Romisti Archives - Rómska Encyklopédia

ADAM, GEJZA, PaedDr., PhD.

PaedDr. Gejza Adam, PhD. je bývalý učiteľ, stredoškolský riaditeľ, aktivista, poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR (1990 – 1992).

*19. januára 1951, Michalovce

Pochádza z hudobníckej rodiny, žije v Košiciach.

Univerzitné vzdelanie získal na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity, ako aj akademický titul PaedDr. Doktorandské štúdium ukončil v roku 2010 na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety.

V roku 1990 bol kooptovaný do Federálneho zhromaždenia Česko-slovenskej federatívnej republiky. Založil Strednú umeleckú školu v Košiciach, ktorú viac ako 10 rokov viedol, neskôr sa stal vedúcim detašovaného pracoviska Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. V roku 1998 bol členom Rady vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny v SR, v rokoch 2000 – 2004 komisárom pre vzdelávanie Rómov medzinárodnej rómskej organizácie International Romani Union. Patrí medzi najvýraznejších rómskych politických aktivistov 90. rokov. V súčasnosti je predsedom Strany rómskej koalície. Je na dôchodku.

Prehľad zamestnaní

2014 – 2017 riaditeľ Detašovaného pracoviska v Košiciach Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety

1997 – 2014 riaditeľ a neskôr tajomník Strednej umeleckej školy v Košiciach

1993 – 1997 zástupca riaditeľa Štátneho konzervatória v Košiciach

1992 – 1993 učiteľ na ZŠ Starozagorská v Košiciach

1990 – 1992 poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR

1975 – 1990 učiteľ na ZŠ

Výber z publikačnej činnosti

Je autorom a spoluautorom viacerých publikácií o rómskom jazyku a rómskej hudbe:

Adam, G. 2001: Gramatika rómskeho jazyka, slovensko-rómsky slovník.

Adam, G. 2007: Antológia rómskej hudby.

Adamová, I. – Adam, G. 2015: Rozprávky v slovenskom a rómskom jazyku.

Hübschmannová, M. a kol. 2007: Pravidlá rómskeho pravopisu.

Ocenenia

2000 – Pamätná medaila prezidenta SR Rudolfa Schustera

2001 – Čestná medaila Ministerstva zahraničných vecí ČR za osobný prínos pre mnohoročnú spoluprácu českých a slovenských orgánov, politických organizácií a občianskych združení pri riešení problémov sociálne-ekonomického charakteru a pri vytváraní predpokladov ich dobrej a prospešnej spolupráce s rómskymi organizáciami a rómskou komunitou v obidvoch krajinách.

2002 – Čestné uznanie Krajského úradu v KE

2004 – Pamätná plaketa Košického samosprávneho kraja

2017 – Pamätná plaketa za prínos v oblasti kultúry a vzdelávania rómskej mládeže

2017 – Cena predsedu Matice slovenskej za aktívnu podporu matičných aktivít

2019 – Pamätná medaila VŠ zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave pri príležitosti 15. výročia založenia východoslovenských pracovísk

2019 – Ocenenie Štátneho pedagogického ústavu za dlhoročnú prácu na rozvoji rómskeho jazyka, jeho zavedenie do systému vzdelávania a za zvyšovanie vzdelanostnej úrovne rómskych detí a žiakov na Slovensku.

Zdroje:

Fotografia: http://www.konzervatoriumpoziarnicka.sk/index.php/vvp/174-paeddr-gejza-adam

BARTOSZ, ADAM

Adam Bartosz

Poľský etnograf, romista, riaditeľ Oblastného múzea v Tarnowe /Poľsko), laureát Kalo Čangalo/Čierny bocian 2009, autor prvej rómskej muzeálnej expozície “História a kultúra Cigánov/Rómov

Základné údaje:

etnológ (Krakovská univerzita)
romológ (rómska problematika karpatských Rómov z okolia Tatier na poľskej i slovenskej strane)
tajomník Cigánskeho kultúrneho združenia
1979: autor prvej rómskej muzeálnej expozície “História a kultúra Cigánov/Rómov v Oblastnom múzeu v Tarnowe
1996: zakladateľ Tábora pamäti Rómov (spomienka na obete nacizmu formou kočovného tábora)
autor vedeckých prác z oblasti histórie a kultúry Rómov

Literatúra/zdroje:

