Tag: Kultúra

Jazzový huslista, klavirista, spoluzakladateľ skupiny „Quintett du Hot Club de France“ spolu s Django Reinhardtom.
* 26. januára 1908 – Paríž
† 1. decembra 1997 – Paríž
Stéphane Grappelli sa narodil v Paríži talianskym rodičom. Svoju umeleckú kariéru začala ako hráč na piano k nemým filmom. V rokoch 1924- 1928 vyštudoval konzervatórium v Paríži. Po období prežitom v skvelej hudobnej spoločnosti Djanga Reinhardta, Stéphane Grappelli nahral hudobné nahrávky s excelentnými muzikantmi, ako boli klavirista Oscar Peterson (1973), Earl Hines (1974), George Shearing (1977), Mechel Petrucciani (1990), Martial Solalom (1980,1988), McCoy Tyner (1990,2007) huslist Jean Luc Ponty, výnimočný vibrafonista Gary Burton, spevák Paul Simon, hráč na mandolínu Dávid Grisman a rocková skupina Pink Floyd ( v roku 2011) s ktorou nahral známu skladbu „Wish You Were Here“, s klasickým virtuóznym huslistom Yehudi Menuhinom. Pod dirigentskou taktovkou nemenej známeho dirigenta André Previna nahral krásne orchestrálne nahrávky.

Stéphane Grappelli predstavuje svet jazzových huslí. Je spoluzakladateľom francúzskeho jazzu – rómskeho jazzu. Počas účinkovania v kvintete s Reinhardtom síce Grapelliho uznávali ako skvelého sólistu- huslistu, stredobodom pozornosti sa stával výnimočný gitarista Django Reinhardt. S.Grappelli vzdelávaný od detstva k umeniu, študovaný huslista, nebol doceňovaný tak, ako mu prináležalo z hľadiska muzikantskej tvorby. Grappelliho postavenie sa na scéne jazzu upevnilo, v druhej polovici 60 rokov a odvtedy jeho spôsob hry na husliach získal nadčasový význam. Napriek tomu, že nebol rómskeho pôvodu, ostáva podnes ako vzorový model hry rómskeho jazzu platný do súčasnosti. Jeho spoluhráči i recenzenti zdôrazňujú v jeho hre sugestívnosť podania baladických štandardov ako aj jeho individuálny spôsob prepojenia francúzskej elegancie a emocionálnej hĺbky (muzikantskej vyspelosti). Jeho poznávacím hudobným prejavom sa stali plynulé dlhé frázy a osobitný-vrúcny tón, ktorý po ňom prebrali (kopírovali) mnohí jeho nasledovníci. Grappelli si udržal desaťročia svoj štýl, nič na ňom nemenil, bol to jeho rukopis a na druhej strane jeho hra nepôsobila zastarane. Jeho hudba bola aktuálne svieža, pretože základy a princípy jazzovej interpretácie sú nemenné.

