GRAPPELLI, STÉPHANE

Jazzový huslista, klavirista, spoluzakladateľ skupiny „Quintett du Hot Club de France“ spolu s Django Reinhardtom.
* 26. januára 1908 – Paríž
† 1. decembra 1997 – Paríž
Stéphane Grappelli sa narodil v Paríži talianskym rodičom. Svoju umeleckú kariéru začala ako hráč na piano k nemým filmom. V rokoch 1924- 1928 vyštudoval konzervatórium v Paríži. Po období prežitom v skvelej hudobnej spoločnosti Djanga Reinhardta, Stéphane Grappelli nahral hudobné nahrávky s excelentnými muzikantmi, ako boli klavirista Oscar Peterson (1973), Earl Hines (1974), George Shearing (1977), Mechel Petrucciani (1990), Martial Solalom (1980,1988), McCoy Tyner (1990,2007) huslist Jean Luc Ponty, výnimočný vibrafonista Gary Burton, spevák Paul Simon, hráč na mandolínu Dávid Grisman a rocková skupina Pink Floyd ( v roku 2011) s ktorou nahral známu skladbu „Wish You Were Here“, s klasickým virtuóznym huslistom Yehudi Menuhinom. Pod dirigentskou taktovkou nemenej známeho dirigenta André Previna nahral krásne orchestrálne nahrávky.

Stéphane Grappelli predstavuje svet jazzových huslí. Je spoluzakladateľom francúzskeho jazzu – rómskeho jazzu. Počas účinkovania v kvintete s Reinhardtom síce Grapelliho uznávali ako skvelého sólistu- huslistu, stredobodom pozornosti sa stával výnimočný gitarista Django Reinhardt. S.Grappelli vzdelávaný od detstva k umeniu, študovaný huslista, nebol doceňovaný tak, ako mu prináležalo z hľadiska muzikantskej tvorby. Grappelliho postavenie sa na scéne jazzu upevnilo, v druhej polovici 60 rokov a odvtedy jeho spôsob hry na husliach získal nadčasový význam. Napriek tomu, že nebol rómskeho pôvodu, ostáva podnes ako vzorový model hry rómskeho jazzu platný do súčasnosti. Jeho spoluhráči i recenzenti zdôrazňujú v jeho hre sugestívnosť podania baladických štandardov ako aj jeho individuálny spôsob prepojenia francúzskej elegancie a emocionálnej hĺbky (muzikantskej vyspelosti). Jeho poznávacím hudobným prejavom sa stali plynulé dlhé frázy a osobitný-vrúcny tón, ktorý po ňom prebrali (kopírovali) mnohí jeho nasledovníci. Grappelli si udržal desaťročia svoj štýl, nič na ňom nemenil, bol to jeho rukopis a na druhej strane jeho hra nepôsobila zastarane. Jeho hudba bola aktuálne svieža, pretože základy a princípy jazzovej interpretácie sú nemenné.

