ANTIDISKRIMINAČNÝ ZÁKON

Právna norma, ktorá postihuje porušovanie zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia – Zákon č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

Pre účely zákona sa diskrimináciu rozumie priama, nepriama diskriminácia, pokyn na diskrimináciu, obťažovanie a sexuálne obťažovanie. Zákon sa vzťahuje na oblasti: pracovnoprávnu, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vzdelávania.

Antidiskriminačný zákon umožňuje nielen podanie žaloby na ochranu pred diskrimináciou, ale aj podanie žaloby vo verejnom záujme. Žalobu vo verejnom záujme môže podať právnická osoba, ktorá síce nebola konkrétnym diskriminačným zaobchádzaním poškodená, ale ktorej predmetom činnosti je ochrana pred diskrimináciou. Zákon jej to umožňuje v prípade, ak boli diskrimináciou porušené práva a právom chránené záujmy väčšieho počtu osôb (napr. výstavba múru pri rómskych osadách).

Zákon bol prijatý v roku 2003 najmä v dôsledku tlaku zo strany Európskej únie a nutnosti prebrať antidiskriminačné smernice. Jeho prijatiu sa bránili najmä predstavitelia Kresťansko demokratického hnutia, pre ktorých bola neprijateľná ochrana pred diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie. Nálezom Ústavného súdu SR 539/2005 Z.z. zo dňa 18.10.2005 bolo zrušené ustanovenie antidiskriminačného zákona, ktoré umožňovalo vyrovnávacie opatrenia na etnickom na národnostnom základe. Súčasná verzia dáva možnosť na ich prijatie, ale len orgánom štátnej správy a to na základe sociálneho a ekonomického znevýhodnenia a znevýhodnenia vyplývajúceho z dôvodu veku a zdravotného postihnutia. Vzhľadom na to, že toto ustanovenie je sformulované kumulatívne (t.j. objekt vyrovnávacích opatrení musí byť súčasne sociálne, ekonomicky, vekovo a zdravotne znevýhodnený) ustanovenie sa javí prinajmenšom ako zmätočné.

Literatúra/zdroje:

  1. DEBRECÉNIOVÁ, Janka: Antidiskriminačný zákon: komentár. Bratislava: Občan a demokracia, 2008.
  2. Zákon č. č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). [online]. [cit. 1. 1. 2012].

BOTOŠOVÁ, ANINA

Anina Botošová, Mgr.
Splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity (2007- 2009)
3. 11. 1958 v Bratislave

Vzdelanie:
1985- Filozofická fakultu Univerzity Komenského v Bratislave v odbore teória kultúry

Základné údaje:
Mgr. Anina Botošová bola splnomocnenkyňou vlády SR pre rómske komunity od júna 2007 do júna 2009, kedy na vlastnú žiadosť abdikovala.

V roku 2008 sa významnou mierou zaslúžila o štandardizáciu rómskeho jazyka na Slovensku. Nadviazala úzku spoluprácu s Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre a jej zásluhou na univerzitu prišiel vyučovať rómsky vysokoškolský pedagóg, a jazykovedec, odborník na rómsky jazyk, lingvista z Bulharska, Christo Kjučukov.

Založila tradíciu odovzdávania Ceny za ľudskosť, určenej osobnostiam podieľajúcich sa na zlepšovaní životných podmienok Rómov vo všetkých oblastiach života. otvorila tému postavenia rómskej ženy v spoločnosti, participovala na programoch misijnej práce v ťaživých rómskych komunitách. Preferovala, aby v rómskom priestore pôsobili odborníci a Rómovia ako dôležití participanti zmeny v rómskych komunitách. Presadzovala, aby sa pozícia asistentov zdravia dostala do katalógu pracovnej činnosti a aby v otázke zdravia pri výkone profesie pôsobili odborníci. Významnou mierou sa zaslúžila o to, aby sa do katalógu pracovných činností dostal terénny sociálny pracovník. Vypracovala katalóg profesií pre rizikové skupiny a najmä pre ženy z rómskych komunít, presadzovala aby vznikali stredné odborné učilištia, ktoré mali úzko spolupracovať so zamestnávateľmi v daných lokalitách. Aktívne presadzovala myšlienky pripomínania holokaustu, aby sa nezabudlo na ťažké obdobie histórie, kedy sa ľudskosť zo života vytratila. Zúčastňovala sa na zasadnutiach obecných zastupiteľstiev, úzko spolupracovala so zástupcami ZMOS. Jej hlavným krédom bolo, aby sa občania z rómskych komunít stali súčasťou občianskej spoločnosti.