Grappelliho samostatná kariéra sa začala v roku 1939. V období vypuknutia vojny, ktorá ho zastihla v Londýne na zájazde s Django Reinhardtom, ktorý sa rozhodol vrátiť do Paríža. S. Grappelli zostal v Londýne, kde vytvoril spoločnú skupinu s vtedy ešte neznámym klaviristom Georgeom Shearingom. Po vojne hral príležitostne bez väčšieho ohlasu publika. V tom období sa opäť spojili umelecké cesty Reinhardta s Grappellim. Nová doba priniesla nové džezové postupy, do ktorých sa obaja muzikanti nezmestili, alebo skôr svoj rukopis nemienili meniť a tak sa preniesla hra týchto výnimočných umelcov do komorného prostredia kaviarní, barov. Začiatkom 60 rokov sa domovským miestom Grappelliho stal hotel Hilton. Zlomovým obdobím pre umelca sa stal album Violin Summit (1966) nahraný na koncerte v Bazileji, na ktorom participovali skvelí huslisti Jean –Luc-Ponty, Svend Asmussen a Stuff Smith. Týmto albumom sa potvrdilo opodstatnené miesto huslí v jazzovom svete a v pokračovaní projektov v danom štýle. S menovanými a mnohými ďalšími huslistami (Joe Venuti ai.) postuptne Grappelli nahral množstvo excelentných albumov. Veľký komerčný úspech mali nahrávky s Yehudi Menuhinom (zo stretnutí v rokoch 1973 -1980 vzniklo šesť titulov), ktoré inšpirovali „klasicky“ orientovaných hudobníkov k spoločnému muzicírovaniu (Grappelli &Yo-Yo Ma, 1989). Počas celej Grappelliho kariéry vznikali vystúpenia v „reinhardtovskom“ obsadení , výlučne strunových nástrojov, ktoré verne alebo s inovatívnymi prvkami rozvíjali pôvodný model gypsy jazzu. Zaujať Reinhardtovo miesto pri Grappellim bolo prestížnou záležitosťou pre mnohých výnimočných gitaristov. Grappelli spolupracoval s osobnosťami ako Barney Kessel (I Rememeber Django, MF SL 1969), Philip Catherine (1979), Joe Pass v triu s kontrabasistom Nielsom-Henningom v roku 1979, Bucky Pizzarelli (Duet , Blac And Blue 1979), spoločné hranie so S. Grappellim vyhľadával aj skvostný mandolinista David Grisman ako aj Duke Ellington.
Autentickú predvojnovú podobu gypsy jazzu dôsledne sledovala skupina Hot Club of London, ktorú pre spoluprácu s Grappellim takmer každoročne zostavoval gitarista Diz Disley. Skvelý svetový muzikant prijal štýlovosť Djanga Reinhardta a tak sa rómsky jazz stal svetovo uznávaným štýlom, ktorého interpretácia je o emóciách a najmä o virtuóznej interpretácii muzikantov. Aký silný rukopis zanechal Django Reinhardt vo svete hudby postavený na umeleckom kumšte. Do francúzskeho jazzu po roku 1945 nesporne patrí vynikajúci huslista Jean-Luc Ponty a Didier Lockwood.

Zdroj textu: Wikipedia, the free encycklopedia. Categories: Musicians from Paris, Swing violinists, Gypsy jazz violinists, Grammy lifetime achievements award winners

Zdroj fotografie: Wikimedia Commons

Organizátor: OZ Roma Production

Miesto konania: Trebišov/Bratislava

Základné informácie

Na Slovensku patrí k najväčším menšinovým festivalom so silným ohlasom vo verejnosti a v médiách – záznamy z väčšiny ročníkov sú vysielané celonárodnými televíziami (RTVS alebo TA3). Festival organizuje občianske združenie Roma Production, riaditeľom je Jozef Šivák. Prvých 5 ročníkov sa konalo v Trebišove, od roku 2013 je festival realizovaný v Bratislave. Podujatie je prehliadkou rôznych foriem rómskeho umenia, tradičného aj moderného – predovšetkým hudby a spevu, ale aj výtvarného, dramatického a iného umenia.

Prehľad jednotlivých ročníkov:

2008 – Fláre Beás (Maďarsko), Gipsy.cz a Vierka Berkiová (Česká republika);

2009 – Monika Rigó, skupina Perla i Bracia (Poľsko), Véra Bíla a Rosen Trio (Česká republika), Ricardo Kwiek (Nemecko), Dela Dap (Rakúsko), tanečný súbor Shukaripe (Bulharsko), Duvacki orkestar Kristali (Srbsko), Bohemiens a Khamoro (Slovensko);

2010 – Na prehliadke hudobných skupín vystúpili umelci z 10 krajín sveta – Macedónsko, Brazília, Argentína, Španielsko, Česko, Poľsko, Maďarsko, Nemecko, Švédsko a Slovensko;

2011 – Podujatie obohatili rómski umelci z Nemecka, Bulharska, Poľska, Ukrajiny, Česka, Španielska a Slovenska (Sabrosa);

