšiť úsilie a zaistiť, aby vnútroštátne, regionálne a miestne politiky integrácie boli zamerané na Rómov jasným a konkrétnym spôsobom, a prostredníctvom explicitných opatrení riešili potreby Rómov s cieľom predísť a kompenzovať nevýhody, ktorým čelia.“

Slovenský antidiskriminační zákon umožňuje prijatie dočasných vyrovnávacích opatrení. Na základe nálezu Ústavného súdu (sp. zn. PL. ÚS 8/04 z 18. októbra 2005) boli však upravené legitímne dôvody dočasných vyrovnávajúcich opatrení tak, že v súčasnej dobe zákon neuznáva za odôvodnené kritérium rasový alebo etnický pôvod, príslušnosť k národnostnej alebo etnickej skupine a rod. Aktuálne (február 2013) Národná rada SR rokuje o vládnom návrhu novely antidiskriminačného zákona, vďaka ktorému by sa v ňom mali tieto kritéria znovu objaviť ako odôvodnené k prijímaniu dočasných vyrovnávacích opatrení.

Zdroj / literatúra:

Jarmila Lajčáková, Dočasné vyrovnávacie opatrenia: Medzinárodný a ústavný rámec s návrhom legislatívnej úpravy, 2008

http://www.nadaciamilanasimecku.sk/fileadmin/user_upload/dokumenty/Do__asn___vyrovn__vacie_opatrenia_ANAL__ZA.pdf

EXKLÚZIA RÓMOV

Kontinuálny stupňujúci sa proces vylučovania z plnohodnotnej participácie na sociálnych, materiálnych a symbolických zdrojoch využívaných spoločnosťou na zabezpečovanie obživy a organizácie spoločenského života.

Exklúzia Rómov znamená ich vylúčenie z kľúčových aktivít spoločnosti.

Literatúra/zdroje:

  1. STEINERT, H. and PILGRAM, A.: Welfare from Below: Struggles Agaist Social Exclusion in Europe. Aldershot: Ashgate Publishing Limited, 2007 s.5.
  2. BURCHARDT, T., LE GRAND, J. and PIACHAUD, D.: Understanding Social Exclusion. Oxford: Oxford University Press, 2002. s.30.

GETOIZÁCIA RÓMOV

Proces, pri ktorom dochádza k vylúčeniu Rómov na okraj miest alebo do iných, v rámci mesta vymedzených oblastí.

V dôsledku sociálneho vylučovania a segregácie dochádza k vytváraniu mestských gét, kde sú postupne nedobrovoľne aj dobrovoľne vysťahovávaní Rómovia z iných mestských častí. Podľa poľského sociológa Piotra Sztomku, nedostatok dôvery v spoločnosti a prevládajúca xenofóbia a rasizmus spôsobujú zvýšenú tendenciu jednotlivcov upínať sa k vlastným etnickým skupinám. Dôsledkom je uzatváranie sa do izolovaných gét, ktoré oddeľujú ich obyvateľov do iných skupín, organizácií a inštitúcií. Obmedzením styku s vonkajším svetom, getá poskytujú jej obyvateľom istotu, ktorú by za bežných okolností mala poskytovať širšia spoločnosť.

Najznámejšie a najrozsiahlejšie rómske geto na Slovensku je sídlisko Lunik IX v Košiciach, ktoré charakterizuje okrem chudoby značná uzavretosť a veľmi nízka mobilita jej obyvateľov. Možnosť presťahovania sa do iných mestských štvrtí je pre jeho obyvateľov, v dôsledku chudoby a pretrvávajúcej diskriminácie vo vzdelávaní a na trhu práce, minimálna.

Literatúra/zdroje:

SZTOMKA,  Piotr: Trust – a So

LOKÁLNA STRATÉGIA KOMPLEXNÉHO PRÍSTUPU

(LSKxP) – je súbor projektových zámerov zameraných na riešenie problémov marginalizovaných rómskych komunít a uplatňovaných v rámci realizácie horizontálnej priority „marginalizované rómske komunity“ (HP MRK). Ich cieľom je spoločne a v jednej lokalite vytvoriť súbežné pôsobenie na všetky aspekty života rómskej komunity s cieľom skvalitnenia životných podmienok. Vypracovanie a schválenie Lokálnej stratégie komplexného prístupu sa stáva podkladom pre vypracovanie žiadostí o nenávratný finančný prostriedok pre dopytovo – orientované projekty v rámci operačných programov (Regionálny operačný program, Zamestnanosť a sociálna inklúzia, Vzdelávanie, Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, Zdravotníctvo, Životné prostredie) financovaných zo zdrojov Európskej únie.

