Tag: Kultúra

spisovateľ, pedagóg

* 6. 1. 1931 Púchov

† 15.9. 2013 Vráble

Ocenenia

Čestné uznanie mesta Vráble za celoživotnú prácu, 2005

Vzdelanie:

Vysoká škola politických a hospodárskych vied, Praha

Pedagogický inštitút pre učiteľov národných škôl, Nitra

Životopis

Ľudovít Didi vyrastal u starých rodičov, otec bol neznámy a mama cestovala za prácou do Čiech. Už ako malý chlapec slúžil a vypomáhal u bohatých sedliakov na gazdovstvách.

Napriek ťažkému a chudobnému detstvu sa veľmi dobre učil a vyštudoval pedagogiku. Učiteľskej práci sa venoval niekoľko rokov, pôsobil v Novom Meste nad Váhom, Nitre, Kolačkove na východnom Slovensku a vo Vrábľoch.

Pre jeho pevný a zásadový postoj ho v roku 1968 prenasledovali. Verejne vyhlásil, že nesúhlasí so vstupom spojeneckých vojsk na územie vtedajšej ČSSR a to sa mu stalo osudným.

Vylúčili ho zo štúdia na Vysokej škole v Prahe a musel opustiť aj učiteľské miesto. Rok bol bez práce. Ťažko nadobudnutý majetok rozpredával.

Mal tri deti, preto nastúpil do práce na pozíciu vrátnika, neskôr robotníka v chemickej prevádzke. Náročné pracovné podmienky ho pripravili o zdravie a podstúpil náročnú operáciu žalúdka. Zo zdravotných dôvodov ho preradili na menej nebezpečnú prevádzku.

Ľudovít Didi bol už na polovičnom invalidnom dôchodku, keď prišla nežná revolúcia. Rehabilitovali ho, udelili mu titul inžiniera ekonomických vied a vymenovali ho za riaditeľa detského domova v Kolíňanoch pri Nitre. Pod jeho vedením sa detský domov rozrástol o novú telocvičňu a knižnicu. Z tohoto miesta odišiel do dôchodku.

Ako veľmi talentovaný a život milujúci človek sa až ako dôchodca rozhodol písať. Jeho román “Príbehy svätené vetrom” sa dočkali aj rozhlasového spracovania. Ide o autobiografický príbeh chlapca, ktorý svoje detstvo prežíva v biede, no napriek tomu nemá núdzu o veselé príbehy. Didi má štýl, akým azda pred ním tvoril iba známy maďarský spisovateľ, Róm Menyhert Lakatos. Živočíšnosť a pudovosť je pre knihu charakteristická práve tak ako pre život Rómov

v osadách. Autor nič nezakrýva, otvorene a úprimne spomína na detstvo prežité v chatrčke.

Autor priznáva, že pri písaní svojich spomienok sa neubránil emóciám, smútku, veselosti. Vydaniu jeho románu veľmi pomohol známy slovenský spisovateľ, textár Boris Filan, ktorý mal k Ľudovítovi Didimu priateľský vzťah.

Dielo je azda najhodnotnejšie z tých, ktoré rómski spisovatelia slovenským čitateľom ponúkli a obstojí v konkurencii s ktorýmkoľvek súčasným dielom. Štvrtý pripravovaný román už nestihol dokončiť. Malo ísť o humorné príbehy zo života obyvateľov rómskych osád.

Ľudovít Didi zomrel  vo Vrábľoch, v meste, kde prežil väčšinu svojho života.

Tvorba:         

Príbehy svätené vetrom, 2004

Cigánkina veštba, 2008

Čierny Róm a biela láska, 2011

Literatúra/zdroje:

Literárne informačné centrum.

(rodená Doktorová) – prvá rómska spisovateľka zo Slovenska, dramatička, autorka literatúry pre deti a mládež, prvá rómska nositeľka štátneho vyznamenania Slovenskej republiky – Rad Ľudovíta Štúra III. triedy (2000).

