SOCIÁLNE VYLÚČENIE (SOCIÁLNA EXKLÚZIA)

Predstavuje koncept, ktorý kontextuálne vystihuje  situáciu, v akej sa v súčasnosti nachádzajú jednotlivci žijúci v tzv. marginalizovaných rómskych komunitách. Sociálne vylúčenie je  chápané ako viacdimenzionálny jav, systematický proces  a súbor mechanizmov, ktoré vedú k vylučovaniu jednotlivcov alebo skupín na okraj spoločnosti, k oslabovaniu ich sociálnych väzieb , marginalizácii, resp. izolácii. Exklúzia znamená znemožnenie participácie týchto skupín a jednotlivcov na štandardnom spôsobe sociálneho života.

Sociálne vylúčenie sa prejavuje v oblasti bývania, vzdelávania a prístupu k službám, na základe čoho môžeme zachytiť sociálne vylúčenie v niekoľkých dimenziách:

  • Priestorové vylúčenie – koncentrovanie vylúčených obyvateľov do mestských get alebo osád.
  • Ekonomické vylúčenie – limitovaný prístup vylúčených jednotlivcov na trh práce, ich vytesnenie na sekundárny trh práce, prípadne do oblasti šedej ekonomiky, nedostatok ekonomického a sociálneho kapitálu, ktorý determinuje kontakt s väčšinovou spoločnosťou, uzavretosť sociálnych sietí.
  • Kultúrne vylúčenie  – obmedzený prístup k vzdelávaniu v hlavnom vzdelávacom prúde a k možnostiam zdieľať vo všeobecnosti kultúrny kapitál spoločnosti.
  • Symbolické vylúčenie  – stigmatizácia na základe rôznych atribútov (v prípade spoločensky vylúčených Rómov ide o kombináciu etnických a sociálnych charakteristík), prejavuje sa v miere sociálneho dištancu, vplyve predsudkov a stereotypov na postoj spoločnosti voči vylúčenej skupine.
  • Politické vylúčenie  –  znemožnený prístup k výkonu politických práv, limitovaná politická participácia.
  • Sociálne vylúčenie v užšom slova zmysle – zabránenie v dosiahnutí istého sociálneho statusu alebo účasti v niektorých sociálnych inštitúciách.
  • Vylúčenie z mobility – obmedzené možnosti podieľať sa na štandardných mobilných dráhach.
  • Vylúčenie z bezpečnosti –  vystavovanie vylúčených skupín vyšším bezpečnostným rizikám.

Charakteristikami sociálneho vylúčenia je chudoba, nezamestnanosť, nízka kvalifikácia, nedostatočné vzdelanie,  pocit ohrozenia, vystavenie diskriminácii.
Zdroj / literatúra:

Stratégia Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020, dostupné na http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=20646

Jakoubek, M. – Hirt, T.: Rómske osady na východnom Slovensku z hľadiska terénneho antropologického výskumu. NOS – OSF. Bratislava 2008, s. 697

STIGMATIZÁCIA RÓMOV

Nálepkovanie Rómov spravidla negatívnymi charakteristikami, ktoré môže vyústiť až do diskriminačného správania sa.Stigma je charakteristika alebo vlastnosť, ktorou spoločnosť označkuje osobu ako odlišnú a ktorá výrazne diskredituje jej alebo jeho identitu.

Sociológ Erving Goffman, definoval stigmu ako atribút, ktorý môže vyplývať z prináležania k etnickej alebo rasovej skupine a narušuje individuálnu identitu. Jednotlivca totiž redukuje v predstavách iných ako niekoho odlišného od „ normálu“.

Proces stigmatizácie nejakej skupiny existuje v každej spoločnosti. Na individuálnej úrovni slúži k tomu, aby sa jednotlivec, ktorý znevažuje stigmatizovaného druhého cítil lepšie a sebavedomejšie. Na skupinovej úrovni, podobne, znehodnocovanie inej skupiny pomáha zvyšovať sebavedomie väčšine.
Stigmatizujúce označenie spojené s prináležaním k rómskej menšine je asociované s negatívnym hodnotením. Stereotypy, ako napríklad neprispôsobivosť, nečistota alebo lenivosť ktoré sú v spoločnosti „ všeobecne známe“ a stávajú sa základom pre vylučovanie, vyhýbanie sa alebo diskriminovanie Rómov. Stigma pritom neexistuje v osobe, ale v sociálnom kontexte. Napríklad, Róm alebo Rómka môže zažiť stigmatizáciu na Slovensku, ale nie vo Veľkej Británii alebo v USA.

Dôsledkom stigmatizácie je nízky status, chudoba, poruchy kognitívnych a sociálnych funkcií, horšieho fyzického a mentálneho zdravia u príslušníkovej stigmatizovanej skupiny. Výrazne zvyšuje riziko odmietnutia, vylúčenia, predsudkov a diskriminácie, verbálneho a fyzického násilia. Ľudia, ktorí sú stigmatizovaní, sú si vedomí toho, že majú menšiu hodnotu v očiach iných a sú obeťou diskriminácie. Proces stigmatizácie v nich môže vyvolať stresové reakcie, akými je zlosť, beznádej, strach alebo odbor či zvýšená kardiovaskulárna aktivita.