S tímom odborníkov a poznaním regionálnych špecifík spracovala Strednodobú koncepciu rozvoja rómskej národnostnej menšiny v Slovenskej republike SOLIDARITA-INTEGRITA-INKLÚZIA.
V roku 1990 stála pri zrode OZ Ahinsa Roma – Nenásilie, a OZ SPOLU, v ktorom nadviazala spoluprácu s holandskými MVO aktívnymi v programoch zameranými proti diskriminácii, desegregácii a na zlepšení postavenia rómskych žien v spoločnosti. Občianske združenie iniciovalo výstavbu rodinných domov pre ľudí zo sociálne znevýhodneného prostredia v Kremnici.
Pôsobila ako hlavný radca pre problematiku národnostných menšín. Participovala na prijímaní prvých, základných medzinárodných dokumentov, akými boli Rámcový dohovor, Charta regionálnych alebo menšinových jazykov a iné.

Pôsobenie a aktivity:
1980- 1982 – inšpektorka kultúry na obvodnom úrade Bratislava IV
1985-1988 učiteľka estetiky , dejepisu
1995 – 2002 Úrad vlády Slovenskej republiky ako tajomníčka Rady vlády SR pre národnostné menšiny a etnické skupiny
2002 – 2007 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
2007- 2009 Úrad splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity
2009 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Tvorba:
Rómske piesne a múdre slová, 2006,
Veselo s husličkami po svete, 2001
Rómske múdre slová/Romane goďaver lava, 2014

CIBUĽA, JÁN MUDr.

Ján Cibuľa, MUDr.

Lekár, spoluzakladateľ a prezident Medzinárodnej rómskej únie, kandidát na Nobelovu cenu mieru v r. 2001
* 7. 1. 1932 – Klenovec (okres Rimanská Sobota)
žije vo Švajčiarsku

Základné údaje:

  • spoluzakladateľ Zväzu Cigánov-Rómov na Slovensku
  • spoluzakladateľ a prezident Medzinárodnej rómskej únie

Pôsobenie a aktivity:

1957: ukončenie štúdia na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
1968: spoluzakladateľ Zväzu Cigánov-Rómov na Slovensku
1968: emigrácia do Švajčiarska
1971: príprava vzniku Medzinárodnej rómskej únie (Internationa Romani Union – IRU)
1978: prezident Medzinárodnej rómskej únie

Ocenenia:

1985: laureát švajčiarskej Kultúrnej ceny kantónu Bern
2001: nominácia na Nobelovu cenu mieru ako najvýznamnejšej rómskej osobnosti 20. storočia (návrh Kanady)

Literatúra/zdroje:

  1. MANN, Arne, PhDr., CSc. a ZELINOVÁ, Hana, PhDr.: Galéria rómskych osobností. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku 2010 [rukopis].

DANIHEL, VINCENT

Vincent Danihel

JUDr. Vincent Danihel bol prvým splnomocnencom vlády SR pre rómske komunity v rokoch 1999-2001.