* 22. marec 1921 – Veľký Šariš (okr. Prešov)
† 01. január 2003 – Košice

Základné údaje:

• zakladateľka rómskej pôvodnej drámy a rómskej literatúry písanej v rómskom jazyku
• zakladateľka “prvého cigánskeho divadla”, s ktorým naštudovala hru Horiaci cigánsky tábor (premiéra 16. apríla 1948 v kultúrnom dome vo Veľkom Šariši)
• absolventka vysokoškolského štúdia na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe, ktoré ukončila ako magistra 16.12.1970
• spoluzakladateľka Zväzu Cigánov – Rómov (1968)
• členka Spolku slovenských spisovateľov (1993)
• prvá rómska nositeľka vysokého štátneho vyznamenania – Rad Ľudovíta Štúra III. triedy (2000)

Pôsobenie a aktivity:

1948-50: zakladateľka a dramaturgička “prvého cigánskeho divadla”, s ktorým naštudovala a odohrala 106 predstavení v rámci Československa

1950-60: osvetová pracovníčka medzi Rómami, tvorba divadelných hier a ich naštudovanie s ochotníkmi

1961: odchod do Čiech, práca so súbormi ľudovej tvorivosti

1964-70: diaľkové štúdium na Fakulte osvetovej práce a žurnalistiky Karlovej univerzity v Prahe, ukončené promóciou 16.12.1970

1970-1980: knihovníčka a osvetová pracovníčka v obci Lemešany

1976-1986: spolupráca s českou lingvistkou Milenou Hübschmannovou (autobiografické dielo Narodila jsem se pod šťastnou hvězdou/Uľiľom tel bachtaľi čercheň)

1980: odchod do dôchodku, Prešov

1990: predsedníčka Kultúrneho zväzu rómskej národnosti na Slovensku, aktivity k znovuoživeniu rómskych folklórnych hudobných skupín

1991: v septembri pod jej vedením Kultúrny zväz rómskej národnosti na Slovensku začína vydávať celoštátne periodikum pre Rómov – Romano ľil

1992: vychádza jej prvá kniha v slovenskom i rómskom jazyku – Rómske rozprávky / Romane paramisa

1993 – stáva sa členkou Spolku slovenských spisovateľov

1996 – spolupráca s Romano nevo ľil (poviedky, poézia, komentáre)

1997-1999: vystupovanie v rámci cyklu Združenia JEKHETANE – SPOLU na aktivitách projektu “Spoznajme sa”, účasť na besedách, recitácia vlastnej poézie

Ocenenia:

1995: diplom Za rozvoj rómskej kultúry udelený Univerzitou J. E. Purkyně v Ústí nad Labem

2000: štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy udelené prezidentom pri príležitosti Dňa ústavy SR (3. september)

2000: pamätná medaila prezidenta SR za celoživotné úsilie priblížiť hodnoty rómskeho národa majoritnej spoločnosti a za umelecké stvárnenie holokaustu Rómov pri príležitosti pamätného dňa obetí rasového násilia a holokaustu (9. september)

Tvorba:

divadelná tvorba:
1946: Horiaci cigánsky tábor. Divadelná hra. 1. premiéra – 16.4.1948: Veľký Šariš, 1. premiéra na profesionálnej scéne – 19. 5. 2000: Košice, Thália (Divadlo ROMATHAN).

1952: Nový život. Dráma. Premiéra – 1952 – amatérske Kočovné rómske divadlo.

1955: Rómske srdce. Dráma.

1991: Veľký primáš Baro. Dramatizácia pôvodnej rozprávky z knihy Rómske rozprávky, 1991). Premiéra: 2.12.1994: Košice, Thália (Divadlo ROMATHAN).

1999: Narodila som sa pod šťastnou hviezdou. Dramatizácia autobiografického diela. Premiéra: 16.11.1999: Košice, SUŠ (školské predstavenie žiakov Strednej umeleckej školy).

1999: Hrbatý Maren. Dramatizácia pôvodnej rozprávky z rukopisu (1995). Premiéra: 6.12.1999: Košice, Divadlo ROMATHAN.