Grappelliho samostatná kariéra sa začala v roku 1939. V období vypuknutia vojny, ktorá ho zastihla v Londýne na zájazde s Django Reinhardtom, ktorý sa rozhodol vrátiť do Paríža. S. Grappelli zostal v Londýne, kde vytvoril spoločnú skupinu s vtedy ešte neznámym klaviristom Georgeom Shearingom. Po vojne hral príležitostne bez väčšieho ohlasu publika. V tom období sa opäť spojili umelecké cesty Reinhardta s Grappellim. Nová doba priniesla nové džezové postupy, do ktorých sa obaja muzikanti nezmestili, alebo skôr svoj rukopis nemienili meniť a tak sa preniesla hra týchto výnimočných umelcov do komorného prostredia kaviarní, barov. Začiatkom 60 rokov sa domovským miestom Grappelliho stal hotel Hilton. Zlomovým obdobím pre umelca sa stal album Violin Summit (1966) nahraný na koncerte v Bazileji, na ktorom participovali skvelí huslisti Jean –Luc-Ponty, Svend Asmussen a Stuff Smith. Týmto albumom sa potvrdilo opodstatnené miesto huslí v jazzovom svete a v pokračovaní projektov v danom štýle. S menovanými a mnohými ďalšími huslistami (Joe Venuti ai.) postuptne Grappelli nahral množstvo excelentných albumov. Veľký komerčný úspech mali nahrávky s Yehudi Menuhinom (zo stretnutí v rokoch 1973 -1980 vzniklo šesť titulov), ktoré inšpirovali „klasicky“ orientovaných hudobníkov k spoločnému muzicírovaniu (Grappelli &Yo-Yo Ma, 1989). Počas celej Grappelliho kariéry vznikali vystúpenia v „reinhardtovskom“ obsadení , výlučne strunových nástrojov, ktoré verne alebo s inovatívnymi prvkami rozvíjali pôvodný model gypsy jazzu. Zaujať Reinhardtovo miesto pri Grappellim bolo prestížnou záležitosťou pre mnohých výnimočných gitaristov. Grappelli spolupracoval s osobnosťami ako Barney Kessel (I Rememeber Django, MF SL 1969), Philip Catherine (1979), Joe Pass v triu s kontrabasistom Nielsom-Henningom v roku 1979, Bucky Pizzarelli (Duet , Blac And Blue 1979), spoločné hranie so S. Grappellim vyhľadával aj skvostný mandolinista David Grisman ako aj Duke Ellington.
Autentickú predvojnovú podobu gypsy jazzu dôsledne sledovala skupina Hot Club of London, ktorú pre spoluprácu s Grappellim takmer každoročne zostavoval gitarista Diz Disley. Skvelý svetový muzikant prijal štýlovosť Djanga Reinhardta a tak sa rómsky jazz stal svetovo uznávaným štýlom, ktorého interpretácia je o emóciách a najmä o virtuóznej interpretácii muzikantov. Aký silný rukopis zanechal Django Reinhardt vo svete hudby postavený na umeleckom kumšte. Do francúzskeho jazzu po roku 1945 nesporne patrí vynikajúci huslista Jean-Luc Ponty a Didier Lockwood.

Zdroj textu: Wikipedia, the free encycklopedia. Categories: Musicians from Paris, Swing violinists, Gypsy jazz violinists, Grammy lifetime achievements award winners

Zdroj fotografie: Wikimedia Commons

GYPSY FEST – WORLD ROMA FESTIVAL (SVETOVÝ RÓMSKY FESTIVAL)

Organizátor: OZ Roma Production

Miesto konania: Trebišov/Bratislava

Základné informácie

Na Slovensku patrí k najväčším menšinovým festivalom so silným ohlasom vo verejnosti a v médiách – záznamy z väčšiny ročníkov sú vysielané celonárodnými televíziami (RTVS alebo TA3). Festival organizuje občianske združenie Roma Production, riaditeľom je Jozef Šivák. Prvých 5 ročníkov sa konalo v Trebišove, od roku 2013 je festival realizovaný v Bratislave. Podujatie je prehliadkou rôznych foriem rómskeho umenia, tradičného aj moderného – predovšetkým hudby a spevu, ale aj výtvarného, dramatického a iného umenia.

Prehľad jednotlivých ročníkov:

2008 – Fláre Beás (Maďarsko), Gipsy.cz a Vierka Berkiová (Česká republika);

2009 – Monika Rigó, skupina Perla i Bracia (Poľsko), Véra Bíla a Rosen Trio (Česká republika), Ricardo Kwiek (Nemecko), Dela Dap (Rakúsko), tanečný súbor Shukaripe (Bulharsko), Duvacki orkestar Kristali (Srbsko), Bohemiens a Khamoro (Slovensko);

2010 – Na prehliadke hudobných skupín vystúpili umelci z 10 krajín sveta – Macedónsko, Brazília, Argentína, Španielsko, Česko, Poľsko, Maďarsko, Nemecko, Švédsko a Slovensko;

2011 – Podujatie obohatili rómski umelci z Nemecka, Bulharska, Poľska, Ukrajiny, Česka, Španielska a Slovenska (Sabrosa);