2. 2. 1946 Malacky

† júl  2011 Bratislava

Narodil v dedinke Kuklov v okrese Malacky. Pochádzal z viacčlennej rodiny. Strednú školu- gymnázium ukončil v Malackách. Už počas štúdií na strednej škole spoznával ťažký život Rómov v osade a to bol jeden z dôvodov prečo sa rozhodol študovať právo, na štúdium ktorého nastúpil v roku 1964 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Po jeho úspešnom ukončení pôsobil v na Ústrednom výbore SZM, kde mu vo vydavateľstve Smena knižka Manuš znamená človek. Neskoršie pracoval na Ústrednom výbore Zväzu Cigánov – Rómov na Slovensku

Po roku 1989 sa aktívne angažoval v Slovenskom helsinskom výbore pre ľudské práva, kde pôsobil ako jeho výkonný predseda. Svoje aktivity využil aj pri zakladaní Medzinárodnej únie Rómov spolu so zakladateľom MUDr. Jánom Cibulom, ktorý sa stal aj jej prvým predsedom. Taktiež spolupracoval s vysokoškolským pedagógom, filozofom, psychológom, novinárom a historikom Rajko Djuričom a neskôr s ďalším predsedom JUDr. Emilom Ščukom. Bol aktívnym aj pri zakladaní Múzea rómskej kultúry, kde veľmi úzko participoval s jeho zakladateľmi PhDr. Davidovou a Ing. Holomkom.

V roku 1990 sa stal šéfredaktorom prvého rómskeho časopisu v bývalom Československu Lačho Lav/Dobré slovo, ktorý neskôr vychádzal pod názvom Amaro lav/Naše slovo.

S veľkým nadšením privítal založenie a vznik prvej rómskej vysokej koly – Katedry rómskej kultúry pri Pedagogickej fakulte v Nitre S vedením KRK a menovite s doc. PhDr. Júliusom Táncošom mal eminentný záujem o jej zveľaďovaní, podieľal sa svojimi návrhmi na tvorbe študijných plánov, trval na tom, aby sa KRK venovala osvetovej práci medzi Rómami, rómskemu jazyku a literatúre a samozrejme dejinám Rómov.

V rokoch 1990 – 1992 sa stal poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia, kde kandidoval za KSS, neskôr za SDĽ.

V roku 1994 bol zakladateľom Memoranda Rómov, ktoré vzniklo za priamej účasti Slovenského helsinského výboru, Medzinárodnej helsinskej federácie a Informačného a dokumentačného strediska o Rade Európy.

Významnou mierou sa podieľal na vypracovaní Stratégie vlády SR na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny, ktorý vláda prijala 27. 9. 1999.

Po dlhej a ťažkej chorobe zomrel v roku 2011 v Bratislave.

Zdroj: cs.wikipedia.org/wiki/Vincent_Danihel

DEKÁDA ZAČLEŇOVANIA RÓMSKEJ POPULÁCIE 2005 – 2015, TIEŽ DEKÁDA ALEBO RÓMSKA DEKÁDA

Dekáda začleňovania rómskej populácie 2005 – 2015 predstavuje medzinárodný záväzok vlád krajín strednej a juhovýchodnej Európy. Cieľom tejto iniciatívy bolo vytvárať priestor na inklúziu Rómov v jednotlivých krajinách vrátane pozdvihnutia ich ekonomického statusu. Politiky jednotlivých štátov sú realizované na základe vytvorených národných akčných plánov na dosiahnutie stanovených zámerov s predpokladom pravidelného vyhodnocovania napĺňania cieľov a v prípade potreby modifikácie akčných plánov podľa potrieb jednotlivých krajín.

Myšlienka na vznik tejto iniciatívy sa viaže k konferencii na najvyššej úrovni „Rómovia v rozširujúcej sa Európe: Výzvy do budúcnosti“ ktorá sa konala v roku 2003 v Budapešti.

Z organizačného hľadiska je iniciatíva riadená Medzinárodným riadiacim výborom, ktorý pozostáva zo zástupcov vlád členských krajín, reprezentantov Rómov, medzinárodných donorov a iných medzinárodných organizácí. Z hľadiska organizovania podujatí sa jednotlivé členské krajiny striedajú v polročných predsedníctvach.