Horizontálna priorita marginalizované rómske komunity (HP MRK)
 je jednou zo štyroch horizontálnych priorít, ktoré definuje Národný strategický referenčný rámec 2007 – 2013. Jej cieľom je zvýšenie zamestnanosti a vzdelanostnej úrovne príslušníkov MRK a zlepšenie ich životných podmienok. Podpora MRK je zameraná na štyri prioritné oblasti: vzdelávanie, zdravie, zamestnanosť a bývanie a tri vzájomne súvisiace problémové okruhy: chudoba, diskriminácia a rodová rovnosť.

K napĺňaniu uvedeného cieľa horizontálnej priority MRK je určený komplexný prístup, ktorý spája niekoľko aktivít/projektov do celkovej stratégie rozvoja konkrétnej lokality tak, aby ich realizácia na seba nadväzovala a prispievala k dlhodobému rozvoju marginalizovanej rómskej komunity v danej lokalite s dôrazom na vzájomnú previazanosť aktivít a na aktívnu účasť miestnej komunity pri realizácii projektu.

LSKxP musí obsahovať popis stratégie a projektové zámery (minimálne 2, mazimálne 6), z toho jeden investičný a jeden neinvestičný projekt, ktoré na seba nadväzujú svojimi aktivitami. Predkladateľmi (oprávnení žiadatelia) môžu byť: obec, mesto, mestská časť, združenie obcí/mikroregión. 

Na základe prieskumov v roku 2008-9 boli v lete 2010 na základe výberového a hodnotiaceho procesu schválené prvé 2 lokálne stratégie komplexného prístupu 2 (z predložených 4 stratégií).

V roku 2010 z 251 bolo schválených 150 stratégií.

Zoznam schválených lokálnych stratégií komplexného prístupu:

http://www.romovia.vlada.gov.sk/17913/schvalene-lskxp.php

Zdroj:

http://www.romovia.vlada.gov.sk/16710/horizontalna-priorita-marginalizovane-romske-komunity-%E2%80%93-hp-mrk.php

MARGINALIZÁCIA RÓMOV

Proces vylučovania jednotlivcov alebo komunít na okraj spoločnosti, ktorý znemožňuje Rómom zmysluplne sa zúčastňovať na sociálnom, ekonomickom či politickom živote, čoho dôsledkom je ich materiálna deprivácia a chudoba.

V politickej filozofii a sociológii je marginalizáciou označovaný proces vylučovania jednotlivcov alebo komunít na okraj spoločnosti. Iris Marion Young považuje marginalizáciu za jednu z foriem štrukturálnych nespravodlivostí súčasných spoločností.

Proces marginalizácie znemožňuje Rómom sa zmysluplne zúčastňovať na sociálnom, ekonomickom či politickom živote, čoho dôsledkom je ich materiálna deprivácia a chudoba. Marginalizované rómske komunity sa stávajú závislými na podpore štátu a jej byrokratickej mašinérii. Závislosť zvyšuje riziko diskriminačného, znevažujúceho a represívneho zaobchádzania zo strany verejnej správy aj súkromného sektora.

Odstránenie marginalizácie Rómov neznamená len poskytnutie základných životných potrieb, ale aj zmysluplné zapojenie do spoločnosti tak s cieľom zvyšovania pocitu seba rešpektu.

(pozri tiež marginalizované rómske komunity)

Literatúra/zdroje:

  1. IRIS MARION YOUNG: Justice and the Politics of Difference. Princeton, New Jersey: Princeton University Press, 2001. s. 53-55.

MARGINALIZOVANÉ RÓMSKE KOMUNITY

Chudobné a sociálne vylúčené rómske komunity (marginalizované – okrajové, sociálne znevýhodnené). Ich obyvatelia majú obmedzený prístup k verejným službám, tovarom, zdrojom a k participácii na rozhodovaní v obci. Zároveň majú obmedzený kontakt s obyvateľmi obce žijúcimi mimo osídlenia.

Tieto osídlenia sú na nižšej socio-ekonomickej úrovni ako ostatné časti obce a vykazujú odlišné charakteristiky, napr. nižšia kvalita a preľudnenosť obydlí, absencia infraštruktúry, vysoká nezamestnanosť a príjmová aj materiálna chudoba obyvateľov, nižšia vzdelanostná úroveň obyvateľov, odlišná veková štruktúra (silnejšie zastúpenie nižších vekových kategórií).

Marginalizované rómske komunity sú jednou z horizontálnych priorít, ktoré definuje Národný strategický referenčný rámec 2007-2013, ich podpora je zameraná na štyri prioritné oblasti: vzdelávanie, zamestnanosť, zdravie, bývanie a tri problémové okruhy: chudoba, diskriminácia, rodová rovnosť.