2012 – Na hudobnom festivale vystúpili umelci z Brazílie, Maďarska, Českej republiky, Bulharska, Ukrajiny. Zo Slovenska sa festivalu zúčastnili: Lucka Podolínec, Gipsy Sociálka, kapela F6, raper B. G. Gangsta;

2013 – Na podujatie pricestovali umelci zo siedmich krajín okrem iného aj zoskupenie Anwar Khan Et Les Gitans Du Rajasthan z Indie. Súčasťou podujatia bola módna prehliadka z tvorby návrhára Pavla Berkyho;

2014 – Podujatie sa stalo súčasťou Kultúrneho leta a Hradných slávností v Bratislave. Zastúpené boli opäť viaceré krajiny – Česko (Ján Bendig, Mixes), Maďarsko (Karavan Familia), Ukrajina (Národný ansambel Slnečná Radvanka), Rumunsko (Zuralia orchestra) a, samozrejme, Slovensko (Vierka Berkiová, Gitana). Sprievodným podujatím bola módna šou z tvorby návrhárky Moniky Vontszemuovej;

2015 – Na podujatí vystúpili umelci z Ruska, Litvy, Lotyšska, Poľska a Švédska. Sprievodným podujatím bolo divadelné predstavenie – rekonštrukcia rómsko-nerómskej svadby.

2016 – Okrem tradične zastúpených krajín sa tento rok účastníkom predviedli aj umelci z Argentíny. Súčasťou podujatia bola prezentácia rómskych profesionálov „Rómovia ako ich nepoznáte“ a spevácko-tanečnej show „Noc v rómskom tábore“;

2017 – podujatie sa konalo v Trebišove aj v Bratislave. Súčasťou bola módna show troch rómskych dizajnérov, veľkolepá tanečno-spevácka show Storm of The Gypsy passion;

2018 – Podujatie otvoril koncert Jána Bendiga a jeho hostí a skupina Sare Roma ponúkla tanečno-divadelné predstavenie  s názvom Av baxtalo;

2019 – Dvanásty ročník bol tematicky venovaný Nežnej revolúcii, otvárala ho diskusia, v ktorej vystúpili: Anna Koptová, Jana Horváthová a Arne B. Mann. Z hudobníkov vystúpili: Kale a speváčky Gitana, Gipsy Casual (Rumunsko) a Igor Kmeťo ml. a jeho hostia.

Foto: Roma Production
Foto: Roma Production
Foto: Roma Production

Zdroje:

http://www.gypsyfest.eu/sk

https://www.citylife.sk/festival/gypsy-fest-world-roma-festival-bratislava

Link: https://www.facebook.com/gypsyfestival, http://www.gypsyfest.eu/

Video: https://www.youtube.com/user/trebisovTV

GYPSY SPIRIT

Prezentácia pozitívnych prínosov jednotlivcov a subjektov v práci s rómskou komunitou prostredníctvom každoročného slávnostného oceňovania.

Základné údaje: 

  • vznik a prvé vyhlásenie ocenených 2009
  • vyhlasovateľ a organizátor: Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu (ACEC)
  • nominovaní a ocenení sú jednotlivci, mimovládne organizácie, podnikateľské subjekty, ale aj čin roka a špeciálne ocenenie pre novinára/novinárku
  • z kandidátov, ktorých nominuje verejnosť, laureátov vyberá odborná porota

HIVEŠOVÁ-ŠILANOVÁ, DANIELA

Foto: archív Denisy Havľovej

Daniela Hivešová-Šilanová

(rodená Hivešová) – poetka, spisovateľka pre deti, redaktorka, prekladateľka, organizátorka, dramatička, scenáristka, režisérka, dlhoročná šéfredaktorka Romano nevo ľil – Rómsky list.

