Tag: Pojmy

Po roku 1989 sa Rómovia formovali nielen ako národnostná menšina v kultúrnych prejavoch, ale tiež v národnostne definovaných politických iniciatívach. Vznikla Rómska občianska iniciatíva, ktorej členovia boli na kandidátkach Verejnosti proti násiliu a Občianskeho fóra vo voľbách v roku 1990. Rómske poslankyne a poslanci  sa tak v roku  1990 stali členkami a členmi tak Federálneho zhromaždenia (Gejza Adam, Vincent Danihel), ako aj  Slovenskej národnej rady (Anna Koptová).

V období samostatnej Slovenskej republiky, od roku 1993, rómske strany ani rómski kandidáti vo väčšinových stranách nedosiahli výraznejší úspech. Rómska politická scéna sa vyznačovala fragmentáciou a výraznou dynamikou vzniku a zániku politických strán. Po roku 2000 bolo zaregistrovaných dokonca 20 rómskych politických strán.
Samotní členovia strán si nebezpečenstvo roztrieštenosti  uvedomovali,  preto vznikali i spoločné kandidátky pod záštitou najväčších strán. Napriek tomu sa však nikdy žiadnej rómskej strane nepodarilo v parlamentných voľbách päťpercentnú hranicu prekonať.

Niektoré strany vysielali svojich kandidátov do volebného boja na kandidátkach väčšinových politických strán, rovnako sa do parlamentu snažili preniknúť aj nezávislí jednotlivci. Väčšinou sa však Rómovia a Rómky ocitali na nevoliteľných pozíciách. Zlom nastal  v roku 2012, keď sa na kandidátke politického hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti stal poslancom NR SR Peter Pollák, ktorý sa otvorene hlási k rómskej národnosti.

Výraznejší úspech zaznamenali rómski kandidáti na lokálnej úrovni ako kandidáti do miestnych zastupiteľstiev a na post starostov. Za míľnik sa môžu považovať komunálne voľby v roku 2006, v ktorých výrazne viac Rómov kandidovalo a markantne viac sa ich dostalo ako do mestských zastupiteľstiev, tak aj na pozície starostov. Stúpajúcu tendenciu zastúpenia Rómov a Rómok v komunálnej politike potvrdili aj voľby v roku 2010 (28 starostov a jedna starostka).

Zdroj /literatúra:

Dzuríková, Z., Hrustič, T. Roma Participation in the 2006 Slovak Parliamentary Elections. National Democratic Institute. http://www.ndi.org/files/2076_sk_roma2006elections_100106.pdf

Jurásková, M., Kriglerová, E., Puliš, P., Rybová, J., Vašečka, M. Rómske hlasy. Rómovia a ich politická participácia v transformačnom období. Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 2002.

Spravodaj Rómska verejná politika 1/2012. Rozhovor s Jarmilou Vaňovou a Tomášom Hrustičom o rómskej politickej participácii. Nadácia Milana Šimečku, 2012. http://www.multikulti.sk/dok/rvp/spravodaj-RVP-2012-01.pdf

Šebesta, M. Rómska politická scéna. In Vašečka, M. (ed.). Čačipen pal o Roma. Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku. Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 2003, s. 295 – 312.

Vlastné označenie príslušníkov rómskeho etnika (endoexonym). Doposiaľ najstarší dôkaz o jeho používaní príslušníkmi tohto etnika nachádzame v diele spišského učenca Samuela Augustiniho ab Hortis „Cigáni v Uhorsku“ z roku 1776.
Romisti predpokladajú jeho kontinuitné používanie od príchodu Rómov do Európy, ktoré nahradilo predchádzajúce pomenovania Dóm/Dómovia a Lóm/Lómovia. V medzivojnovom období existoval Športový klub Roma Košice, v rokoch 1969-1973 pôsobili český a slovenský Zväz Cigánov-Rómov.

Termín Róm/Rómovia nahradil rozšírený exoetnonym (pomenovanie príslušníkmi iného etnika) Cigán/Cigáni, ktorý Rómovia vnímajú ako pejoratívny (v slovenskom jazyku Cigán = príslušník etnika, Róm, cigáň = klamár, luhár).