BARTOSZ, Adam: Neboj sa Cigána – Na dara Romenstar. Preklad Peter Horváth. Romani voďi, 2004. 251 str
ČONKA, Roman, VAŇOVÁ Jarmila: Adam Bartosz: História Rómov je históriou ich prenasledovania. In: [online]. In: Romano nevo ľil, 23.10. 2009 – 06:27:45 Od: admin [cit. 17. 12. 2011]. Dostupné na internete: http://2009.rnlweb.org/modules.php?name=News&file=article&sid=16859

HANCOCK, IAN FRANCIS

Profesor Ian Francis Hancock je lingvista, kulturológ a pedagóg.

* 29. 8. 1942 Londýn, UK

Hancock je jednou z najvýraznejších rómskych osobností. Pôvodom britský Róm je riaditeľom rómskeho dokumentačného centra na Texaskej univerzite v Austine a držiteľom viacerých ocenení za svoju angažovanosť v boji za ľudské práva. Je členom Svetového rómskeho parlamentu. Rómsky národ reprezentoval v OSN a zastupujúc Medzinárodnú rómsku úniu, bol aj konzultantom pre UNICEF. V roku 1998 bol menovaný prezidentom Clintonom za člena Americkej pamätnej rady pre holokaust (US Holocaust Memorial Council).

V roku 2009 získal na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre čestný titul Doctor honoris causa za mimoriadne významný prínos v oblasti rómskej lingvistiky a štandardizácie rómskeho jazyka a za významnú publikačnú tvorbu v oblasti rómskej histórie, osobitne holokaustu. Vydal množstvo publikácií venovaných Rómom, ktoré boli preložené do viacerých jazykov, naznámejšia je publikácia My rómsky národ, Ame sam e Rromane džene.

HORVÁTHOVÁ, EMÍLIA, PHDR., DRSC.

Etnografka, pedagogička a publicistka, zakladateľka romistiky na Slovensku.

* 23. 5. 1931 – Valaská (okres Brezno)
† 10. 2. 1996 – Bratislava

Základné údaje:

patrí medzi popredných romológov v Európe
pozornosť zameriava na zvykoslovie a duchovnú kultúru
autorka viac ako 100 hesiel v Encyklopédii ľudovej kultúry Slovenska (1982)
bohatá vedecko-výskumná a publikačná činnosť
členka redakčnej rady časopisu Slovenský národopis

Pôsobenie a aktivity:

1951: absolvovanie štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (etnografia-archeológia), pomocná vedecká sila v Národopisnom ústave Slovenskej akadémie vied
1953-1978: odborná pracovníčka, neskôr vedecko-výskumná pracovníčka v Národopisnom ústave Slovenskej akadémie vied
1954: prvé výskumy v ôsmich rómskych osadách zamerané na tradičný spôsob života Rómov
1962: dizertačná práca K histórii Cigánov na Slovensku
1964: knižne – K histórii Cigánov na Slovensku
1960: participuje na vedení v Národopisnom ústave Slovenskej akadémie vied (zástupkyňa riaditeľa, úradujúca riaditeľka)
1975: interná pracovníčka na katedre archeológie, dejín umenia a národopisu Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
1978: habilitácia na docentku

Vlastníkom vedeckej pozostalosti zakladateľky romistiky na Slovensku Dr. Emílie Horváthovej (1931-1996), ktoré zhromaždila bývalá Nadácia InfoROMA je v súčasnosti Rómsky inštitút v Bratislave.

Literatúra/zdroje:

Táborecká, Alena : Zaujímavé ženy v našej histórii. Zakladateľka romistiky na Slovensku. Doc. PhDr. Emília Horváthová, DrSc. [online]. In: Knižnica 5, 2004, č. 5, s. 269. [cit. 20. 1. 2012].
Rómsky inštitút. O nás. [online]. In: romainstitute.sk. [cit. 20. 1. 2012]. Dostupné na internete: <http://www.romainstitute.sk/>

HÜBSCHMANNOVÁ, MILENA

Doc. PhDr. Milena Hübschmannová, CSc.
česká vysokoškolská pedagogička, zakladateľka romistiky na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Praze