* 1. február 1952 – Bratislava
† 26. august 2008 – Prešov

Základné údaje:

  • spoluzakladateľka a dlhoročná šéfredaktorka týždenníka Romano nevo ľil – Rómsky nový list
  • spoluzakladateľka a dramaturgička rómskeho profesionálneho divadla Romathan v Košiciach
  • spoluzakladateľka Nadácie pre rómske dieťa
  • spoluzakladateľka Zväzu Cigánov – Rómov (1968)
  • zakadateľka Detského parlamentu v Prešove
  • za svoju tvorbu dostala niekoľko cien Literárneho fondu SR, Cenu Európskej únie a USA za rozvoj demokracie a občianskej spoločnosti, bola ocenená Medzinárodnou rómskou úniou, dostala Pamätnú medailu od prezidenta SR Rudolfa Schustera, ocenenie Rómska ruža a bola ako jedna z dvoch Sloveniek nominovaná na Nobelovu cenu mieru za rok 2005
  • porotkyňa vo viacerých súťažiach, organizátorka tvorivých výtvarných dielní, besied

Pôsobenie a aktivity:

1971-76: štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave odbor estetická výchova a slovenčina a zároveň formou mimoriadneho štúdia dramaturgia, dejiny a teória divadla na na Vysokej škole múzických umení v Bratislave

1976-82: dramaturgička v Podtatranskom divadle v Spišskej Novej Vsi, dramaturgička v Obvodnom kultúrnom stredisku – Bratislava IV, redaktorka vo vydavateľstve Smena v Bratislave

1979-82: redaktorka pôvodnú poéziu a prózu vo vydavateľstve Smena

1982-89: redaktorka podnikového časopisu v Závodoch priemyselnej automatizácie v Prešove

1984: zakladateľka a vedúca rómskeho súboru piesní, tancov a poézie – Rómske dievčatá a chlapci

1989-1991: slobodné povolanie, aktivistka vo vznikajúcom rómskom občianskom hnutí

1991: spoluzakladateľka týždenníka Romano nevo ľil – Rómsky nový list, zástupkyňa šéfredaktorky,  spoluzakladateľka a dramaturgičkou rómskeho profesionálneho divadla Romathan v Košiciach, spoluzakladateľka Nadácie pre rómske dieťa a zakladateľka Detského parlamentu v Prešove.

1993: spoluzakladateľka občianskeho združenia Jekhetane – Spolu v Prešove, prednášajúca na Strednej umeleckej škole v Košiciach (dejiny divadla, estetika, herectvo a umelecký prednes)

1993-2008: šéfredaktorka Romano nevo ľil – Rómsky nový list

Ocenenia:

2000: Cena Medzinárodnej rómskej únie (International Roma Union) za objektivitu a profesionalitu v časopise Romano nevo l’il

Ceny Literárneho fondu SR

Cena Európskej únie a USA za rozvoj demokracie a občianskej spoločnosti

Pamätná medaila prezidenta SR Rudolfa Schustera

Rómska ruža

2005: ako jedna z dvoch Sloveniek je nominovaná na Nobelovu cenu mieru za rok 2005 v rámci projektu “1000 žien na Nobelovu cenu mieru pre rok 2005”, ktorý inicioval švajčiarsky parlament a R. Vermont Mangold, členka Európskeho parlamentu.

2008: Cena za ľudskosť – IN MEMORIAM, ktorú 2. raz udelila A. Botošová, splnomocnenkyňa vády SR pre rómske komunity. (12. december)

Tvorba:

poézia:

1974: Tanečnica

1976: Uprostred koncertu

1979: Pohyb bez teba

1980: Z údolia nežnej líšky

1981: Priveľa miesta

1985: Okamih optimizmu

1988: Spätosť

1989: Cigánske leto.  Bratislava: Smena, 1989

2000: Na počkanie

tvorba pre deti:

1986: Ahoj, svet. Bratislava: Mladé letá, 1986 (antológia autentickej tvorby detí)

cyklus večerníčkov Olinkine rozprávky (Slovenský rozhlas)

1994: Zuzankine motýle – Chlapec s čajkou

1995: Vtáčatko – Koráločka

2000: Zvončekový mužíček

divadelné hry:

1992: Miesto pre Rómov/Than perdal o Roma

2001: Veľký primáš Baro/Baro primašis Baro

2001: Lepšie je hodovať ako bojovať

2002: Ako Boh stvoril Róma

2005: Kto je na svete najkrajší
2007: réžia: „Rómovia na Spišskom hrade“ – umelecká retrospektíva historickej udalosti – 17. 4. 1423 (22. 9. 2007) zorganizovala a režírovala.