Najnovší výskum v sociálnej psychológií však prekonáva názor, že stigmatizovaní jednotlivci sú výlučne pasívnymi obeťami. Naopak, mnohí sa snažia odlišnými stratégiami so stigmatizáciou vyrovnať. Niektorí sa zakrývajú stigmatizujúci znak a iní sa usilujú dokázať, že vedia byť úspešní aj v oblastiach, v ktorých podľa rozšírených stereotypoch nemajú šancu uspieť.

Literatúra/zdroje:

  1. BAUMEISTER, Roy F. and VOHS, Kathleen D. eds.: Encyclopedia of Social Psychology. Sage Publications, 2007.
  2. GOFFMAN, Erving: Stigma . Penguin, London 1963.

VZDELÁVANIE RÓMOV

Vzdelávanie Rómov na Slovensku je mimoriadne citlivá a zložitá téma. Vzdelávanie Rómov v etape reštrukturalizácie spoločnosti po roku 1989 sa uskutočňovalo za veľmi nepriaznivých sociálno-ekonomických podmienok -dôsledkom nežiaducich hierarchických  hodnotových zmien a sociálnej diferencovanosti obyvateľstva. Rómovia nikdy nemali vlastný inštitucionálny systém vzdelávania, potvrdzuje to aj fakt, že vzdelanostná politika na Slovensku má problém aj s definíciou cieľovej skupiny rómskych detí.

Školský systém na Slovensku nie je pripravený na špecifiká Rómov a to z dôvodu, že stále v ňom zotrvávajú diskriminačné tendencie. Je nedostatok kvalifikovaných učiteľov a počet segregovaných tried, škôl, ktoré nerešpektujú jazykové, kultúrne a sociálne odlišnosti, stále narastá. Učebné osnovy a metódy škôl nereflektujú potreby a očakávania Rómov.

Po roku 1989 bolo realizovaných množstvo projektov, ktorých cieľom bolo  zlepšiť prístup znevýhodnených skupín ku vzdelaniu. V 1. rómskej multimediálnej encyklopédii prinášame vybrané projekty realizované predovšetkým  v spolupráci so štátnymi inštitúciami a ktoré mali byť príkladom systematických krokov pri zlepšení vzdelávania žiakov a žiačok z rómskych komunít. Žiaľ, väčšina z nich bola ukončená skončením realizácie projektu.

Zoznam projektov:

 

 

VZDELÁVANIE RÓMOV PO ROKU 1989

Vzdelávanie je nepretržitá inštitucionalizovaná vyučovacia činnosť učiteľov, lektorov, inštruktorov alebo iných osôb vo funkcii profesionálneho vzdelávateľa v škole a v mimoškolskom výučbovom zariadení, na prípravu učiacich sa na ich pracovný a mimopracovný život v spoločnosti, v ktorej žijú. (Švec, 2002).

Právo na vzdelanie je obsiahnuté v článku 2 Protokolu č.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a Dohovoru o právach dieťaťa.

Vzdelávanie Rómov na Slovensku je mimoriadne citlivou, ale aj zložitou témou. Vzdelávanie Rómov v etape reštrukturalizácie spoločnosti po roku 1989 sa uskutočňovalo za veľmi nepriaznivých sociálno-ekonomických podmienok -dôsledkom nežiaducich hierarchických  hodnotových zmien a sociálnej diferencovanosti obyvateľstva. Rómovia nikdy nemali vlastný inštitucionálny systém vzdelávania, potvrdzuje to aj fakt, že vzdelanostná politika na Slovensku má problém aj s definíciou cieľovej skupiny rómskych detí.

Pred, a ani po roku 1989 neexistovala žiadna vzdelanostná politika, ktorá by rátala s ich odlišnou jazykovou výbavou, rodinným prostredím, hodnotovým nastavením. Je známe, že v mnohých rómskych rodinách sa uznávajú také morálno-spoločenské normy, ktoré nie sú v súlade so všeobecne uznávaným systémom morálnych hodnôt v spoločnosti.  Učitelia nemali žiadnu literatúru, z ktorej by sa dozvedeli o rómskej histórii a kultúre, k svojmu vzdelávaniu nemali šlabikár ani učebnice, ktoré by rešpektovali tieto skutočnosti.

Po roku 1989 problematiku vzdelávania Rómov vláda začala riešiť s viacerými zákonmi. Medzi prvé politické snahy patrí uznesenie vlády SR číslo 129/1990, ktoré nariaďuje, aby sa na území s národnostne zmiešaným obyvateľstvom voči každej národnostnej menšine a etnickej skupine uplatňovala spravodlivá a nezaujatá školská politika zaručujúc tak slobodnú voľbu vyučovacieho jazyka v národnostne zmiešaných oblastiach a vzdelávanie v materinskom jazyku na všetkých typoch škôl. Prax však zatiaľ ukazuje skôr opak -neustále sa stretávame s rozdielnymi názormi o účelnosti vzdelávania v rómskom jazyku čo je spojené s pretrvávajúcou neistotou v zmysle jeho kodifikácie.