2012 – Na hudobnom festivale vystúpili umelci z Brazílie, Maďarska, Českej republiky, Bulharska, Ukrajiny. Zo Slovenska sa festivalu zúčastnili: Lucka Podolínec, Gipsy Sociálka, kapela F6, raper B. G. Gangsta;

2013 – Na podujatie pricestovali umelci zo siedmich krajín okrem iného aj zoskupenie Anwar Khan Et Les Gitans Du Rajasthan z Indie. Súčasťou podujatia bola módna prehliadka z tvorby návrhára Pavla Berkyho;

2014 – Podujatie sa stalo súčasťou Kultúrneho leta a Hradných slávností v Bratislave. Zastúpené boli opäť viaceré krajiny – Česko (Ján Bendig, Mixes), Maďarsko (Karavan Familia), Ukrajina (Národný ansambel Slnečná Radvanka), Rumunsko (Zuralia orchestra) a, samozrejme, Slovensko (Vierka Berkiová, Gitana). Sprievodným podujatím bola módna šou z tvorby návrhárky Moniky Vontszemuovej;

2015 – Na podujatí vystúpili umelci z Ruska, Litvy, Lotyšska, Poľska a Švédska. Sprievodným podujatím bolo divadelné predstavenie – rekonštrukcia rómsko-nerómskej svadby.

2016 – Okrem tradične zastúpených krajín sa tento rok účastníkom predviedli aj umelci z Argentíny. Súčasťou podujatia bola prezentácia rómskych profesionálov „Rómovia ako ich nepoznáte“ a spevácko-tanečnej show „Noc v rómskom tábore“;

2017 – podujatie sa konalo v Trebišove aj v Bratislave. Súčasťou bola módna show troch rómskych dizajnérov, veľkolepá tanečno-spevácka show Storm of The Gypsy passion;

2018 – Podujatie otvoril koncert Jána Bendiga a jeho hostí a skupina Sare Roma ponúkla tanečno-divadelné predstavenie  s názvom Av baxtalo;

2019 – Dvanásty ročník bol tematicky venovaný Nežnej revolúcii, otvárala ho diskusia, v ktorej vystúpili: Anna Koptová, Jana Horváthová a Arne B. Mann. Z hudobníkov vystúpili: Kale a speváčky Gitana, Gipsy Casual (Rumunsko) a Igor Kmeťo ml. a jeho hostia.

Zdroje:

http://www.gypsyfest.eu/sk

https://www.citylife.sk/festival/gypsy-fest-world-roma-festival-bratislava

Link: https://www.facebook.com/gypsyfestival, http://www.gypsyfest.eu/

Video: https://www.youtube.com/user/trebisovTV

Hudobník, primáš v Budapešti, hral pri slávnostnom otvorení Eiffelovej veže v Paríži

* 1855
† 1939

Základné údaje: 

• kráľ primášov v Budapešti
• primáš na dvore anglického kráľa Eduarda Vi
• hral pri slávnostnom otvorení Eiffelovej veže v Paríži (máj 1889)

Ján Gašpar – Hrisko

vynikajúci cimbalista

Prvý cimbalista, sólista Slovenského ľudového  umeleckého  kolektívu od roku 1948,

sólista Brnenského rozhlasového orchestra ľudových nástrojov od roku 1954
(kde pôsobil 26 rokov)

* 14. júna 1921 v Očovej

†13. júna 1980 v Brne

Ján Gašpar Hrisko pochádzal z muzikantskej rodiny z Očovej.
(Bol príbúzný Rinalda Oláha zo Zvolenskej Slatiny i  Jána Berkyho- Mrenicu z Očovej). Jeho otec bol huslista, venoval sa ľudovej hudbe. Snom jeho otca bolo, aby sa stal primášom, Jána Gašpara ale viac lákal cimbal, ktorému ostal verný do konca života. Ovládal však aj  husle, bol vynikajúcim spevákom a tanečníkom.   Pochádzal z chudobnej rodiny, náklady na štúdium v hudobnej škole vo Zvolene hradil z peňazí, ktoré zarobil v kameňolome. Po absolvovaní hudobnej školy, nastúpil na konzervatórium v Bratislave, ktoré však neukončil. V roku 1948 bol sólistom a prvým cimbalistom zakladajúceho umeleckého telesa SĽUK (Slovenský ľudový umelecký kolektív)  a  v roku 1954 sa stal sólistom Brnenského rozhlasového orchestra ľudových nástrojov ďalej iba BROLN).