Už od počiatku boli stanovené štyri prioritné oblasti pre realizáciu jednotlivých politík: vzdelávanie, zdravie, zamestnanosť a bývanie a tri prierezové témy: chudoba, diskriminácia a rodové záležitosti. Dôležitou súčasťou iniciatívy je meranie pokroku a monitorning realizácie jednotlivých opatrení. Rómska participácia je kľúčovou jhodnotou celej iniciatívy.

Členské krajiny Dekáda začleňovania rómskej populácie 2005 – 2015: Albánsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Chorvátsko,Česká republika, Čierna Hora, Maďarsko, Macedónsko, Rumunsko, Srbsko, Čierna Hora, Slovensko, Španielsko a Slovinsko je pozorovateľom.

Medzinárodné inštitúcie zapojené do Dekáda začleňovania rómskej populácie 2005 – 2015:

Inštitút otvorenej spoločnosti, Svetová banka, Európska Komisia, Rozvojový program OSN, organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Rada Európy, Rada Európskej rozvojovej banky, Kontaktný bod pre otázky Rómov a Sinti, Európske fórum Rómova kočovníkov, European Roma Information Office, UNHCR, UNICEF, Svetová zdravotnícka organizácia.

Pozri: www.romadecade.org

DEŇ RÓMSKEHO HOLOKAUSTU

DEŇ RÓMSKEHO HOLOKAUSTU

(International Day to commemorate the Roma and Sinti Victims of the Second World War) 2. august – pamätný deň, keď si európski Rómovia pripomínajú noc z 2. na 3. augusta 1944, keď počas 2. svetovej vojny v poľskom Osvienčime–Brezinke (Auschwitz–Birkenau), najväčšom koncentračnom tábore pre európskych Rómov, bolo v plynových komorách zavraždených 2897 rómskych mužov, žien a detí – obyvateľov cigánskeho tábora. Počas pietnych spomienok si Rómovia pripomínajú nielen obete vyhladzovacích táborov, ale aj asi 300 tisíc európskych Rómov, ktorí zahynuli počas II.svetovej vojny.

Na Slovensku tradíciu pietnych aktov pri príležitosti Dňa rómskeho holokaustu naštartovalo v roku 2005 občianske združenie In Minorita projektom Ma bisteren/Nezabudnite! V rámci projektu boli na Slovensku vybudované pamätníky rómskym obetiam 2. svetovej vojny a organizujú sa každoročné kladenia vencov pri pamätnej tabuli rómskeho holokaustu v pietnej sieni Múzea SNP v Banskej Bystrici a v Dunajskej Strede, kde spomienku organizuje občianske združenie Romano jilo.

(pozri tiež pamätné dni Rómov, rómsky holokaust, porajmos)

Literatúra/zdroje:

  1. Council of Europe: Descriptive Glossary of Terms Relating to Roma Issues (version dated 16 November 2011). [online]. [cit. 10. 1. 2012].

FACUNA, ANTON

Predseda prvého Zväzu Cigánov-Rómov na Slovensku, účastník Slovenského národného povstania, prvý Róm v americkej vojenskej spravodajskej službe

* 1920 – Sklabiňa (okres Martin)
† 1980 – Bratislava

Základné údaje:

  • účastník Slovenského národného povstania (tlmočník, sprievodca a spravodajský pomocník americkej OSSD (Office of Strategic Services)
  • spoluzakladateľ návrhu Zväzu československých Cigánov (Romano kulturno jekahetaňiben) – s cieľom zvýšenia kultúrnej, sociálnej a vzdelanostnej úrovne členov, ktorý nebol ÚV KSČ akceptovaný
  • predseda Zväzu Cigánov-Rómov (1968)
  • 1968-1972: riaditeľ podniku Butiker (pracovisko), kde zamestnával Rómov a pripravoval pre nich rôzne kurzy, v rámci tzv. normalizačného procesu bol podnik zrušený.