Na používanie termínu Róm/Rómovia požiadali svetovú verejnosť už delegáti 1. svetového kongresu Rómov v roku 1971 v Orpingtone pri Londýne (Veľká Británia), na Slovensku sa začalo toto pomenovanie oficiálne používať až od roku 1991.

Rómovia rozlišujú medzi etnonymom Rom/Roma a termínmi rom/romňi, ktoré znamenajú v rómčine manžel/manželka.

(pozri tiež Rómovia)

Literatúra/zdroje:

1. AUGUSTINI, Samuel ab Hortis: Cigáni v Uhorsku. Bratislava, Štúdio –dd-, 1995.
2. BOTÍK, Ján: Etnonym, heslo in: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska, 1. diel, Bratislava, Veda 1995.
3. Krátky slovník slovenského jazyka, Bratislava, veda 1987.
4. MANN, Arne B.: Formovanie identity Rómov na Slovensku po roku 1918. In: My a tí druhí v modernej spoločnosti. (edd. G. Kiliánová, E. Kowalská, E. Krekovičová), Bratislava, Veda 2009, s. 452-473.

(v rómčine: rom – „muž“, „človek“)
Súhrnné pomenovanie  najväčšej etnickej menšiny v Európe, ktorá sa skladá z rôznych etnických skupín (ktoré sa samy označujú ako Rómovia, Cigáni, Kočovníci, Manušovia, Aškali, Sintovia…), ktorí pochádzajú zo severnej Indie, odkiaľ sa začali sťahovať okolo 3. storočia, ich spoločným znakom je jazyk – rómčina a žijú ako menšiny vo väčšine štátov Európy.

Pomenovanie:

Pojem Róm/Rómovia zaviedli delegáti 1. svetového kongresu Rómov (8. – 12. apríl 1971 v Orpingtone pri Londýne (Veľká Británia), kde v mene práve založenej Medzinárodnej rómskej únie (Maškarthemutňi rromaňi khetaňiben – International Rromani union (IRU)) požiadali svetovú verejnosť, aby ich neoslovovali dovtedy zaužívanými cudzími pomenovaniami (Cigán, Zigeuner, Gitanos, Gypsies), ale aby rešpektovali ich vlastné meno (etnonymum) – Róm.

Počet a charakteristika:

Počet Rómov v Európe sa odhaduje na 10-12 miliónov, pričom žijú vo všetkých 27 členských krajinách EÚ. Ich situáciu však charakterizuje neustála diskriminácia a sociálne vylúčenie. Rómovia sú ohrozovaní chudobou, nezamestnanosťou, stereotypmi a predsudkami. (1)

V Slovenskej republike sa oficiálne pojem Róm/Rómovia spravidla používa na označenie:
Rómovia ako národnostná menšina – uznanie Rómov za národnosť, t.j. uznanie etnickej svojbytnosti Rómov na úrovni ostatných etnických minorít žijúcich na území SR a tak zabezpečenie ich politicko-právnu rovnoprávnosti prijala Vláda Slovenskej republiky 9. apríla 1991 uznesením č. 153 (3)
Rómovia ako etnikum označené väčšinovým obyvateľstvom – “používanie termínu Róm/Rómovia, ktorý vyvoláva aj istú mieru nejasností najmä vo vzťahu k oficiálnej sebaidentifikácii v národnostnej kategórii (viď. sčítanie ľudu z roku 2001 s 1,7 % obyvateľov) a „neoficiálnej štatistike“ (odhad reálne žijúcich Rómov na Slovensku od 300-400 tisíc). Róm je hneď v úvode koncepcie definovaný ako občan, spoluobčan, ktorý je za Róma považovaný väčšinovým obyvateľstvom. Zároveň je dôraz kladený na medzinárodne prijaté závery a odporúčania o používaní pojmu Rómovia (Svetový národný kongres Rómov)” (2)
Rómovia ako etnikum v sebaidentifikácii – “požiadavka akceptácie súčasnej romologickej diskusie, ktorá zohľadňuje žiadúcu zmenu postavenia Rómov na Slovensku: vo vzťahu k tradičnej rómskej kultúre s množstvom pozitívnych prvkov v socio-kultúrnych oblastiach, nadčasovosťou prínosu rómskych umeleckých a iných osobností (táto diskusia predstavuje tradície a ďalšie socio-kultúrne a normatívne prvky rómskej kultúry, obyčajové právo, etiku, obradový folklór, tradičné rómske remeslá, kategórie duchovných a materiálnych hodnôt rómskej kultúry),