* 10. 7. 1933
† 8. 9. 2005

Ocenenia:

cena Františka Kriegla udeľovaná Chartou 77, 1994
diplom predsedu Rómskej občianskej iniciatívy, 1998
ďakovná plaketa piateho medzinárodného kongresu International Romani union, 2000
medaila Za zásluhy tretieho stupňa od prezidenta Českej republiky Václava Havla, 2002
medaila Za zásluhy prvého stupňa od Ministerstva školstva ČR, 2003

Vzdelanie:

gymnázium Howarda Fasta v Prahe (1951)
vysokoškolské štúdium na Karlovej univerzite v Prahe (1956)
získala titul kandidátka vied (1995) a titul docentka (2000)

Životopis:

Milena Hübschmannová sa narodila 10.6.1933 v Prahe. V rokoch 1951 až 1956 študovala hindštinu, urdštinu a bengálčina na filozofickej fakulte Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1953 sa prejavil jej celoživotný záujem o rómčinu, rómsku kultúru a aktívnu účasť v rómskom emancipačnom hnutí.

Priebežene sa venovala zberu rómskeho folklóru, rozprávok, rozprávaní, piesní, prísloví, hádanie, neskôr zberu etnologických údajov. Celý život zbierala Oral History, najmä osudy Rómov na Slovensku za 2. svetovej vojny a zároveň jazykový materiál. Veľká časť materiálu bola spracovaná a publikovaná v zahraničných časopisoch – a neskôr aj v domácich, keď prestala byť uplatňovaná oficiálna politika asimilácie. Okrem časopiseckých statí spoluvydávala aj knižné publikácie v Českej republike, Nemecku, Francúzsku, Anglicku a ďalších krajinách.

V roku 1956 nastúpila do zamestnania v Československom rozhlase ako redaktorka v hlavnej redakcii literárnej a divadelnej. V rokoch 1957 a 1958 bola vážne chorá, v roku 1959 podnikla prvú cestu do Indie. Na ďalších študijných pobytoch v Indii potom bola v rokoch 1969, 1990, 1998.

V školskom roku 1968/69 pracovala ako učiteľka materskej škôlky v rómskej osade v obci Rakúsy (okres Kežmarok), kde získala nenahraditeľné osobné a ľudské skúsenosti so životom v rómskej komunite. V rokoch 1969-1973 pôsobila ako predsedníčka spoločensko-vednej komisie vo zväze Cigánov-Rómov. Ten bol v roku 1973 zrušený v dôsledku normalizácie. V rokoch 1968 až 1974 pracovala v ústave pre filozofiu a sociológiu Českej akadémie vied, v rokoch 1974 až 1975 na pedagogickej fakulte UK v Prahe. Medzi rokmi 1975 a 1982 bola bez stáleho zamestnania, externe vyučovala rómčinu a hindštinu na jazykovej škole v Prahe. V roku 1982 tam bola prijatá do pracovného pomeru. Od roku 1991 pôsobila ako vyučujúca rómčiny a romistiky na filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe v rámci indologického ústavu. Od roku 1997 bola šéfredaktorkou časopisu romistických štúdií Romano džaniben.

V roku 1995 získala titul kandidátky vied. Témou jej dizertačnej práce bol súbor odborných statí Romistické studie I. Podieľala sa na rôznych mimofakultných aktivitách. Napríklad pribežné spolupracovala s rómskymi médiami. Pomáhala s edičnou prípravou štyroch rómskych publikácií vo vydavateľstve Romani Čip. Spolupracovala so splnomocnencom pre ľudské práva Petrom Uhlom, s Múzeom rómskej kultúry v Brne a s fonografom archívu rakúskej akadémie vied vo Viedni. Externe prednášala pre mnohé organizácie, zvlášť pre katedru sociológie a andragogiky na filozofické fakulte Univerzity Palackého v Olomouci. Od roku 1996 pôsobila v medzinárodnej 8-člennej lingvistickej skupinte pri Saint Cigane v Paríži. Svojou prácou sa podieľala na projektoch Romano Centro vo Viedni, bola členkou tímu Štátneho pedagogického ústavu v Bratislave, ktorý pripravuje osnovy aj pedagógov pre výučbu rómskeho jazyka, literatúry a histórie Rómov na Slovensku.

Zomrela pri autonehode v Juhoafrickej republike v roku 2005. Je po nej pomenovaná Literárna cena Mileny Hübschmannovej, udeľovaná od roku 2006 rómsky píšucim spisovateľom za poéziu a prózu.