Ocenenia:

  • medaila za účasť v SNP
  • ocenenie vlády USA

Literatúra/zdroje:

  1. JANCURA, Vladimír: Kto vlastne bol Anton Facuna. [online]. In: Pravda, 16. augusta 2010, 11:08. [cit. 2. 11. 2011]. Dostupné na internete:<http://spravy.pravda.sk/kto-vlastne-bol-anton-facuna-d19-/sk_domace.asp?c=A100816_110823_sk_domace_p12>
  2. MANN, Arne, PhDr., CSc. a ZELINOVÁ, Hana, PhDr.: Galéria rómskych osobností. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku 2010 [rukopis].

GALBAVÝ, ĽUDOVÍT

Ľudovít Galbavý, Mgr., PhD.
Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity (2009 – 2010)

Dr. Ľudovít Galbavý, PhD. bol splnomocnencom vlády SR pre rómske komunity od augusta 2009 do júna 2010. Na post splnomocnenca sa dostal z univerzitného prostredia. Na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre pôsobil ako učiteľ práva od roku 2002, v rokoch 2006 – 2010 bol predsedom Akademického senátu Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva a v období od 2010 do 2014 predsedom Akademického senátu Univerzity Konštantína filozofa v Nitre. Kariéru vysokoškolského pedagóga ukončil v roku 2016.

Vyštudovaný právnik, v rokoch 1977 až 2003 pracoval v policajnom zbore ako inšpektor, neskôr vyšetrovateľ, veliteľ a riaditeľ okresného policajného zboru. Od roku 2010 pôsobí ako zástupca starostu v obci Komjatice v Nitrianskom kraji.

Absolvoval dve vysoké školy, Vysokú školu zboru národnej bezpečnosti a právo študoval na Univerzite Komenského v Bratislave – titul Mgr. z odboru Právo zamerané na trestné právo tu získal v roku 1990, na tej istej škole získal aj titul PhDr. a obhájil doktorát z práva (PhD.) v roku 1994.

Základné údaje:
Narodil sa: 25. 5. 1950, Komjatice
Vzdelanie: 1990: Mgr. v odbore právo
1994: PhD. v odbore právo
Kontakt: lgalbavy@komjatice.sk

Pôsobenie a aktivity:
1977 – 1981 inšpektor a starší inšpektor policajného zboru v Nových Zámkoch
1981 – 1992 vyšetrovateľ policajného zboru v Nových Zámkoch
1992 – 1995 veliteľ policajného zboru v Šuranoch
1995 – 1996 riaditeľ odboru poriadkovej polície v Nových Zámkoch
1996 – 1997 riaditeľ Okresného riaditeľstva policajného zboru v Šali
1997 – 2003 riaditeľ Okresného riaditeľstva policajného zboru v Nitre
2002 – 2016 odborný asistent na Fakulte sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity  Konštantína Filozofa v Nitre
2009 – 2010 splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity
2006 – 2010 predseda Akademického senátu FSVaZ Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre
2010 – 2014 predseda Akademického senátu Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre
2010 – 2018 zástupca starostu v Komjaticiach

Zdroje:

domov.sme.sk/c/5002450/romov-chce-galbavy-zmierit-komunikaciou-vela-toho-vsak-nenahovori.html
www.webnoviny.sk/galbavy-pustanie-kuklacov-do-osad-nie-je-riesenim/ludovit-galbavy/
vedecko-pedagogická charakteristika pracovníka (nepublikované)

Foto: archív Ľudovíta Galbavého

GODLA FRANTIŠEK

PhDr. František Godla

*17.2.1946 v obci Ovčie (okr. Prešov)

Významná osobnosť etnoemancipačného procesu Rómov na Slovensku, prvý rómsky riaditeľ gymnázia na Slovensku, prekladateľ do rómskeho jazyka.

Základné údaje

Vyštudoval odbor filozofia a dejepis. Prekladal odborné texty z oblasti vzdelávania, ale aj štátnej správy – napr. sčítacie hárky pre cenzus a iné dokumenty. Po ukončení vysokoškolského štúdia pôsobil 34 rokov na gymnáziu Antona Prídavku v Sabinove. Stál pri zrode:  Katedry rómskej kultúry na Nitrianskej Univerzite Konštantína Filozofa, Strednej umeleckej školy v Košiciach, a tiež Divadla Romathan.