Literatúra/zdroje:

  1. LITERÁRNE INFORMAČNÉ CENTRUM: Hivešová-Šilanová, Daniela (1952). [online]. [cit. 1. 1. 2012]. Dostupné na internete:<http://www.litcentrum.sk/16737>
  2. OLÁH, Branislav: RÓMSKA MENŠINA [A ROMA KISEBBSÉG. [online]. In: Národnostné a etnické menšiny na Slovensku 2008. [cit. 1. 1. 2012]. s.191-212. Dostupné na internete: <http://www.foruminst.sk/publ/neksz/94-2007-kronika_udalosti_romska-mensina.pdf>
  3. OLÁH, Branislav: RÓMSKA MENŠINA [A ROMA KISEBBSÉG. [online]. In: Národnostné a etnické menšiny na Slovensku 2008. [cit. 1. 1. 2012]. s.190-201. Dostupné na internete: <http://www.foruminst.sk/publ/neksz/65-neksz_2008_kronika_udalosti_romska-mensina.pdf>
  4. RPA: Daniela Hivešová – Šilanová z Romano nevo ľil je nominována na Nobelovu cenu míru [online] In: ROMEA.CZ. Košice, 29. 6. 2005, 10:13 (RPA). [cit. 1. 1. 2012]. Dostupné na internete: <http://www.romea.cz/index.php?id=servis%2Fz2005_0496>
  5. SITA: Zomrela spisovateľka Daniela Hivešová-Šilanová. [online]. In: SME.SK 26. 8. 2008 10:55 [cit. 1. 1. 2012]. Dostupné na internete: <http://www.sme.sk/c/4047975/zomrela-spisovatelka-daniela-hivesova-silanova.html>

HORVÁTH, FRANTIŠEK

Hudobník, primáš v Budapešti, hral pri slávnostnom otvorení Eiffelovej veže v Paríži

* 1855
† 1939

Základné údaje: 

  • kráľ primášov v Budapešti
  • primáš na dvore anglického kráľa Eduarda Vi
  • hral pri slávnostnom otvorení Eiffelovej veže v Paríži (máj 1889)

JÁN GAŠPAR – HRISKO

Ján Gašpar – Hrisko

vynikajúci cimbalista

Prvý cimbalista, sólista Slovenského ľudového  umeleckého  kolektívu od roku 1948,

sólista Brnenského rozhlasového orchestra ľudových nástrojov od roku 1954
(kde pôsobil 26 rokov)

* 14. júna 1921 v Očovej

†13. júna 1980 v Brne

Ján Gašpar Hrisko pochádzal z muzikantskej rodiny z Očovej.
(Bol príbúzný Rinalda Oláha zo Zvolenskej Slatiny i  Jána Berkyho- Mrenicu z Očovej). Jeho otec bol huslista, venoval sa ľudovej hudbe. Snom jeho otca bolo, aby sa stal primášom, Jána Gašpara ale viac lákal cimbal, ktorému ostal verný do konca života. Ovládal však aj  husle, bol vynikajúcim spevákom a tanečníkom.   Pochádzal z chudobnej rodiny, náklady na štúdium v hudobnej škole vo Zvolene hradil z peňazí, ktoré zarobil v kameňolome. Po absolvovaní hudobnej školy, nastúpil na konzervatórium v Bratislave, ktoré však neukončil. V roku 1948 bol sólistom a prvým cimbalistom zakladajúceho umeleckého telesa SĽUK (Slovenský ľudový umelecký kolektív)  a  v roku 1954 sa stal sólistom Brnenského rozhlasového orchestra ľudových nástrojov ďalej iba BROLN).