(pozri tiež rómske komunity a marginalizácia Rómov)

PEDAGOGICKÝ ASISTENT (“RÓMSKY” ASISTENT UČITEĽA)

Nový subjekt vstupujúci sa do slovenského vzdelávacieho systému, ktorý pôsobí od roku 2002. Hlavná myšlienka v zavedení pedagogického asistenta vychádzala z praktickej potreby zapojiť do výchovy rómskych žiakov samotných Rómov v snahe pomôcť pri  získavaní sociálnych zručností a vyššej motivácie ku vzdelaniu.

Zavedenie profesie „asistent učiteľa“ (ďalej len „pedagogický asistent“) ako pedagogického pracovníka v triedach základných a špeciálnych základných škôl je ustanovené v rámci novely zákona č. 408/2002 Z.z. s účinnosťou od 1. 9. 2002 a podľa metodického pokynu č. 1631/2002 1. Zmena: 317/2009 Z. Z., Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 437/2009 Z.z, Zákon č. 245/2008 Z.z (školský zákon).

Pedagogický asistent ako pomocný pedagogický pracovník, ktorý pod vedením triedneho učiteľa individuálne pracuje s deťmi, má za úlohu pomáhať, respektíve prekonávať zdravotné alebo sociálne bariéry dieťaťa a žiaka. V edukačnom procese by mal dbať na bezprostrednú spoluprácu s učiteľom v triede a ostatnými pedagogickými zamestnancami školy -mal by byť vzorom pre rómske deti, ktoré sa snažia v školskom prostredí dosahovať lepšie školské výsledky.

Presné znenie podľa zákona 317/2009 Z. Z (o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) pedagogický asistent sa podľa požiadaviek učiteľa, vychovávateľa alebo majstra odbornej výchovy podieľa na uskutočňovaní školského vzdelávacieho programu materskej školy, základnej školy, školy pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním, špeciálnej školy, alebo výchovného programu pre deti a žiakov vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky najmä utváraním rovnosti príležitostí vo výchove a vzdelávaní, na prekonávaní architektonických, informačných, jazykových, zdravotných, sociálnych alebo kultúrnych bariér. Pedagogický asistent môže pôsobiť aj v stredných školách, ak ide o zabezpečenie vzdelávania žiakov so zdravotným postihnutím.
Hlavné očakávania od práce asistenta učiteľa sú:

  • mal by odľahčovať adaptáciu dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na prostredie školy alebo predškolského zariadenia a pomáhať pri prekonávaní  bariér, ktoré plynú zo zdravotného postihnutia dieťaťa alebo žiaka
  • spolupodieľať sa na vytváraní multikultúrneho školského prostredia, ktoré umožňuje plynulé prispôsobenie rómskeho dieťaťa zo sociálne a kultúrne znevýhodneného prostredia do podmienok školy
  • prispievať ku humanizácii vzťahov medzi majoritnou spoločnosťou a minoritnou časťou obyvateľstva v škole, ale aj mimo nej
  • adekvátnym spôsobom komunikovať s rómskymi žiakmi zo sociálne a kultúrne znevýhodneného prostredia, ich rodinami a ďalšími členmi komunity, z ktorej pochádzajú (Porubský, 2004).
  • monitorovať situáciu detí v škole, prejavy diskriminácie
  • prehlbovať a zúčastňovať sa na kurzov z oblasti riešenia konfliktov, psychológie, ľudských práv (Valachová, et al., 2002).

Predpoklady pre výkon funkcie asistenta učiteľa:

Do kvalifikačných predpokladov pedagogického asistenta pred novelizáciou zákona (pred rokom 2009)  o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch patrilo: ovládanie rómskeho jazyka, záujem o prácu s deťmi, ochota rozširovať si pedagogické vedomosti, aktívna práca s rómskou komunitou a individuálna starostlivosť o rodiny s deťmi. Kvalifikačné podmienky spĺnal aj vtedy ak získal úplné stredné vzdelanie, alebo vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa a absolvoval doplňujúce pedagogické štúdium (Valachová, 2002).

Požiadavky odbornej spôsobilosti a pedagogickej spôsobilosti sa však zmenili -zvýšili sa požiadavky na odbornú a pedagogickú spôsobilosť tejto funkcie. Výkon tohto zamestnania od roku 2009 je regulovaný nasledovnými právnymi predpismi:

  • Zákon č. 317/2009 Z.z. 2o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.  Podľa § 16 ods.2, kategórie pedagogického zamestnanca, pre ktorého pedagogický asistent vykonáva asistenciu, sa pedagogický asistent zaraďuje do jednotlivých podkategórií takto:  a) asistent učiteľa, b) asistent vychovávateľa, c) asistent majstra odbornej výchovy.
  • Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 437/2009 Z.z. 3, ktorou sa ustanovujú kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v znení neskorších predpisov.
  • Zákon č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Problém pre mnohých Rómov je, že nespĺňajú predpoklady na funkciu pedagogického asistenta ustanovené v zákone o pedagogických a odborných zamestnancoch -z tohto dôvodu miesta asistentov učiteľa obsadili ľudia, ktorí nemajú vedomosti o rómskej kultúre a neovládajú ani jazyk tohto etnika. Dôsledkom týchto zmien v súčasnosti je, že pedagogickými asistentmi nie sú Rómovia -čím sa stratil pôvodný zámer  tejto funkcie.