• vo vzťahu k rómskej národnej kultúre (etnická revitalizácia, sebaidentifikácia v národnostnej kategórii, generovanie a konštruovanie rómskeho národa a iné aktuálne otázky v súvislosti so zmenami),
• rómskych okrajových komunít, vykazujúcich prvky marginalizácie a žijúcich v prostredí „kultúry chudoby“ (terminológia antropológa Oscara Lewisa), ktoré vykazujú črty špecifických vzorcov správania (silný pocit marginality, bezmocnosti, závislosti a podradenosti, výlučné zameranie na prítomnosť, prežívanie zo dňa na deň, minimálna sociálna organizácia, chudoba, rezignácia, apatia…) a evidencie ich života ako sociálneho problému, nie ako etnickej danosti života integrovaných Rómov. (2)

Literatúra/zdroje:

1. Úrad vlády Slovenskej republiky: Európska únia a Rómovia. [online]. In: EuroInfo. [cit. 14. 1. 2012] Dostupné na internete:http://www.euroinfo.gov.sk/europska-unia-a-romovia/
2. Vláda Slovenskej republiky: Strednodobá koncepcia rozvoja rómskej národnostnej menšiny v Slovenskej republike – Solidarita -Integrita – Inklúzia • 2007 – 2013, Bratislava, schválená 26.03.2008. [online]. [cit. 14. 1. 2012]. Dostupné na internete:http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-100794?prefixFile=m_
3. Vláda Slovenskej republiky 9. apríla 1991: Uznesenie č. 153 – rámcový dokument Zásady vládnej politiky k Rómom a ich rozpracovanie v rezortoch školstva, mládeže a športu, kultúry, práce a sociálnych vecí.

Jedna z tzv. tradičných menšín na území súčasného Slovenska. Štatút národnosti bol Rómom priznaný   9. apríla 1991 prijatím Zásad prístupu k Rómom Vládou Slovenskej republiky. Pri sčítaní obyvateľstva sa k rómskej národnosti prihlásilo 75 802 obyvateľov (1,4% všetkých obyvateľov Slovenska). V roku 2001  podľa výsledkov sčítania obyvateľov rómsku národnosť uviedlo  89 920 (1,7%) obyvateľov Slovenskej republiky a v roku 2011sa počet prihlásených obyvateľov zvýšil na 105 738 (2%).  Základné práva príslušníkov národnostných menšín sú zakotvené v Ústave SR (čl. 33 a 34) a vo viacerých parciálnych zákonoch (napríklad zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín, zákon č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín, zákon č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku, zákon č. 154/1994 Z. z. o matrikách, zákon č. 29/1994 Z. z. o sústave základných a stredných škôl). Z hľadiska medzinárodných garancií  je pre postavenie národnostných menšín relevantný napríklad Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane práv národnostných menšín alebo Európska charta regionálnych a/alebo menšinových jazykov a niektoré medzištátne zmluvy.

Ústavná ochrana menšín v Slovenskej republike je postavená na zásade rovnosti a nediskriminácie. Medzi osobitné práva, ktoré príslušníkom národnostných menšín zaručuje Ústava SR, patrí, napríklad, právo na rozvoj vlastnej kultúry, právo rozširovať a prijímať informácie v materinskom jazyku, právo združovať sa v národnostných združeniach, právo na osvojenie si štátneho jazyka a právo na vzdelanie v materinskom jazyku, právo používať materinský jazyk v úradnom styku, právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín.