Výber z publikácií:

Hübschmannová, M. a kol.: Romské hádanky. Praha: Fortuna 2003, 143 s.
Hübschmannová, M. a kol.: Romsko-český a česko-romský kapesní slovník. Praha: Fortuna 1998, 651 s.
Hübschmanová, M.: Šaj pes dovakeras (Můžeme se domluvit). Olomouc: Pedagogická fakulta UP Olomouc 1993, 117 s.

Zdroje:

https://www.sme.sk/c/2376463/zomrela-ceska-romistka-milena-hubschmannova.html
https://www.databazeknih.cz/zivotopis/milena-hubschmannova-46174
http://romove.radio.cz/cz/clanek/18805
http://www.rozhlas.cz/cro6/stop/_zprava/195821
http://www.romistika.eu/?p_id=382
http://romove.radio.cz/cz/clanek/18805

Zdroj fotografie: Jakub Krčík/Chuck Dilin

MANN, ARNE B., PhDr., CSc.

PhDr. Arne B. Mann, CSc. je popredný slovenský etnológ-romista, žije v Bratislave.

* 4. januára 1952, Bratislava

Vyštudoval Filozofickú fakultu UK v Bratislave odbor národopis (1978), titul PhDr. získal v roku 1980 a CSc. v roku 1997.

Pôsobil ako vedecký pracovník na Katedre etnológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave a od roku 1983 v Ústave etnológie Slovenskej akadémie vied.

Svoju vedeckú činnosť orientuje na dejiny Rómov vrátane holokaustu Rómov, náboženské predstavy Rómov, sociálnu a duchovnú kultúru, remeslá a zamestnanie a iné.

Pôsobí ako externý pedagóg na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1995 – súčasnosť), Filozofickej fakulte UKF v Nitre, (2001 – 2009) a Fakulte humanitních studií (predtým Institut základní vzdělanosti) UK v Prahe, (1998 – 2016).

Je autorom desiatok odborných štúdií a editorom niekoľkých zborníkov (napr. Neznámi Rómovia. Zo života a kultúry Cigánov-Rómov na Slovensku. Bratislava 1992; Boh všetko vidí / O Del sa dikhel. Duchovný svet Rómov na Slovensku, Bratislava 2003; Nepriznaný holocaust. Rómovia v rokoch 1939 – 1945. Bratislava 2007 a iné).

Je autorom publikácie Rómsky dejepis. Bratislava 2000 a Rómski kováči na Slovensku /Roma Blacksmiths in Slovakia. Bratislava 2018.

Ocenenia:

2003 – Pamätná medaila, udelená prezidentom SR Rudolfom Schusterom a Nadáciou Solidarita pri príležitosti Pamätného dňa obetiam holokaustu a rasového násilia;
2003 – Cena Národopisnej spoločnosti pri SAV v kategórii publikačná činnosť (spolu s M. Kováčom) za publikáciu Boh všetko vidí;
2014 – Cena Romipen, udelená Ministerstvom vnútra SR a splnomocnencom vlády SR pre rómske komunity;
2019 – Cena Lúč z tmy udeľovanej občianskym združením EduRoma a Ústavom romologických štúdií UKF v Nitre.

Zdroje:

https://uesa.sav.sk/?q=sk/arne-mann-phdr-csc

NEČAS, CTIBOR

Prof. PhDr. Ctibor Nečas, DrSc.
historik rómskeho holokaustu

* 26. 7. 1933
† 19. 12. 2017

ocenenia:
Cena Juhomoravského kraja 2013
Medaila Masarykovej univerzity v Brne
Ceny mesta Brna, 2008
Cena obce Rakvice
Cena Muzea romské kultury v Brne 2011
Cena Roma Spirit za celoživotnú vedeckú a popularizačnú činnosť v oblasti romistiky 2016

vzdelanie:
Masarykova univerzita v Brne, odbor história a český jazyk (1957)
postgraduálne štúdium na Jagellonskej univerzite v Krakove (Poľsko)
od roku 1992 univerzitný profesor