2002: Stratení ľudia. Dramatizácia pôvodnej rozprávky Hrdzavá podkova, z rukopisu (1995). Premiéra: 14.6.2002: Košice, Divadlo ROMATHAN.

rozhlasová tvorba:

1989: Žužika. Český rozhlas 1989

1992: Iskry a popol rómskej lásky.

1995: Rómske srdce. Prepracovanie divadelnej hry Cigánske srdce. Slovenský rozhlas – národnostné vysielanie v ukrajinskom jazyku, Prešov.

1998: Husle s tromi srdcami. Pôvodná rozprávka z rukopisu (1995). Premiéra v rómskom jazyku: Slovenský rozhlas – rómske národnostné vysielanie, Prešov.

prozaická tvorba:

Cigánsky tábor. LITA, Bratislava 1956.

Cigánsky tábor. DILIZA, Praha 1956.

Mŕtvi sa nevracajú /o mule na aven pale. In: Romano nevo ľil, Prešov 1994, č. 134-135.

Mŕtvi sa nevracajú /o mule na aven pale. In: Holokaust Romů v povídkách Eleny Lackové. Nakladatelství Fortuna, Praha 2011, s.126.

Mŕtvi sa nevracajú /o mule na aven pale. Združenie JEKHETANE – SPOLU, Prešov 2005

Bieli krkavci / Parne garuda. Poviedka. In: Romano nevo ľil, Prešov 1996, č. 213-318

Bieli krkavci / Parne garuda. In: Holokaust Romů v povídkách Eleny Lackové. Nakladatelství Fortuna, Praha 2011

Život vo vetre. Poviedka. In: Holokaust Romů v povídkách Eleny Lackové. Nakladatelství Fortuna, Praha 2011

Život vo vetre. Poviedka. In: Mŕtvi sa nevracajú /o mule na aven pale. Združenie JEKHETANE – SPOLU, Prešov 2005.

Narodila jsem se pod šťastnou hvězdou /Uľiľom tel e bachtaľi čercheň. Autobiografia. podľa rozprávania autorky spracovala PhDr. Milena Hübschmannová. Vydavateľstvo triáda, Praha 1997, s. 282.

Rómske rozprávky / Romane paramisa. Východoslovenské vydavateľstvo pre Kultúrny zväz občanov rómskej národnosti, Košice 1992, s.95.

Romane paramisa / Romské pohádky. Vydavateľstvo Radix, Praha 1999, s.134.

Husle s tromi srdcami. Rukopis – Združenie JEKHETANE – SPOLU, nepublikované

Narodila som sa pod šťastnou hviezdou /Uľiľom tel e bachtaľi čercheň. Preklad – Združenie JEKHETANE – SPOLU, nepublikované.

Literatúra/zdroje:

1. BALVÍN, Jaroslav: Holocaust Romů v povídkách Eleny Lackové. Vydavateľstvo Fortuna. Praha 2001. 128 s. ISBN: 80-7168-798-7
2. BALVÍN, Jaroslav: HUSLE S TROMI SRDCIAMI. [online] In: Slovenské dotyky. Magazín Slovákov v ČR. február 2003. [cit. 1. 1. 2012]. Dostupné na internete: <http://www.czsk.net/dotyky/2_2003/lackova.html>
3. HIVEŠOVÁ-ŠILANOVÁ, Daniela: Životopis Eleny Lackovej. In: LACKOVÁ Elena: Mŕtvi sa nevracajú /o mule na aven pale. Združenie JEKHETANE – SPOLU, Prešov 2005, s, 591-603.

Foto: Arne B. Mann

(rodená Kurinová) – jedna z najznámejších rómskych spisovateliek, nositeľka Literárnej ceny Mileny Hübschmannovej za celoživotné dielo (2006).

* 15. október 1930 – Žiharec (okr. Šaľa)
† 22. marec 2007

Základné údaje:

• od 16 rokov žila v Česku, pracovala 35 rokov ako žeriavnička,
• ako 30-ročná aj publikovať prvé básne v rómskom jazyku, neskôr písala aj poviedky a fejtóny
• vo svojej próze zachytávala a kritizovala postavenie ženy a muža v systéme pravidiel spolužitia rómskej rodiny

Pôsobenie a aktivity:

60-te roky: publikovanie prvého súboru rómskych básní a fejtónov v Romano Ľil (spravodaji Zväzu Rómov- Cigánov)

Ocenenia:

2006: Literárna ceny Mileny Hübschmannovej za celoživotné dielo (december).