Ján Gašpar Hrisko, foto: archív rodiny Jána Berkyho Mrenicu

Ako muzikant, upravovateľ ľudových piesní a interpret hry na cimbal sa Ján Gašpar Hrisko vyznačoval ľahkosťou hry. Jeho hudobné úpravy ľudových piesní, najmä z rodného  Podpoľania, si zachovali  žáner a kolorit daného regiónu. V  jeho úpravách pre cimbal a orchester sú známe  skladby z východného Slovenska, ale aj rómske baladické a veselé piesne, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou programu BROLN-u, s ktorým účinkoval v Ázii (Vietnam, Mongolsko, Severná Kórea, Severnej  Amerike a mnohých štátoch Európy.  Pre orchester bol Ján Gašpar Hrisko veľkým prínosom nielen ako muzikant- sólista, ale aj upravovateľ hudobných skladieb. Známa je jeho hudobná úprava Východoslovenského cigánskeho tanca, skladba z Podpoľania pod názvom Očovské nôty.

Od 50-tych rokov žil v Brne, kde i zomrel, pochovaný je v Očovej.  Synovia Jána Gašpara Hriska,  Ján a Ivan pokračujú v tvorbe  a hudobnej tradícii svojho otca v Brne v cimbalovej ľudovej hudbe Ivana Gašpara Hrisku ml..

Tvorba:

Úprava ľudových piesní

Literatúra/zdroje:

Anina Botošová – zo zápisníka o mojej rodine

JILOSKERO HANGORO SÚŤAŽ V SPEVE RÓMSKYCH ĽUDOVÝCH PIESNÍ

Miesto pôsobenia: Detva

Vznik: 1991

Usporiadateľom celoslovenskej súťažnej prehliadky v speve rómskych piesní je Občianske združenie Klub Spolu a Kultúrne centrum Andreja Sládkoviča. Spoluusporiadateľmi sú mesto Detva, Podpoliankse osvetové stredislo vo Zvolene, folklórny súbor Romka z Detvy a v niektorých ročníkoch aj Banskobystrický kraj. Podujatie sa už tradične uskutočňuje v mesiaci október v Kultúrnom centre Andreja Sládkoviča (pôvodný názov Dom kulúry A. Sládkoviča).

Účastníci Jiloskero hangoro súťažia v troch vekových kategóriách:

  • od 6 do 10 rokov
  • od 11 do 16 rokov
  • od 17 rokov

Prioritou súťaže je pripomínať a zachovávať autentické rómske piesne, ktoré sa vytrácajú z rómskej kultúry. Kritériami hodnotenia sú pôvodnosť rómskej piesne a používanie akustických hudobných nástrojov v doprovode – sláčikové alebo cimbalové hudby. Hodnotí sa výber piesne, vek piesne. Súťaž podnecuje k zisťovaniu a hľadaniu piesní od starých ľudí, od starých, či prastarých rodičov. V tomto smere je táto súťaž ojedinelá. Jiloskero hangoro nežije len v povedomí Rómov, ale zaradila sa medzi tradičné podujatia Podpolianskeho regiónu. Súťaže sa zúčastňujú prevažne deti a mládež z celého Slovenska, ale v tretej kategórii súťažia aj starí ľudia.

Program podujatia tvoria aj výstavy prác rómskych detí, výstavy rómskych maliarov, rezbárov, kováčov, workshopy rómskych ľudových remesiel, napríklad tkanie tzv. cigánskych tkaníc, práca s drôtikami, výroba šperkov z drôtikov, košikárstvo, kotlárstvo.

Literatúra/zdroj:

Belišová, Jana, PhD.

JONÁŠOVÁ, HELENA, PhDr.

 Foto: Arne B. Mann

PhDr. Helena Jonášová bola aktivistka a sociálna pracovníčka.

*6. júl 1944, Banská Bystrica – †5. októbra 2018, Banská Bystrica

Vysokoškolské štúdium absolvovala v rokoch 1993 – 1997 v odbore sociálna práca so zreteľom na rómske spoločenstvo na Univerzite Konštantína Filozofa, Fakulte sociálnych vied a zdravotníctva v Nitre, kde v roku 2005 získala aj akademický titul PhDr. V rokoch 2000 – 2001 na škole pôsobila aj ako pedagogička.