Podľa údajov UIPŠ 4 zverejnených v štatistických ročenkách školstva SR – počet asistentov učiteľa v roku 2013 bolo 1067 z toho 948 žien 5.  Počet Rómov nie je známy, keďže sa neevidovala etnicita pedagogických asistentov.
POUŽITÁ LITERATÚRA:

  • PORUBSKÝ, Š. (2004): Východiská koncepcie prípravy učiteľa a asistenta učiteľa v kontexte konpenzačnej edukácie. In: Zvyšovanie úrovne socializácie rómskej komunity prostredníctvom vzdelávania. Zborník. Banská Bystrica: PF UMB, 2002.
  • PORUBSKÝ, Š. (2004a): Poňatie práce a štúdia asistenta učiteľa/pedagogického asistenta. In: Kosová, B.(edit.): Rómske etnikum – jeho špecifiká a vzdelávanie. Zborník. Banská Bystrica: PF UMB, 2004.
  • RIGOVÁ, S., MACZEJKOVÁ, M. (2002): Vzdelávací systém a Rómovia. In VAŠEČKA, Mchal. Čačipen pal o roma. Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku. Bratislava : Inštitút pre verejné otázky, s. 722 – 724.
  • ROSINSKÝ, R. (2006): Čhavale Romale alebo motivácia rómskych žiakov k učeniu. 1. vyd. Nitra : UKF v Nitre. 2006. (s.50 ─ 55).
  • KLEIN, V.: Edukácia rómskych žiakov a (rómsky) asistent učiteľa. Dostupné na:http://www.fsr.gov.sk/staryweb/ews3/files/1270/ukf-nitra-asistent-ucitela.pdf
  • METODICKÝ POKYN ─ č. 184/2003 – 095 vydaný Ministerstvom školstva Slovenskej republiky  (dňa 6. decembra 2003).
  • VALACHOVÁ, D., KADLEČÍKOVÁ, Z., BUTAŠOVÁ, A. et al. (2002): Vzdelávanie Rómov a multikultúrna koexistencia. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, s. 205.
  • ZÁKON 317/2009 Z. Z. O PEDAGOGICKÝCH ZAMESTNANCOCH A ODBORNÝCH ZAMESTNANCOCH A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV. Dostupné na: http://www.minedu.sk/data/att/2918.pdf
  • VYHLÁŠKA MINISTERSTVA ŠKOLSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Č. 437/2009 Z.Z. Dostupné na:http://ccv.upjs.sk/dokumenty/zakony/vyhlaska_437_2009.pdf
  • ZÁKON Č. 245/2008 Z.Z O VÝCHOVE A VZDELÁVANÍ (ŠKOLSKÝ ZÁKON) A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV (ŠKOLSKÝ ZÁKON).
  • Dostupné na: http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/PKvs/z245_2008.pdf

  1. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky v záujme zjednotenia zavedenia profesie asistent učiteľa pri výchove a vzdelávaní detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v predškolských zariadeniach, v základných školách a v špeciálnych základných školách podľa § 28 ods. 3, § 50 ods. 1 a  § 50b  zákona č. 29/1984 Zb. o sústave  základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov v súlade s § 11 ods. 2 písm. a) zákona NR SR č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Metodický pokyn k zavedeniu profesie asistent učiteľa pri výchove a vzdelávaní detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v predškolských zariadeniach, v základných školách  a v špeciálnych základných  školách č. 184/2003 – 095 vydaný Ministerstvom školstva Slovenskej republiky dňa 6. decembra 2003).
  2. Podľa zákona č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predpoklady na výkon pedagogickej činnosti a na výkon odbornej činnosti sú: a) kvalifikačné predpoklady, ak tento zákon neustanovuje inak.
  3. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 437/2009 Z.z.), b) bezúhonnosť, c) zdravotná spôsobilosť, d) ovládanie štátneho jazyka, ak tento zákon neustanovuje inak, e) poverenie podľa vnútorných predpisov príslušnej registrovanej cirkvi alebo príslušnej náboženskej spoločnosti na vyučovanie predmetu náboženstvo alebo predmetu náboženská výchova.
  4. Ústav informácií a prognóz školstva (http://www.uips.sk/)
  5. http://www.uips.sk/prehlady-skol/statisticka-rocenka—zakladne-skoly

Z posledného spracovania údajov k 15. 9. 2013 (v časti: Učitelia a ostatní zamestnanci