Tvorba:

• 60-te roky: Le Romeskero suno – “Sen Cikána” (vysielaná v Čeeskoslovenskom rozhlase)
• 1979: Báseň “Av manca, čhajori” (“Pojď se mnou, má milá”) In: Romane giľa (Romské písně, 1979), Báseň “Raťate avľom” (“Přišla jsem v noci”)
• 1991: Čavargoš/Tulák Apeiron, Praha 1991, 68 s. ISBN: 80-900703-1-0 , (Pre ČTV ju sfilmovala režisérka Jana Ševčíková)
• 1992: Sar me phiravas andre škola – “Ako som chodila do školy” (životopisné rozprávanie) ÚDO České Budějovice a Společenství Romu na Moravě, Brno 1992, 31 s. ISBN: 8085584042
• E bacht ke amende avel – “Štěstí přichází ke mně”
• Môj život – Miro dživipen (životopisné rozprávanie)
• Co se Miškovi zdálo – So džalas o Miškos sune

Literatúra/zdroje:

1. FABIÁNOVÁ Tera: Románo čaládo. In: Romano džaniben 1-2⁄1996, s. 6-10.
2. CZ: Tera Fabiánová [online]. [cit. 1. 1. 2012]. Dostupné na internete: <http://romani.kfunigraz.ac.at/rombase/cgi-bin/art.cgi?src=data/pers/fabianova.cs.xml>
3. CZ: Zemřela romská spisovatelka Tera Fabiánová. [online] Praha, 24.3.2007 18:51, (ČTK) [cit. 1. 1. 2012]. Dostupné na internete: <http://www.romea.cz/index.php?id=detail&detail=2007_2184>

Gašparová Eva

poetka
* 14.mája 1951, v Očovej

Absolventka Strednej ekonomickej školy v Lučenci. Od ukončenia štúdia až do dôchodku pracovala ako ekonómka. Písať začala až na dôchodku, avšak k písaniu poézie i prózy inklinovala už vo svojich dievčenských rokoch. Písala príbehy o láske a rodine, pričom čerpala zo svojich spomienok, ale aj zo spomienok svojich rodičov a starých rodičov. Ak načrie vo svojej tvorbe do súčasnosti, píše prevažne o ťažkom osude mnohých Rómov. Tvorí v rómskom jazyku. Podľa jej slov preklad do slovenského jazyka je ľahší, pretože svoje city vie ľahšie vyjadriť vo svojom materinskom jazyk. Je členkou Rómskeho literárnemu klubu. Dve jej diela sa stali predlohami divadelných hier – Ona a on a Chcem iného muža, ktoré naštudovali členovia Rómskeho literárnemu klubu. Spolu s ostatnými členmi klubu sa zúčastňuje literárnych besiedok – Živá knižnica na základných a stredných školách a v komunitných centrách. Je vydatá, má tri dcéry, šesť vnúčat a jedného pravnuka.

Tvorba:

Básne uverejnené v zbierky ROLIK-u (Rómsky literárny klub):

Rok 2014 – Na čo čakáme, Prisahaj / Láska, Slzy a Smiech-Kamiben, Apsa thaj Asaviben

Rok 2015 – „Bojte sa!“, hovorieval…, Chcem iného muža, Keď odídem, Janko, Anička – Píšeme a čítame spolu / O Nelkačikos II.

Rok 2016 – Spomienka, Otázky, Bez mamy / Píšeme a čítame spolu/ Irinas thaj genas jekhetane

Rok 2017 – Aj takto MY nakupujeme, Som človek, BRATIA, Keď sa narodíš, máš žiť v rodine / Mám sen – Hi man suno

Zdroj: Rómsky literárny klub (ROLIK)