Medzi atribúty, ktoré sa rozvíjajú v intenciách štatútu rómskej národnostnej menšiny, patrí rómsky jazyk (štandardizovaný v roku 2008) a jeho emancipácia v literatúre, divadle, vzdelávaní, lingvistike či žurnalistike,  uchovávanie a prezentácia kultúrnych javov označovaných ako tradičná rómska kultúra,  súčasné rómske umenie a činnosť  rôznych združení.

Pojmom segregácia označujeme  oddelenie, vylúčenie alebo izoláciu skupiny osôb zo spoločnosti na základe rasových, etnických, sociálnych, rodových, náboženských alebo iných odlišností.  Oddelenie od dominantných skupín obyčajne znemožňuje segregovaným skupinám plnohodnotné zapojenie  sa do fungovania spoločnosti a rovné podieľanie sa na správe vecí verejných a spoločenskom úžitku. Segregácia môže mať formu rezidenčného alebo inštitucionálneho vylúčenia.

Forma diskriminačnej politiky alebo praktiky, ktorá spočíva v oddeľovaní Rómov na základe etnickej príslušnosti vo vzdelávaní, bývaní, zdravotníckych či komerčných zariadeniach.

Najznámejším prípadom tzv. de facto segregácie, okrem oblasti bývania, je vzdelávanie, ktoré spočíva v systematickom zaraďovaní rómskych detí do špeciálnych škôl určených pre deti s postihnutím. K umiestňovaniu dochádza v dôsledku používania psychologických testov školskej zrelosti, ktoré diskriminujú rómske deti s jazykovo a sociálne znevýhodňujúceho prostredia. V segregácií v špeciálnom školstve dochádza aj v dôsledku priamych (nar. nabádanie zo strany učiteľov) alebo nepriamych ( napr. zvýšené finančné dotácie na deti zo špeciálnymi potrebami, chudoba) diskriminačných praktík, ktoré podporujú rómskych rodičov v tom, aby svoje deti umiestňovali do špeciálnych škôl. Vzdelávanie v špeciálnom školstve pre dieťa znamená nemožnosť získania ďalšieho vzdelávania a kvalifikácie a tým výrazne zvyšuje riziko doživotnej nezamestnanosti a ďalej prehlbuje začarovaný kruh znevýhodnenia a chudoby.

Podľa rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade D.H. a iní proti Českej republike, napriek tomu, že špeciálne školy nie sú určené výlučne pre rómske deti, disproporčne vysoké zastúpenie rómskych detí v špeciálnom školstve je nepriamou diskrimináciu resp. segregáciou na základe etnicity a porušením dohovoru. Tá vzniká v dôsledku zaraďovania v dôsledku problematických psychologických testov a ďalších diskriminačných praktík.

Na Slovensku bolo v roku 2005 segregovaných 149 rómskych osídlení, ktoré sa nachádzajú na okraji alebo mimo obce/mesta. 56 osídlení nemalo takmer žiadnu infraštruktúru (vodovod, kanalizácia, plyn a nie je k nim vybudovaná asfaltová prístupová cesta). (2)

Literatúra/zdroje:

1. H. a iní proti Českej republike, číslo podania 57325/00, Rozhodnutie Veľkej komory zo dňa 13. 09. 2007.
2. Šebesta, Michal, Kelley Pavol: Aktualizácia a doplnenie Atlasu rómskych komunít na Slovensku 2005.  [online].  Realizátor projektu: S.PA.C.E. Centrum pre analýzy sociálnej politiky. [cit. 27. 12. 2011]  Dostupné na internete: http://www.nspace.sk/files/atlas_osf_2006.pdf

Segregácia vo vzdelávaní  (oddelené vzdelávanie) je jedna z foriem inštitucionálnej segregácie, kedy sú žiaci a žiačky jednej skupiny vylučovaní a vylučované mimo hlavný vzdelávací prúd. Realizuje sa  vzdelávaním v špeciálnych školách, oddelených školách alebo triedach, poskytovaním nižšej kvality vzdelávania alebo iným znevýhodňovaním. Segregácia vo vzdelávaní  sa považuje za porušovanie práva na vzdelanie. V Slovenskej republike je zákaz všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie obsiahnutý aj v tzv. školskom zákone (Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní).