život a dielo:
Ctibor Nečas sa narodil 26. júla 1933 v juhomoravskej dedinke Rakvice; v roku 1957 absolvoval štúdium dejín a českého jazyka na Masarykovej univerzite v Brne. Po niekoľkoročnom pedagogickom pôsobení v Ostrave sa opätovne vrátil do Brna, aby tam prednášal dejiny na pedagogickej a neskôr filozofickej fakulte tamojšej univerzity. Jeho vedecký záujem bol už začiatku sedemdesiatych rokov zameraný na štúdium azda najsmutnejšej kapitoly novodobých rómskych dejín. Dlhodobý systematický výskum uskutočňoval v českých a slovenských archívoch, korešpondoval so Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov a predstaviteľmi obcí, v ktorých sa počas vojny odohrali tragické udalosti dotýkajúce sa tamojších Rómov. Takto získané údaje publikoval najprv v čiastkových štúdiách. Rómov na Slovensku sa dotýkali príspevky Pracovní tábory tzv. asociálů a Cikánů na východním Slovensku v roce 1942 (Nové obzory, 17, 1975), Diskriminace a persekuce slovenských Cikánů v letech 1939-1945 (Nové obzory 19, 1977) a ďalšie príspevky v regionálnych a odborných periodikách (Vlastivedný zborník Považia, 13, 1978, Obzor Gemera 10, 1979, Terezívnske listy 10, 1980). Výsledky svojho štúdia potom zhrnul v monografii Nad osudem českých a slovenských Cikánů v letech 1939-1945 (Brno 1981). V dôsledku vtedajšej tabuizácie tejto témy bola táto publikácia ťažko dostupná (vyšla v nízkom náklade a nedostala sa do predajní ani do knižníc), a nemohla sa tak dostať do širšieho povedomia verejnosti. Až po politickej zmene v roku 1994 vydal C. Nečas obsiahlu publikáciu Českoslovenští Romové v letech 1938-1945, ktorá z formálneho hľadiska zachováva štruktúru monografie z roku 1981, je však podstatným rozšírením pôvodného textu a doplnením o najnovšie výsledky autorovho bádania. Takmer polovica publikácie (spolu 71 strán + poznámkový aparát) je venovaná osudom Rómov na území Slovenska (diskriminačným legislatívnym opatreniam, pracovným útvarom, masovým popravám). Táto publikácia je základným dielom pre poznanie osudov Rómov počas 2. svetovej vojny, východiskom pre ďalšie, aj keď dnes už iba doplňujúce, bádanie tejto témy.

Profesor Nečas sa vo viacerých prácach zaoberal dejinami českých a moravských Rómov: takými sú publikované zoznamy internovaných Rómov v tzv. cigánskych táboroch v juhočeských Letoch a moravskom Hodoníne u Kunštátu – Andr´oda taboris, Vězňové protektorátních cikánských táborů 1942-1943 (1987) a zoznamy rómskych väzňov v koncentračnom tábore Auschwitz – Aušvicate hi khér báro, Čeští vězňové cikánského tábora v Osvětimi II- Brzezince (1992), umožňujúce rekonštruovať osudy konkrétnych rómskych rodín.

Osobitnú pozornosť zasluhuje publikácia Žalující píseň (1993), ktorú prof. C. Nečas pripravil spolu s významným moravským folkloristom – prof. Dušanom Holým: zamerali sa tu na okolnosti vzniku a rozšírenia piesne „Aušvicate hi kher báro“ (V Osvienčime je veľké väzenie); publikované sú tu aj dva varianty tejto piesne zaznamenané na Slovensku, spomínajúce tábory v Dubnici nad Váhom (Dubňicate pašo Váho…) a Ilave (Ilavate hi ker báro…)

Prof. Nečas sa venoval aj starším dejinám, najmä moravských Rómov: opakovane vyšla jeho vysokoškolská učebnica Romové v České republice včera a dnes (1993, 1995), vynikajúcim dielom pre poznanie dejín Rómov je jeho Historický kalendář – Dějiny českých Romů v datech(1997), aká na Slovensku zatiaľ, žiaľ, chýba. Jednou z jeho posledných prác bola rozsiahla monografia Romové na Moravě a ve Slezsku (1740 – 1945) (2005)

Profesor Ctibor Nečas napísal viac ako 255 romistických prác, spolupracoval s Muzeom romské kultury v Brne, tiež pri realizácii pamätníkov obetiam táborov pre Rómov v Letoch u Písku a Hodonine u Kunštátu. Radí sa medzi popredných európskych historikov, na Slovensku jeho vedecký prínos nebol doposiaľ docenený.