Ako muzikant, upravovateľ ľudových piesní a interpret hry na cimbal sa Ján Gašpar Hrisko vyznačoval ľahkosťou hry. Jeho hudobné úpravy ľudových piesní, najmä z rodného  Podpoľania, si zachovali  žáner a kolorit daného regiónu. V  jeho úpravách pre cimbal a orchester sú známe  skladby z východného Slovenska, ale aj rómske baladické a veselé piesne, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou programu BROLN-u, s ktorým účinkoval v Ázii (Vietnam, Mongolsko, Severná Kórea, Severnej  Amerike a mnohých štátoch Európy.  Pre orchester bol Ján Gašpar Hrisko veľkým prínosom nielen ako muzikant- sólista, ale aj upravovateľ hudobných skladieb. Známa je jeho hudobná úprava Východoslovenského cigánskeho tanca, skladba z Podpoľania pod názvom Očovské nôty.

Od 50-tych rokov žil v Brne, kde i zomrel, pochovaný je v Očovej.  Synovia Jána Gašpara Hriska,  Ján a Ivan pokračujú v tvorbe  a hudobnej tradícii svojho otca v Brne v cimbalovej ľudovej hudbe Ivana Gašpara Hrisku ml..

Tvorba:

Úprava ľudových piesní

Literatúra/zdroje:

Anina Botošová – zo zápisníka o mojej rodine

Miesto pôsobenia: Detva

Vznik: 1991

Usporiadateľom celoslovenskej súťažnej prehliadky v speve rómskych piesní je Občianske združenie Klub Spolu a Kultúrne centrum Andreja Sládkoviča. Spoluusporiadateľmi sú mesto Detva, Podpoliankse osvetové stredislo vo Zvolene, folklórny súbor Romka z Detvy a v niektorých ročníkoch aj Banskobystrický kraj. Podujatie sa už tradične uskutočňuje v mesiaci október v Kultúrnom centre Andreja Sládkoviča (pôvodný názov Dom kulúry A. Sládkoviča).

Účastníci Jiloskero hangoro súťažia v troch vekových kategóriách:

• od 6 do 10 rokov
• od 11 do 16 rokov
• od 17 rokov

Prioritou súťaže je pripomínať a zachovávať autentické rómske piesne, ktoré sa vytrácajú z rómskej kultúry. Kritériami hodnotenia sú pôvodnosť rómskej piesne a používanie akustických hudobných nástrojov v doprovode – sláčikové alebo cimbalové hudby. Hodnotí sa výber piesne, vek piesne. Súťaž podnecuje k zisťovaniu a hľadaniu piesní od starých ľudí, od starých, či prastarých rodičov. V tomto smere je táto súťaž ojedinelá. Jiloskero hangoro nežije len v povedomí Rómov, ale zaradila sa medzi tradičné podujatia Podpolianskeho regiónu. Súťaže sa zúčastňujú prevažne deti a mládež z celého Slovenska, ale v tretej kategórii súťažia aj starí ľudia.

Program podujatia tvoria aj výstavy prác rómskych detí, výstavy rómskych maliarov, rezbárov, kováčov, workshopy rómskych ľudových remesiel, napríklad tkanie tzv. cigánskych tkaníc, práca s drôtikami, výroba šperkov z drôtikov, košikárstvo, kotlárstvo.

Literatúra/zdroj:

Belišová, Jana, PhD.