K rómskemu jazyku ako materinskému jazyku má osobitý vzťah akceptuje v rómskom jazyku dialekt. Presadzuje myšlienku, že rómsky jazyk je nutné kultivovať, rozvíjať ho. Na obrode rómskeho jazyka musia systematicky participovať odborníci, lingvisti a ľudia z rómskeho etnika. Podporuje myšlienku aby rómsky jazyk sa využíval ako podporný jazyk, nie však vyučovací, pretože z hľadiska odborných pojmov v rómskom jazyku máme nedostatok odborných pojmov. Nebráni sa tvorbe neologizmov, ale podporuje zámer , že ak sa v rómskej terminológii nenachádza správne slovo, nepreberať ho z maďarského, slovenského jazyka ale skúsiť slovo opisným spôsobom definovať. Vo svojom živote sa riadi filozofiou : “Všetci sme si rovní“ PhDr.František Godla je aktívny v mimovládnom sektore.

Pôsobenie a aktivity:

od 1970 pedagóg na gymnáziu v Sabinove
1997 -2004 riaditeľ gymnázia v Sabinove
2004-2010 Prešovský samosprávny kraj, odbor školstva
2010 Metodicko-pedagogické centrum v Prešove, metodik Národných projektov so zameraním na vzdelávanie Rómov
2005-2010 predseda Rady expertov pre výchovu a vzdelávanie rómskych žiakov pri Ministerstve školstva SR
Bol aktívnym členom poradcov ministerstva školstva pre oblasť regionálneho školstva do roku 2010

Preklady do rómskeho jazyka:

Rómske piesne a múdre slová 2006 (J.Berky Mrenica-Anina Botošová)
Rómske múdre slová 2014 (J.Berky Mrenica-Anina Botošová)

Zdroj fotografie: www.portalsvk.sk

GORAL LADISLAV

Český romista, poradca a herec pro tvorbe českých a československých filmov, neskôr poradca pre otázky menšín,  spoluautor Rómsko-českého a česko-rómskeho slovníka.

* 1939 Levice

Základné údaje: 

  • od roku 1953 žije v Prahe
  • od roku 1972 patril k prvým rómskym aktivistom
  • 1992 -2007 pôsobil na Úrade vlády  – sekretariáte pre národnostné menšiny v Prahe
  • poradca a herec v českej a československej kinematografii (27  filmov do roku 2007)
  • organizátor a moderátor rôznych spoločenských akcií (rómske festivaly v Strážnici a Rožnovve pod Radhoštěm)

Filmy:

poradca: 1986: Kdo se bojí, utíká 2006: Indián a sestřička 2009: Dilino a čert

herec: 1979: Causa králík 1982: Doktor z vejmínku (TV) 1982: Od vraždy jenom krok ke lži 1983: Radikální řez 1987: Bony a klid 1990: Nemocný bílý slon 2006: Indián a sestřička 2009: Dilino a čert

Literatúra/zdroje:

  1. Ladislav Goral. In: Filmová databaze. [online]. In: www.fdb.cz.  [cit. 24. 11. 2011]. Dostupné na internete: http://www.fdb.cz/lidi/32632-ladislav-goral.html
  2. HORVÁTOVÁ Rena: Klapka! Ladislav Goral poprvé! [online]. In:Romano voďi. Praha, 23.10.2007 14:48. In: Romea.cz.  [cit. 22. 12. 2011]. Dostupné na internete: http://www.romea.cz/cz/zpravy/klapka-ladislav-goral-poprve
  3. představujeme romské osobnosti: Ladislav Goral.[online] In: Romano hangos, ročník 9, číslo 7, vyšlo 2007-04-16. [cit. 22. 12. 2011].  Dostupné na internete: http://www.romanohangos.cekit.cz/clanek.php?id_clanek=613