Ďalšia politická snaha sa prejavila v prijatí koncepcie školskej politiky Vládou SR v roku 1991, ktorá deklarovala, že je nezaujatá a spravodlivá ku všetkým národnostiam a etnickým skupinám žijúcich na národnostne zmiešaných územiach (Fliegel, 1992). V tomto duchu bolo od roku 1991 do dnešných dní potvrdených niekoľko zásad prístupu ministerstva školstva k výchove a vzdelávaniu rómskych žiakov.

Vládne garnitúry neustále prichádzajú s vládnymi prioritami, zásadami, projektmi, komplexnými medzinárodnými programami na riešenie rómskej vzdelanostnej a inej politiky a to bez viditeľných výsledkov a to napriek tomu, že do tejto oblasti za posledných desať rokov vložili enormné množstvo času, energie a peňazí. Neúspech vzdelávacích programov na pomoc Rómom je zapríčinený neprispôsobením programovým potrebám.

Školský systém na Slovensku nie je pripravený na špecifiká Rómov a to z dôvodu, že stále v ňom zotrvávajú diskriminačné tendencie. Je nedostatok kvalifikovaných učiteľov a počet segregovaných tried, škôl, ktoré nerešpektujú jazykové, kultúrne a sociálne odlišnosti, stále narastá. Učebné osnovy a metódy škôl nereflektujú potreby a očakávania Rómov.

Napriek všetkým negatívam a problémom existuje dostatok pozitív a veľa dobrého na dlhej ceste vzdelanostnej politike Rómov v SR. V uplynulých rokoch boli do systému vzdelávania zavedené viaceré opatrenia, ktoré zlepšujú prístup znevýhodnených skupín k vzdelaniu a zároveň skvalitňujú celý proces ich vzdelávania.

Úspešné a všeobecne pozitívne vnímané nástroje, ktoré sa podarilo zaviesť do slovenského školského systému sú:

  • Nultý a prípravný ročník (nástroj socializácie detí a prevencia proti neopodstatnenému preraďovaniu detí do špeciálnych škôl)
  • Asistent učiteľa (za úlohu má pomáhať respektíve prekonávať zdravotné alebo sociálne bariéry dieťaťa a žiaka)

Téma riešenia vzdelávania Rómov nebola vždy prioritou. Zodpovednosť za riešenie situácie slovenských Rómov po období socializmu de facto na svoje plecia zobrali mimovládne (MVO) a medzinárodné organizácie. Produktívna integrácia prostredníctvom politickej účasti, nielen vzdelania, ale aj zamestnanosti je predpokladom nekonfliktného spolunažívania, ktoré by si  politické vedenie malo uvedomiť -pretože zlepšenie vzdelávacej politiky by prispelo ku skvalitneniu životnej úrovne Rómov a podnietilo ich hospodársko-spoločenský rozvoj vo všetkých oblastiach života.

Použitá literatúra:

  • BÉLA, L.(2004): Školstvo na národnostne zmiešaných územiach .In Maďarské národnostné školstvo. Šamorín: Fórum inštitút pre výskum menšín, 2004, s. 208
  • FLIEGEL, Ľ. (1992): Výchova a vzdelávanie rómskych detí v školskom systéme. In: A. Mann, ed.: Neznámi Rómovia: Zo života a kultúry Cigánov-Rómov na Slovensku. Bratislava: Ister Science Press
  • KUŠNIERIKOVÁ, N. (2002): Prístupy k vzdelávaniu Rómov v minulosti. In: Čačipen pal o Roma Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku (ed. M. Vašečka). Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2002, s. 692.
  • ŠVEC, Š.(2002): Základné pojmy v pedagogike a andragogike. Bratislava: IRIS, 2002. s. 318.

 

 

ZÁSADA ROVNÉHO ZAOBCHÁDZANIA

Zásada rovného zaobchádzania je princíp, z ktorého vyplýva zákaz priamej a nepriamej diskriminácie. Každý má podľa tohto princípu právo na rovné zaobchádzanie. Názvom slovenského antidiskriminačného zákona (Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov), respektíve prekladom súvisiacich smerníc Európskej rady (Smernica Rady 2000/43/ES) sa na Slovensku objavil pojem „rovnaké zaobchádzanie“.

Ten je ale výsledkom nepresného prekladu anglického výrazu „equal treatment“, čo neznamená rovnaký v zmysle identický, ale rovný v zmysle spravodlivý, nediskriminujúci prístup.  V prípade, že odlišný prístup k jednotlivcom  sleduje legitímny cieľ, môže byť tiež v súlade so zásadou rovného zaobchádzania (viď dočasné vyrovnávacie opatrenia).

Zdroj/literatúra:

Poradňa pre občianske a ľudské práva. Vybrané rozhodnutia súdov vo veciach práva na rovné zaobchádzanie: Slovenská republika, Česká republika, Spojené kráľovstvo, Súdny dvor Európskych spoločenstiev. 2010.

http://poradna-prava.sk/dok/zbornik%20web.pdf