Napriek tomu k segregácii vo vzdelávaní  v súčasnosti v strednej a východnej Európe dochádza vo viacerých krajinách,  čelia jej najmä rómske deti zo sociálne vylúčených lokalít.

Medzi charakteristiky segregovaného vzdelávania na Slovensku patrí:

• Priama alebo nepriama diskriminácia rómskych detí, kedy sú opatrenia alebo politiky nastavené tak, že zabraňujú prístupu rómskych detí k rovnakým službám alebo zdrojom, ako majú ostatní. Prejavuje sa aj nerešpektovaním a nezohľadňovaním špecifík jednotlivých  žiakov a žiačok v procese vzdelávania, ich stigmatizáciou a sterotypizáciou.
• Symbolické vylúčenie, v prípade ktorého sa rómskym deťom automaticky pripisuje nižší spoločenský status. V dôsledku toho sú aj v prípade spoločného vzdelávania vylučované z niektorých aktivít, nemajú možnosť zúčastňovať sa mimoškolských podujatí alebo mimoškolskej činnosti, sedávajú v zadných radoch apod.
• Fyzická segregácia v rámci bežných základných škôl – odráža sa vo vzniku „rómskych škôl“. V niektorých prípadoch je dôsledkom rezidenčnej segregácie a rajonizácie škôl. Úroveň vzdelávania poskytovaného v týchto školách je výrazne nižšia ako v štandardných („nerómskych“) školách. Prejavom fyzickej segregácie je aj existencia segregovaných  tried, prípadne celých častí škôl (pavilónov) v bežných základných školách.  Do „špecializovaných tried“ sú vylučované aj deti so špecifickými výchovnovzdelávacími potrebami.
• Segregácia do špeciálneho školstva, kedy sú rómske deti, najmä zo segregovaných lokalít, v závislosti od lokálnej praxe automaticky zaraďované do špeciálnych škôl alebo špeciálnych tried určených pre deti s mentálnym postihnutím. K umiestňovaniu dochádza v dôsledku používania psychologických testov školskej zrelosti, ktoré diskriminujú rómske deti z jazykovo a sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Segregáciu v špeciálnom školstve sprevádzajú priame (nabádanie rodičov zo strany učiteľov) alebo nepriame (zvýšené finančné dotácie na deti zo špeciálnymi potrebami, chudoba) diskriminačné praktiky, ktoré podporujú rómskych rodičov v tom, aby dali súhlas na zaradenie svojich detí do špeciálnych škôl. Vzdelávanie mimo hlavného vzdelávacieho prúdu predstavuje pre dieťa minimálnu šancu získať ďalšie vzdelávanie a kvalifikáciu, a tým výrazne zvyšuje riziko doživotnej nezamestnanosti.

Korene segregácie vo vzdelávaní treba hľadať  v diskriminujúcich  vzoroch správania sa v školách  a spoločnosti, v  systémových nedostatkoch, ktoré  umožňujú nepriamu diskrimináciu, v tradičnom modeli vzdelávania na Slovensku, ktorý nepracuje s „inakosťou“,  v neinformovanosti rómskych rodičov, v nedostatočnej diagnostike. V mnohých prípadoch je segregácia vo vzdelávaní jedným z dôsledkov rezidenčnej segregácie.

Nízka kvalita vzdelávania ovplyvňuje  budúce zaradenie sa na trh práce a spôsobuje absenciu základných zručností, ktorých nadobudnutie je súčasťou štandardného vzdelávania. Segregácia vo vzdelávaní tak determinuje životné dráhy jednotlivcov alebo celých skupín v dlhodobej časovej perspektíve.