Pred rokom 1989 pracovala v textilnom podniku Slovenka, ale tiež sa angažovala v rómskej tematike. Po roku 1989 využila priestor pre rozvoj rómskej menšinovej kultúry, ale predovšetkým sa angažovala v oblasti pomoci ľuďom z marginalizovaných rómskych komunít.

V rokoch 1991 – 2000  pracovala ako sociálna pracovníčka na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnej pomoci.

Po roku 2000 až takmer do svojej smrti pôsobila v občianskom združení Kultúrne Združenie Rómov Slovenska so sídlom v Banskej Bystrici, kde pôsobila ako štatutárna zástupkyňa. Združenie realizovalo rôzne rozvojové projekty zamerané na zlepšenie situácie v rómskych komunitách, prostredníctvom terénnej sociálnej práce, realizáciou vzdelávacích projektov, projektov zameraných na komunitný rozvoj, vrátane projektov podporujúcich rodovú rovnosť a odstraňovanie rodových stereotypov. Jedným z významných kultúrnych projektov Združenia bol multižánrový festival Ľudia z rodu Rómov. Doposiaľ sa konalo 16. ročníkov. Združenie sa tiež orientovalo na prácu s rómskymi seniormi. Práci s touto cieľovou skupinou venovala veľkú pozornosť, priniesla viaceré inšpiratívne metódy zapájania seniorov a senioriek do verejného života.

 

Zdroje:

https://issuu.com/jekhetane-spolu/docs/romano_04_2018

http://www.portalsvk.sk/video/helena-jonasova-rozpravanie-370/

 

KALEJA JANUV, MARTIN

*24. 4. 1984 Jarovnice
Žije v Jarovniciach.

Absolvent Strednej umeleckej školy v Prešove, v odbore umelecký rezbár. Jeho vzťah k výtvarnému umeniu sa rozvíjal na základnej škole v Jarovniciach, pod vedením učiteľa výtvarnej výchovy Jána Sajka. Práce detí z Jarovníc boli ocenené na mnohých výtvarných súťažiach po celom svete a Martin sa stal súčasťou mladých talentovaných Rómov, pochádzajúcich z Jarovníc.

Martin Kaleja s úctou opisuje svojho učiteľa ako človeka, ktorý mu vštepoval do života poznatok, že nie je hanbou byť Rómom, ale svojím životom byť príkladom, budovať svoju identitu a byť hrdým Rómom. Pán učiteľ Sajko ovplyvnil nielen jeho tvorbu, ale aj pohľad na rómstvo.

Martin Kaleja Januv okrem kresby uhlíkom, ceruzkou a inými výtvarnými technikami sa venuje drevorezbárstvu, v ktorom dominujú sakrálne témy a žánrové sociálne témy.

Martin Kaleja Januv v súčasnosti pracuje ako asistent učiteľa na Základnej škole v Jarovniciach. Umelecky tvorí a je príkladom pre mladých Rómov. Je ženatý, má tri deti.

Výstavy

Pri príležitosti propagovania rómskej kultúry, Viedeň 2006

Romane čercheňa – Rómske hviezdy, Michalovce 2014, 2015

Foto: archív Martina Kaleja Januva

Obrázok:  Pohoda. Olej na sololite, 53 x 73 cm,  Múzeum rómskej kultúry na Slovensku, Slovenské národné múzeum

KALO ČANGALO – ČIERNY BOCIAN

Rómsky filmový festival Martina Slivku je každoročný medzinárodný filmový festival, ktorého cieľom je prostredníctvom filmovej tvorby európskej proveniencie predstavovať hodnotové dimenzie rómskeho spoločenského života širokej verejnosti.

Základné informácie: 

  • vznik: septembra 2007
  • zakladateľ:Pavol Sika, riaditeľ festivalu a pedagogický pracovník Ústavu romologických štúdií FSVaZ UKF v Nitre
  • poslanie:festival sa  podieľa nielen na posilňovaní povedomia rómskej identity Rómov, ale aj na posilňovaní našich nesúhlasných postojov k akýmkoľvek prejavom diskriminácie, sociálnej segregácie, rasizmu, xenofóbie a iným formám intolerancie.