Najvýznamnejšie práce Ctibora Nečasa:

Nad osudem českých a slovenských Cikánů v letech 1939-1945. Brno : Univerzita Jana Evangelisty Purkyně v Brně, 1981.
Andę oda taboris. Vězňové protektorátních cikánských táborů 1942-1943. Brno : Městský výbor Českého svazu protifašistických bojovníků, 1987.
Aušvicate hi khér báro. Čeští vězňové cikánského tábora v Osvětimi II – Brzezince. Brno : Masarykova univerzita, 1992.
Žalující píseň. O osudu Romů v nacistických koncentračních táborech.Strážnice : Ústav lidové kultury ; Brno : Muzeum romské kultury, 1993. (s D. Holým)
Českoslovenští Romové v letech 1938-1945. Brno : Masarykova univerzita, 1994.
Historický kalendář. Dějiny českých Romů v datech. Olomouc : Vydavatelství Univerzity Palackého, 1997.
Holocaust českých Romů. Praha : Prostor, 1999.
Romové v České republice včera a dnes. Olomouc : Univerzita Palackého, 2002.
Romové na Moravě a ve Slezsku (1740-1945).Brno : Matice moravská, 2005.
Špalíček romských miniatur. Osoby a dějství z romského dramatu, které se odvíjelo na scéně historické Moravy.Brno : Centrum pro studium demokracie a kultury, 2008.

Literatúra:
Milý Bore… Profesoru Ctiboru Nečasovi k jeho sedmdesátým narozeninám věnují přátelé, kolegové a žáci. Eds.: T. Dvořák, R. Vlček, L. Vykoupil. Brno, Historický ústav AV ČR, Historický ústav FF MU, Matice moravská, 407 s.
Mann Arne B.: Rómska problematika v prácach prof. Ctibora Nečasa. In: Slovenský národopis, 41, 1993, č. 2, s. 222-224.
https://cs.wikipedia.org/wiki/Ctibor_Ne%C4%8Das
https://www.cbdb.cz/autor-28764-ctibor-necas
http://www.romea.cz/cz/zpravodajstvi/domaci/zemrel-pofesor-ctibor-necas-prukopnik-badani-o-historii-romu
https://echo24.cz/a/SJ26t/zemrel-odbornik-na-historii-romu-ctibor-necas

Foto: https://echo24.cz

RUSNÁKOVÁ, JURINA, Doc., PhD.

Doc. Jurina Rusnáková, PhD. je vysokoškolská pedagogička.

Nar. 12. 4. 1977 v Rožňave

Riaditeľka vysokoškolského pracoviska Ústavu romologických štúdií na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, vysokoškolská pedagogička a vedecká pracovníčka. Autorka a spoluautorka viacerých odborných publikácií, článkov a výskumných správ. Vo svojej pedagogickej činnosti sa venuje najmä terénnym formám sociálnej práce a sociálnych služieb v prostredí marginalizovaných rómskych komunít. Výskumne sa orientuje na oblasť chudoby a sociálneho vylúčenia Rómov a inkluzívnych politík.

Pôsobenie a aktivity

Jej pôsobenie je spojené predovšetkým s Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre, ako odborná asistentka, neskôr docentka a riaditeľka Ústavu romologických štúdií tam pracuje od roku 2004. V rokoch 2009 až 2011 pracovala aj pre Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied. Začínala v rómskej mimovládnej organizácii a štyri roky pracovala ako vychovávateľka v základnej škole.

V súčasnosti pôsobí vo viacerých poradných orgánoch, expertných skupinách a redakčných radách časopisov, vedie Platformu pre rómske štúdiá a od roku 2019 je členkou poradného výboru pre národnostné menšiny prezidentky SR.

Prehľad zamestnaní

1995 – 1999 Nadácia pre ochranu a rozvoj rómskych tradičných remesiel a Kultúrno-výchovná organizácia Roma – Gemer, Rožňava

1999 – 2003 Základná škola Slavošovce

2004 – trvá Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

2009 – 2011 Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied, Bratislava

Vzdelanie

1991 – 1994 Gymnázium v Rožňave

1995 – 2001 Katedra rómskej kultúry UKF v Nitre, Sociálna práca so zameraním na rómske spoločenstvo (Mgr.)

2005 – 2009 Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva UKF v Nitre, doktorandské štúdium v odbore Sociálna práca (PhD.)