Literatúra/zdroje:

Dostupné na: http://www.clovekvtisni.sk/upload/File/Program%20podpory%20vzdelavania/seminar_NRSR_segregacia.pdf

Sociálna práca vykonávaná v prirodzenom prostredí klienta, pričom za prirodzené prostredie sa považuje miesto, ktoré klient dôverne pozná, trávi tam veľa času. Môže to byť domácnosť klienta, alebo tzv. otvorené prostredie: komunita, ulica.

Miesto výkonu a klient sú zároveň jej základnými definičnými znakmi, podľa nich sa rozdeľuje do niekoľkých typov alebo metód:

• TSP v domácnostiach: využíva sa najmä pri práci s chudobnými rodinami; sociálny pracovník prichádza do domácnosti klientov a pracuje s jednotlivcom a s malou skupinou – rodinou.
• Streetwork:práca na ulici s deťmi a mládežou, ľuďmi bez domova, užívateľmi návykových látok, osobami pracujúcimi v sexbiznise, špecifickými skupinami ako sú hooligans, skinheads, atď.; sociálny pracovník pracuje s jednotlivcom alebo so skupinou.
• Komunitná sociálna práca:sociálna práca v komunite s cieľom pomáhať pri zmierňovaní jej sociálneho znevýhodnenia a vylúčenia a pri riešení sociálnych problémov v komunite. Ďalšími cieľmi sú: aktivizácia členov komunity, budovanie sietí pomoci a spolupráce v komunite a s inštitúciami mimo nej, vyrovnávanie napätia medzi potrebami členov komunity a nedostatočnými zdrojmi. SP pracuje so skupinami a s komunitami.

Špecifikom sociálnej práce v teréne, oproti iným formám a metódam sociálnej práce, je jej mobilná (sociálny pracovník prichádza za klientom) a vyhľadávacia (vyhľadáva klientov, ktorí by sociálneho pracovníka sami neoslovili a ponúka im svoje služby) funkcia.

Jej hlavným cieľom je pomáhať klientom pri ich sociálnom začleňovaní, medzi ďalšie ciele patria: zmierňovanie alebo zabraňovanie sociálnemu vylúčeniu, prevencia sociálneho vylúčenia, sprevádzanie klienta rizikovými životnými situáciami, sprostredkovanie kontaktu medzi klientom a rôznymi inštitúciami, odovzdávanie informácií. Môže existovať ako služba konkrétneho zariadenia alebo inštitúcie (napr. nízkoprahového centra) alebo ako samostatný program obce či mimovládnej organizácie. Podľa Zákona o sociálnych službách 448/2008 Z.z. patrí medzi terénne formy sociálnych služieb.

V prostredí marginalizovaných rómskych komunít na Slovensku sa realizuje:

• terénna sociálna práca s jednotlivcom a jeho rodinou: zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu; o finančné dotácie žiadajú samosprávy Fond sociálneho rozvoja a sami program spolufinancujú. Medzi najčastejšie aktivity TSP patria: poradenstvo v rôznych oblastiach, uľahčovanie komunikácie medzi klientom a inými subjektmi, sprevádzanie klienta.
• komunitná sociálna práca: systémovo sa nerealizuje, no obce alebo mimovládne organizácie môžu byť zriaďovateľmi komunitných centier, ktoré ponúkajú rôzne sociálne a vzdelávacie programy. V mnohých obciach sa realizujú komunitné projekty – zamerané na sociálnu pomoc, resp. napĺňanie sociálnych potrieb obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít.

Literatúra/zdroje:

1. ZÁKON z 30. októbra 2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona
2. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. [online]. [cit. 1. 1. 2012]. Dostupné na internete:http://www.upsvar-zv.sk/zakony/448_2008.pdf
3. AMBRÓZOVÁ, Alena a kol.: Proces terénnej sociálnej práce v sociálne vylúčenej komunite. Bratislava: PDCS 2006.
4. BEDNÁŘOVÁ, Zdena – PELECH, Lubomír: Sociální práce na ulici. Brno: Doplňek 1999.
5. [kol.]: Výkon terénnej sociálnej práce v marginalizovaných rómskych komunitách. Bratislava 2009.