2018 Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva UKF v Nitre, habilitačné konanie v odbore Sociálna práca (doc.)

Ocenenia

Ocenenie Výnimočný učiteľ od Nadácie SPP v ak. roku 2006/2007

SAMKO, MILAN, PhDr., PhD.

PhDr. Milan Samko, PhD. je vysokoškolský učiteľ.

* 30. 10. 1973 v Revúcej

Základné informácie

Pracuje ako odborný asistent na Ústave romologických štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre ako vysokoškolský učiteľ rómskeho jazyka a pedagogických disciplín. Ako jeden z mála kvalifikovaných odborníkov na Slovensku sa v oblasti vedy venuje rómskemu jazyku.

Pôsobenie a aktivity

Ako učiteľ pôsobí na Ústave romologických štúdií, okrem toho pôsobí vo viacerých vedeckých tímoch zameraných na výskum rómskeho jazyka. Je členom Rady ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR pre národnostné školstvo, predsedom atestačnej komisie pre predmet rómsky jazyk a členom Poradnej skupiny pre zabezpečenie zosúladenia praxe s platným zákonom o používaní jazykov národnostných menšín.

Prehľad zamestnaní

2002 – doteraz – Ústav romologických štúdií Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, odborný asistent

1998 – 2002 Základná škola v Banskej Bystrici, učiteľ

Vzdelanie

Študoval v Nitre v odbore Učiteľstvo pre prvý stupeň základných škôl so zameraním na rómsku kultúru. Doktorát z rómskeho jazyka získal na Karlovej univerzite v Prahe.

2012 Filozofická fakulta, Karlova Univerzita v Prahe (PhDr.)

2011 Filozofická fakulta, Karlova Univerzita v Prahe, Filológia, Jazyky krajín Ázie a Afriky, rómsky jazyk (PhD.)

1998 Katedra rómskej kultúry, Pedagogická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, Učiteľstvo pre prvý stupeň ZŠ so zameraním na rómsku kultúru (Mgr.)

Ocenenia

2016 – Cena rektora Užhorodskej národnej univerzity v Užhorode za rozvoj rómskych štúdií a študijného programu

Foto: Magda Kmeťková

TANCOŠ, JÚLIUS, DOC., PHDR., CSC.

Romológ, vedec, vysokoškolský učiteľ
* 16. 12. 1941 – Pavlovce nad Úhom (okres Michaovce)
† 7. 1. 2004 – Bratislava

Základné údaje:

vedeckým pracovník, vysokoškolský pedagóg a romológ
autor a spoluautor viacerých odborných publikácií, článkov a vedeckých výskumov najmä najmä v oblasti výchovy a vzdelávania rómskej mládeže, socializácie rómskeho spoločenstva a histórie rómskeho etnika
člen Rady pre rómsky jazyk a literatúru, Česko-slovenskej medzirezortnej komisie na riešenie rómskej problematiky, člen špeciálnych komisií pri Ministerstve kultúry SR, Ministerstve školstva, vedy a výskumu SR, Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR, pri Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.
zakladateľ a predseda Zduženia inteligencie Rómov na Slovensku

Pôsobenie a aktivity:
do 1975: učiteľ v základnej škole, pedagóg na Vysokej škole technickej v Bratislave
1990: zakladateľ a predseda Zduženia inteligencie Rómov na Slovensku
1995 -2000: vysokoškolský pedagóg na Katedre rómskej kultúry (Ústave romologických štúdií Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre).
2000: vedúci Ústavu romologických štúdií Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre

Vzdelanie:
1975: ukončil štúdium na Vysokej škole politickej v Prahe v odbore filozofia a politológia
1976: dizertácia – PhDr. na Vysokej škole politickej v Prahe v odbore filozofia a politológia
1981: získal vedeckú hodnosť CSc. na Akadémii spoločenských vied v Moskve

Literatúra/zdroje:

TANCOŠ, Július, LUŽICA, René: Zatratení a zabudnutí. Bratislava, IRIS 2002.
kolegovia: Jubilant Július Tancoš. [online]. In: Náš Čas (Časopis Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.) 10/20001. [cit. 28. 1. 2012]. str. 2. Dostupné na internete: http://www.ukf.sk/dokumenty/ouniverzite/nascas/2001-10.pdf.
Interné dokumenty Ústavu romologických štúdií Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.